Cisárske sídla neskorej antiky
Roku 293 cisár Dioklecián ustanovil vládu tetrarchie a každý z tetrarchov sa usídlil v jednom
z nových hlavných miest- Augusta Treverorum, Mediolanum, Sirmium a Nicomedia.
Tetrarchovia si v týchto mestách začali budovať luxusné sídla, pozoruhodné sú najmä tie, ktoré
sa nachádzajú v prvých dvoch zmienených hlavných mestách.
Augusta Treverorum (Trier) - tu sa nachádza najrozsiahlejšia rímska rezidencia za Alpami.
Po ustanovení tetrarchie sa tu usadil caesar Constantius Chlorus a po ňom aj Konštantín Veľký.
Postavili tu rozsiahly palác, ktorý disponoval všetkými vymoženosťami ako napr. stadium
a amfiteáter. Dnes sa z paláca veľmi dobre zachovali dve budovy: tzv. Bazilika a kúpele, tzv.
Kaiserthermen. Bazilika je veľká halovitá stavba postavená z tehál, predtým bola zvnútra
bohato zdobená, pravdepodobne šlo o consistorium, teda halu pre prijímanie oficiálnych
návštev. Už pred postavením Kaiserthermen boli v meste dvoje kúpele, tieto ale neboli nikdy
dokončené alebo používané. Neskôr za Valentiniána boli používané ako ďalšia prijímacia
miestnosť a potom aj cielene demolované. Ďalej sa zachovali circus/hipodróm, a ďalšie
kresťanské baziliky. K rozsiahlej stavebnej činnosti došlo vďaka patronácii Konštantína a jeho
matky.
Mediolanum (Milan) - stavebná činnosť je väčšinou spájaná s augustom Maximianom - najmä
rozsiahly komplex okolo cisárskeho paláca. Zahŕňal niekoľko súkromných aj verejných častí,
medzi inými aj súkromné kúpele (tzv. Herkulove kúpele) a circus obrovských rozmerov
(470x85m). Medzi zachované architektonické prvky patria aj hradby a do nich zakomponované
24-hranné veže, typické pre cisárovu výstavbu.
Niekedy cisári nedbali porušiť tradíciu a sami si vybrali svoje sídelné mesto podľa vlastných
preferencií.
Palác v Splite - Dioklecián sem vlastne šiel do dôchodku, pôdorys kopíruje rímsky vojenský
tábor, je opevnený, kombinuje prvky villy a tábora. Nachádzali sa tu aj chrámy, veľký peristyl
a Diokleciánovo mauzoleum.
Thessaloniki - išlo o administratívne centrum jednej časti impéria. Galerius si tu nechal
postaviť palác, hippodrom, víťazný oblúk a mauzoleum a sídlil tu po veľkú časť svoj vlády.
Samotný palác disponoval všetkým, čo aj iné cisárske paláce- bola tu verejná aj súkromná časť.
Konkrétne pamiatky sú popísané v inom referáte. Nepoznáme skutočný rozsah celého
komplexu, avšak ide minimálne o veľkosť Domu Flaviae na Palatíne.
Konštantínopol - cisár Konštantín si vybudoval nové hlavné mesto na východe. Usídlil sa
v komplexe známom ako Veľký palác. Ten bol sídlom cisárov až do 11. storočia a preto sa tu
nachádzali rôzne kostoly a kaplnky, univerzita, rímske kúpele, knižnica a mnohé terasy
a záhrady. Stál na malom návrší medzi Hippodromom a chrámom Hagia Sofia. Rezidenčné
krídlo paláca bolo v priamom susedstve Hippodromu a zaručoval jeho obyvateľom priamy
prístup. Pôvodne sa vlastne jednalo o circus, avšak s nastolením kresťanstva sa tu mohli konať
len konské závody. Zaujímavá bola jeho spina- boli na nej umiestnené rôzne pamiatky, napr.
Platajská trojnožka či rôzne obelisky. Pozoruhodné sú aj Zeuxippove kúpele. V nich bola
zhromaždená obrovská vzorka mozaík a sôch z celej ríše i mimo nej- sôch mysliteľov, ale aj
bohov a mytologických stvorení.
Ravenna - sem sa na počiatku 5. storočia presúva hlavné mesto západu z Mediolana.
Lokalizovať cisársky palác je veľmi problematické, keďže o ňom nemáme žiadny doklad. Je
možné, že palác, ktorý je prisudzovaný Theoderichovi, je cisárskym palácom z 5. storočia. To,
že šlo o cisárske sídelné mesto, nám však najlepšie ilustruje iná pamiatka, ktorá sa týka cisárskej
rodiny - Mauzoleum Gally Placidie. Nie je isté, že stavba bola postavená, aby bola jej
mauzóleom. Nakoniec v ňom bola uložená spolu s manželom a synom/bratom, dnes sa tam
nachádza len sarkofág. Budova má pôdorys v tvare kríža a je postavená z tehál. Opäť sú
najkrajšie mozaiky - buď zobrazujú dekoratívne motívy alebo motívy kresťanské
a apokalyptické. Známa je mozaika so zlatým krížom na nebi s hviezdami, v rohoch sú symboly
evanjelistov. Iná pozoruhodná mozaika je tá s motívom Dobrého pastiera - Kristus ako pastier
drží cisársku palicu, ktorá prechádza v kríž, a sedí medzi svojimi ovcami.
Niektoré paláce sú pomerne problematické - napr. si nie sme istí ich presnou polohou alebo
dokonca ich označením za paláce.
Antiochia - palác bol postavený alebo zrekonštruovaný Diokleciánom, vôbec nič sa z neho
nezachovalo. Zaujímavosťou je, že v jeho blízkosti mal byť postavený tzv. Veľký chrám známy
aj ako Domus Aurea. Posledný pohanský cisár Julianus Apostata dal katedrálu zavrieť.
Felix Romuliana (Gamzigrad) - Galerius si tu nechal postaviť palác blízko miesta, kde sa
narodil a zasvätil ho svojej matke. Celý cisársky komplex bol opevnený hradbou a chránený
vežami, nachádzajú sa tu dve oddelené villy/paláce s apsidálnymi halami, ďalej sú tu chrámy
aj kúpele. Aj keď sa predtým predpokladalo, že ide o palác, dnes sa považuje za dobre opevnenú
villu. V tomto období
teda cisári stavali svoje sídla prakticky po celej ríši. Na tomto geografickom rozptyle sa ukazuje
to, čo neskorú antiku odlišuje od predošlých období dejín Ríma - stáva sa len eponymným
mestom, avšak prakticky už nie je centrom Rímskej ríše.