Exkurz l
Titul mojmírovských panovníkov
V doterajšej analýze verejnej moci a vlády na území
stredného Podunajska sme sa zaoberali najmä tým, ako
takáto moc mohla vzniknúť, ako zdôvodňovala svoju legitimitu,
či v akom vzťahu bola so "zahraničím", teda v prvom
rade s Franskou ríšou, rímskou kúriou a v malej miere aj
s Byzanciou. Nemožno však v tejto súvislosti vynechať ani
viac-menej formálny problém, totiž ako titulovať mojmírovských
panovníkov na Morave.
Hneď zo začiatku by sa žiadalo zdôrazniť, že sila a suverenita
panovníka nevyplývala priamo z označenia jeho
krajiny, ani jeho titulu. Dôležitejšia bola jeho vojenská a hospodárska
sila, civilizačná úroveň a štruktúra spoločnosti,
ktorej vládol. Na strane druhej je tento spor zaujímavý inak:
panovníci v strednej Európe sa o dosiahnutie kráľovského
titulu nepochybne usilovali. Tieto snahy poznáme približne
od konca 10. storočia, najmä z Uhorska, Poľska a Čiech.
Riešenie otázky, akým titulom sa hrdili Mojmírovci,
komplikuje nejednotnosť písomných prameňov. Táto nejednotnosť
je charakteristická najmä pre 9. storočie, čiastočne aj
storočie nasledujúce. Od ll. storočia boli autori prameňov
dôslednejší a stredoeurópskych panovníkov označovali ko-
227
Titul mojmírovských panovníkov
rektnejšie ajednotnejšie.617
Preto musíme upozorniť na nejednotnosť
praxe, ktorá pripomína terminologickú rozkolísanosť
označenia sociálnych a právnych vrstiev v 13. storočí.
Ak by sme si urobili prehľad používaných titulov
Mojmírovcov, zistíme, že dominuje dux,618
prekladaný najčastejšie
ako knieža (zriedkavejšie vojvoda) a taktiež rex,619
617
Na tomto mieste nemá zmysel menovať množstvo písomných prameňov
z ll. storočia aj so zmienkami o uhorských, poľských a českých
panovníkoch. Ako príklad, že na týchto označeniach si dávali autori
prameňov viac záležať, je titulácia uhorského kráľa Gejzu L (1074 -
1077) zo strany pápežskej kúrie vo forme dux, a to jednoducho preto,
že pápež nebol ochotný uznať "uzurpáciu" uhorského kráľovského
trónu, v čom sa inak zhodol s kráľom Rímsko-nemeckej ríše
Henrichom IV. (1056 - ll06). Gejzu preto v korešpondencii oslovoval
ako knieža (dux) Uhrov, resp. Uhorska. Porovnaj DHA l, č. 66, 71-72, s.
192, 200, 202. Porovnaj tiež STEINHÚBEL, Nitrianske kniežatstvo, s. 286.
LYSÝ, Nemecké výboje proti Uhorsku v ll. storočí, s. 37-38.
618
Annales Fuldenses ad aa. 846, 855, 863, 871, s. 36, 45, 56, 73. Termín dux má
tiež regensburské pokračovanie Fuldských análov (Annales Fuldenses ad
aa. 884, 890, 892 - 895, s. ll1, ll8, 121-122, 125-126.) a pokračovanie
altaišské Annales Fuldenses ad aa. 899, 901, s. 133, 135. Annales Laubacenses
ad a. 894, s. 53. Annales Weingartenses ad a. 870, s. 66. Liuprandi episcopi
Cremonensis antapodosis I 5, I 13, s. 7, 15-16. Thietmari Merseburgensis
episcopi chronicon VI 99 (60), s. 393. Tiež v liste pápeža štefana V.
niekedy z prelomu rokov 885/886, MMFH III, Epistolae 102, s. 226.
Conversio Bagoariorum et Carantanorum, c.lO, s. 72.
619
"Rasticium regem" a "Rasticius rex Margorum". Annales Xantenses ad
aa. 870 - 871, s. 28, 30. Reginonis abbatis Prumiensis Chronicon ad aa. 890,
894, s. 134, 143. Widukindi Monachi Corbeiensis Rerum Gestarum Saxonicarum
libri tres I 19, s. 29. Annales Hildesheimenses ad aa. 855, 864, s. 17-18.
Annales Altahenses maiores ad a. 855, s. 6. Legenda Christiani, c. 2, s. 22.
Tempore Michaelis imperatoris Legenda Moravica, c. 5, 9, 10, 13-14, s.
228
Titul mojmírovských panovníkov
prekladaný ako kráľ. Z latinských termínov ešte môže zaujať
"zdrobnené" regulus,620
prínceps621
a ojedinelé comes.622
Pozoruhodné
sú doklady zo slovansky písaných pamiatok, ktoré
okrem všeobecného termínu pre vládcov e11.aôonw623
poznajú
len označenie K:HA3b (resp. K:H.R3),
624
na čo nadväzuje arabský
260-261, 265, 267. Legenda Diffundente sole, c. 3, s. 279. V liste pápeža
Štefana V. je oslovený Svätopluk ako rex Sclavorum, MMFH III, Epistolae
101, s. 217. Inak však pápeži v titulatúre dôslední neboli, (porovnaj
pozn. č. 618 a 622). Cosmae Pragensis Chronica Boemorum I 10, 14, s. 22, 32.
620
"Resticio Winidorum regulo", "Restitium Winidorum regulum". Annales
Bertiniani ad aa. 861 862, 870, s. 55, 61 78.
621
Annales Fuldenses ad a. 871, s. 73. Informácia sa týka voľby Slavomíra za
panovníka. Tu však zrejme autor análov zo štylistických dôvodov
potreboval použiť iný tvar, ako bol dux, ktorý inak dôsledne používal.
