68
Takto sformovaná ľudová architektúra vidieckeho osídlenia si svoje tradičné
formy udržala hlboko do stredoveku a spolu s istými regionálne i etnicky podmienenými
špecifikami a inováciami sa stala základom nášho tradičného novovekého
ľudového staviteľstva.
Literatúra
Bajburin 1983; Baran 1988; Bialeková 1959; Bialeková 1962; Bialeková 1981b; BudinskýKrička
1961; Čaplovič 1998; Donat 1980; Dostál 1975; Dostál 1987; Fusek 1994;
Habovštiak 1985; Hanuliak/Kuzma/Šalkovský 1993; Herrmann 1968; Hinz 1989;
Hrubý 1965; Chropovský 1975; Chropovský 1989; Kavánová 1985; Kobylmski 1988;
Kruger 1967; tapuškin 1958; tudová architektúra 1998; Mácelová 1990; Mencl1980;
Miloševié 1997; Niederle 1953; Parczewski 1993; Pitterová 1971; Pleinerová 1986;
Pleinerová 2000; Pletneva 1967; Paulík/Chropovský a kol. 1985; Rappoport 1975;
Rejholcová 1977; Ruttkay A. 1981b; Ruttkay M. 1989; Sedov 1995; Schuldt 1988;
Spegaľskij 1972; Šalkovský 1994; Šalkovský 1998; Šalkovský 2001; Šiška 1964;
Štefanovičová 1975; Štefanovičová 1989; Timoščuk 1976; Tipy tradicionnogo 1979;
Važarova 1965; Vendtová 1969; Vignatiová 1992; Zábojník 1988.
PREMENY AGRÁRNEJ OSADY V 6.-15. STOROČÍ
Matej Ruttkay
Die Studie repräsentiert in Kurze die grundlegenden Entwicklungszuge eines mittelalterlichen
Dorfes im Gebiet der heutigen Slowakei. Es handelte sich um zwei Hauptformen der Siedlungen
-eine Streu- und Haufensiedlung. Beide wurden im Verlauf des ganzen Mittelalters ausgenutzt,
wenn auch in verschiedener Intensität, bzw. in verschiedenen Abwandlungen. Die einfachere
Haufenform bilden namentlich Gruppierungen von Siedlungswohnobjekten zu einer Reihe
von Rundlingen. Eine komplizierte Haufenform wurde erst seit der Wende des 12./13. Jh. zu
verwenden begonnen, sie bestand schan aus wirtschaftlichen Ansiedlungen des Bach-, Reihenbzw.
linsenfännigen Typs, häufig auch mit einer anliegenden Kirche, bzw. mit einem Herrensitz.
Von einer landwirtschaftlichen Ansiedlung, die in sich eine Wohn-, Lager-, Arbeits- und
wirtschaftliche Funktion konzentriert hatte, lamn eindeutig erst seit der Wende des 12.-13. Jh.
gesprochen werden (Točľk, Nitra-Párovské Háje). Im Allgemeinen waren die Ansiedlungen
aus Holz errichtet. Der Antritt der Steinarchitektur, bzw. von Häusern mit steinernen
Mauersockeln begann im ländlichen Milieu in gräjJerem AusmajJ erst im 14.-15. Jh.
aufzukommen, vollaufjedoch erst seit dem 16. Jh. Definiert sind in Kurze vier grundlegende
Richtungen der Formung der mittelalterlichen Besiedlung: Dispersion, Nukleation,
Degradierung, sog. Neugriindungen.
69
Základnou hospodárskou jednotkou stredovekého sveta bola vidiecka osada dedina.
Členitosť územia Slovenska nevytvorila vhodné podmienky pre zavedenie
jednotného pôdorysného systému sídlisk, resp. rovnakých typov domov, takže výzor
osady je v rôznych regiónoch a obdobiach rozdielny.
V súčasnosti je k dispozícii pomerne veľký počet názorov na to, odkedy možno
hovoriť o stredovekej dedine. W. Janssen navrhuje, aby sa ako dedina označoval priestor
pozostávajúci z početných objektov, v ktorých sídlilo viac stoviek obyvateľov. Za dedinu
v stredodunajskom priestore považujeme až vyvinutú sídliskovú formu s relatívne
pevným pôdorysným členením, v ktorej panovala jasná organizačná štruktúra, t.j. ide
až o obdobie po polovici 13. stor., s určitými výhradami od polovice 12. stor. Pre staršie
úseky je aktuálne používať názvy agrárna osada alebo sídlisko.
Hlavným zdrojom informácií o stavebnej kultúre v stredoveku sú archeologické
pramene. Menšiu vypovedaciu schopnosť majú historické či etnografické pramene. Zo
6.-15. stor. je na území Slovenska archeologicky doložených viac ako 3 000 nálezísk
sídliskového charakteru. Z tohoto počtu sa na približne 310 preskúmali výraznejšie
sídliskové objekty. Vypovedacia schopnosť archeologicky skúmanej lokality rastie
v závislosti od velkosti odkrytej plochy, ale aj priamo úmerne od techniky výskumu.
Žiat rozsiahlejších a kvalitne vedených výskumov je stále nedostatok. Veľkou pomôckou
sú komplexné odkryvy zaniknutých dedín v susedných krajinách (napr. Morava:
Bi'eclav-Pohansko, Mstenice, Byst:fec, Pfafenschlag; Rakúsko: Hard; Maďarsko: Csut,
Dunaujváros, Doboz, Lébeny, Szentkirály).
