Dejiny slovenského múzejníctva (MUI_336) 5. prednáška - Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období Múzejníctvo počas Slovenského štátu Mgr. Martin Vitko Filozofická fakulta Masarykovej univerzity Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období - -štátny prevrat v r. 1918 spôsobil oveľa väčšie škody ako počas 1. svetovej vojny -niektorí múzejní pracovníci neboli spokojní s vývojom situácie -predmety odvezené do Maďarska – múzeum v Košiciach (1919) -po vzniku 1. ČSR sa muselo od základov pristúpiť k budovaniu slovenského múzejníctva Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období - -existovalo jediné čisto slovenské múzeum – Slovenské národné múzeum (Turčiansky Sv. Martin) -so vznikom ČSR nádej, že sa pre rozvoj slovenského múzejníctva vytvoria priaznivejšie podmienky -múzejníctvo sa ale nedostalo do popredia verejného záujmu -obnovenie činnosti Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Vládny (štátny) referát na ochranu pamiatok •(1919) - • - - -náhrada za dovtedajší uhorský inšpektorát -dozorný a organizačno-správny orgán -Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska -Dušan Jurkovič - • Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zväz československých múzeí - • -múzeá mal v kompetencii IV. odbor Ministerstva školstva a národnej osvety -snaha o vytvorenie organizačnej štruktúry čs. múzejníctva (štátne a krajské múzeá) -na Slovensku vtedy štátne len múzeum v Košiciach, niekoľko župných a mestských múzeí, väčšina spolkových inštitúcií -organizácia, ktorá by združila múzeá, obhajovala ich záujmy, podľa predstáv MŠANO usmerňovala ich činnosť, a tak nepriamo presadzovala vplyv štátnej správy -vznikol Zväz československých vlastivedných múzeí, následne Zväz československých múzeí (1924) - • Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zväz československých múzeí - • -úlohy: -poskytovať rady vo veciach správnych, organizačných, finančných a odborných -hájiť pred úradmi záujmy členských múzeí -vydávať jednotné tlačivá a príručky -usporadúvať kurzy a školenia -nemal výkonnú moc -istá forma nátlaku prostredníctvom subvencií -inšpekcia činnosti múzeí – dvojročné lehoty Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zväz československých múzeí - • -slovenské múzeá boli vo Zväze organizované len čiastočne -v r. 1925 to bolo iba 12 múzeí -v múzejnej rade zastúpení i slovenskí múzejníci – jedným z podpredsedov býval spravidla Slovák - Karol Anton Medvecký Fedor Houdek Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zväz československých múzeí - • -celoštátne múzejné zjazdy -vrcholné orgány Zväzu – volili členov múzejnej rady -miesto: striedavo Čechy, Morava, Slovensko -nadviazanie a upevňovanie kontaktov s českými kolegami -Bratislava (1922) -Turčiansky Sv. Martin (1927) -Bratislava (1930) -Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica (1933) -východné Slovensko (1936) Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zväz československých múzeí - • -úlohy múzejnej rady Zväzu: -vydanie múzejného zákona -vytvorenie siete múzeí -riešenie zlej situácie v evidencii zbierok – jednotný formulár vytvorený -kurzy pre správcov múzeí -jednotný katalogizačný lístok -snaha o publikovanie metodických pokynov či príručiek – nerealizované -Jan Hofman Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Múzejní inšpektori - -priamy zásah MŠANO do organizácie múzejníctva -podávali správy o stave múzeí -navrhovali štátnu subvenciu -nemali výkonnú moc -na Slovensku ním bol Josef Polák (Košice) Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Slovenské vlastivedné múzeum •(Bratislava) - • -zámer byť celoslovenským vlastivedným múzeom -Bratislava – nové kultúrne a spoločenské centrum Slovenska -nedostatok priestorových a finančných prostriedkov -všetky pracovne a depozitáre presťahované do Zemedelského múzea (1934) -definitívne vyhovujúce umiestnenie v r. 1940 Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Zemedelské múzeum •(Bratislava) - • -celoštátny Zemedelský múzejný spolok ako svoju krajinskú odbočku -štedro dotované -> vlastná budova (1924–1928) -autonómnou zložkou Lesnícke múzeum (1927) -expozície v dobe svojho vzniku pokladané za vrchol slovenského múzejníctva (1930) Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Slovenské národné múzeum •(Turčiansky Sv. Martin) - • -Nová priestranná a reprezentatívna budova (1932) -Nové historické a etnografické expozície -Zamýšľalo sa vytvorenie Múzea ľudovej architektúry podľa vzoru škandinávskych skanzenov – napokon nerealizované Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Novovzniknuté múzeá - • -Štátne banské múzeum Dionýza Štúra (1927; Banská Štiavnica) -Múzeum Slovenského krasu (1928-1930; Liptovský Sv. Mikuláš) -Diecezálne múzeum (1930; Spišská Kapitula) -Židovské múzeum (1928; Prešov) -Múzeum Františka Richarda Osvalda (1934; Trnava) Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Novovzniknuté múzeá - • -Oravské múzeum pri Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne (1927) -Mestské múzeum v Leviciach (1927) -Matičné jubilejné múzeum v Sabinove (1928) -Pedagogické a vlastivedné múzeum v Malackách (1929) -Mestské múzeum v Kežmarku (1928) -Mestské múzeum v Prešove (1931) -Mestské múzeum v Piešťanoch (1931) -Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne (1932) -Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch (1935) -Múzeum Hornej Nitry v Prievidzi (1935) -Mestské múzeum v Žiline (1936) -Banícke múzeum v Gelnici (1938) Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Nerealizované múzeá - • -Rímske múzeum -Banské múzeum v Štóse -Miestne múzeum v Trenčianskych Tepliciach -Priemyselné múzeum v Lučenci Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Muzeálna slovenská spoločnosť - • -fungovala popri Zväze a slúžila slovenskému kultúrnemu rozvoju -znovuobnovenie vydávania Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti – snaha o metodický, odborný a informačný charakter -isté vymedzenie voči štátom presadzovanej ideológií čechoslovakizmu - -všeobecne za 1. ČSR v múzejníctve: profesionalizácia, nové účelové budovy s expozíciami, rozšírenie výskumu – všetko aj vďaka pomoci z českých zemí Slovenské múzejníctvo v medzivojnovom období •Verejné aukcie starožitností a umeleckých diel - • -doklad osudu niektorých zbierok, úrovne súkromného zberateľstva, postoja spoločenského zriadenia k záchrane umeleckých a historických zbierok -v porovnaní s českými krajinami oveľa menej zachovaného pôvodného vybavenia zámkov či kaštieľov -15 dražieb umeleckých zbierok – Josef Polák (1922 – 1927) – Pálffyovské zbierky, ale aj iné... Múzejníctvo v období Slovenského štátu - -zmena v organizácií i zameraní múzeí -teritoriálna strata južného Slovenska – ochudobnenie o viaceré múzeá (Košice, Komárno, R. Sobota, Rožňava) -rozšírenie o špecializované múzeá -nútený odchod Čechov do Protektorátu – značné výmeny na postoch i v múzejníctve -hľadanie novej tváre slovenského múzejníctva Múzejníctvo v období Slovenského štátu Múzejníctvo v období Slovenského štátu – Mestské múzeum v Banskej Bystrici – Mestské múzeum v Banskej Štiavnici – Šarišské múzeum v Bardejove – Slovenské vlastivedné múzeum v Bratislave – Zemedelské múzeum v Bratislave – Oravské múzeum v Dolnom Kubíne – Mestské múzeum v Kežmarku – Mestské múzeum v Kremnici – Spišské múzeum v Levoči – Múzeum Slovenského krasu v Liptovskom Sv. Mikuláši – Krajinské múzeum v Nitre – Komposesorátne múzeum v Oravskom Podzámku –Piešťanská muzeálna spoločnosť – Múzeum Karpatikum v Poprade – Muzeálny spolok Hornej Nitry v Prievidzi – Židovské múzeum v Prešove – Liptovské múzeum v Ružomberku – Blahovo múzeum v Skalici – Diecezálne múzeum v Spišskej Kapitule – Mestské múzeum v Trenčíne – Muzeálna spoločnosť F. R. Osvalda v Trnave –Tatranské múzeum vo Veľkej (Poprade) – Slovenské národné múzeum v Turčianskom Sv. Martine Múzejníctvo v období Slovenského štátu •Slovenské hygienické múzeum •(1940; Bratislava) •názorne poučiť návštevníkov o moderných poznatkoch hygieny a ich aplikácií na ľudský život •sídlilo v 7 miestnostiach bývalých kasární v Bratislave •zbierky získané darom z Hygienického múzea v Drážďanoch •Vojenské múzeum •(1941; Bratislava) •historické zachytenie všetkého, čo súviselo so Slovenskom a Slovákmi na poli vojenstva •súčasť Vojenského vedeckého ústavu •takisto sa nachádzalo v kasárňach Múzejníctvo v období Slovenského štátu -vznik Slovenského múzea – zlúčenie Slovenského vlastivedného a Zemedelského múzea do jednej inštitúcie -odbor poľnohospodársky a lesnícko-poľovnícky -tvorba ľudu -odbor historicko-archeologický -galerijný odbor -prírodovedný a technický -Slovenská galéria (1943) -bombardovania a požiar (1944-1945) = zbrzdený rozvoj Múzejníctvo v období Slovenského štátu -Ministerstvo školstva a národnej osvety ako dozorný orgán múzeí -po metodickej stránke usmerňované Zväzom slovenských múzeí: -vznik 10. 12. 1939 v Turčianskom Sv. Martine -prakticky rovnaký význam ako Zväz československých múzeí -predsedom Pavel Florek -Muzeálna rada Múzejníctvo v období Slovenského štátu -Úlohy a ciele zväzu: -určiť právny stav jednotlivých múzeí a vymedziť ich zberateľské kompetencie -prednášky pre verejnosť – vzbudiť záujem o múzeá -zjednotenie evidencie -vydanie pokynov k ochrane a konzervácií predmetov -kurzy na zlepšenie odbornosti pracovníkov -snaha vybudovať skutočné a reprezentatívne Slovenské národné múzeum ako doklad kultúry -náležité oceňovanie a verejné uznávanie práce múzejných pracovníkov -právo aby bez jeho súhlasu nemohlo byt založené nové múzeum -kontrola členských múzeí za účelom zistenia prípadných nedostatkov -hájiť členské múzeá voči iným inštitúciám Múzejníctvo v období Slovenského štátu -zorganizované celkovo 3 múzejné zjazdy (Banská Štiavnica, Kežmarok, Liptovský Sv. Mikuláš) -úspechom založenie Knižnice Zväzu slovenských múzeí -s postupom doby ale útlm činnosti Zväzu -múzeá a vojnové udalosti: -obežník o ochrane pred leteckými útokmi (1943) -SNP – poškodenie martinského múzea -bombardovanie: Bratislava, Nové Zámky, Zvolen, Kežmarok -