Použiteľnejší je v tomto ohľade citát z Reginona, ako ťudovít Nemec
zajal "principe nomine Rastiz". Reginonis abbatis Prumiensis Chronicon ad a.
860, s. 78. Vita cum translatione s. Clementis, c. 7, s. 127. Tiež v liste
jána VIII. arcibiskupovi Metodovi z 23. marca 881. MMFH III, Epistolae
95, s. 211.
622
MMFH III, Epistolae 90, s. 199.
623
Vladykam zemi~ Božie slovo velih, s. 199, 203.
624 Žitije Konstantina, c. 14, s. 98. Žitije Mefodija, c. 5, 10, 17, s. 143, 154,
162. Posledný príklad na s. 162 je sporný z hľadiska toho, aké kniežatá
mal autor Života na mysli. Rastislav, Svätopluk a Koceľ sú ako kniežatá
označení tiež v Pochvalnoje slovo Kirillu i Mefodiju, s. 172. Proložnoje
žitije Kirilla, Proložnoje žitije Mefodija, s. 244. Uspenije Kirilla, s. 249.
Latopis Nestora, c. 20, s. 569. Zakom, sudnyj ljud.om'h, c. 3, s. 180,
panovníckou hodnosťou je zrejme aj knieža menovaný v kapitole 4
("om KHA\3AI. 3eMJiu"), porovnaj Zakon'h sudnyj ljud.om'h, c. 4, s. 181.
Vladykam zeml~ Božie slovo velih, s. 201.
229
Titul mojmírovských panovníkov
prepis lwáz,625
v arabskom diele od Ibn Rustu je však aj ra'ísu
r-ru'asá,626
teda náčelník náčelníkov (doslovne hlava hláv).
Pramene písané v gréckomjazyku vo vzácnej zhode označujú
panovníka termínom &pxov,627
čiže vládca.
Môžeme si všimnúť, že termín rex používajú síce aj
súdobé pramene, no platí, že oficiálne anály Východofranskej
ríše (Fuldské anály) sú priam dôsledné v používaní termínu
dux. Tento jav môžeme interpretovať dvoma spôsobmi: buď
ako "spoľahlivosť" zainteresovaných a relatívne blízkych
informátorov, alebo ich zaujatosť, ak budeme predpokladať,
že sa usilovali znížiť "prestíž" Moravy a Mojmírovcov. ]ej
odkaz by teoreticky nemuseli chcieť neskoršie pramene "hanobiť",
v čoho dôsledku by nemusel prekvapovať zvýšený
výskyt v nich obsiahnutých moravských kráľov. Tu by sme
však mohli rovnako namietnuť nižšiu spoľahlivosť neskorších
písomných prameňov, a to podľa základných zásad textovej
kritiky historickej vedy. Preto aj s krajnou nedôverou
625
Kitábu 1-masáliki wa-1-Mamáliki li-bni Churdágbiha, s. 326. Ide síce
o konjektúru, no medzi orientalistami v tejto otázke vládne zhoda.
626
Kitábu 1-a"l~i n-náfísati li-bni Rusta, s. 346.
627
BÍo<; KA~}lEVro<;, c. 15, 29-31, s. 210, 223, 225. Autor Života Klimenta
rozlišuje medzi &pxov a ~amAEvc; (čo možno preložiť ako kráľ, išlo však
aj o označenie byzantského cisára), mojmírovských panovníkov však
označuje termínom &pxov. Ktermínu porovnaj tiež CONSTANTINE
PORFYROGENITUS. De administrando imperio, c. 41, s. 180. KONSTANTINOS
PORFYROGENNÉTOS. De ceremoniis aulae Byzantinae II 48, s.
402.
230
Titul mojmírovských panovníkov
musíme hľadieť na správu o korunovácii moravského "kráľa"
z Kroniky popa Dukljana,628
pochádzajúcej z 12. storočia.
Ak sa pozrieme na neskoršie písomné pramene, tak
potom zistíme, že Moravské kráľovstvo bolo historickou
"realitou" pre autora tzv. Dalimilovej kroniky, napísanej
niekedy na začiatku 14. storočia v rýmovanej češtine. Autor
dokonca neváhal rozvinúť motív translatíonís regní, keď sa
kráľovská koruna a vláda presunula z Moravy, od "kráľa"
Svätopluka do Čiech, a to všetko pod patronátom cisára.
629
v dobe vlády Karola IV. tento motív rozvíjal Pribík Pulkava
z Radenína. Spojil viacero zdrojov a pridal k ním aj vlastnú
fantáziu a do svojej kroniky zapísal historku o "kráľovi"
Svätoplukovi, vládcovi Čiech, Poľska a Ruska, ktorý bojoval
proti cisárovi Arnulfovi a tesne pred bitkou opustil vojsko
a pripojil sa k pustovníkom na hore Zobor. Svätoplukov
nástupca si moc neudržal ajeho krajinu si rozdelili Maďari,
Rakúšania a Poliaci, čím zaniklo Moravské kráľovstvo.
Kráľovstvo bolo potom obnovené v roku 1086, údajne vďaka
Henrichovi III., a prenesené bolo do Čiech k prvému českému
kráľovi Vratislavovi.630
Hodnovernosť týchto kombinácií
samozrejme znižuje pomerne veľký časový odstup od
udalostí, no tiež nesprávnosť údajov. Ak Pľibík Pulkava
netušil, že Henrich III. bol v roku 1086 mŕtvy, ako môžeme
brať vážne ešte staršie, ním popisované udalosti?
628
Presbyteri Diocleatis regnum Sclavorum, c. 9, s. 245. Tento údaj bral
vážne HAVLÍK, Dukijanská kronika aDalmatská legenda, s. 39.