Komplexnému výskumu stredovekého vývoja osídlenia venuje slovenská archeológia
väčšiu pozornosť až v posledných desaťročiach. Najvýraznejším publikačným
medzníkom je práca A. Habovštiaka Stredoveká dedina na Slovensku (1985), ktorá sa
zaoberá temer všetkými základnými otázkami života stredovekej dediny.
Hlavnými prvkami ovplyvňujúcimi vzhľad osady sú dom, zásobné jamy, nepravidelné
jamy a samostatné hlinené pece. Relatívne veľkú skupinu (11-19 %) tvoria aj bližšie
70
o Srn
Obr. l. a - Bajč. Staroslovanský dom. Rôzne typy pôdorysov; b - Brezno u Loun.
Rekonštrukcia.
Abb. l. a- Bajč. Altslawische Haus. Verschiedene Grundrifltypen; b- Brezno bei Louny.
Relconstrulction.
neurčené objekty. Ostatné druhy- samostatné voľne stojace ohniská, žľaby-ohrady, resp.
odvodňovacie zariadenia, studne a výrobnéobjekty tvoria iba minimálny podiel na sídliskových
objektoch.
Z hladiska rekonštrukcie vzhľadu osád a spôsobu života sú zaujímavé porovnania
pomerného výskytu jednotlivých druhov objektov. Zatial čo v 6.-8. stor. má dom
31-percentné zastúpenie, v 9.-10. stor. je iba 20-percentné a v 11.-12. stor. 26-percentné.
Túto skutočnosť možno vysvetliť budovaním zvýšeného počtu sprievodných objektov
(najmä zásobných jám na obilie, samostatných hlinených pecí na pečenie chleba
a sušenie plodín) a kumuláciou všetkých potrebných činností (skladov, výrobných
a pracovných zariadení a pod.) do blízkosti obydlia.
Medzi sídliskovými objektami na stredovekých sídliskách sú v rámci jednotlivých
horizontov zaznamenané najväčšie výkyvy pri samostatných hlinených peciach.
Zreteľná je vzostupná tendencia ich obľúbenosti od 6. do 12. stor. Potom ich zastúpenie
mierne klesá (19%), čo je spôsobené zabezpečením ich úlohy priamo v dome. Od polovice
13. stor. sa v obytných domoch vyskytuje ohnisko, resp. hlinená pec (prípadne ich
kombinácia) alebo kachiová pec, menej kamenná pec.
Priestorovo ohraničený celok, pozostávajúci z obytného domu, hospodárskych
stavieb, dvora a záhrady, vytvára poľnohospodársku usadlosť. Spolu s prilahlými poliami,
resp. sadmi či vinicami, vytvára uzatvorený spoločensko-ekonomický celok.
Pôdorysy poľnohospodárskej usadlosti sú na území Slovenska doposiaľ zachytené iba
výnimočne. V stredovekých písomných prameňoch sa označovali výrazmi sessio,
Komjatice
_______.. s
~l 2
/
/
l
l 30
:tl
l 27
.... ---
.... ___ .....
l
l
2
: ~.
l • " 31 (]29
\ 280
Obr. 2. Komjatice. Zárodok hospodárskeho dvora na osade z 9.-10. stor.
Abb. 2. Komjatice. Keim eines Wirtschaftshofes in einer Siedlung aus dem 9.-10. Jh.
' '
71
\
l
mansio, laneus, fundus curiae, curia, fumus, area a porta. Znamenali nielen vnútornú
usadlosť, t.j. dom s hospodárskymi stavbami a dvorom, ale aj polia, ktoré k nej patrili.
Prvé náznaky určitého cieleného zoskupovania objektov pozorujeme už na včasnostredovekých
sídliskách 9.-10. stor. Na jednej strane ide o zoskupovanie objektov
rôznej funkcie do menšieho celku (zárodok hospodárskej usadlosti?)- Mužla-Vilmakert,
Komjatice, na strane druhej o zoskupovanie objektov rovnakej funkcie. Jednoznačne
je táto štruktúra pozorovateľná od prelomu 12. a 13. stor. Na lokalite Chotín
v polohách Sasullo a Simitos sa zachytili ohraničené plochy s rozmermi približne 30x30.
m. V niektorých takto ohradených plochách sa (pri okraji) nachádzali príbytky - šesť
poloze~c, rozmiestených temer v rad~. Podobná je situácia na leteckým prieskumom
Zistených dedinách Mača a Pusté Diany.
Najvhodnejším príkladom vykryštalizovanej poľnohospodárskej usadlosti je lokalita
Paviany-Krigov (13.-15. stor.). Jednotlivé usadlosti pozostávajú z viacpriestorového
domu, sýpky, hospodárskych stavieb, studne, odpadových jám a sú ohraničené
priekopami, resp. odvodňovacím žlabmi. Najlepšie je dochovaná usadlosť
s viacpriestorovým domom 3/81. Ako komora mohla pôvodne slúžiť zemnica 1/81
(neskôr využívaná ako odpadová jama). Funkciu sýpky prevzal obj. 8/83. Vytvárajú
uzat:rorený hospodársky dvor v tvare písmena U, ktorý bol prístupný dvoma bránkami.
