427934
Neskoro antické cisárske funerálne pamiatky - Abstrakt
Prechod od antiky k stredoveku je typický transformačnými zmenami charakteru Rímskej
ríše. Podstatnú zmenu okrem iného predstavuje zlom v ideológii impéria, rýchlo sa šíri
kresťanstvo a postupne sa stáva štátnym náboženstvom. O uznanie kresťanskej ideológie sa
výraznejšie zaslúžil cisár Konštantín I. Veľký.
Konštantín bol pochovaný v kostole Apoštolov - lemovali jeho hrobku (vyjadrenie, že
on sám bol nástupcom apoštolov). Na základe prameňov je možné povedať, že stavba mala na
konci 4. storočia dve budovy (baziliku a samotné mauzóleum). Eusebiov opis mauzólea sa
lepšie zhoduje s rotundou než so samotnou bazilikou, pričom aj u moderných bádateľov sa
objavujú názory, že bazilika bola postavená až Constantiom II.
Medzi ďalšie neskoro rímske funerálne pamiatky patrí rímska villa v Centcelles – pri
tejto stavbe existujú rôzne špekulácie, či sa jednalo o rímsku villu alebo aj o mauzóleum,
každopádne komplex v Centcelles (Catalonia) je unikátnym vďaka svojej mozaikovej
výzdobe. Významné mozaiky sa našli v centrálnej časti uzavretej kruhovej miestnosti,
a predstavujú pravdepodobne najstaršie kresťansky motivované mozaiky rímskeho sveta.
Predpokladalo sa, že kruhová miestnosť predstavovala mauzóleum (cisára Constantia II.).
Kaplnka sv. Aquilina predstavovala malý samostatný kostol vybudovaný v 5. storočí, neskôr
pripojený k bazilike sv. Lorenza v Miláne. Predpokladá sa, že táto kaplnka niesla funerálnu
funkciu a mala slúžiť ako miesto pochovania cisárov Gratiana a jeho brata Valentiniana II.
Medzi významné stavby patrí taktiež Honoriovo mauzóleum (Santa Petronilla)
v Ríme. Na Nerónovom cirku bolo vybudované severovské mauzóleum cylindrického
charakteru. Druhé mauzóleum, ktoré sa neskôr stalo kostolom sv. Petronelly, bolo
vybudované ako časť projektu, ktorý viedol k vystavaniu Konštantínovskej baziliky.
Mauzóleum mohlo patrilo Anastasii, nevlastnej sestre Konštantína. Honorius a iní
západorímsky cisári využívali ako hrobku iné mauzólea.
Santa Costanza predstavuje mauzóleum zo 4. storočia vybudované zrejme pre dcéru
Konštantína I. Veľkého – Konštantínu a neskôr aj Helenu. Centrálnu časť tvorí kruhová
budova s kupolou a priemerom 11,33 metra, presvetlená sedemnástimi malými klenutými
oknami. Kupola spočíva na dvanástich pároch stĺpov, spojenými v radiálnom smere,
usporiadaných v kruhu. Učenci skúmajúci mozaiky tvrdili, že by sa mohlo jednať
o kresťanskú ikonografiu. V tomto období kresťania hľadali vlastné umelecké vyjadrenie. Na
jednej strane zakomponovali už existujúce motívy do vlastnej ideológie, na strane druhej si
vytvorili ikonografiu sebe vlastnú.