Vy p ra c o v a l a : B a r b o ra R u f f í n i GALÉRIOV KOMPLEX GALERIUS • Celým menom Gaius Galerius Valerius Maximianus bol rímskym cisárom medzi rokmi 305 – 311, známy predovšetkým ako vytrvalý prenasledovateľ kresťanov • Pochádzal zo skromných pomerov (otec bol roľníkom) – predtým než sa vypracoval na vysokú pozíciu v rímskej armáde bol sám pastierom kráv • 1. marca 293 ho Diocletian adoptoval a určil ho svojím caesarom pre správu a ochranu východných hraníc ríše • Po víťaznom ťažení proti Peržanom v Arménsku roku 298 sa vrátil na Balkán a Solúň ustanovil za svoje sídlo • Po Diocletiánovej rezignácií 1. mája 305 bol Galerius vyhlásený v Nikomedeii za augusta • Posledným politickým činom, ktorý vykonal tesne pred smrťou, bolo vydanie Ediktu tolerancie kresťanstva (30. apríl 311) – tento edikt predznamenal definitívny koniec prenasledovania kresťanov následne ustanovený za Konštantína Veľkého v Miláne roku 313 • Jeho smrťou zaniká koncept tetrarchie Dostupné z: https://www.armstrongeconomics.com/research /monetary-history-of-the-world/roman- empire/chronology_-by_- emperor/tetrachy/galerius-305-311-ad/ GALÉRIOV KOMPLEX Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ HISTÓRIA VÝSKUMU • Galeriov palác je jedinou neskoro antickou pamiatkou svojho druhu v Európe, ktorá sa do dnešnej doby dochovala v takmer pôvodnej podobe • V roku 1917 začal archeologický výskum francúzskeho architekta Ernesta Hébrarda, ktorý tento komplex zaradil do obdobia tetrarchie – výskum rotundy a Galeriovho oblúka potvrdili rímsky charakter pamiatky • V roku 1935 Nemecký archeologický inštitút identifikoval mestský hipodrom a navrhol umiestnenie paláca severne od oblúka • Nesystematický výskum následne pokračoval roku 1939 dánskym archeológom E. Dyggvom – ten umiestnil palác južne od oblúka, čo bolo neskôr po 2. Svetovej vojne potvrdené Gréckou archeologickou službou • V roku 1950 bola odkrytá oktagonálna miestnosť – jedna z hlavných budov komplexu • Pri otvorení D. Gounariho ulice roku 1968 bola odkrytá “Apsidálna hala“ Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/ex cavation/ HIPODROM Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ HIPODROM • Pozostatky sa fragmentárne dochovali pod Námestím Hippodromiou a časť západnej strany je viditeľná východne od kostola Nea Panagia Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ippodromos/ HIPODROM • Postavený bol južne od hlavnej ulice, ktorá prechádzala pod Galériovým oblúkom (presnejšie medzi mestskými hradbami a východnou časťou paláca) – toto umiestnenie umožňovalo panovníkovi vstúpiť do cisárskej časti hladiska (kathisma) priamo z palácového komplexu Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ippodromos/ HIPODROM • Hipodrom mal pravdepodobne dĺžku 450 m a šírku 95 m • Sverná strana bola mierne zaoblená a hlavný vchod lemovalo 12 oblúkov, z ktorých vychádzali súťažné záprahy (carceres) / ďalší vchod bol umiestnený na južnej strane hipodromu • Pozdĺžne bol hipodrom rozdelený nískou stenou (spina), ktorá bola na koncoch zaoblená podstavcami – dekorácia bola tvorená sochami, fontánami a obeliskami • Výstvaba spadá do začiatku 4. stor. / na základe písomných prameňov sa predpokladá, že sa hipodrom používal až do 6. stor. (zákaz pohanských hier) Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ippodromos/ BAZILIKA Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ BAZILIKA • Jednalo sa o pravouhlú stavbu s polkruhovou apsidou umiestnenou na južnej strane a vestibulom dekorovaným mozaikovou podlahou na severnej strane • Slúžila ako príjímacia a audienčná