Casť dvora, najmä medzi domom a studňou, bola upravená kamenistým podkladom
- štetom. Vchody do domu sa nachádzali na "odkvapovej" strane domu a boli
orientované k hospodárskym stavbám. V mladšom prístavku sa okrem iných nálezov
našlo aj šesť dukátov Ladislava V. a Žigmunda Luxemburského, ktoré rámcovo datujú
objekt do začiatku druhej polovice 15. stor. Ide o doteraz najlepšie zachovaný pôdorys
stredovekej poľnohospodárskej usadlosti na území Slovenska. Žiaľ, nie je k dispozícii
celkový plán náleziska (aj s geofyzikálnymi meraniam), t.j. nemožno robiť presnejšie
uzávery o celkovom urbanizme osady.
•l
ll
72
-----1
o
l
l ti:
l___J_~,l
l
l
Obr. 3. Pavľany-Krigov. Unikátny nález ohradeného hospodárskeho dvora
(podľa Čaplovič/ Javorský 1990).
Abb. 3. Pavľany-Krigov. Unikaifund eines eingefriedeten Wirtschajtshojes
(nach Čaplovič/Javorský 1990).
Reálnosť tejto hypotézy podporujú analógie zo susedných oblastí. Vznik hospodárskeho
dvora možno interpretovať ako výsledok upevňovania feudálnych vzťahov
na vrcholnostredovekom agrárnom sídlisku. Vo väzbe s nimi narastá aj proces
majetkovej diferenciácie, ktorý je od polovice 12. stor. badateľný tak v hnuteľných,
ako aj nehnuteľných pamiatkach. Jeho výsledkom sú aj zárodky formovania nižšej
šľachty (spomedzi správcov kráľovského majetku) a následne budovania malých
opevnení - hrádkov, ako výrazu osobitého postavenia správcu.
Veľkosť a tvar osady ovplyvňovala v prvom rade hospodársko-ekonomická
úroveň jej obyvateľov a konfigurácia terénu. V 6.-13. stor. sa v sledovanom regióne
vyskytovali dve hlavné formy poľnohospodárskych sídlisk- rozptýlená a kumulo-
73
vaná. Každá z nich mala niekoľko rôznych variantov, ktoré sa postupne vyvíjali
rôznym smerom. Zároveň sa ukazuje, že vývoj od 6. do 15. stor. nemožno charakterizovať
ako postupný prerod rozptýlenej osady na koncentrované sídlisko, ale
oba typy sa po celý čas používali vedľa seba.
Pri rozptýlenej forme boli jednotlivé obytné objekty v osade, resp. v sídliskovom
areáli nerovnomerne rozmiestnené vo väčších vzdialenostiach od seba. Nezriedkavo sa
forma l storočie
~---------------~
: l
: ... /?\.··. :
l • c::::tlt'. l
l l
l l
L--------------~
:-.:;-,-;:-.~-- ---.:--~ .....-:~
::.~... ·-.~3
l • ••. • .••• l
l l
: :~·.. :
L----~L~~~-----~
~--- ------------1
: .······ :
: :~~·.: :
: ·.. ~.: :l •· •.•• • l
~--------------~
r-----~-:-"T --@1- --:
l •• /7\. l
l • • • <::JJD /7\. '
1 •• r::::ta:J •'l
:··~ /7\. ..... :
l t::::1lll' •• l
l • l
L-------~------~
,-------~------,
: ..····~ .·:
: ..··~ :l.· l
~-~ :l • l
L-----~--------~
,---T-G)\______i
:...... ~
!...........••:
:~:
l
l
l
l
l
l
l
l
l
l
l
l
l
l
____:.......................:.. ____~
7 9 10 11 12 13 14 15
+---1---+--+--1---- ---- ---- ---~
l---+--+--+--+---- -~
Obr. 4. Hlavné formy usporiadania domov v osade v 6.-16. stor.
Abb. 4. Hauptjormen der HäuseranordnuJJg in einer Siedlung aus dem 6.-16. Jh.
16
..
.
74
o o
o
o
o
Bajč ,
Medzi kanálmi
lOm
l l
)>S
Obr. 5. Bajč . Výsek z plánu sídliska zo 7.-10. stor. a jeho členenie na funkčne špecifické areály.
1- dom; 2 - zásobná jama; 3 - pražiaca jama; 4 - pec; 5 - ostatné objekty.
Abb. 5. Bajč. Ausschnitt aus dem Plan einer Siedlung aus dem 7.-10. Jh. und ihre Gliederung in
funktiell spezifische Areale.
1- Haus; 2- Speichergrube; 3- Rästgrube; 4- Ofen; 5- restliche Objekte.
na veľkej ploche niekoľko desiatok árov odkryl iba jeden, resp. dva sídliskové objekty.
Táto forma sa používala v priebehu celého sledovaného obdobia. Predpokladáme, že
išlo o krátkodobé, často možno iba sezónne alebo ešte kratšie trvajúce útvary. Od 12.-
13.stor. možno takéto pozostatky považovať za sezónne sídla pastierskych komunít.
Kumulovaná forma má dva hlavné varianty. Prvým je prípad, keď systém osady
určovali relatívne husto pri sebe situované domy (najčastejšie vo vzájomnej vzdialenosti
5-15 m), medzi ktorými alebo mimo ktorých sa na samostatnom priestore nachádzali
hospodárske a výrobné objekty. Usporiadanie je v tvaroch okruhlice,
poloblúkov, alebo v rade. Tento variant je typickým prejavom trvalého sídla najmä
v 6.-10. stor. Poznáme ho z osád Šurany-Nitriansky Hrádok, BaK Mužla-Čenkov,
Komjatice atď. Možno ho považovať za nosný a rozhodujúci typ celého makroregiónu.
Je základom ucelene sformovaných (normových) pôdorysov osád v 12.-15. stor.