629
Rýmovaná kronika česká tak fečeného Dalimila, c. 24, s. 49-51.
63
° Kronilca Pulkavova. s. 16-17.
231
Titul mojmírovských panovníkov
Ďalšie vymýšľanie najstarších moravských dejín
pokračovalo aj neskôr, zväčša však vychádzalo z translationis
Pribíka Pulkavu. Moravania sa prepojili s Markomanmi a Marobud
bol nielen markomanským kráľom, ale stal sa aj
kráľom moravským.631 Tak sa v historiografii označenie
moravský kráľ vžilo a nevadilo ani, že motív translationis regni
mal pôvodne za úlohu legitimizovať České kráľovstvo.
V tomto kontexte je vlastne zaujímavé kolísanie moravskej
historiografie medzi jednotou s Čechami a zdôrazňovaním
svojej suverenity,632
postavenej na motíve Moravského
kráľovstva.
Kmojmírovským dejinám sa však okrem Čechov a Moravanov
hlásili a hlásia aj ďalší "dediči", a to Slováci. Problému
sa venoval napríklad juraj Papánek, ktorý svoje dielo
nazval Okráľovstve a kráľoch Slovákov.633
No juraj Sklenár
označil Rastislava i Svätopluka duces.634
K ich kráľovskej
hodnosti sa však neskôr vrátil Franko Víťazoslav Sasinek.635
Na literatúre 19. storočia je zrejmé, že titul vládcu
mojmírovskej Moravy nebol najpodstatnejším problémom
vedeckého skúmania. Tento stav badať aj neskôr, v historiografii
20. storočia, v ktorej sa síce označenie knieža používa
pre mojmírovských panovníkov častejšie, vcelku často však
môžeme vidieť aj označenie kráľ. Niečo vo svojej práci
631
Václav Hájek zLibočan, s. 38.
632
Podrobne WIHODA, Morava v dobe knížecí, s. 16-27.
633
Georgii Papanek De regno regibusque Slavorum.
634
Vetvssimvs Magnae Moraviae situs, s. 3.
635
SASINEK, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, s. 193, 198.
232
Titul mojmírovských panovníkov
naznačil napríklad Václav Vaneček, ktorý "veľkého kniežaťavojvodu",
napríklad Svätopluka, videl označeného titulom
kráľ.
636
Nemožno prirodzene opomenúť moravského historika
Lubomíra Havlíka, ktorý svoje postoje v tomto duchu prezentoval
v každej svojej väčšej práci k dejinám Moravy v 9.
storočí. Vo svojom diele z roku 1964 zdôraznil najmä spoločný
pôvod germánskeho chuning a slovanského KoHA13b.
637
Oniečo opatrnejší bol však vo svojej neskoršej práci z roku
1978,638
aby vo svojej popularizačnej knižke z roku 1994 vzdal
hold moravskému kráľovi Svätoplukovi.639
Na Slovensku sa historici 20. storočia v prevažnej
miere obrátili k používaniu termínu knieža640 (resp. vojvoda),641
pravdou však je, že dvorný historik tzv. Slovenského
636
VANEČEK, Prvních tisíc let, s. 85.
637
HAVLÍK, Velká Morava s stfedoevropštíSlované, s. 135-136.
638
HAVLÍK, Morava v 9. a10. století, s. 63-64.
639
HAVLÍK, Svatopluk Veliký, král Moravanú aSlovanú, najmä s. 70. Treba
dodať, že L. Havlík sa pokúšal pre používanie termínu kráľ uplatniť <ú
neistú pasáž v Reginonovej kronike, podľa ktorej Svätopluk dosiahol
kráľovskú hodnosť, porovnaj HAVLÍK, Velká Morava a Franská ríše, s.
166. Jeho vývody presvedčivo vyvrátil Ján Steinhiibel v posudku
s názvom "Bol Svätopluk kráľom starých Slovákov? Nápis na podstavci
Svätoplukovej sochy." Tento posudok bol pôvodne publikovaný na
stránke Národnej rady Slovenskej republiky, odkazujem na jeho
znenie v článku STEINHÚBEL, Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?, s.
685-696.
640
Porovnaj napr. štúdie v zborníku Ríša veľkomoravská.
641
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., s. 309, kde v indexe je
Svätopluk I. označený ako knieža, resp. vojvoda, čím sa samozrejme
233
Titul mojmírovských panovníkov
štátu František Hrušovský neváhal označovať Svätopluka ako
kráľa, a to dokonca priamo slovenského.642 Intermezzo nacionálne
silne podfarbenej historiografie sa po 2. svetovej vojne
samozrejme muselo zmestiť do nových pomerov a s ústupom
"slovenskosti" Moravy sa postupne643 vytratili aj veľkomoravskí
králi. Okráľoch- opäť slovenských- boli ochotní písať
po roku 1989 najmä neoľudácki autori, spomeňme preto
spomedzi nich Milana Ďuricu ajeho Dejiny Slovenska a Slovákov.644
Takto sa podarilo nadviazať na tradície Slovenského
štátu, ktorý sa snažil prezentovať v duchu "svätoplukovského"
dedičstva - ako nástupca "slovenskej" a "svätoplukovskej"
ríše.645
myslí jeho nitriansky údel. Podobne aj MARSINA, Metodov boj, s. 106-
110, 112, 119, 131.
642 HRUŠOVSKÝ, Slovenské dejiny, s. 46, 48-51. F. Hrušovský bol
v terminológii pomerne nedôsledný. Ak odhliadneme od toho, že jadro
Veľkej Moravy pokladal za "výlučne slovenské" (s. 52), tak si všimnime,
že Sama označil ako knieža (s. 31). KHrušovského nepresnej
terminológii, ktorá však nijako nevybočovala z vtedajšieho úzu, patrí
aj označenie Východofranskej ríše ako nemeckej (s. 38-39, 44, 46, 48-
52, 54). Z toho však vyplýva, že v Hrušovského práci nemá narábanie
s terminológiu podklad v písomných prameňoch, ale ide o ideologicky
podmienené rozhodnutia.