miestnosť BAZILIKA • Pozdĺžna os baziliky smerovala paralelne so západnou stranou hipodrom BAZILIKA • Orientovaná bola smerom k “Apsidálnej hale”, s ktorou mala spoločné aj nádvorie s portikom BAZILIKA • Do dnešnej doby sa dochovala len západná stena baziliky a väčšia časť apsidy – zvyšné časti umiestnené pod pešou zónou Námestia Navarinou a Ulicou D. Gounari Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/vasiliki/ MOZAIKOVÁ VÝZDOBA BAZILIKY - APSIDA • Mozaiková výzdoba apsidy pozostávala z dvoch panelov: • Južný panel bol dekorovaný v čierno-bielom šachovnicovom štýle • Severný panel bol zložený zo štvorcov s vpísanými vertikálnymi štvorcami • Okraje apsidy boli lemované prepletenými úponkami brečtanových listov a meandrom Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/vasiliki/the-decoration/ MOZAIKOVÁ VÝZDOBA BAZILIKY - VESTIBUL • Mozaiková výzdoba vestibulu bola taktiež rozdelená do dvoch panelov: • Západný panel bol zložený so štvorcov v ktorých boli umiestnené kruhy a so štvorcov s konkávnymi stranami • Východný panel bol zložený z meandera – aj keď rôzne druhy meandrov sa často využívali v gréckych mozaikách, táto konkrétna kompozícia nie je v tak rannom období známa • Rám mozaiky, ktorý obkolesoval oba panely, nemôže byť presne interpretovaný, keďže táto časť mozaiky nebola úplne odkrytá – motív navzájom prepojených viazaných kruhov sa tu vyskytuje v troch rôznych podobách Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/vasiliki/the-decoration/ “APSIDÁLNA BUDOVA” Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ “APSIDÁLNA BUDOVA” • Vystavaná bola na pomyselnej severo-južnej osi s bazilikou Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsidoti/ “APSIDÁLNA BUDOVA” • Exteriér budovy mal pôvodne formu baziliky – pravouhlá miestnosť v apsidou na severnej strane • Interiér bol rozdelený do dvoch miestností, ktoré boli navzájom otvorené: • Pravouhlý vestibul • Polkruhová miestnosť s dvoma výklenkami na južnej strane bola zakončená vyvýšenou apsidou Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsidoti/ “APSIDÁLNA BUDOVA” • Budova bola vyhrievaná systémom kanálov hypokaustu, ktoré sa pod podlahou budovy dochovali až dodnes • V strede steny apsidy bol vytvorený klenutý otvor, ktorý slúžil ako praefurnium (pec) – časti dvoch vertikálnych keramických trubíc, ktoré slúžili na odvádzanie dymu pri spalovaní dreva, sa dochovali v stene apsidy Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsidoti/heating-system/ “APSIDÁLNA BUDOVA” • V neskoršej stavebnej fáze (pravdepodobne v 6. stor.) bola k budove pripojená ďalšia konštrukcia s mramorom dekorovanou miestnosťou južne od vestibulu – podľa E. Dyggveho, táto miestnosť bola súčasťou cisárskeho hladiska – kathisma • V dnešnej dobe sa však prijíma názor, že apsidálna budova slúžila ako triclinium Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsidoti/ VÝZDOBA “APSIDÁLNEJ BUDOVY” • Steny boli obkladané mramorovým obložením • Podlahy boli dláždené bielymi a zelenými mramorovými dlaždicami – dlažba bola ukladaná štýlom opakovania geometrických motívov a pokrývala celú plochu podlahy • Vestibul: rozloženie podlahovej výzdoby odpovedalo tvaru pôdorysu – v strede podlahy bol umiestnený panel dláždený v šachovnicovom štýle bielymi a farebnými dlaždičkami • Obvod panelu bol zvýraznený mramorovými pásmi • Zvyšná časť podlahy bola vyplnená mramorovými plátmi rôznej veľkosti • Hlavná miestnosť: podlaha bola pokrytá mramorovými dlaždicami v technike opus sectile (dlaždice rôznych farieb a tvarov vytvárajúce opakované geometrické obrazce) • Východný