Doklady hier a hracích kameňov v dobe rímskej
Jakub Havlíček
437885
Keywords: games, playing stones and cubes,astragals, Roman Period, Migration Period, settlement,
graveyard
Abstract: Playing games was very common in Germanic tribes. In Barbaricum there is a lot of
evidence of playing stones and games dated to the Roman period from archaeological and written
sources. Playing cubes were made of stone, glass and bone. There were several types of playing
stones: regular square cube, flat disc and oblong prism. Such evidence occurs usually in a funerary
context (cremation and inhumation graves), for example in Gerulata, Dobřichov, Plotiště nad Labem
and from richly furnished inhumation graves (Gommern) and from some settlements (Hoštice,
Tuklaty, Važany nad Litavou). From the ancient written sources we have name of two games: ludus
latrunculorum and ludus duodecim scriptorum.
Do problematiky hier nás môže uviesť napríklad Tacitus:,,K družným zábavám u Germánov
patrili nie len bohaté hostiny a spev ale aj vášnivá hra s kockami. . . . Keď prídu o všetko, posledným
a rozhodujúcim hodom hrajú o svoju slobodu, ba o svoj život. . . ´´ (Tacitus, Germ. 24).
Bohaté germánske hroby európskeho barbarika občas obsahujú šachovnicové dosky, z čoho
môžeme súdiť, že takáto forma hry/hazardu bola pomerne obľúbená vo vyššej spoločenskej vrstve.
Z nášho územia máme unikátny nález hracej dosky a kameňov z bohatého kniežacieho hrobu
z lokality Poprad-Matejovce1
. Častejšie sa na našom území vyskytujú samotné hracie kamene
(Droberjar 2002, 84). Ku hrám alebo k vešteniu mohli slúžiť aj tzv. astragály. Sú to prevažne
opracované hleznové kosti z hovädzieho dobytka, niekedy zdobené. Používali sa od doby laténskej až
do stredoveku (Nývltová-Fišáková -Parma 2014, 113).
Čo sa týka typov hier tak z antických prameňov poznáme hru ludus latrunculorum, pri ktorej
sa používali dve skupiny kameňov odlišnej farby a šachovnica.Táto hra sa mohla hrať aj bez vrhacích
kociek (podobná dnešnej dáme), a hre ludus duodecim scriptorum. Táto hra, tzv. hra o 12 čiarach, sa
hrala na doske s kameňmi z rôznych materiálov (kameň, sklo, kosť) a tvarov (terčíky, tyčinky).Pri tejto
hre sa už vrhacie kocky používali (Droberjar 1992).
Z archeologických prameňov máme doklady tyčinkových hracích kostených kociek zo sídliska
Hoštice, z obdobia plaňanských pohárov. Z výplne zahĺbeného objektu, pravdepodobne chaty, máme
2 tyčinkové kostené kocky s rytými kruhmi v číselnej kombinácii 1-2-19-5 a 1-2-10-5, čo môže značiť,
že patrili k dvom rôznym sadám. Objavené boli aj2 polotovary, z čoho môžeme usudzovať lokálnu
výrobu. S týmito tyčinkami sa nehralo na drevenej doske ale vrhalo sa s nimi. Podobnú tyčinku máme
aj zo sídliska v Tuklatech, ktorú objavil už Píč začiatkom 20. storočia. Analógiou pre tieto tyčinky môžu
byť nálezy zo sídlisk z Elxleben z Nemecka, Vimose v Dánsku a z Vallhangar na Gotlande. Tieto tyčinky
sa vyskytujú aj v hroboch, a to z Přešťovic (Droberjar 2002, 84).Zdrojom inšpirácie pre Germánov mali
byť rímske hranaté tvary tyčiniek s číslami I-LX, prípadne vplyv mohol pochádzať z prostredia
keltských oppíd, kde nachádzame podobné tyčinky avšak staršie. Časovo sa používanie týchto
tyčiniek kladie do mladšej DR a do DSN (Zeman 2001, 131-132).Kostené tyčinky, aj keď o niečo
menšie ako z Hoštic, sa na našli v kniežacom hrobe pri obci Leg Piekarski zo staršej doby rímskej.
1
http://www.archeologiask.sk/neolit/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html
Popri tyčinkách sa našiel aj súbor 29 rôznofarebných sklenených terčíkov. Z bohatého hrobu z Groß
Kelle bei Robel sa tiež našla podobná kostená tyčinka. Z bohatého žiarového hrobu č. 120 zo staršej
doby rímskej z mesta Korch pochádzajú 3 kostené hranolovité tyčinky s rytými kruhmi a 9 hracích
kameňov (Motyková-Šneiderová 1974, 508-514).
Zo sídlisk tak bohaté nálezy hracích kameňov nemáme. Dva hracie kamene sú známe
z Mušova-Burgastalu a zo sídliska z Vážan nad Litavou máme 4 biele a jeden čierny hrací kameň (Šedo
1997, 359-371).
