ÚZEMNÉ ZMENY ŠKANDINÁVSKYCH ZEMÍ V OBDOBÍ MODERNÝCH DEJÍN Evžen Gargulák Marek Meliš Dánske kráľovstvo Stav v roku 1792: - ostrovy Sjaelland (voľne prekladané Zéland, kde sa nachádza aj hlavné mesto Kodaň) a Fyn - Jutský poloostrov: Severné Jutsko, Stredné Jutsko, vojvodstvá Šlesvicko a Holštýnsko (Š. a H. nie sú plne integrované, s nemecky hovoriacim obyvateľstvom) - Nórsko (podrobnejšie - viď územné zmeny Nórska) - Kolónie: Grónsko, Island, Faerské ostrovy, Trakenbar (India), Zlaté pobrežie (Ghana) Napoleonské vojny – Dánsko 2 krát prepadnuté Britániou (obchodná konkurencia) v rokoch 1801 a 1807 – 2 bitky o Kodaň – následne sa Dánsko pridá k Francúzku Január 1814 – Kielsky mier – Nórsko pripadlo Švédsku, pôvodne nórske územia Island a Faerské ostrovy sa dostali trvale do dánskeho vlastníctva Krátko potom dostala monarchia náhradu za Nórsko – niektoré Švédske územia v súčasnom Nemecku (časť Pomoranska) s Pruským nárokom, tie v roku 1815 vymenili s Pruskom za Lauenbursko Od 20. rokov 19. storočia dochádza ku kolonizácii ešte nekolonizovaných oblastí Grónska V polovici 19. stor. – strata kolónií v Indii (1845) a Zlatého pobrežia 1848 – revolúcia v Kodani a Kielu – vychádzala zo sociálnych nepokojov 1848 - Šlesvicko a Holštýnsko – liberáli a rytiersky stav žiadali o vlastnú ústavu a prijatie do Nemeckého spolku – zamietnuté – občianska vojna, ktorá prerástla do vojny s Pruskom, na diplomatickom poli sa tým zaoberali Veľká Británia, Rakúsko a Rusko 2.6. 1850 mier s Prusmi, 1851 rozpustenie Š-H vlády a vojska, Dánsku ostalo Šlesvicko, Prusko obsadilo Holštýnsko 1849 – zmena štátneho usporiadania – absolutistická monarchia sa mení na konštitučnú Šlesvicko – podánšťovanie – to je dôvodom na vyhlásenie vojny od Pruska, resp. od Bismarcka (+ Rakúska) v roku 1864 30.10. 1864 – Viedenský mier – odstúpenie Šlesvicka Prusku Nórsko 1792 – súčasť Dánska Provincie – Akershus, Agdesiden (Agder), Oslo, Bergenshus, Trondelag (Trondheim), Hallogaland, Finnmark, Buskerud, Stavanger, Island, Faerské ostrovy 14.1. 1814 – Kielsky mier - personálna únia so Švédskom, vlastná ústava, strata Islandu a Faerskych ostrovov 7.6.1905 – vyhlásený zánik únie so Švédskom, v Švédsku odmietnuté – podmienka na prijatie – referendum Vyhlásenie referenda august 1905 – ref. úspešné – 22.9. – Švédsko súhlasí s rozdelením únie Zhodnutie sa na štátnom zriadení – monarchia – rokovania s dánskym princom Karlom, referendum o panovníkovi –november 1905 – Karol zvolený kráľom 22.6.1906 – Karol korunovaný, prijal meno Hakon VII. Fínsko 1792 - súčasť Švédska Provincie: Laponsko, Oulu, Západné F, Južné F, Východné F, Alandy 21.2.1808 – útok vojsk cára Alexandra na fínsku oblasť Švédska z dôvodu dodržania zmluvy s Napoleonom 28.3.1808 – prehlásenie Fínska súčasťou Ruska 29.3. 1809 – ustanovený Fínsky snem, vyhlásenie vernosti cárovi 17.10. 1809 – Fredrikshamnský mier so Švédskom – Fínsko sa stáva autonómne veľkokniežatstvo Ruského cárstva Švédske kráľovstvo Provincie: Blekinge, Dalarna, Gotland, Gävleborg, Halland, Jämtland, Jönköping, Kalmar, Kronoberg, Norrobotten, Södermanland, Uppsala, Värmland, Västernorrland, Västmanland, Örebro, Östergötland, Fínsko Napoleonské vojny - boje s Ruskom viedli roku 1809 ku strate Fínska v prospech Ruska 1813 zisk zámorskej kolónie Guadeloupe od VB, ktorú ale bola roku 1814 predaná Francúzku 1814 v súvislosti s Kielskym mierom Švédsko prichádza o Pomoransko, které získává Prusko (výmenou s Dánmi za Lauenbursko) a vojensky donútilo Nórsko, aby sa spojili v personálnu úniu 1818 nástup francúzskeho maršala Jean-Baptiste Bernadotte na trón pod menom Karol XIV. Jan, ním založená kráľovská dynastia vládne až dodnes 1905 rozpad personálnej únie s Nórskom Bibliografia BUSCK, Steen – POULSEN, Henning: Dějiny Dánska. Praha 2007. HROCH, Miroslav – KADEČKOVÁ, Helena – BAKKE, Elisabeth: Dějiny Norska. Praha 2005 JUTIKKALA, Eino – PIRINEN, Kauko: Dějiny Finska. Praha 2001. KAN, Aleksandr Sergejevič: Dějiny skandinávských zemí. Praha 1983.