643 Zotrvačnosť možno vidieť aj napríklad u významného právneho
historika Štefana Lubyho. Porovnaj LUBY, Dljiny súkromného práva na
Slovensku, s. 66. Dielo vznikalo ešte v období slovenského štátu.
644 ĎURICA, Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch
tisícročí, s. 30-32, 35, 37-38, 40-47.
645 Ako presvedčivo poukázala ZAVACKÁ, Pomm'k Svätopluka ako prameň
k dejinám 20. a21. storočia.
234
Titul mojmírovských panovníkov
6. júna 2010 počas vtedy prebiehajúcej predvolebnej
kampane pred parlamentnými voľbami najvyšší štátni
predstavitelia odhalili na nádvorí Bratislavského hradu jazdeckú
sochu Svätopluka. Na jej podstavci sa objavil nápis:
"Svätopluk - kráľ starých Slovákov, 846 - 894." Hoci
neoddiskutovateľne najväčšou odbornou chybou tohto
nápisu bol nesprávny začiatok Svätoplukovej vlády, budeme
sa na tomto mieste venovať len otázke titulu kráľ. Reakcie
historikov nenechali na seba čakať. Zdalo sa, že sa rozdelili do
dvoch skupín, ktoré zastávali a popierali opodstatnenosť
termínu "starí Slováci", ktorí používali a zamietali titul kráľ.
Celkovo bolo spektrum názorov omnoho pestrejšie. Najdôležitejšou
odbornou reakciou na otázky súvisiace s titulom
Svätopluka z pohľadu jeho historickej oprávnenosti sa stal
posudok Jána Steinhiibela646 z doby po parlamentných
voľbách vjúni 2010, keď sa začal prehodnocovať Svätoplukov
monument. Odstránili sa, či prekryli niektoré prvky diela.
Odstránil sa nápis "Kráľ starých Slovákov", no nesprávny
letopočet začiatku vlády Svätopluka Kancelária Národnej
rady Slovenskej republiky zrejme nepokladala za dôležité
napraviť.
Keďže pokusy nacionálnej časti slovenskej historiografie
o novú (či staronovú) interpretáciu včasného stredoveku
vyvolali pochopiteľný odpor druhej časti odbornej verejnosti
i viacerých médií, bolo potrebné toto dielo podporiť. Jeden
z ideových tvorcov monumentu Matúš Kučera z tohto dôvo-
646
STEINHÚBEL, Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?, s. 685-696.
235
Titul mojmírovských panovníkov
du pripravil fabulačnú monografiu s názvom Kráľ Svätopluk.
647
Kjeho hlavným dôvodom, prečo treba Svätopluka označovať
titulom kráľ, patrí najmä jeho dôsledné prekladanie latinského
termínu regnum ako kráľovstvo.
648
Okrem toho sa snaží
samozrejme vyzdvihovať tie písomné pramene, ktoré Svätopluka
označili ako rex.649 Tiež neváhal, aby zo Svätopluka na
základe oslovenia unicus filius v pápežskej listine urobil
d ' . ' k t l " 650a epta R1ma na c1sars y "s o ec .
Vzhľadom k tomu, že sa spor o "kráľovskú" sochu
Svätopluka viedol predovšetkým na stránkach periodickej
tlače,651
treba oceniť, že sa najnovšie Martin Homza rozhodol
diskutovať na stránkach Historického časopisu. jeho príspevok652
nanovo formuluje argumenty, ktoré poznáme z diel
647 Porovnaj recenziu PINTÉR, Matúš Kučera, Kráľ Svätopluk [Känig
Svatopluk], s. 520-521.
648 KUČERA, Kráľ Svätopluk, s. 39, 125. Tento argument prevážil aj
v MARSINA, Metodov boj, s. 118. Podľa R. Marsinu je regnum kráľovstvo,
jeho panovníkje teda suverénny vladár "knieža- kráľ".
649 KUČERA, Kráľ Svätopluk, s. 15, na s. 99 menuje viac titulov, ďalej s. 107-
108, 115.
65° KUČERA, Kráľ Svätopluk, s. 108. Používať slovo "stolec" v súvislosti
s cisárskym titulom je krajne nevhodné, a to aj vtedy, ak to autor
myslel ako synonymum k hodnosti. Stolce mali k dispozícii kniežací
vládcovia, najznámejšie zo slovanského prostredia pochádzajú z Korutánska
a Čiech. Porovnaj TREŠTÍK, Mýty kmene Čechil, s. 156-157.
651 Porovnaj aj Stanovisko odbornej komisie pri Slovenskom historickom
ústave a Historickom odbore Matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej
sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského
hradu, s. 4.
652 HOMZA, okráľovskom titule Svätopluka, s. 655-669.
236
Titul mojmírovských panovníkov
Lubomíra Havlíka. Spočívajú v zdôrazňovaní tých prameňov,
ktoré Svätopluka označili ako rex, ďalej z toho, že politický
útvar, ktorému Svätopluk vládol (Nitrianska) sa označoval
ako regnum (teda v duchu tejto argumentácie kráľovstvo),
z toho, že slovanský titul knieža má pôvod od germánskeho
chuninga a samozrejme nechýba ani nesprávne interpretovaná
pasáž z Reginonovej kroniky, podľa ktorej mal byť
Svätopluk povýšený na kráľa. ján Steinhiibel vo svojej odpovedi
odmietol a podrobne vyvrátil jednotlivé argumenty.653
Predovšetkým však treba zdôrazniť, že tieto argumenty
v žiadnom prípade nemôžu platiť súčasne. Ak bol Svätopluk
kráľom preto, že bol "povýšený predtým do kráľovskej hodnosti",
potom nemohol byť kráľom pre to, že bol na čele
regnum už od roku 846, alebo pre to, že titul knieža pochádzal
z germánskeho chuning, ako sa snažili presvedčiť L. Havlík, M.
