Ivana Šusterová ivana.susterova@savba.sk ŽIVOT OLAŠSKÝCH RÓMOV RÓMOVIA •„Difrencujúcim znakom rómskych spoločenstiev – skupín je skupinové etnické povedomie, používanie skupinového jazyka, jednotný spôsob života, rovnaký spôsob obživy, samospráva a orgány moci v skupine, rešpektovanie izolovanosti a svojráznosti iných skupín, vnútorná solidarita a vnútorné blízke priateľské vzťahy, skupinové normy a jednotné hodnotové orientácie“ •(Marušiaková, 1985, s. 703) • DELENIE RÓMOV •Vnútorné (emic) •Vonkajšie (etic) •Odborné (etnicko-jazykové) • •Rumungri (starousadlí R., dlhodobo usadení R.) •Olašskí Rómovia (valašskí R.) •Sinti (nemeckí R.) • •Olašskí Rómovia sa delia na podskupiny (Lovári, Kalderaši, Drizdári, Mersari...) a tie na konkrétne rody (Ferkošti, Kurkešti...) OLAŠSKÍ RÓMOVIA - HISTÓRIA •Pravlasť India Byzancia pod tlakom Osmanskej ríše Európa •Európa hlavný, početný prúd na Balkánsky polostrov vo Valašskom a Moldavskom kniežatstve v postavení nevoľníkov, otrokov viac ako 500 rokov v pol.19.st. sociálne a ekonomické zmeny – myšlienky hnutia za zrušenie otroctva úplné zrušenie v r. 1864 migrácia z Balkánskeho polostrova •2. polovica 19. st. príchod olašských Rómov na územie Slovenska OLAŠSKÍ RÓMOVIA – HISTÓRIA •r. 1927 – perzekučný zákon č. 117 z roku 1927, ktorý obmedzil potulný spôsob života „Cigánov a tulákov žijúcich po cigánsky“, a to najmä vydaním tzv. cigánskych legitimácií •povojnový zákon č. 74 z roku 1958, z ktorého vychádzal súpis vo februári 1959 = násilná likvidácia kočovania • • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – SÚČASNÝ STAV V SR •celkový počet Rómov v SR: 402 810 •z toho počet Rómov iných ako Rumungrov: 14 244 •najviac v NR a TT kraji •Nitra, Nové Zámky, Zlaté Moravce, Komárno, Levice, Senec, Piešťany... • •NR kraj: 30 552 Rómov •z toho: 9 520 olašských •v samotnej Nitre cca 2 200 • • TT kraj: 20 935 Rómov • z toho: 1 476 olašských • TERÉNNY VÝSKUM V NITRE (Borová ulica) •jeseň 2011 – jar 2012 (=BP) •leto 2013 – jar 2014 (=DP) •jeseň 2014 – súčasnosť (phd štúdium) • •Lovári (Ló = kôň z maď.) •rod Ferkošti - Ferko (1892 – 1978) •jeho dcéra Piroš s manželom = 1.dom olašských R. na Borovej ul. – r. 1958 • •„Poviem ti na rovinu pravdu. Prvý raz, druhý raz, keď si sem prišla, my sme sa vyprávali takto o tebe v súkromí. Mladé dievča, pekné dievča, školené dievča, jako študentka. No a prvý raz, druhý raz, ja som si dával dokopy svoj názor a postupom času moje rozmýšlanie došlo, že to je rozumné dievča. Veď tá nediskriminuje, či je to Cigáň, či to neni Cigáň. No a potom si zapadla medzi nama. To je ten rozum, to je ten prístup.“ •„Aj s deťmi si sa hrala, s deťmi si bola kamarátka.“ • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – JAZYK •Olašský dialekt rómčiny OLAŠSKÍ RÓMOVIA – MENÁ A PRIEZVISKÁ •Typické priezviská olašských Rómov: •Lakatoš, Stojka, Biháry, Kotlár, Rafael... • •Rómske mená a prezývky: • Mužské: Bakro, Berci, Bogo, Boška, Citrom, Dodo, Ferkina, Groufo, Jarko, Jánoš, Jendo, Lacko, Láslo, Maco, Mamuko, Marci, Miláň, Vinco... Ženské: Boja, Čaja, Falát, Givoj, Groufa, Karolka, Luluď, Manci, Marika, Melonka, Mercedes, Momáň, Mudra, Patrin, Pinka, Pirožka, Ribizla, Ráji, Róza, Sedra... OLAŠSKÍ RÓMOVIA – VÝZOR OLAŠSKÍ RÓMOVIA – VÝZOR OLAŠSKÍ RÓMOVIA – VÝZOR OLAŠSKÍ RÓMOVIA – VÝZOR OLAŠSKÍ RÓMOVIA – ŠPERKY OLAŠSKÍ RÓMOVIA – BÝVANIE •vozy ťahané koňmi maringotky domy OLAŠSKÍ RÓMOVIA – BÝVANIE •Interiér •Reprezentatívna miestnosť •Zdobnosť (obrazy a sošky Ježiša Krista a svätých, fotografie, umelé kvety) OLAŠSKÍ RÓMOVIA – STRAVA •Príprava jedál – čisto ženská doména • •Prevládajú mäsité pokrmy (počas sviatkov domáca hydina, sviatočné jedlo „cigánsky perkelt“ (perkelto), pečienka, v súčasnosti vyprážané rezne) • •Sladké pokrmy: „párance“ (pharado chumer), štrúdle, kysnuté koláče + deti veľa sladkostí • •Alkohol (počas osláv): v súčasnosti Hennessy OLAŠSKÍ RÓMOVIA – STRAVA OLAŠSKÍ RÓMOVIA – STRAVA OLAŠSKÍ RÓMOVIA – VZDELANIE •V živote Rómov je dôležitá múdrosť – v ponímaní olašských R. je ale chápaná inak ako v majoritnej spoločnosti a nespája sa so školským vzdelaním – olašskí R. sú v rámci komunity považovaní za múdrych, keď žijú podľa vnútorných nepísaných zákonov • „Gadžovskému, to je školnímu vzdělání, nepřipisují olašstí Romové velkou hodnotu. To neznamená, že Romové si nepřejí být moudří a že rodičům je jedno, zda jsou jejich děti hloupé, či nikoliv. Moudrost je v romské komunitě tradičně vysoce ceněna, avšak moudrost jinak získávaná a jinak projevovaná, nežli to, co gážové nazývají vzděláním nebo vzdělaností. Moudrost se v romské komunitě předává prostřednictvím vyprávění o zkušenostech starších... Školní, gážovská vzdělanost stojí na hodnotovém řebříčku u olašských Romů hluboko pod touhou získat co nejvíc peněz“ (Lakatošová, 1994, s. 10). • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – PRÁCA, ZAMESTNANIE •V období nomádizmu sa olašskí Rómovia Lovári živili napr. obchodom – typické bolo obchodovanie s koňmi, priekupníctvo, prípadne podomový predaj • • Vykonávanie ťažkej fyzickej práce bolo pre nich znamením neúspešnosti a nedostatku mentálnych schopností – dodnes je cenené získavanie finančných prostriedkov činnosťami, ktoré vyžadujú viac zapojiť myslenie – rôzne obchodné aktivity • „Podľa tej tradície, živiteľ rodiny je chlap. Ale kto by jej dal aj zarobiť? Ani my chlapi nedostaneme robotu...“ (muž, 51 r.) • „Nechodíme do práce, aby sme stíhali prať, variť, na deti dať pozor.