Na niektorých osadách je už od 8. stor. doložené členenie celej osady na základné
areály- obytný, výrobno-pracovný, skladový. Najlepším príkladom je sídlisko v Bajči.
Takéto členenie naznačuje existenciu pevných zväzkov tzv. susedskej občiny.
V druhom variante osada pozostávala zo systematicky zoskupených usadlostí,
v ktorých boli koncentrované všetky činnosti potrebné pre jej fungovanie. Doložená
je od druhej polovice 12. stor., ale najmä od 13. stor. (Chotín, Nitra-Párovské Háje,
75
Mača, Pavľany-Krigov, Pusté Úľany atď.). Tu už ide doslova o dediny. Jednot~ivé
usadlosti boli zoradené buď v ulicovom, potočnom alebo šošovkovom systéme. Casto
sa ich súčasťou stáva aj kostol. Prieskumom doložený rozsah sídlisk a velkosť
jednotlivých preskúmaných hospodárstiev naznačujú, že tu v jednom momente mohlo
fungovať približne 15-25 hospodárskych dvorov.
Obr. 6. Sládkovičovo-Malá Mača. Letecký pohľad na zaniknutú stredovekú osadu.
Abb. 6. Sládkovičovo-Malá Mača. Luftbildaufnahme einer abgegangenen mittelalterlichen
Ansiedlung.
Vyššie uvedené sídliskové formy agrárnych sídlisk sú výsledkom mnohých
a rozmanitých faktorov. v . , v . ,
Na základe archeologických pozorovaní mozno v skratke defmovaf styn zakladné
smery formovania stredovekej osady:
1. Disperzia - rozptýlená osada, jednotlivé objekty sú za~adar:é po~:upn_:~
pravdepodobne bez predchádzajúceho plánu. Najmä v 6.-1.0. ~tor. 1de a~: o naJcasteJsl
spôsoby vzniku osady, ktorý sa však udržal aj v nasleduJÚCich storocmch (Komptice).
, , .
2. Nukleácia- koncentrácia obydlí (rady, okruhlice a pod.), postupny vyvoJ od
disperzného sídliska. Tieto trvalé sídliskové formy sú vý~ledkom ~ostup~éh~ výv_oja
od niekolkých rozptýlených objektov po sídlisko-d~dmu s de~1~tkam1 ~lanov1t?
rozmiestených domov a stovkami ďalších druhov obJe~t?v (Svm;ca, Pavľ~y-Kngov,
Vlková-Horanské). V staršom období 6.-10. stor. maJU osady casto funkcne vyhranené
priestory (Bajč). . , . v ,
3. Degradácia- postupný úpadok osídle~ia. ': stredovek_u 1~e, o v:ľm1 ca~~ formu.
Takýmto spôsobom môže z dobre funguJÚCeJ osady vzru:mu~vreh~~.- akys1 ~ajer,
ktorý môže uspokojivo fungovať. Príčiny tohoto procesu su naJcasteJSle vo vycer-
76
paní vnútornej energie sídliskového areálu, ale často dozaista aj vojnové konflikty,
klimatické výkyvy, či krátkodobé extrérrme zmeny počasia (Bajč) .
4. Tzv. nové založenie, t.j. vznik sídliska "na zelenej lúke" (napr. Chotín, NitraPárovské
Háje), kedy je sídlisko budované na voľnej ploche s jasným urbanistickým
zámerom, bez priamej väzby na predchádzajúce osídlenie.
Zaujímavé je pozorovať dÍžku fungovania jednotlivých osád. Nie je to ľahká
úloha. Archeologický výskum totiž často nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku,
či na lokalite ide o plynulý vývoj, alebo či tu došlo k jeho prerušeniu. Z hľadiska
trvania možno definovať päť typov sídlisk: l. krátkodobé- trvanie niekolko dní; 2.
dočasné- trvanie niekoľko týždňov; 3. sezónne- trvanie niekoľko mesiacov; 4. trvalé
-trvanie niekolko rokov; 5. nepretržité- trvanie niekoľko generácií.
V súvislosti so vzhľadom sídlisk je treba mať vždy na zreteli fakt, že archeológia
aj v spolupráci s prírodnými vedami zachytáva iba zlomok z dávnej skutočnosti.
Rekonštruovanie osady na základe stôp zistených terénnym výskumom v konfrontácii
s prírodnými vedami a ich vzájorrmým porovnávaním medzi viacerými lokalitami
ostáva stále iba hypotézou.
Čiastočne sa tieto problémy zmenšujú v mladších časových úsekoch (na území
Karpatskej kotliny v ll.-12. stor.), keď sa objavujú už aspoň strohé informácie o dedinách
aj v písorrmých prameňoch. Ide napríklad o údaje uvádzané v listine svätobeňadického
opátstva z roku 1075, kde sa počet usadlostí väčšinou pohybuje v medziach
desať až dvadsa( no vyskytujú sa i dediny s oveľa väčším počtom. V listine
z roku ll58 sa pri doteraz nelokalizovanej lokalite Zamto uvádza 72 usadlostí. Ako
správne podotýka A. Habovštiak, je v týchto prípadoch sporné, či sa pod jedným
názvom osady alebo dediny chápal aj komplex menších osád alebo iba jednotlivé
zoskupenia príbytkov, prípadne len jedna uzatvorená osada.