Z pohrebiska z Gerulaty II. máme doklady hracích kociek z detského kostrového hrobu LXXVI,
v dlani malo dieťa asi 12-13 ročné 2 kostené kocky (Pichlerová 1981, 76).Iný typ kociek vo forme
terčíkov sa našiel v Branišovicích, kde sa pri hĺbení jám narušil kostrový hrob, pričom bolo objavených
13 bielych, 14 plochých kamienkov z jurských vápencov z blízkej Pálavy a 7 kostených terčíkov
(Kaufmann 1961, 586).Podobné kostené terčíky poznáme z žiarových hrobov z Tvršič, Libochovic,
Čierneho Brodu a Plotiště nad Labem. Tieto terčíky vyrobené z kosti, skla prípadne z kameňa a
používali sa k stolovej hre podobnej dnešnej dáme a teda sa hrali na nejakej hracej ploche (Zeman
2001, 132). Z pohrebiska II. v Gerulate máme bohatý mužský hrob s jednou hracou kostenou kockou
s kruhmi značiacimi číslo. Zaujímavosťou je, že okrem kostených ihlíc, železného prsteňa, spony,
mince, zrkadla, sklenených fľaštičiek a iných artefaktov sa v oblasti hrudi našlo asi 50 jadierok
broskyne (Pichlerová 1981, 146-148). Zo žiarového hrobu najskôr ženy vo veku 20-40 rokov máme
kostené platničky s koncentrickými kruhmi. Avšak tento nález sa nedá považovať za exaktný dôkaz
dokladu hier alebo teda hracích kameňov (Pichlerová 1981, 104).
Niektoré bohaté bojovnícke hroby na pohrebisku v Dobřichove z obdobia Marobudovej ríše
obsahovali hracie kamene, celkovo 14 vápencových kameňov (Droberjar 1999, 125). Z
bohatého žiarového hrobu z Plotiště nad Labem máme biele sklenené hracie kamene, z žiarového
hrobu č. 1025 máme 2 kusy plochých hracích kameňov, z hrobu č. 1191 máme čiastočne vo
fragmentoch 15 hracích kameňov (Rybová 1979, 362, 376 - 378).Kostený terčík z žiarového hrobu
XLIV z Tvršic (Motyková-Šneidrová 1965b, 130, 137).
O niečo lepšie máme doložené hry z kniežacej hrobky z Gommern, tu sa našiel súbor
dvojfarebných sklenených hracích terčíkov spolu s kovaním hracej dosky (Becker 2010, 610). Zo
Zakrzówa máme dva bohaté mužské hroby s bohatou výbavou, v ktorej sa nachádza aj pomerne
početná sada sklenených dvojfarebných hracích kameňov (Quast 2009, 35).Ďalším zaujímavým
objavom bol bohatý hrob z Dorotheenhofu, ktorý obsahoval 19 kamenných a sklenených kameňov
a 2 kostené tyčinky (Motyková-Šneiderová 1974, 508-514).
Z oblasti przeworskej kultúry máme početnejšie doklady prevažne sklenených, ale aj
kamenných hracích kameňov z hrobov a to napríklad z lokalít Opatów, Mokra, Roszkov, Sadowie,
Jakuszowice, Siedlemin. Sklenené kamene majú podobu terčíkov bez výzdoby a sú rôznej farby ako
napríklad čiernej, bielej, zelenej alebo modrej (Madyda-Legutko - Zagórska-Telega 2000, 115).
Historické pramene :
PubliusCorneliusTacitus: De origine, situ, moribusacpopulis Germanorum. Překl. V. Bahník. In:
Tacitus: Z dějin císařského Říma. Antická knihovna 31. Praha 1976.
Literatúra :
Becker, M. 2010: Das Fürstengrab von Gommern. Halle.
Droberjar, E. 1999: Dobřichov-Pičhora. Ein Gräberfeld der ältern römische nKaiserzeit in Böhmen (Ein
Beitrag zur Kenntnis des Marbod-Reichs). Fontes archaeologici Pragenses 23. Pragae.
Droberjar, E. 2002: Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha.
Kaufmann, J. 1961: Nové nálezy z okolí Moravského Krumlova. Archeologické rozhledy 13, 586-587.
Madyda-Legutko, R. - Zagórska-Telega, J. 2000: Einige Bemerkungen über die Spielsteine aus dem
Gebiet der Przeworsk-kultur am Beispiel des Fundmaterials aus dem Gräberfeld von Opatów, Woiw.
Ślaskie (mit dem Anhang von Henryk Kubiak). In: Droberjar, E. (ed.): Romanam amicitiam praetulisse.
Sborník Vladimíru Sakařovi k 70. narozeninám, Sborník NM, řada A - historie, LIV/2000/1-4, 107-122.
Motyková-Šneidrová, K. 1965b: Žárové pohřebiště z Tvršic na Žatecku. Památky archeologické 56/1,
115-148.
Motyková-Šneiderová, K. 1974: Sídelní objekt s doklady výroby hracích kostek z doby římské u Hoštic.
Archeologické rozhledy XXVI/5, 504-519.
Nývltová-Fišáková, M. – Parma, D. 2014: Hrátky s kostmi. Astragaly jako doklady her v mladším
pravěku. StudiaArcheologicaBrunensia 19, 113-122.
Pichlerová ,M. 1981: Gerulata-Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava.
Quast, D. 2009: Wanderer zwischen den Welten. Die germanischer Prunkgräber von Stráže und
Zakrzów. Mainz.
Rybová, A. 1979: Plotiště nad Labem. Eine Nekropole ausdem 2–5. Jahrhundert u. Z. I. Teil. Památky
archeologické LXX (2), 353-489.
Šedo, O. 1997: Pohřeb v sídlištním objektu 21/92 z doby římské ve Vážanech nad Litavou (okr.
Vyškov). Pravěk NŘ 7, 359-371.
Zápotocký, M. 1969: Materiály k osídlení Litoměřicka v době římské – I. Dolní Poohří. Archeologické
rozhledy 21, 178-201.
Zeman, T. 2001: Germánská kostěná a parohová industrie doby římské ve středoevropském
barbariku. SPFFBU M6, 107-147.