Výšinné sídliská od včasnej doby dejinnej do počiatku stredoveku MU, jarný semester (JS) 2020 PhDr. Karol Pieta, DrSc. Včasná doba dejinná Témy výšinné sídliská sa môžu týkať body 2, 3 a hlavne 6 (dôvody vzniku sídiel na výšinách) Prirodzeným prostredím pracovných a sídliskových aktivít ľudských komunít boli (a aj sú) rovinaté kraje, horské kotliny a údolia. Boli výhodné pre lepšie klimatické a životné podmienky, pre poľnohospodárstvo a dostupné komunikácie. Výšiny boli trvalo či dočasne vyhľadávané hlavne z dôvodu ochrany, a to už od najstarších čias (ojedinele už neolit, viac v eneolite). Ale nie v každej dobe a v každej kultúre sa využívali kopce či vyvýšeniny, tu okrem iného zohrávali svoju úlohu aj geografické predpoklady krajiny. V nížinách ochranné prírodné zóny predstavovali močiare a riečne ostrovy. Ochrana nebol jediný dôvod obsadzovania vrchov, výšinné sídliská mohli mať rôzny význam, často kombinovaný: - civilný alebo vojenský, - mohli byť súčasťou centra, mať strategický, reprezentačno-mocenský, politický i sakrálny dôvod využívania Prehľad využívania výšinných polôh: Opevnené osady staršej doby bronzovej sa budovali na vyvýšeninách v blízkosti úrodného zázemia (únětická, otomanská, maďarovská a věteřovská kultúra) Vysoké až extrémne polohy v horskom prostredí sa začínajú masovo využívať v mladšej a neskorej dobe bronzovej (lužická kultúra), opevnené sídliská a prvé refúgiá Doba halštatská – aj výrobné a mocenské strediská na výšinách. V Karpatoch - špecifický horizont refúgií na rozhraní doby halštatskej a doby laténskej Včasná doba laténska: na vrchoch vznikajú výrobné strediská (Černov, Horné Orešany) Staršia doba rímska (2. stor.): príležitostné využívanie refugiálnych polôh (markomanské vojny) Neskorá doba rímska až začiatok sťahovania národov (4.-5. stor.): masové obsadzovanie výšin (refúgiá, aj trvalejšie sídliská s výrobou) včasný stredovek (8. - 10. storočie) V ktorých obdobiach/oblastiach máme/nemáme výšinné osady či vôbec opevnenia? Geografické odlišnosti vo využívaní výšinných polôh Nie sú dané len geografickými podmienkami, medzi využívaním výšin sú aj značné odlišnosti Sú aj v rôznych oblastiach či pohoriach. Ťažisko lokalít na výšinách: v Alpách, severnom a strednom Taliansku, severný Balkán. Súvislosť s antickou tradíciou a so vznikom prvých miest – kontinuita antiky a stredoveku Opevnené? Neopevnené? Už princíp obsadenia výšiny predpokladá potrebu obrany a jej budovanie, ktoré nemusí byť archeologicky postihnuteľné (niekedy ani nie je nutné) Fenomén opätovného využívania konkrétnych výšinných polôh: -v karpatsko–sudetskom priestore (Čechy, Morava, Slovensko): ťažisko – neskorá doba bronzová, -halštat, neskorý latén, neskorý rím/sťahovanie národov - - Zväčšovanie/zmenšovanie hradísk (opticky: „dvojité opevnenie“) - - v Karpatoch bolo málo hradísk budovaných na starších opevneniach (bol dostatok vrchov, výber podľa požadovanej veľkosti) - Druhy opevnení: •Prírodné (voda, úžľabiny, bralá) Provizórne (zátarasy, záseky, násypy, priekopy) •Stále (valy s konštrukciou, hradby, palisády, priekopy) • •Podľa