Kučera, či M. Homza.
Spor o panovnícky titul Svätopluka nie je vlastne
klasickým vedeckým sporom, nepatrí ani medzi "vysoké"
témy, akou je spor o "privatizáciu českého štátu" v stredoveku,
ktorý prebieha medzi českými historikmi. Ide o typický
produkt nacionálneho definovania dejín, v ktorom sa časť
spoločnosti a historiografický prúd spojený aj s určitou
časťou politického spektra pokúšajú prostredníctvom anachronickej
terminológie pripútať k včasnostredovekému
útvaru a vyhlásiť ho za "svoj".
653
STEINHÚBEL, Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?, s. 671-696.
237
Titul mojmírovských panovníkov
Ak máme panovnícku nomenklatúru Mojmírovcov
prebrať kriticky, musíme si uvedomiť, že absolútna väčšina
prameňov bola napísaná vjazykoch, ktorými Svätoplukovi
Moravania nehovorili. Svätoplukove tituly v nich boli viac či
menej vhodne preložené do gréckeho, latinského, či dokonca
arabského jazyka. Latinský titul rex nosili najstarší vládcovia
starovekého Ríma. Po ich vyhnaní, tradične kladeného do
roku 510 (resp. 509) pred n.l. a po nastolení republikánskeho
zriadenia, sa tento titul užíval pre barbarských panovníkov.654
Rimanov pritom ani len nenapadlo vrátiť sa k titulu rex po
znovuzavedení monarchie v cisárskom období. Dôvod bol
vjeho sprofanovanÍ655
a sám prvý cisár Augustus robil všetko
pre to, aby jeho nové monarchické zriadenie vyzeralo ako
pokračovanie republiky.
Vládca Rímskej ríše si preto radšej vybral tituly ako
imperator, či caesar. Preto ani v období republiky, ani neskôr
v cisárstve nebol nič zvláštne na tom, keď sa germánski
panovníci označovali "uprázdneným" titulom rex. Barbarskí
panovníci tento stav rešpektovali, a hoci sa radi pýšili
rímskymi hodnosťami, ako boli konzul, či patricius,656
ani
jeden neuchváti! pre seba titul cisára a ani jeden necítil
negatívny nádych, ktorý mal termín rex. Negatívny odtieň
654
Tak to zdôraznil vo svojom posudku z roku 2010 STEINHÚBEL, Bol
alebo nebol Svätopluk kráľom?, s. 685.
655
Sprofanovanie titulu rex sa podarilo prekonať až postupne v cisárskom
období. Encyklopedie stredoveku, heslo Král, s. 305. Porovnaj tiež WOLFRAM,
Das rämische Känigtum der Germanen, s. 3-10.
656
LE GOFF, Kultura stredovekéEvropy, s. 48.
238
T Titul mojmírovských panovníkov
titulu rex sa odrážal v rímskom, nie v barbarskom myslení.
Barbari boli opovrhnutiahodní takpovediac per se, nech už
mali tituly akékoľvek. Nebol preto dôvod vyhýbať sa
označeniu rex pre barbarských kráľov, a zvykli si na neho
nakoniec aj románski poddaní barbarských kráľov, ktorí
vládli nad pozostatkami Impéria. Vlatinskom priestore tak
vznikla nomenklatúrna zhoda medzi rímskym rex a germánskym
chuning, preto vládca Frankov, Vandalov, či Vizigótov
bol rex. Takto začalo v Európe dominovať nové barbarské
regnum. Barbarský rex sa však svojou podstatou líšil od
rímskeho.
Barbarské regnum mohlo mať sotvačo spoločné s gréckymi
mestskými štátmi, ktorým vládol basi1eos (~aCJtAEÚ~).
Putovanie starovekého gréckeho titulu ~amAEÚ~ je pre nás
tiež poučné, ak uvážime, že tento titul bol prevzatý aj pre
vládcu v Byzancii, ktorého dnes prekladáme do slovenského
jazyka ako cisár. Neprekvapí potom, ak sa mojmírovskí
vládcovia označujú v grécky písaných prameňoch termínom
&pxov657
a nie sú preto titulárne rovní "v purpure narodenému"
panovníkovi Byzancie.
Ak Augustus nechcel, aby sa jeho nová monarchia
v mysliach rímskeho ľudu nespájala s predrepublikánskou
657
Porovnaj pozn. č. 627. Ku gréckemu kráľovskému zriadeniu porovnaj
ROUX, Král, s. 39. Kbyzantskej paralele porovnaj Encyklopedie stredoveku,
heslo Král, s. 306. VYKYPEL, Studie k šlechtickým titulum v germánských,
slovanských a baltských jazycích, s. 120, ktorý upozorňuje, že
pôvodným označením panovníka v Byzancii bolo Kaioap a k zmene
došlo v roku 629.
239
Titul mojmírovských panovníkov
monarchiou, bolo to iste aj pre príťažlivosť republikánskeho
zriadenia. Cisári sa však, podľa vzoru orientálnych despocií,
stali posvätnými a božskými a cisárske zriadenie sa tak
odklonilo od Augustovho odkazu. Barbarskí panovníci si
s týmito zmenami nemuseli lámať hlavu, keďže ich inštitúcia
chuninga bola posvätná tak či tak. Rozdiel bol azda medzi
barbarmi, ktorí túto inštitúciu v dobe sťahovania národov
zjednodušili a zvykli ustanovovať svojho vládcu vyzdvihnutím
na štít a tými barbarmi, ktorí ju zachovali v archaickej
podobe.658
Pre oba typy však bol chuning posvätný,659
a v predkresťanskom
období bol dokonca priamo spojený s bohmi.