výklenok bol dláždený v rovnakom štýle ako južná časť miestnosti zatiaľ čo západný výklenok kopíroval štýk z vestibulu Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsid oti/diakosmos/ PODLAHOVÁ VÝZDOBA Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/apsidoti/diakosmos/marmarothetima-dapedou/ KOMPLEX CENTRÁLNYCH BUDOV Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ KOMPLEX CENTRÁLNYCH BUDOV • Tento priestor bol obývaný ešte predtým, ako bol vzstavaný palácový komplex, čo potvrdzujú aj výskumy z 90. rokov – tie datujú pozostatky prepychových domov, ktoré sa tu našli, do 2. a 3. stor. Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kke/previus-building-phases/ KOMPLEX CENTRÁLNYCH BUDOV • Peristyl pozostával z budovy s 11 mierstnosťam, ktoré boli umiestnené z troch strán okolo centrálneho (takmer štvorcového) nádvoria s portikom – v strede nádvoria bola fontána • Táto stavba tvorila určitý uzavretý celok, obklopený širokými krytými koridormi s mozaikovými podlahami, ktorý spájal baziliku a ostatné časti paláca na juhu ako aj na severe Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kke/ KOMPLEX CENTRÁLNYCH BUDOV • Mozaiky koridorov pripomínajú polychromné tapisérie • Ich geometrická kompozícia sa buď opakovala alebo bola v štýle kontinuálnych panelov, ktoré zachytávali rôzne motívy Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kke/the-decoration/ KÚPELE Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ KÚPELE • Celková plocha, ktorú kúpele pokrývali, nie je známa, keďže ešte stále prebiehajú exkavačné práce • Stavba bola v priebehu storočí niekoľko krát prestavovaná a taktiež sa menilo aj využívanie miestností – pôdorys miestností, tak ako sa dochoval do dnešnej doby, odpovedá finálnej fázy výstavby Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/loutra/ KÚPELE Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/loutra/ OCTAGON Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ OCTAGON • Budova bola zložená z octagonálnej miestnosti a monumentálneho vestibulu, ktorý mal kratšie strany zaoblené v polkruhovom tvare • Na južnej strane vestibulu bolo veľké peristylové nádvorie, na ktoré sa vchádzalo cez trojpriechodový vstup (tribelon) Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/oktagono/ OCTAGON • Portiky nádvoria boli zdobené podlahovými mozaikami • Na severnej strane východného portika bol vytvorený výklenok v tvare podkovy – ten bol ohraničený dvoma pilastrami, ktoré niesli mramorový oblúk známy ako Malý Galériov oblúk (dnes je vystavený v Archeologickom múzeu v Thessalonikách) Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/oktagono/ Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/tags/galerius/ OCTAGON – PODLAHOVÁ VÝZDOBA • Výzdoba bola v štýle jednoduchých geometrických motívov a v južnej časti pred vchodom do vestibulu bola vytvorená farebná emblemata • Mramor použitý na výzdobu podláh pochádzal z Grécka a Egypta Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/oktagono/the-decoration/ OCTAGONÁLNA MIESTNOSŤ – SEVERNÝ VÝKLENOK • Severný výklenok sa od ostatných výklenkov octagonálnej miestnosti odlišoval: • v hornej časti bol vytvorený vykladaný tehlový ornament, ktorý bol súčasťou konštrukcie steny • Pod podlahou bola vybudovaná klenutá hrobka s nástenou maľbou na severnej stene Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/oktagono/north-niche/ GALERIOV OBLÚK Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ GALERIOV OBLÚK • Víťazný oblúk (dnes známy ako Kamara) bol postavený medzi rokmi 298 – 305 obyvateľmi Thessalonik, na počesť