Vzhľadom na súčasný stav archeologického výskumu sa temer neriešiteľnou
javí otázka rozlohy jednotlivých sídlisk. Pokiaľ priestor osady nie je jasne vymedzený
konfiguráciou terénu, resp. riečnym tokom, je temer nemožné určiť jej presné
hranice. V súčasnosti sa nádeje vkladajú do leteckého a geofyzikálneho prieskumu,
ktorým je v prípade vhodných podmienok možné identifikovať priestorový rozsah
osady. Táto technika sa však musí kombinovať minimálne s rozsiahlejšou sondážou,
ktorá môže potvrdiť časopriestorové súvislosti zachytených objektov.
Celkové plány najdôležitejších skúmaných lokalít ukazujú, že rozsah sídlisk sa
pohyboval od 0,5 ha po viac ako päťhektárové celky (Nitra-Párovské Háje, Komjatice).
V priebehu storočí sa menila aj vlastná plocha sídliska na danej polohe. Napríklad na
lokalite Bajč-Medzi kanálmi malo včasnoslovanské sídlisko (7. stor.) rozlohu asi 0,5 ha.
V 8. stor. sa sídlisková plocha postupne zväčšuje (2,5 ha), aby v 9. stor. dosiahla najväčšiu
rozlohu 3,5 ha. V 10. stor. sa osídlený priestor opätovne zmenšuje (2ha) a v 11. stor.
osídlenie postupne zaniká. V 12.-15. stor. je doložené len sporadické osídlenie.
Neodmysliteľnou súčasťou sídliskového areálu boli polia. Informácie o nich však
patria k najskrorrmejším. Ich vzhľad a položenie možno rekonštruovať z archeologických
(paleobotanických nálezov) a taktiež priamo z povrchových prieskumov. Žiat
výrazné zásahy do vzhľadu krajiny v poslednom storočí viac-menej znemožnili nájsť
relikty polí v poľnohospodársky aktívnom prostredí. Jediná príležitosť sa naskytá
v trvalo zalesnených porastoch. Priekopnícke miesto v objasňovaní tohoto zložitého
fenoménu patrí A Habovštiakovi. Jeho ucelené poznatky sa dotýkajú už horizontu
po 12. stor. (resp. od konca ll. stor.- Tehla-Barc, Nitrianska Blatnica). Mierny pokrok
77
i-~r--- ------r:l
: l ~ f22} c::::=::3 _ ) l
l ~ 1 flJ4
~ 1 cT" = @ 3 IJ
(/ """1 l @2 ---
sv. PETER ~ L_-- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - _,.---------""==---7:...-..,..-C....LH_O_T_Í.,....N-1
~185m~ 1
l o l
l :l o~-dom
O-ohrada o
Obr. 7. Chotín. Pôdorys osady delenej na hospodárske usadlosti (podľa Habovštiak 1985).
Abb. 7. Chotín. Grundriss einer in Wirtschaftshäfe gegliederten Ansiedlung (nach Habovštiak 1985).
v riešení tejto otázky prinášajú komplexné paleobotanické výskumy. Tie umožňujú
rekonštruovať vonkajší vzhľad polí (pestované rastliny, prímesy, buriny a pod.), ale
nedovoľujú rekonštruovať techniku ich obrábania. Písorrmé pramene od ll. stor.
dokladajú na kráľovských, šľachtických a cirkevných majetkoch aj záhrady, sady
a vinice. Väčšina informácií však zachytáva stav až po 13. stor.
Veľmi ťažké a značne hypotetické je odhadnúť počet obyvateľov v jednotlivých
osadách. Je pravdepodobné, že niektoré menej zahÍbené domy nemuseli byť archeologickým
výskumom zachytené. Sídlisko pravdepodobne pozostávalo v priemere
z deviatich domov, treba predpokladať tri až štyri osoby v jednom dome, každý
horizont trval približne dvadsaťpäť rokov, t. j. pri trvaní asi sto rokov by k osade
muselo patriť pohrebisko so zhruba sto dvadsiatimi pochovanými. Pri existencii pätnástich
až dvadsiatich hospodárskych dvorov možno v osade predpokladať okolo
sto obyvateľov. Určenie rozsahu jednotlivých sídliskových areálov je rýdzo hypotetické.
V staršej fáze včasnostredovekej osady Bľeclav-Pohansko (Morava) obhospodarovali
dve rodiny asi 6-7 ha a neskôr 9-ll ha ornej pôdy. To by naznačovalo, že
napr. v Nitre-Párovských Hájoch by k osade z 12.-13. stor. patril sídliskový areál
s rozlohou približne 200 ha.
Prvoradou úlohou absolútnej väčšiny stredovekých neopevnených sídlisk bola
poľnohospodárska produkcia. Ekonomická úspešnosť agrárnej komunity do veľkej
miery závisela od používaných poľnohospodárskych nástrojov. Najvýznarrmejším
nástrojom používaným v poľnohospodárstve bolo radlo, neskôr od 12. stor. tzv. ľahký
pluh. Ťažký pluh sa začína používať až niekedy v priebehu 13. stor. Viaceré pramene
naznačujú, že jeho konštrukcia bola v stredoeurópskom priestore známa už
78
v ll. stor. Rozhodujúca pre hospodárstvo je nie jeho znalosť, ale jeho masové rozšírenie,
a to nastáva až o dve storočia neskôr. V priebehu 6.-12. stor. sa na sídliskách
v relatívne malom počte vyskytujú kosáky (s výnimkou hromadných nálezov
z 9. stor.). Ich počet tiež nápadne stúpa od 13. stor., kedy sa zásadne mení ich tvar.
