Cyril Podholecký 449784
Významná lokalita Smolenice – Molpír z doby halštatskej
Hradisko sa nachádza na vrchu Molpír, v SV časti Malých Karpát, v Trnavskom kraji. Datujeme
ho do mladšej doby halštatskej a zaraďujeme do Kalenderberskej kultúry. Tvorili ho tri vrstvy
opevnenia, kamenné múry. Areál rozdeľujú na akropolu a dve nižšie položené nádvoria. Zalesnenie
v 19. storočí poškodilo niektoré objekty. Osídlenie tu máme doložené už od praveku, v dobe laténskej
a v rannom stredoveku, no najvýraznejšie je práve to z doby halštatskej.
Prvý systematický výskum tu vykonal Antonín Loubal, no jeho práca sa nedochovala. Štefan
Janšák, zmapoval všetky vtedy známe praveké hradiská na Slovensku, medzi nimi zameral a aj
zadatoval Molpír, zistil že mal rozlohu 12 ha. Odhadom tu mohlo žiť až 800 ľudí. Následne tu viedol
výskum Mikuláš Dušek, ktorý odkryl 62 základov stavieb. Momentálne sa lokalitou zaoberá Zuzana
Stegmann-Rajtárová z Archeologického ústavu SAV a jej projektový tým.
Opevnenie tvoril masívny kamenný múr z na sucho kladených kameňov (až 2m široký). Múr
obkolesujúci akropolu pozostával z kamenného valu a drevených komôr naplnených hlinou. Takéto
múry sú v mladšej dobe halštatskej nezvyčajné. Brána na akropolu bola chránená dvoma vežami
a jednou baštou, v kamennom podloží v bráne sa nám dochovali aj stopy po kolesách vozov.
Zástavba je hustá hlavne na akropole, domy stáli v radovej zástavbe pozdĺž obranného valu,
niektoré voľne stáli na terasách vysekaných do kamenného podložia. Niektoré terasy boli prázdne, čo
značí perspektívu rastu osídlenia. Stavby pri hradbe mali rozmery približne 10 x 3,5m, voľne stojace
sa líšili v rozlohe. Najväčšiu plochu 100m2
zaberala stavba, ktorá pravdepodobne slúžila ako obetné
miesto, našli sa tu 3 ohniská, možno obetné oltáre. Druhou najväčšou stavbou bol pôdorys 61, má
dve krídla, našla sa tu železná dýka a hlava asi 18 ročného dievčaťa. Na hradisku sa nachádzalo 7 pecí
a cisterna na vodu. Jedna z pecí pravdepodobne slúžila na spracovanie železa, naznačujú to nálezy
strusky a 47 železných ingotov. V zvyšných peciach boli stopy obilia a keramiky. V domoch s našlo
množstvo praslenov a závaží, čo svedčí o remeselnej výrobe, hlavne v oblasti druhého nádvoria.
Podlaha domov bola tvorená zväčša z udusanej hliny. Steny tvoril prútený výplet s mazanicou
alebo boli zrubové, niektoré steny boli z časti vytesané do skalného podložia. Niesli strechu. Strechy
boli pultové z dreva a slamy zaťažené kameňmi (podľa M. Dušeka) Ohniská mali kamennú obrubu.
Halštatské osídlenie na Molpíre zaniklo násilne, dokladajú to obete útoku a stopy po veľkom
požiari. V priestoroch brány sa pod kamením z opevnenia našla kostra muža, rovnako aj v domoch sa
našli zasypané telá. V hradbách boli pozapichované trojhrotové šípky, pôvodne pripisované Skýtom,
domnievame sa, že hradisko bolo vypálene obyvateľmi dnešného Sedmohradska. Kamene obranného
múru boli žiarom spečené do jednotného príkrovu. Pohrebisko patriace k tomuto hradisku zatiaľ
nebolo nájdené.
Prosím, napište krátký závěr.
Použitá literatúra:
S. Müller , Smolenice-Molpir, Sered und Ratkovce. Studien zu Siedlungen der frühen Eisenzeit in der
Südwestslowakei , 2012 , Bonn.
Cyril Podholecký 449784
P. Dvořák, Stopy dávnej minulosti 2. Slovensko v staroveku, 2010.
M. Dušek / S. Dušek , Smolenice-Molpír I. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit , 1984 , Nitra.
M. Dušek, Výskum hradiska z mladšej doby halštatskej v Smoleniciach roku 1963, In: Archeologické
Rozhledy 17 , 1965 , 487-495.
M. Dušek, Výskum hradiska z mladšej doby halštatskej v Smoleniciach, In: Archeologické Rozhledy 19,
1967 , 583-591.
S. Stegmann-Rajtár, Hradisko Smolenice-Molpír a jeho stredoeurópsky význam. www.archeologia.sk,
[ cit. 18.4.2017 ]. Dostupné na webovej stránke (world wide web):
http://www.archeologiask.sk/halstat/clanok/article/hradisko-smolenice-molpir-a-jeho-
stredoeuropsky-vyznam.html