“ (žena, 51 r.) • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – ÚCTA, RÓMSTVO •ÚCTA – jedna zo zásad, hodnôt, ktorá je nevyhnutná na dodržanie „rómstva“ • •RÓMSTVO – spôsob života, zásady, ktoré olašskí Rómovia prebrali od svojich predkov a naďalej ich dodržujú a podľa nich žijú, aby ich mohli predať ďalšej generácii – niečo, čo robí Róma Rómom • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – SOCIÁLNA ORGANIZÁCIA •Silná sociálna kontrola •Angluno Rom – pretrvávajúca funkciu vajdu •Romáňi krísi – rómske súdy OLAŠSKÍ RÓMOVIA – RODINA •„V rodinné pospolitosti měl každý své místo, každý znal přesně svůj status a svou roli a věděl, co smí a co nesmí. A ostatní mu to dennodenně připomínali způsoby zakotvenými ve formách verbální i mimoverbální kultury.“ •(Hübschamnnová, 1996, s. 23) • OLAŠSKÍ RÓMOVIA – RELIGIOZITA •Zväčša preberanie vierovyznania podľa majority •Na Slovensku rímsko-kat. • „Každý, i malé dieťa, vám odpovie, že existuje Boh... Obrady ich však nezaujímajú, pre nich je dôležitý vnútorný vzťah k Bohu... Veria v posmrtný život, v to, že zomretí žijú podobným spôsobom ako živí, ale sú neviditeľní...“ • (Lakatošová, 1994, s. 9) OLAŠSKÍ RÓMOVIA – PIESNE, HUDBA, TANEC •Piesne: pomalé / rýchle, tanečné • •Hudba: tradične bez doprovodu hudobných nástrojov – lúskanie, búchanie, tlieskanie... • •Tanec MACO MAMUKO „Ande Pešta me phirav“ •1. Ande pešta me phirav, •le but louve me rodav, •kana šefti me kerav •le šejanca žav khelav. • •2. Taj jek fogáši me kerav •pánž, šov šela me rodav, •pánž, šov šela, naj but louve, •le šejanca me pijav. • •3. Mercedesi me trádav, •ďíla mange me mukav, •manca bešen le šeja •lenca kamav te khelav. • •Ref. [: Dikh čak šeje sar khelav, •le figuri sikavav, •taj pujáricko rat si ande mande •le šeja meren angla mande. :] 1. Do pešti jazdím, zarábam veľa peňazí, keď kšeftujem idem s dievčatami tancovať. 2. Urobím len jeden chvat a zarobím 500, 600, 500, 600, nie je veľa, s dievčatami si vypijem. 3. Cestujem mercedesom, púšťam si hudbu, sedia tam so mnou dievčatá a s nimi chcem tancovať. Ref. [: Pozerajú dievčatá ako tancujem, pozerajú na tie figúry, mám v sebe krv rošťáka a dievčatá sú zo mňa hotové. :] OLAŠSKÍ RÓMOVIA – MUŽI vs. ŽENY • „Žeby také právo mala žena jako muž, to neexistuje“ (žena, 50 r.) • • „Rovnoprávnosť nemohli mať ženy, nemohli mať toľko čo chlap, čo hlava rodiny. Ani doteraz. V normálnej rodine, ktorý chlap neni pod papuču žene, to nesmie byť. Nemalo by byť. Móže si žena povedať názor, ale posledné slovo má manžel.“ (muž, 51 r.) • • „Vyhovuje mi to, čoby nie. Šak zle oni, muži, nerobá. Oni nechoďá niekde často, jako na tú diskotéku, zábavu... Šak pozrite, jaké máme domy postavené. Šak čo móžeme potom hovoriť. Veďá sa postarať. Keď volačo treba, tak spravá šetko... Sú aj zlí, jak aj u vás... Sú aj takí čo pijú, žiarlia, bijú ženy. Sú aj u nás takí... Ale ja nemóžem ništ povedat..“ (žena, 50 r.) • „ŽIVOT OLAŠSKÝCH ŽIEN“ ĎAKUJEM za pozornosť! •NAJISARÁV J