Nálezy naznačujú, že zmeny v tvaroch poľnohospodárskeho náradia boli dostatočne
veľké, aby mohli viesť k podstatnému vzrastu produkcie v 13. stor.
Prínosom k poznaniu poľnohospodárstva sú aj paleobotanické výskumy. Unikátnu
zbierku predstavuje súbor z lokality Bajč-Medzi kanálmi. Aj ked zatiaľ nie je
definitívne vyhodnotený, je isté, že najčastejšou obilovinou je Triticum aestivum pšenica
siata, vyskytujúca sa temer v každej vzorke. Okrem toho sa tak v obydliach,
ako aj v hospodárskych objektoch zachytili aj dalšie semená pestovaných rastlín:
Avena sativa - ovos siaty, Hordeum distichon var. nudum - jačmeň dvojradový nahý,
Hordeum vulgare - jačmeň siaty, Lens esculenta - šošovica kuchynská, Panicum miliaceum
- proso siate, Poaceae aggr. - zrnoviny pestované, Secale cereale - raž siata, Triticum
aestivum - pšenica siata, Triticum dococcon - pšenica dvojzrnová, Triticum spelta pšenica
špaldová. Je zaujímavé, že zatiaľ čo pšenica sa vyskytuje v objektoch viacmenej
rovnomerne, výskyt ostatných nálezov je vo velkej miere koncentrovaný do
pomerne malého počtu objektov (hlavne pražiace jamy). Zriedkavo sa objavujú aj
plody: Corylus avellana - lieska obyčajná, Prunus spinocsa- trnka obyčajná. Okrem
toho je veľmi častý výskyt Chenopodium album - mrlíka bieleho. Z plano rastúcich je
zaujímavý Agrostemma githago - kúkoľ poľný.
Vo včasnom stredoveku prevládali jednoduché poľnohospodárske systémy, založené
na striedavom využívaní pôdy väčšieho rozsahu a dlhodobých úhorov. V tomto
kontexte sa vyvíjala aj sídlisková štruktúra. Charakteristické je postupné rozširovanie
kultivovaných plôch. Rozloženie lokalít na mape a ich značná hustota ukazujú,
že aj toto rozširovanie má svoje hranice. Po ich dosiahnutí sa musela situácia riešiť
postupným prechodom k intenzívnejším formám obrábania pôdy, prípadne odchodom
časti obyvateľstva do iných, nie tak husto osídlených oblastí.
Zatiaľ vládne pomerne veľa nejasností pri riešení otázok súvisiacich so zavedením
viacpoľných systémov. Na problémy v interpretácii písomných prameňov, ktoré
vnášajú do tejto otázky relatívne najviac svetla, poukázal M. Stepánek. Pravdepodobne
ani v najvyspelejších oblastiach sa trojpoľný systém pred ll. stor. nevyužíva!.
O poľnohospodárskom zameraní Slovanov niet pochýb. Historické správy potvrdzujú,
že starí Madari prišli do dlhodobejšieho kontaktu s poľnohospodárstvom
už v povolžskej Levedii (s tureckými roľníkmi). Výpožičky v maďarskom jazyku
z tohoto obdobia naznačujú, že Starí Madari sa naučili primitívnej orbe hákom
a radlom, pestovaniu obilnín, hrachu a konope, technike žatvy, spracovaniu obilia
(mletie, resp. tlačenie v stupách). V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať jazykové
výpožičky od slovanského obyvateľstva v Potisí. Naznačujú prevzatie orného hospodárstva,
pluhu, brán, ohraničovania polí, jarma, kosy, kŕmenie dobytka nazhromaždeným
senom, prevzatie chovu hydiny a pod.
Paleozoologické analýzy ukazujú, že vo včasnom stredoveku treba počítať
s pomerne vysokým podielom chovu dobytka. Slovanom sa tradične pripisuje aj
chov ošípaných. V Bratislave-Devínskom Jazere sa na sídlisku zo 7.-8. stor. našli
kosti ovce, kozy, ošípanej, koňa, psa a kury domácej. Na sídlisku z druhej polovice
10. stor. v Kútoch je zaregistrovaný kôň, osol, hovädzí dobytok, koza, ošípaná, kura
domáca. V Bešeňove (9.-10. stor.) je doložený hovädzí dobytok, kozy, kôň, ovca,
ošípaná, kura domáca, hus domáca, ale i divina- jele~, srnec, vlk, zajac (aj ked iba
79
v malom množstve). V Bajči-Medzi kanálmi už predbežné analýzy naznačujú v 6.-
10. stor. pomerne vyrovnaný podiel hovädzieho dobytka a oviec. Malo je zastúpená
hydina (kura domáca, hus domáca), lovná zver. Napriek blízkosti vodného toku je
relatívne málo nálezov rybích kostí, a to určite v dôsledku ich subtílnosti. Zaujímavý
je minimálny výskyt ošípanej. Čiastočne podobná situácia je zachytená v 9.-10. stor.
aj na lokalite Mužla-Čenkov. Tu je však podiel ošípaných oveľa vyšší.
Zatiaľ nie je možné určiť, či existovali rozdiely v sortimente stravy medzi obyvateľmi
hradov a poľnohospodárskych, resp. remeselníckych sídlisk.
V priebehu 7.-12. stor. aritmetickým radom rástol počet používaných koní. Na
druhej strane v chove ošípaných sa v 10. stor. predpokladá výrazný pokles a opätovný
nárast v 11.-12. stor. Doplnkovým zamestnaním bolo ovocinárstvo, záhradníctvo,
brtníctvo, včelárstvo, lov a rybolov.