Prijatím kresťanstva túto pohanskú "posvätnosť", spätú ani
nie tak sjeho osobou ako skôr sjeho rodom, stratil.660
Vďaka
kresťanstvu sa však do obradu ustanovovania kráľa (resp.
korunovácie) pridalo pomazanie. Ním sa obyčajný človek stal
posvätným. Každý kresťanský kráľ bol tak vďaka pomazaniu
novým Dávidom (l Sam 16, 12-13). Franskí hodnostári sa ale
neopovažovali uzurpovať nárok na pomazanie,661
rovnako ako
sa uzurpácie titulu rex neodvažoval ani inak mocný Karol
Martel.662
Nie každý barbarský kmeň mal však na svojom čele
panovníka s titulom rex. Týka sa to napr. bavorského vládcu
658
SCHÚCKING, Der Regierungsantritt, s. 8. TREŠTÍK, Mýty kmene ČechU, s.
157-158.
659
ROUX, Král, s. 30.
660
BLOCH, Králové divotvurci, s. 62-64.
661
BLOCH, Feudálníspolečnost, s. 388.
662
BLOCH, Králové divotvurci, s. 65.
240
Titul mojmírovských panovníkov
Tassila III.663
Dôvody sa nehľadajú ľahko, očividné však je, že
vzťah rex - duces bol v niektorých prípadoch logickým
riešením, ako vyjadriť subordináciu vládcov pod zvrchovanosťou
franského kráľa. Vmerovejskom období si ešte autor
tzv. Fredegarovej kroniky nemusel lámať hlavu, ako označí
vládcu "Vinidov" Sama. Bol pre neho jednoducho rex.664
Vládcu polabských Srbov Dervana, ktorý sa ku "kráľovstvu"
Sama pripojil, však označil titulom dux.665
Aj on zrejme cítil
potrebu zaviesť istú hierarchiu medzi vládcami a Samo bol
jednoducho na vyššej úrovni ako Dervan. Hoci nepokladal
pohanských Slovanov za rovnocenných Frankom, v terminológii
vládnych titulov použil dva stupne.
Vládcovia Karolovskej dynastie sa otázkou nomenklatúry
museli zaoberať z praktických dôvodov. Budovanie
franského impéria totiž počítalo so začleňovaním susedných
území do ríše, ktorá sa tak na východ rozšírila o Sasov
a Bavorov. Bavorské vládne štruktúry Frankovia nezničili, ale
začlenili ich pod svoju kontrolu. To isté chceli aj s Avarmi, ich
pokus však skrachoval. Niet pochýb, že podobne chceli
postupovať aj voči slovanským kniežatstvám v strednej
Európe. Ich kniežatá sa mali zaviazať poslušnosťou a vernosťou
a napokon sa začleniť aj do Franskej ríše, podobne ako
Sasi a Bavori. Vniektorých prípadoch boli Frankovia úspešní,
inokedy išlo len o zbožné želanie. Frankovia však museli
663
Annales regni Francorum ad a. 749, s. 14.
664
Chronicarum, quae dicuntur Fredegarii scholastici libri IV, IV 48, 68, s. 145,
154.
665
Chronicarum, quae dicuntur Fredegarii scholastici libri IV, IV 68, s. 154.
241
Titul mojmírovských panovníkov
vyriešiť, ako budú týchto slovanských vládcov nazývať. Ak
tituly avarských hodnostárov nebolo spravidla nutné prekladať
a v latinských prameňoch sa stretávame s originálnymi
avarskými titulmi, kniežatá slovanských gentes sa často preložili
termínom dux. Vo väčšom počte písomných prameňov
je aj termín rex. Slovania (a špeciálne Moravania) mali teda
kráľa alebo knieža?
Dalo by sa vychádzať z Havlíkovho základného postulátu,
že germánsky chuníng má rovnaký pôvod ako slovanský
~oHA13b.
666
Aak bol germánsky chuníng preložený ako rex,
ktorý sa prekladá ako kráľ, tak by bolo správne aj slovanské
kniežatá označovať ako kráľov. Havlíkova argumentácia je
však neprijateľná z dvoch dôvodov. Prvý spočíva v tom, že sa
vo vrcholnom stredoveku jasne rozlišoval rozdiel medzi
kniežaťom a kráľom. Ak by bol ~oHA13b totožný s kráľom,
666
Porovnaj pozn. č. 637. Titul prevzali Slovania od Germánov, resp.
Gótov. Nápad, že tomu bolo naopak, sa pokúšal presadiť Šimon Ondruš.
Porovnaj ONDRUŠ, Odtajnené trezory slov, s. 88-90. jeho názory presvedčivo
vyvracia VYKYPEL, Studie kšlechtickým titulUm v germánských,
slovanských a baltskýchjazycích, s. 132.
Gótske slovo kuní má svoj indoeurópsky základ aje príbuzný latinskému
gens, vznildo teda od výrazu, označujúceho "rodiť sa", "plodiť",
"vznikať". Tento výraz napokon prevzali Slovania zrejme ešte v období
praslovanskej jazykovej jednoty. VYKYPEL, Studie kšlechtickým titulUm
v germánských, slovanských a baltských jazycích, s. 39-45, 128-133.
Encyklopedie stredoveku, heslo Král, s. 306-307.
