Interakce člověka a environmentu – Peter Tóth Prírodné prostredie • suma všetkých prírodných podmienok na určitom území (Ložek) • Ekosystém: biotická, abiotická, sociálno-ekonomická zložka (Ložek, Rulf) Krajina • slovo starogermánskeho pôvodu (= Landschaft) • domov, vizualizácia človeka v určitom čase a mieste (Pešková) • fenomén s vnútornou dynamikou, štruktúrou a pamäťou, živá sústava (Gottlieb, Lapka, Sádlo, Brůna) Využitie krajiny • suma opatrení, činností a vstupov, ktoré ľudia realizujú v určitom krajinnom type (FAO/UNEP 1999, IPCC 2000)1 • závisí na rastlinnom pokryve a ľudskej činnosti Klíma • neolit (6500-2500 BC) • Holocén ◦ Boreál (8500-5800 BC) ◦ Atlantik (5800-3700 BC) ◦ Subboreál (3700-600 BC) • 8200 BP event – chladnejšie letá a suché zimy, ovplyvnil šírenie neolitu z Grécka na Balkán • 4200 BP event – v rôznych častiach sveta sa prejavil odlišným spôsobom Vegetácia • v LGM (= last glacial maximum, posledné glaciálne maximum) európsky kontinent pokrytý stepami • počas oteplenia rekolonizácia kontinentu vlhkomilným lesom Ľudský impakt • pre Balkán a Karpatskú kotlinu je kľúčovou mozaikovitá krajina a stepi • v staršom neolite zmeny v krajine sú len malé (coppicing – periodické čistenie lesa od mladých výhonkov drevín; pollarding – odrezávanie konárov z kmeňa, aby rástli hustejšie; lesná pastva) • okolo roku 5300 BC presvetlenie lesa (požiare) • 4. tis. BC – opätovné rozšírenie lesa • využitie krajiny prinášalo i negatívne javy (svahová erózia, zvýšená sedimentácia v riečnych údoliach, zdvihnutie vodnej hladiny) Populácia pred 5000 BC • lokality najstaršej Lnk sú riedko zastúpené • pohyb ľudí na veľké vzdialenosti • populácia rastie rýchlym tempom a okolo 5000 BC dochádza k populačnému poklesu takmer vo všetkých regiónoch LnK • prví poľnohospodári mali veľmi špecifické požiadavky na výber miesta na osídlenie (sprašové pôdy, optimálne teploty a zrážky) • šírenie západným smerom vystihuje model ideálnej despotickej distribúcie (pri šírení obyvateľstva do nového regiónu nemuselo dôjsť k vyčerpaniu starého regiónu) 1 Environmentálny program OSN „Food and Agriculture“ a Medzivládny panel pre klimatickú zmenu • v mladšej LnK sa dohusťovali regióny, expanzia na krátke vzdialenosti, kolaps včasnoneolitického poľnohospodárskeho systému • podobné vzorce a procesy sú charakteristické aj pre šírenie poľnohospodárstva pozdĺž severného pobrežia Stredozemného mora Poľnohospodárstvo • z pôvodného balíčka tzv. founder crops sa v LnK objavili iba niektoré plodiny • vysvetlenie spočíva najskôr v regionálnych klimatických rozdieloch, odlišných poľnohospodárskych systémoch na Balkáne a v LnK, diétnymi tradíciami a mentalitou • v LnK existovali trvalé polia, ktoré boli situované na prirodzených otvorených plochách, úrodnosť pôd mohla byť udržiavaná hnojením Chov zvierat • počas svojej expanzie do Európy sa museli domáce zvieratá a chovateľské praktiky adaptovať rôznorodým environmentálnym podmienkam odlišným od tých na Blízkom východe • v LnK sa dobytok pásol po celý rok na otvorených priestranstvách a v nivách riečnych údolí • využívali sa aj lesné zdroje (= príprava krmiva la zimné mesiace) • dôležitá aj sociálna perspektíva = dobytok ako majetok Rieky a pobrežia • dobre navigovateľné toky Dunaja a Rýna boli obzvlášť dôležité pre šírenie neolitu • v severnom Grécku boli podobné podmienky ako v Anatólii - mokriny s mozaikou vlhkej a suchej krajiny, čo umožnilo aplikovať rôzne postupy pestovania obilia a pastierstva • ďalšia expanzia poľnohospodárstva na Balkán bola možná až po jeho prispôsobení studeným balkánskym zimám (po 6100 BC) • o využití pobrežia v neolite málo informácií kvôli zvyšovaniu morskej hladiny po LGM. Predpokladá sa jeho úloha ako zdroj morskej potravy, surovín, prostriedok komunikácie a cestovania Populácia po 5000 BC • zvyšuje sa interakcia s lovecko-zberačskými