Obr. S. Pôdorysy staroslovanských preskúmaných obydlí. 1 - Mužla-Čenkov; 2-4 - Bajč.
Abb. S. Grundriss altslawischer untersuchter Häuser. 1 - Mužla-Čenkov; 2-4- Bajč.
Iba výnimočne sa stretávame s osadami, kde existujú aj náznaky vykonávania
špecializovanej remeselnej činnosti (napr. Hurbanovo, Gemerský Sad). Za doklady
špecializovanej remeselnej výroby pritom nemožno považovať sporadický výskyt
kováčskej trosky zo železnej rudy -je to skôr doklad práce miestneho kováča. Tieto
zistenia nekorešpondujú s poznatkami zo západnej Európy, kde možno pomerne
jednoznačne rozdeliť stredoveké sídliská na dve počtom temer rovnaké skupiny poľnohospodárske
a zmiešané poľnohospodársko-remeselnícke. V našom priestore
tvorili remeselnícke osady v priebehu celého stredoveku iba malý zlomok neopevnených
sídlisk. Od 13. stor. sa ťažisko remeselnej výroby presúva do miest. Z činností
80
remeselného rázu je najčastejšie doložené tkáčstvo (prasleny, tkáčske závažia), výroba
keramiky (Nitra-Lupka), kostiarstvo a pod. Známe sú doklady mnohých ďalších
s remeslom súvisiacich činností: kamenárstvo (najmä výroba žarnovov a transport
kameňa), železiarstvo, kováčstvo (Gemerský Sad - batéria taviacich peci - ll. stor.,
Komjatice-Blatnica, kováčske vyhne - ll.-13. stor- Hlohovec, doklady povrchovej
ťažby rúd- nálezy ping- Nitrianska Blatnica, železiarske objekty na Spiši), dechtárska
výroba (Bojnice) a pod.
Požiadavky kráľovských a kniežacích dvorov zabezpečovala služobnícka organizácia.
Dialo sa tak nielen v Uhorsku, ale aj v Poľskom a Českom kráľovstve. Tzv.
služobnícke osady tvorili dôležité ohnivko v ekonomickej štruktúre stredovekého
hospodárstva. Z najdôležitejších služobných činností a osád treba uviesť lov divej
zveri (Lovce), rybolov, tiež zmienky o rybníkoch v historických prameňoch ll.-12. stor.
(Chyzerovce), včelárstvo a brtníctvo, chov koní (dáva sa do súvislosti s osadami
s názvom Kľačany), chov psov (Psiare, Psolovci, Obsolovce), chov loveckých vtákov
(Sokolovce, Dravce), transport dávok (Vozokany), starostlivosť o studne a struhy
(Voderady), spracovanie kovov (Kovarce); výrobu keramiky (Hrnčiarovce), stavebnú
činnosť z dreva (Tesáre), výrobu kolomaže, dreveného uhlia (Dechtice), výrobu
žarnovov (Oslany), ryžovanie zlata (Zlatno, Zlatníky), povrchové ťažby (Rudno,
Rudník). Menej často je remeselnícka činnosť doložená priamo archeologicky.
Archeologický výskum jednoznačne dokazuje, že politické udalosti priamo či nepriamo
už v stredoveku ovplyvňovali ekonomickú základňu a naopak Proces stredovekej
transformácie osídlenia je najlepšie pozorovateľný pri štúdiu mikroregiónov. Analýza
nálezov a situácií z mikroregiónu Bajč preukázala postupné zmeny vo vývoji osídlenia
na najnižšej úrovni (sídlisko, sídliskový areál) a zároveň odhalila tendencie ďalšieho
vývoja. Tieto sa neuberali smerom zjednotenia do väčších celkov. Základom bola existencia
pomerne hustej siete menších celkov pripomínajúcich tzv. majere. Z niektorých z
nich sa postupne vyvinuli centrálne sídliská- dediny ako výraz určitej koncentrácie.
Rozptýlené usadlosti existovali aj naďalej a mnohé sa udržali až do záveru 19. stor.
V západnej časti strednej Európy, ale aj v celej západnej Európe sa proces stabilizácie
pomerov odráža v dôraznom nástupe používania kamennej architektúry, resp.
minimálne kamenných podmuroviek (podľa niektorých názorov už v priebehu ll. stor.,
na Morave a v Čechách od 12. stor.). Tento proces iba okrajovo zachytil územie západného
Slovenska (Devín - pravdepodobne kolonizačná osada) a v minimálnej miere sa
dotkol vlastnej Karpatskej kotliny. Podmurovky sa vo väčšom rozsahu budujú až v 14.-
15. stor. a najmä v 16. stor., a to hlavne na severnom Slovensku. Aj to bolo príčinou
mnohých osobitostí sídliskových foriem v sledovanom priestore a čase.
Literatúra
Ambros 1958; Bartosziewicz 1993; Bialeková 1962; Čaplovič 1996; Čaplovič/Javorský
1990; Dostál1987; Habovštiak 1961; Habovštiak 1974; Hab_?vštiak 1985; Habovštiak
1988; Hajnalová 1981; Hajnalová 1993; Hanuliak/Kuzma/Salkovský 1993; Cheben/
Ruttkay 1996; Janssen 1988; Klápšte 1994; Konč 1993; Krajčovič 1965; Kučera 1974;
Marsina 1961; Mináč 1980; Mináč 1981; Nekuda 1975; Nekuda 1985; Nekuda 1993;
Niederle 1953; Novotný 1989; Pálóczi-Horváth 1993; Paulík/Rejholec 1958; Paulíny
1965; Plachá/Hlavicová 1978; Roberts 1996; Ruttkay, A. 1985; Ruttkay, M. 1989;
Ruttkay, M. 1990; Ruttkay, M. 1993; Ruttkay/Cheben 1992; Ruttkay/Remiášová 1985;
Štepánek 1969; Takács 1998; Točík 1981; Varsik 1984.