242
Titul mojmírovských panovníkov
museli by byť kráľmi aj českí Premyslovci z 9. storočia,
667
či
ich mocní nasledovníci z 10. storočia, alebo poľskí Piastovci.
Prečo by sa však potom v ll. storočí usilovali stredoeurópski
panovníci o zisk kráľovskej koruny? Aký zmysel by mali
korunovácie Boleslava Chrabrého, Mieška Il., Vratislava Il., či
Vladislava 11.?668
Dôležité je ešte spomenúť - čím sa dostávame k druhému
dôvodu neprijateľnosti Havlíkovej tézy -, že Slovania
urobili z mena Karola Veľkého titul *korľb.
669
V 9. storočí
tento titul patril len franským panovníkom, domáce
slovanské kniežatá zostali kniežatami. Ak niekoľko latinských
prameňov označuje mojmírovského panovníka titulom rex,
tak v žiadnom slovansky písanom prameni z tohto obdobia
667
Ato vrátane svätého Vádava, ktorého autor l. staroslovanskej legendy
označil ako J<:Hc3. Porovnaj Žitije V~ceslava, s. 181-182.
668
Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že termín rex použil aj saský
kronikár Widukind z Corvey (porovnaj pozn. č. 619). Ktomu tiež A.
Pleszczynski, ktorý titul rex u Widukinda dal do súvisu s "riadnym"
panovníkom bez ohľadu na ich príslušnosť ku kresťanstvu, či mieru
ich suverenity. PLESZCZYNSKI, Pierwsza Monarchia Piastowska, s. 39-
40. Porovnaj tiež SCHRODER, Välker und Herrscher des ästlichen Europa im
Weltbild Widukinds von Korvei und Thietmars von Merseburg, s. 48-53.
RAZIM, Fidelis et utilis, s. 35.
669
Ako v tomto kontexte zdôraznil STEINHĎBEL, Bol alebo nebol Svätopluk
kráľom?, s. 685. VYKYPEL, Studie kšlechtickým titulUm v germánských,
slovanských a baltských jazycích, s. 123-124. BORON, Kniaziowie, królowie,
carowie, s. 102-107.
243
Titul mojmírovských panovníkov
nevystupuje ako *korľb. Takto Život Metodov tituluje
franského panovníka.670
V tejto súvislosti je vlastne charakteristické, že termín
*korľb nebol u obyvateľov Moravy ktorýkoľvek rex. Keď
Konštantín prekladal z gréčtiny časť biblického veršu
"Nemáme kráľa, len cisára!" ú 19, 15: "oÚK É)(o/1EV ~acnMa Ei
wí KaiCJapa"), tak grécke slovo basileos (v modernom slovenskom
preklade kráľ) preložil slovom cesar'b a novozákonné
KIXÍCJap neprekladal vôbec.671
Rovnako autor Života Metodovho,
citujúc l. list Petrov,672
preložil ~o:CJtAÉa ako l{(t.)ca(p)AI..
Latinský termín rex mal slovanský ekvivalent cesar'b, (Ji'Bcap,
4ap) a nie *korľb. Preto Slovania tento termín spočiatku
nepoužili ani v prípade vládcov starozákonného Izraela,673
a dokonca ním neoznačili ani panovanie Ježiša Krista.674
670
Žitije Mefodija, c. 9-10, 16, s. 151-153, 160. Posledný príklad z kapitoly
16 v legende hovorí o "KopoJibiO oyr'bpcKoyMoy", teda o uhorskom
kráľovi. V skutočnosti však ide o omyl ruskej redakcie legendy z 11.
storočia a pôvodne malo ísť nepochybne o východofranského panovníka.
TREŠTÍK, Pád Velké Moravy, s. 63-67. Podrobný rozbor, porovnaj
BORON, Kniaziowie, królowie, carowie, s.ll0-116.
František Graus pripustil, že Kopollb v 9. kapitole Života Metodovho by
mohol byť moravský kráľ. GRAUS, Rex- dux Moraviae, s. 183. Nejasnú
pasáž sami vydavatelia Života Metoda interpretujú bez pochýb tak, že
kráľom bol mienený Ľudovít Nemec (MMFH II, s. 151, pozn. č. 2).
Porovn'\i tiež BORON, Kniaziowie, królowie, carowie, s. 109-110.
671
Porovnaj VYKYPEL, Studie k šlechtickým titulum v germánských,
slovanských a baltskýchjazycích, s. 121-122.
672
lP 2,17 "...Tov 8Eov cpo~do8E, Tov ~aov\Éa nJ.lihE."
673
Žitije Konstantina, c. 13, s. 98. Žitije Mefodija, c. 13, s. 98.
674
Žitije Konstantina, c. 8, 13, s. 87, 98. Kyjevský misál, s. 320.
244
~Titul
mojmírovských panovníkov
Z toho však jednoznačne vyplýva, že u moravských Slovanov
mohol byť *korľb len jediný panovník Frankov, ako nástupca
Karola Veľkého.
675
Tretím argumentom, použitým v prospech kráľovského
titulu Svätopluka je označenie regnum pre mojmírovskú
Moravu vo viacerých latinsky písaných prameňoch.
676
Matúš
Kučera vo svojej najnovšej knihe prekladá tento latinský
termín mechanicky ako kráľovstvo,677
akoby si vzal k srdcu
slová Izidora zo Sevilly, že Regnum ab regíbus díctum.678
Hoci
regnum nepochybne úzko súvisí s latinským rex, má viac
významov a prekladať ho možno taktiež ako panstvo, či
vláda.679
Môže označovať napríklad panstvo Avarov,680
Čechy
675
STEINHÚBEL, Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?, s. 677.
676
Porovnaj pozn. č. 293-299.