komunitami, keďže poľnohospodárstvo expanduje aj do ich teritórií • populačný rast, ktorý sa zastavil okolo 3600/3500 BC (okrem severného Nemecka a Škandinávie) • populačný regres spôsobený klimatickou zmenou, ktorá mohla preťažiť poľnohospodársky systém založený na vypaľovaní lesa • predpokladá sa aj kontinuita poľnohospodárskeho systému od dôb LnK Domáce zvieratá • v jazernom prostredí Švajčiarska v období 4000-3400 BC počas priaznivej klímy dominoval chov hovädzieho dobytka • po 3400 BC prevláda ošípaná, keď nahradila lovené druhy zvierat (prevládali v dobách nepriaznivej klímy) Jazerné prostredie • dobre dokumentovaný ľudský impakt • Zürich-Parkhaus Opéra (3234-2728 BC) – degradácia kvality vody v okolí sídliska spôsobená masívnou prítomnosťou organického materiálu v blízkosti domov • nepriaznivý impakt mal lokálny charakter. Po opustené sídliska sa kvalita vody vrátila do stavu pred príchodom človeka • Jazero Banyoles (5350-2250 BC) – pôdna erózia spôsobená odlesneném, čo zmenilo akvatický ekosystém; transformácia pobrežnej vegetácie • sídelná dynamika je ovplyvnená lokálnym vyčerpaním lesných zdrojov a bonitou pôdy Vysokohorské oblasti (Alpy) • ľudské aktivity v neolite siahajú až do 3000 m n. m. • starší neolit (5500-4000 BC) – ľudský impakt dokumentovaný v malom množstve, pastierstvo, odlesnenie • stredný (4000-3500 BC) a mladý (3500-2800 BC) neolit – výrazný ľudský impakt, rozvoj poľnohospodárstva a pastierstva v nižších i vyšších nadmorských výškach Vysokohorské oblasti (Pyreneje) • pred 4600 BC – prítomnosť človeka ojedinelá • okolo 4600 BC – sezónna pastierska činnosť • okolo 3300 BC – intenzívne pastierske aktivity (požiare vo výškach nad 2000 m n. m.) • okolo 3300-3000 BC – zmenšil sa počet lokalít v predhorí Pyrenejí, zvyšuje sa hustota vo vysokohorskom prostredí (chov oviec, zvýšená mobilita) • Els Trocs (5326-5067 BC) – v najstaršej fáze osídlenia pozostatky 9 jedincov (5 dospelých a 4 deti) nesúce stopy násilia Povinná literatúra FOWLER, Chris, Jan HARDING a Daniela HOFMANN, ed. The Oxford handbook of neolithic Europe. Oxford: Oxford University Press, 2015. Oxford handbooks. ISBN 978-0-19-954584-1. - kapitola od Tony Brown, Geoff Bailey, and Dave Passmore: Environments and Landscape Change SHENNAN, Stephen. The first farmers of Europe: an evolutionary perspective. Cambridge: Cambridge University Press, 2018. Cambridge world archaeology. ISBN 978-1-108-43521-5. - kapitola 4 Odporúčaná literatúra Alt, K.W., Tejedor Rodríguez, C., Nicklisch, N. et al. (2020): A massacre of early Neolithic farmers in the high Pyrenees at Els Trocs, Spain. Sci Rep, 10, 2131. https://doi.org/10.1038/s41598-020- 58483-9 GOJDA, Martin. Archeologie krajiny: vývoj archetypů kulturní krajiny. Praha: Academia, 2000. ISBN 80-200-0780-6. Berthon, R., Kovačiková, L., Tresset, A. Balasse, M. (2018): Integration of Linearbandkeramik cattle husbandry in the forested landscape of the mid-Holocene climate optimum: Seasonal-scale investigations in Bohemia. Journal of Anthropological Archaeology, 51, 16-27. https://doi.org/10.1016/j.jaa.2018.05.002 Kerdy, M., Chiquet, P., & Schibler, J. (2019). Hunting, Husbandry, and Human-Environment Interactions in the Neolithic Lakeshore Sites of Western Switzerland. European Journal of Archaeology, 22(1), 3-21. doi:10.1017/eaa.2018.32 Kreuz, A., Marinova, E. (2017): Archaeobotanical evidence of crop growing and diet within the areas of the Karanovo and the Linear Pottery Cultures: a quantitative and qualitative approach. Veget Hist Archaeobot, 26, 639–657. https://doi.org/10.1007/s00334-017-0643-x Walsh, K., & Mocci, F. (2011). Mobility in the Mountains: Late Third and Second Millennia Alpine Societies’ Engagements with the High-Altitude Zones in the Southern French Alps. European Journal of Archaeology, 14(1-2), 88–115. doi:10.1179/146195711798369427