POHREBISKÁ A SPÔSOBY POCHOVÁVANIA
VO VEĽKOMORAVSKOM OBDOBÍ
Milan Hanuliak
Im Beitrag sind verschiedene Bestattungsarten und bekannte Typen von Gräberfeldlokalitäten
analysiert, die im Gebiet der heutigen Slowakei dank der Ergebnisse der archäologischen
Forschung erfasst wurden. Unter den Gräberfeldern repräsentieren sie zwar die gebräuchlichsten
letzten Ruhestätten der Verstorbenen. Aufler ihnen waren jedoch manche Individuen auch in
einem selbständigen Grab auflerhalb des Gräberfeldes, aufdem Areal der Siedlung untergebracht,
oder waren sie einfach in ein unfunlctionelles Siedlungsobjelct hineingeworfen. In diesen Fällen
handelte es sich um Individuen einer Risikogruppe, von denen die iibrigen Bewohner an
Gesundheit und am Vermägen bedroht waren. Diese Bestattungsform musste erwählt werden,
weil aufreligíäsem Gebiet Krisenerscheinungen auftauchten. Diese schwächten die Wirkungen
der traditionellen Schutzmaflnahmen. Zur Veränderung auf dem gegebenen Gebiet kam es
durch den sich verstärkenden Einfluss neuer Prinzípien, die in das Leben der Gesellschaft die
christliche Religion gebracht hatte.
81
Pochovávanie zomrelých a miesta ich posledného odpočinku stáli vždy na opačnom
póle existencie človeka, ktorým je jeho narodenie. Smútok a úzkosť spájaná so
smrťou prispievala v každej spoločnosti k tabuizácii činnosti spájanej s posmrtným
zaopatrovaním zomrelých. Až do nedávnej minulosti nebolo jednoduché prekonať
túto bariéru a osvojiť si nadhľadový prístup v nazeraní. O opodstatnenosti tohto kroku
najmä vo vedeckom bádaní niet pochýb. Od neho je totiž v podstatn-ej miere závislá
možnosť vyťažiť z bohatej kolekcie pohrebiskového materiálu informácie o niektorých
stránkach života včasnostredovekej spoločnosti a rôznych aktivitách jej príslušníkov.
Niekoľko presvedčivých dokladov môže o tom priniesť aj zostručnený pohľad na
kolekciu známych pohrebísk a spôsoby pochovávania používané počas 9.-10. stor.
V rámci velkomoravského obdobia možno pohrebiská z územia dnešného Slovenska
rozdeliť podľa povrchovej úpravy hrobov na pohrebiská s mohylovými
a pohrebiská s plochými hrobmi. Poznatky o mohylovom pochovávaní majú skôr
všeobecný charakter. Táto skutočnosť sťažuje hľadanie príčin mohylového rítu, objasňovanie
jeho vnútornej podstaty a významu. Tento stav v minulosti ovplyvnila
nevhodná metodika odkryvu mohýl; úroveň ich dokumentácie spolu s nízkym počtom
preskúmaných lokalít. Na území dnešného Slovenska registrujeme v rámci siedmich
geografických skupín 49 nekropol so 614 mohylami. Ich výskyt možno v prevahe
doložiť v podhorských oblastiach nášho územia. Jednotlivé skupiny sa od seba
líšia vo viacerých detailoch. Podľa počtu mohýl možno nekropoly rozdeliť do štyroch
kategórií. Najpočetnejšie spomedzi nich sú malé nekropoly s dvoma až desiatimi
mohylovými hrobmi. Pohrebiská s ich výskytom boli najčastejšie umiestňované
na vrcholoch vyvýšenín. Mohylové násypy, zámerne navršované z väčšieho objemu
hliny, sú najčastejšie kruhovité s priemerom 3,5-27 ma výškou 0,3-0,5 m. Informácie
o druhu aplikovaného pohrebného rítu sú zlomkovité, a to aj preto, že na viac
ako tretinovom počte registrovaných lokalít nebolo vôbec možné určiť použitý spôsob
pochovávania. Na západnom a strednom Slovensku v prevahe dominuje spoluvýskyt
žiarových a kostrových hrobov, na východnom Slovensku má prevahu žiarový
rítus. Kostrové pochovávanie prevažuje v blízkosti územia s plochými hrobmi.
PROJET MORAVIA MAGNA
MORAVIA MAGNA
sous le patronage de
UNION ACADÉMIQUE INTERNATIONALE
BRUXELLES
UNION INTERNATIONALE DES SCIENCES
PRÉHISTORIQUES ET PROTOHISTORIQUES
(C.IPS.H- UNE.S.C.O)
INSTITUT D ~ ARCHEOLOGIE
DE L~ ACADEMIE SLOVAQUE DES SCIENCES
NITRA
j
l
ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
Alexander Ruttkay - Matej Ruttkay - Peter Šalkovský
(editori)
SLOVENSKO
VO VČASNOM STREDOVEKU
NITRA2002