Regnum ako krajinu, v ktorej má kráľ územný rozsah svojej vlády,
charakterizoval tiež BÍLÝ, Kapitoly z velkomoravského práva Královský
titul moravských králu, s. 102.
677
KUČERA, Kráľ Svätopluk, s. 39, 87.
678
ISIDOR ZE SEVILLY. Etymologiae IX, III, l, s. 50.
679
Pokiaľ M. Hamza odmietol argumenty J. Steinhubela v neprospech
kráľovského titulu Svätopluka kvôli ich údajnej anachroničnosti
(HOMZA, Okráľovskom titule Svätopluka, s. 661), v skutočnosti sa on
sám, podobne však aj L. Havlík, či M. Kučera dopúšťajú niečoho
podobného. Regnum ako forma vlády, na čele ktorej stál rex, mohla
existovať v spisoch Cicera (O vecech verejných I26 (42), s. 48. "...quare
cum penes unum est omnium summa rerum, regum illum unum
vocamus, et regnum eius rei publicae statum."), nie už na konci antiky,
ani vo Vulgate, a už vonkoncom nie vo franských letopisoch.
Všeobecne k používaniu termínu regnum porovnaj FRIED, Gens und
245
Titul mojmírovských panovníkov
(samozrejme ešte v kniežacom období, dokonca nie celé, ale
len ich časť),681
Svätoplukovo panstvo (Nitrianska) ešte pred
zajatím a odstránením Rastislava v roku 870,682
mohlo
označovať Franskú ríšu,683
ale rovnako aj Uhorsko ešte pred
Štefanom I. v Anonymovej kronike.684
Použitie tohto termínu
záviselo najmä od autora prameňa, dalo sa využiť, ako
regnum, s. 92-93. DEUTINGER, Känigsherrschaft im Ostfränkischen Reich,
s. 29-37.
68
° Chronicarum, quae dicuntur fredegarii scholastici libri IV, IV 72, s. 157.
Annales regni francorum ad a. 795, s. 96.
681
Podľa Kristiánovej legendy mal Boľivoj svoje regnum, porovnaj Legenda
Christiani, c. 3, s. 26. Naproti tomu v Reginonovej kronike vystupujú
Čechy ako ducatum. (Reginonis abbatis Prumiensis Chronicon ad a. 890, s.
134), ale aj ako regnum (porovnaj tamže ad a. 876, s. 112).
682
Annales Fuldenses ad a. 870, s. 70. "Zuentibald nepos Rastizi propris
utilitatibus consulens se Carlmanno una cum regno, quod tenebat,
tradidit."
683
Hincmarus De ordine palatii, c. 4, s. 66. KASCHKE, Zur Trennung von
Reich und Herrscher in der Vorstellungswelt des 9. jahrhunderts, s.
452. Kďalším výzamom termínu regnum porovnaj aj SCHULZE,
Grundstrukturen der Verfassung im Mittelalter III, s. 21. GOETZ, Regnum:
Zum politischen Denken der Karolingenzeit, s. 116-170. GOETZ, Die
Wahrnehmung von "Staat" und "Herrschaft" im friihen Mittelalter, s.
46-47. Hoci s niektorými interpretáciami významu regnum skôr
nesúhlasíme (ide o stotožnenie regnum so štátom), v tomto kontexte je
podstatná mnohovýznamovosť tohto pojmu, a teda, že ju nemôžeme
automaticky prekladať ako kráľovstvo (doslovne aj H. W. Goetz píše, že
"regnum vom Känigstitel unabhängig ist." Porovnaj GOETZ, Regnum:
Zum politischen Denken der Karolingenzeit, s. 139.)
684
Autor kroniky nazval poslednú kapitolu "De constitutione regni" a kladie
ju do obdobia kniežat Zultu a Takšoňa. P. magistri, qui Anonymus
dicuntur, Gesta Hungarorum, c. 57, s. 113-117.
246
Titul mojmírovských panovníkov
vidíme, rôzne.685
Apredovšetkým, ak aj bola Morava
Fuldskými análmi označená za regnum, rovnaký prameň
pomenúval Rastislava a Svätopluka titulom dux, nie rex.686
Preto z termínu regnum ako označenia mojmírovskej
Moravy nemôžeme robiť žiadne závery, o aké sa snažil M.
Kučera. Navyše treba opätovne pripomenúť, že k tomuto
latinskému termínu nachádzame v starej slovančine obdoby
len veľmi problematicky. Zodpovedať by mu mohlo vcelku
ojedinelé LfYbcapcmao.
687
Môžeme teda zhrnúť, že mojmírovskí panovníci mali
titul K'bHá3b, v dnešnom tvare knieža. Ak by sme chceli
používať titul kráľ, nevedeli by sme dobre vysvetliť, prečo sa
panovníci v Poľsku a v Čechách snažili v ll. storočí ako aj
neskôr získať kráľovskú korunu, keď predsa panovník týchto
krajín mal byť ako K'bHá3b v Havlíkovom duchu kráľom.
Latinské, grécke i arabské tituly, ktoré nachádzame pri
menách vládnucich Mojmírovcov, sú teda len viac či menej
vhodnými ekvivalentmi termínu K'bHá3b, v dnešnej slovenčine
knieža.
685
Podobne tiež GRAUS, Rex- dux Moraviae, s. 181-182, 184.
686
STEINHUBEL, Bol alebo nebol Svätopluk kráľom?, s. 675, 688 BARTL, Opäť
o kráľovskom titule Svätopluka L, s. 327.
687
Porovnaj pozn. č. 285.
247
Miroslav Lysý
MORAVANIA, MOJMÍROVCI
/ /V
A FRANSKA RISA
Štúdie k etnogenéze, politickým
inštitúciám a ústavnému zriadeniu na
území Slovenska vo včasnom stredoveku
Atticum 2014