víťazného ťaženia cisára Galéria proti Peržanom • Vo svojej finálnej podobe pozostával z 8 pilierov (octapylon) umiestnených do dvoch paralelných radov po 4 – do dnešnej doby sa dochovali len 3 z pôvodných pilierov oblúka • Medzi piliermi boli vytvorené 3 oblúkovité otvory (centrálny priechod bol širší ako postranné) • 4 centrálne piliere, boli väčšie ako vonkajšie a niesli výzdobu vo forme mramorových reliéfov Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/ Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/ GALERIOV OBLÚK • Víťazný oblúk bol vystavaný na križovatke dvoch ciest: • Jednou z nich bola procesná cesta, ktorá viedla zo severnej strany oblúka k rotunde • Procesnú cestu križovalá hlavná mestská cesta – decumanus maximus, ktorá prechádzala mestom v smere západ – východ • Cesty sa pretínali priamo pod oblúkom medzi centrálnymi piliermi • V tejto časti dosahova cesta šírku až 10 m a bola lemovaná z každej strany portikmi, ktoré viedli k menším postranným priechodm oblúka Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monument s/kamara/ VESTIBUL GALERIOVHO OBLÚKA • K menším južným pilierom oblúka priamo priliehal veľký obdĺžnikovitý vestibul s mozaikovou podlahou, ktorá bola dekorovaná v geometrickýc h a trastlinných motívoch • Na južnej strane bol umiestnený trojpriechodový otvor pred ktorým bolo vystavané mohutné schodisko Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/ GALERIOV OBLÚK – RELIÉFNA VÝZDOBA • 2 z dochovaných pilierov boli obložené reliéfmi znázorňujúcimi scény z rímskeho víťazného ťaženia proti Peržanom z roku 297, ako aj propagandistické vyobrazenie Galeriovej vojenskej moci a moc Tetrarchie • Prirodzené proporcie sú často opomenuté: slony sú znázornené v rovnakej veľkosti ako kone, pričom kone sú menšie ako ľudia, mestské hradby a brány sú taktiež znázornené v rovnakej veľkosti ako ľudia • Umelci, ktorí sa podielali na sochárskej výzdobe Galeriovho oblúka (ako aj iných pamiatok v Solúni z obdobia tetrarchie), pochádzali z východných centier ríše – ich prínosom vzniká tzv. imperiálny štýl Solúňa Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/m onuments/kamara/the-decoration/ Dostupnéz:http://www.greekguide.com/en/thessaloniki/apsida-tou-galeriou- kamara/e/964139458992 GALERIOV OBLÚK – RELIÉFNA VÝZDOBA • Centrálne piliere niesli výzdobu v štyroch za sebou idúcich pásoch (28 takýchto dekoratívnych reliéfnych pásov sa dochovalo v dobrom stave) • Témou bola predovšetkým chvála skutkov cisára Galéria v boji proti Peržanom • Reliéfne scény boli od seba oddelené dekoratívnymi pásmi tvorenými prepletenými vavrínovými listami alebo girlandami s rosetami • Predpokladá sa, že reliéfy vyobrazené na severnom pilieri opisujú udalosti a Asýrie zatiaľ čo výzdoba južného piliera zachytáva boje v Arménií Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/notios-pessos/ Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/voreios-pessos/ GALERIOV OBLÚK – RELIÉFNA VÝZDOBA • Vyobrazené scény zachytávajú historické udalosti, ako aj symbolické scény typické pre triumfálne vyobrazenia v Rímskom umení Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/voreios-pessos/anatoliki-opsi/ Východná strana severného piliera: plienenie mesta Rimanmi. Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the-decoration/voreios-pessos/votia-pleura/ Južná strana severného piliera: chytanie a deportácia väzňov Rimanmi. Južná strana severného piliera: Adventus Augusti – príchod cisára do mesta Južná strana severného piliera: boje medzi Rimanmi a Peržanmi. GALERIOV OBLÚK – RELIÉFNA VÝZDOBA Severná strana severného piliera: ťavy nesúce vojnovú korisť Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/voreios-pessos/voreia-pleura/ Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/notios-pessos/east-view/ Východná strana južného piliera: Adlocutio – Galérius prehovára k vojakom. Východná strana južného piliera: víťazná obeta Diocletiána a Galéria. GALERIOV OBLÚK – RELIÉFNA VÝZDOBA Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/kamara/the- decoration/notios-pessos/north-view/ Severná strana južného piliera: Profectio a Advent Augusti – odchod a príchod cisára do mesta. Severná strana južného piliera: harmónia a jednota panovníkov tetrarchie – triumfálna reprezentácia tetrarchov Severná strana južného piliera: sedem Viktórií v siedmich výklenkoch ROTUNDA Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/ ROTUNDA • Výstavba monumentu spadá do začiatku 4. stor. • Predpokladá sa, že malo slúžiť ako chrám pre antický kult alebo ako mauzóleum pre Konštantína Veľkého – krátko po výstavbe sa však z rotundy stáva kresťanský kostol a na východnej strane je dostavané malá svätyňa (podľa byzantských textou sa predpokladá, že bol kostol zasvätený Archanjelom) • Medzi rokm 1524 – 1591 bol katedrálnym kostolom Thessalonik • Počas osmanskej nadvlády bol prestavaný na mešitu Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/ ROTUNDA • Kruhová kopulovitá budova bola masívnych rozmerov: 29,8 m vysoká s priemerom 24,5 m – pričom hrúbka stien dosahovala až 6,3 m / architektonicky môžeme túto budovu prirovnať Pantheonu v Ríme • Rotunda bola vystavaná severne od Galériovho oblúka, s ktorým bola spojená procesnou cestou Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/ Dostupnéz: https://en.wikipedia.org/wiki/Arch_of_Galerius _and_Rotunda#/media/File:THES-Rotonde_St- Georges_plan.png MOZAIKOVÁ VÝZDOBA ROTUNDY • Interiér bol dekorovaný ranne byznatskými nástennými mozaikami, ktoré sú pokladané za majstrovské dielo neskorej antiky – jedná sa o jedny z najstarších a najlepšie dochovaných mozaik • Mozaiky pôvodne pokrývali takmer celú hemisféru kopule, lunetovú rímsu pod ňou a valenú klenbu pravouhlých výklenkov – dekorácia nižšej časti kopule, časť lunetovej rímsy ako aj výzdoba valených klénb prízemia sa do dnešnej dochovali • Kompozícia výzdoby kopuly pozostávala z jednej scény, ktorá bola umiestená do 3 nadväzujúcich koncentrických kružníc – významná osobnosť bola vyobrazená v striebornom medailóne na vrchole kopuly Mozaika v centrálnom medailóne Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/the- decoration/ MOZAIKOVÁ VÝZDOBA ROTUNDY Portrét vojaka Onesiphorus Portrét vojaka Prisca Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/the- decoration/ Dostupnéz:http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/the- decoration/ MOZAIKOVÁ VÝZDOBA ROTUNDY Portrét neznámeho vojaka Portrét lekára Kosma Dostupné z: http://galeriuspalace.culture.gr/en/monuments/rotonta/the-decoration/ 3D ANIMATION Animácia dostupná na: https://www.youtube.com/watch?time_continue=972&v=i2R11kio3_A ZDROJE Internetové zdroje • http://galeriuspalace.culture.gr/en/tags/galerius/ • https://www.britannica.com/biography/Galerius-Valerius-Maximinus Bibliografia • Hadjitryphonos, E. 2011: The Palace of Galerius in Thessalonike: Its place in the Modern City and an Account of the State of Research. Bonn. • Leadbetter, B. 2009: Galerius and the Will of Diocletian. New York. • Weitzmann, K. 1979: Age of Spirituality: Late Antique and Early Christian Art, Third to Seventh Century. New York. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