materiálu: drevozemné, kamenné, zemné, drevené, kombinované • •Podľa typu: •Obvodové, (princíp kruhovej obrany) •segmentové (časť chráni príroda, časť umelá fortifikácia), • šijové (priečny val) •Líniové (krajinné) •Externé (ochrana predpolia opevnenia) • •Prvky opevnení: hradby, priekopy, brány, veže, špeciálne obranné zariadenia (pasce), mobilné prvky (balvany, kamene) • • SLATINA n. Bebravou hradisko: neskorá d. bronzová, LT C1+C2 (ťažisko osídlenia), včasný stredovek (refúgium) Hradisko_slatina plan_mara Príklady zväčšovania/zmenšovania opevnení (súvisí so zmenou funkcie) LIPTOVSKÁ MARA „Havránok“ Príklad redukcie opevnenia a postupné zmeny jeho funkcie (stredný latén až počiatok d. rímskej): zelená fáza – pôvodné opevnenie, červená fáza – zahrnula do opevnenia aj svätyňu, modrá fáza – po zničení hradiska a svätyne - obnova zredukovaného opevnenia Iľanovská Poludnica (1550 m) Končistý (1310 m) Bodová (850 m) Neskorá doba bronzová: Prvé hradiská a refúgiá vo vysokých polohách Severné Slovensko – Nízke Tatry Doba halštatská v Karpatoch: Niekedy v 6-5. storočí pred Kr. sa vytvoril model troch lokalít, ktoré niekedy vytvárali jeden funkčný celok: - Hradiská (niekedy s trvalým osídlením) - Malé osady pod hradiskom - Refúgiá, dosiahnuteľné z osád a hradísk Vyšný Kubín – centrálne halštatské hradisko redakcia14 P7080470 Ploštín_DemPoludnica_prez Starolaténske refúgiá v Liptove: príklad „trojstupňovej“ sídliskovej jednotky 1306 1550 3 2 1 1 – sídlisko Liptovský Mikuláš – Ploštín; 2 – hradisko Rohačka; 3 – útočisko Demänovská Poludnica H:\PRESUN\pre PC\Prednáška Klement\20140314_114217.jpg 1 2 3 4 Útočiská: 1 – Demänovská Poludnica (1306 m, 2 – Bodice, Na jame (1438 m), 3 – Bobrovec, Mních (1462 m, 4 – Likavka, Predný Choč (1209 m) DSCN3317 DSCN3316 Žulové okrúhliaky-balvany (projektily vrhané proti útočníkom) na vápencových bralách refúgií v Nízkych Tatrách (súčasť mobilnej obrany) Využívanie výšinných polôh - staršia a stredná doba laténska pomerne veľké hradiská, zakladané na mieste starších opevnení z doby bronzovej v staršej dobe laténskej (B2) sa využívali skôr ako refúgiá od strednej doby laténskej (mladšia fáza C1) vznikali výrobné opevnené sídla H:\PRESUN\pre PC\Prednáška Klement\mapa Liptov_H1.tif Príklad: región Liptov (LTB1-2) plav_podhrad_plan 3 2 1 4 6 6 nový-2 Príklad zväčšovanie: veľké hradisko (Plavecké Podhradie) Centrálna časť HB1+ LTC2 Vonkajšie valy: LTC2 IMAGE0036 Dominantným typom malej halštatskej a laténskej osady v Západných Karpatoch je hrádok s terasovitým sídliskom na svahu kopca kvacany_2 Kvačany (Kvačianska dolina), Liptov Hrádok Terasovitá osada Kvacany_celokCB HRADISKO SÍDLISKO Horský prechod Kvačianska dolina 03H • 000_1127 Príklad hrádok/terasovité sídlisko (Kysuce) havranok_od vlasiek Príklad: hradisko (I.) a sídlisková aglomerácia (II-VII) Liptovská Mara 100_1494 Centrálne hradisko Divinka s osadami (pri Žiline) Turiec Malá a Veľká Fatra Systém osídlenia v dobe laténskej (2, 4 – centrálne lokality) Folkušová – Necpaly, okr. Martin „Červený grúň“ (964m) Iný model výšinného sídliska (LT C-D): A, B, D – opevnenia C – terasovité sídlisko 1-4 - depoty Blatnica okres Martin J:\prezentacie\Blatnica1.jpg F:\Výšinné sídliská 014\F_N_Blat\Blatnica_prilba.jpg Variant horskej sídliskovej aglomerácie (LTC, D) : 1 – hradisko 2, 3– osídlenie 4-6 - refúgiá Dva horizonty výšinných polôh púchovskej kultúry doby rímskej: 2_30_mapa_zánik_puchov1 mapa_spony Počiatok doby rímskej (B1a) – plošný zánik hradísk puchovská_2.jpg Koniec staršej doby rímskej (B2/C1) – refúgiá - núdzové opätovné využitie starých opevnení (body 1-5) F:\Výšinné sídliská 014\Hohensiedlungen.jpg Výšinné sídliská ako špecifický fenomén sú predmetom komplexného výskumu > Severokarpatská skupina Slovensko - situácia na rozhraní 4.-5. storočia Svébi - Kvádi nitra ostra_skala Sťahovanie národov D1-2 Severokarpatská skupina Svébske osídlenie > BA_Devin_Abb1 Devín – príklad kombinovaného výšinného areálu F:\Výšinné sídliská 014\Oberleiserberg1.jpg F:\Výšinné sídliská 014\Oberleiserberg 2.jpg Pôvodné keltské oppidum (2-1. stor. pred Kr.) Vystriedalo v 4.-5. stor. po Kr. germánske panské sídlo Oberleiserberg Dolné Rakúsko K:\Výšinné sídliská 014\Duel.jpg Duel – príklad neskoroantického výšinného sídla, východné Alpy K:\Výšinné sídliská 014\Stredné Taliansko. jpg.jpg Výšinné sídla v strednom Taliansku nitra Nitra – hradný vrch – refúgium v 4.-5- storočí, Centrálne sídlo vo včasnom stredoveku Vo včasnom stredoveku (Veľká Morava, 9.-10. storočie) sa na kopcoch budujú opevnené sídla rôzneho určenia. Príklad Bojná: I – bohaté centrálne sídlo, II-IV – vojenské pevnosti, V - refúgium Boj_I_26.JPG Centrálne hradisko Bojná I. Na porovnanie sústava opevnení 9.-10. stor. Dolné Vestenice, Horné Ponitrie 1 – refúgium (817 m.n.m.) 2 sídlisko 3 – hradisko 4 – cestné opevnenie 5 - prístupová cesta 1 3 Ondrašová okr. Turčianske Teplice J:\prezentacie\Turiec_google.jpg Refúgium Výšinné polohy ako sakrálne areály •Fenomén uctievania božstiev v horskom prostredí prostredníctvom ukladania celých i rituálne deformovaných predmetov na miestach, ktoré sa označujú ako prírodné svätyne, ale aj na v súčasnosti nevysvetliteľných výšinných polohách je spoločný mnohým horstvám a viacerým obdobiam. Je doložený od staršieho praveku až takmer do súčasnosti. • •Tieto praktiky v podobe depozitov - obetných darov a ich umiestnenie v krajine boli predmetom skúmania najmä v alpských krajinách. Spomeňme aspoň známy depot ohňom prepálených keltských zbraní z Förker Laas Riegel z Korutánska alebo včasnostredoveké depoty na hradisku Klášťov na Morave. • • V Česku boli podrobne analyzované prevažne solitérne nálezy z doby bronzovej. Vybrané lokality tohto typu boli označené ako memóriá (súhrnne pozri Jiráň et al. 2008, 237). • mapa 10 000 depoty 5-6 depoty 1,2,3,4,7,10 Klášťov, okres Zlín (760 m) 58-05-55 58-05-57 58-05-59 58-05-1 K:\Výšinné sídliská 014\Svete gore nad Bistrico SI.jpg F:\Výšinné sídliská 014\P1020080.JPG K:\Výšinné sídliská 014\Rifnik pri Šentjurju SI.jpg Východoalpské kostoly na vrcholoch kopcov F:\Výšinné sídliská 014\P1020036.JPG