Teória komunikácie
v Akýkoľvek spôsob komunikácie múzea s
verejnosťou – návštevníkom
v Východiskom sú najmä autentické zbierkové
predmety, exponáty
v Múzejná prezentácia - zameraná na poznanie
momentu šírenia poznatkového a hodnotového
obsahu múzejných predmetov s cieľom dosiahnuť
poznatkové a hodnotové mutácie na strane
príjemcu
Múzejná komunikácia
(podstata a vybraná terminológia)
Prostriedkom je zvyčajne expozícia alebo výstava
Tvorba múzejnej expozície sa odlišuje od bežnej
vedeckej práce: 1. Formou z hľadiska všeobecnej
zrozumiteľnosti; 2. Obsahom - snaha o definovanie a
formuláciu relevantných informácií; 3. Metódou medziodborová
spolupráca so snahou prezentovať
čo najkomplexnejšie sústave spoločenských
a prírodných vzťahov.
Múzejná komunikácia
(podstata a vybraná terminológia)
Proces oznamovania, zdieľania, prenosu a výmeny
významu a hodnôt
Komunikácia sa odohráva v rámci tzv. prvej signálnej
sústavy (pachy, rituály zvierat a pod.), ale ľudia
komunikujú aj v rámci tzv. druhej signálnej sústavy
(jazyk, reč)
Verbálne a neverbálne jazykové sústavy (expozícia)
Z pohľadu múzea - dorozumievanie, tj. predanie
myšlienok, informácií, názorov a pocitov medzi ľuďmi
Teória komunikácie
Súčasťou komunikácie logicky feedback - spätná
väzba, reakcia
Múzeum komunikuje pomocou zbierkových
predmetov ako príkladov, znakov a symbolov
(semiotika)
Cieľom je rozlišovať znakovú stránku rôznych
múzejných zbierkových predmetov
Symboly sú nástroje, ktoré človek kladie medzi
seba a skutočnosť
Teória komunikácie
Predmetom komunikácie môže byť akýkoľvek výtvor (ľudský,
prírodný, verbálny a neverbálny, hmotný aj duševný) prezentovaný
(predstavený) jednou osobou alebo inštitúciou a vnímaný druhou
Základom ľudskej komunikácie je ukazovanie vecí, ostenzia –
druh bezznakového vyjadrenia, zámerné ukazovanie
Základné spôsoby ľudského vyjadrovania a poznávania: 1.
reprezentácia = ne-prezentatívny typ - vyjadrovanie pomocou
znakov, modelov prezentujúce náhražku; 2. ostenzia =
prezentatívny typ - vyjadrovanie pomocou samotných vecí ich
ukazovaním, originálom
Teória komunikácie
Múzejná expozícia patrí do oboch typov vystavené
exponáty (prezentatívny typ), často
zastupujú celú triedu podobných vecí, sú teda aj
reprezentantmi
„Poslaním múzeí nie je len vizualizovať poznanie
určitých fenoménov a ukazovať nejaké objekty,
ale prostredníctvom ich autenticity dokazovať
pravdivosť nášho poznávania a hodnotenia
muzealizovanej skutočnosti.“ (Stránsky)
Teória komunikácie
Hermeneutika – veda o výklade a porozumení
Model procesu komunikácie: 1. komunikátor
(expedient) - nositeľ myšlienky a informácie; 2.
kódovanie – prevod myšlienok do súboru
symbolov; 3. správa – výsledok kódovacieho
procesu; 4. prostriedok – vlastný nosič správy; 5.
dekódujúci príjemca (recipient); 6. spätná väzba –
reakcia; 7. šum – všetky možné faktory meniace
obsah správy
Teória komunikácie
Problémy komunikácie: 1. sprostredkovaná
komunikácia cez niekoľko objektov; 2.
komunikačné zahltenie; 3. s ohľadom na
poslucháčov nevhodná forma správy, napr. cudzie
slová, odborné termíny apod. s ľuďmi s nižšou
úrovňou vzdelania; 4. vágna formulácia - oslabujú
a spochybňujú význam; 5. neschopnosť či
neochota načúvať príjemcovi
Teória komunikácie
1. Dôveryhodnosť
2. Kontext
3. Obsah
4. Jasnosť
5. Kontinuita a konzistencia
6. Kanály
7.Schopnosť verejnosti
Teória komunikácie
Efektivita komunikácie:
Najčastejšie používané formy komunikácie v
múzeu: auditívna (reč, hudba) a vizuálna (písmo,
obraz, fotografia, trojrozmerné predmety)
Múzejné expozície sú takmer vždy mixom
verbálnej komunikácie (využívanie slov a jazyka)
a neverbálnej (použitie znakov a symbolov)
Teória komunikácie
Funkcie komunikácie: informatívna, inštruktívna,
presvedčovacia, posilňujúca a motivujúca,
vzdelávacia a výchovná, socializačná a spoločensky
integrujúca, osobnej identity, poznávacia, úniková
V múzejnej prezentácii je neverbálna komunikácia
je často podstatne účinnejšia (presvedčivejšia) ako
verbálna
Teória komunikácie
Komunikácia predmetom – nielen popisnými
informáciami, ale aj kontextom - nielen vizuálne, ale
aj to, čo je za predmetom...
P. Van Mensch: výstavný softvér - primárne múzejné
objekty, sekundárne nákresy, dokumenty, zvukové
nahrávky a výstavný hardvér - priestor, panely, vitríny
Rozlíšenie informačnej hodnoty predmetu hardvérom
sú fyzické a štrukturálne vlastnosti
predmetu (materiál, konštrukcia, tvar a pod.)
a softvérom je dokumentácia, kontextové informácie,
funkčné vlastnosti, použiteľnosť
Teória komunikácie
Teória komunikácie
Expozícia ako znaková sústava – predmety sú
komunikované cez znaky a symboly (mix prístupov
sémantických – významových a semiotických –
znakových)
Exponát má informačnú funkciu (posolstvo) alebo
uzavretú funkciu ako súčasť kontextu, záleží akú
úlohu mu priradíme
Teória komunikácie
Múzejná prezentácia je priamou komunikáciou s
návštevníkom
Múzejný predmet – štrukturálna a kultúrna vložka;
dokument, semiotický znak, zároveň nositeľ
a zdroj informácií, predmet existuje ako súčasť
niečoho...
Teória komunikácie
Múzejná výstavná forma - prezentáciou je
nevyhnutné predmety znova kontextualizovať,
predstaviť nielen ich, ale aj svety, v ktorých vznikli
a slúžili (príbeh, inscenácia...)
Teória výstavného jazyka - expozícia asociatívna,
založená na kontexte vecí
Expozícia, rovnako ako jazyk, môže byť delená na tri
základné úrovne: systém, normy a reč
Výstavné jazyky: estetický, didaktický, divadelný
a asociatívny
Teória komunikácie
optimálny výstavný jazyk - mix vedy,
výstavníckych znalostí, znalostí potrieb a možností
návštevníka
Múzejný prezentačný jazyk má vlastnú „slovnú
zásobu“ : priestor, predmety, texty, grafy, farby,
zvuky, svetlo...