Odporúčaný plán individuálneho štúdia kurzu Laponština II


1. a 2. týždeň


·         4.lekcia – zopakovanie plurálu podstatných mien (nominatív, genitív) a slovies
a komitatívu

·         Vypracujte si, prosím, celé cvičenie 1 a pošlite mi ho na kontrolu, kedy stihnete, na
termín netlačím.

·         Čítanie – druhá časť textu (od vety Áhčči čaibmá...)

·         Slovná zásoba – radové číslovky a časové určenia – gramatika F

·         Ide o celkom príjemné a jazykovo užitočné témy – hodiny, mesiace a dátumy, roky už viete
tvoriť J

·         Všimnite si, že každý názov mesiaca (okrem februára) má v sámčine presnú etymológiu

·         Dobrou oporou k tejto téme je http://kursa.oahpa.no/2011/10/29/ollu-go-diibmu-lea/ - časť
7.1 (linka na nórsku verziu, lebo jej, predpokladám, viac či menej rozumiete)

·         Poznámka : Asi si všimnete určité rozdiely v našich textoch a textoch na stránke Oahpa
k téme časových určení

·         Ide napríklad o pravopis otázky „Koľko je hodín?“, ktorú je možné písať spolu, ako je to
v našich textoch, teda Ollugo diibmu lea? a tiež oddelene, ako vidíte na stránke, teda Ollu go
dibmu lea? Obe sú správne J

·         Čo sa týka vyjadrovania o koľkej sa niečo deje, na Oahpa sú dva varianty, v našich
textoch jeden. Stačí vám zatiaľ vedieť ten náš, ktorý používa základný tvar číslovky, teda
napríklad Vuoš´šan biepmu diibmu vihtta, nemusíte používať tvar so slabým stupňom číslovky v
lokatíve, teda Vuoš´šan biepmu diibmu viđás.

·         Celkovo nejde o ťažké témy a hlavne sa hodia na konverzáciu

·         Vypočujte si nahrávku Mu beaivi na Oahpa stránke, neznáme slovíčka si skúste dohľadať.
Nejde ani tak o to, aby ste porozumeli každému jednému slovku, ale hlavne aby ste vnímali tie
časové určenia a dobre porozumeli základným dejom, ktoré sa vtedy uskutočňujú.

·         Nakoniec si môžete vypracovať cvičenia 2 a 3 na hodiny a dátumy a pošlite mi ich, prosím,
na kontrolu.

3.týždeň

·         Opakovanie – mesiace, hodiny, radové číslovky

·         Gramatika – pozrite sa na bod C – pádové tvary zámen. Dôležité sú osobné zámená
a z ostatných hlavne základné mii, gii.

·         Všimnite si, že v lokatíve a komitatíve vychádzajú z genitívneho tvaru. V ilatíve je
situácia trochu špecifická, pretože má, ako viete, silný stupeň. Na ilatívne tvary teda pozor,
dobre sa ich naučte, ale v ostatných vám stačí poznať dobre genitív a ku zvyšným tvarom sa
dopátrate pomerne ľahko.

·         Iné pomôcky tu asi veľmi nie sú, ide o jednu z tém, ktorú sa treba prosto naučiť, ale aj
to sa zautomatizuje časom pri čítaní textov. Ani cvičenia na to nie sú v lekcii, žiaľ, ale môžete
si vytvárať rôzne vety so zámenami v rôznych číslach a pádoch a tak si zopakujete/ rozšírite aj
slovnú zásobu. Pošlite mi 10-15 takýchto viet na kontrolu (nemusia byť dlhé, ale dobré je vyhnúť sa
aj vetám typu Munnos lea beana, čiže uvítam miernu tvorivosť) .

·         Na vydýchnutie si následne pozrite gramatiku E – posledné (už ale naozaj) typy striedania
stupňov. Tak to máme za sebou, množstvo typov sámskeho striedania stupňov, a to sme len na štvrtej
lekcii J

4.týždeň

·         5.lekcia – ako úplne prvé si pozrite pretéritum slovies

·         V textoch je pomerne komplikovane popísané jeho tvorenie, ALE, všimnite si jednu vec:
nepripomínajú vám výsledné tvary prvej a druhej osoby niečo? Ak v tom vidíte prvú osobu duálu, tak
ste presne tam, kde máte byť (narovnanie diftongov, hlásková zmena).

·         Pre prvé dve osoby pretérita singuláru vám teda stačí vedieť prvú osobu duálu a pripojiť
-n resp. – t.

·         S treťou je to už horšie, pretože je v slabom stupni (na čo nie sme rozhodne u tretích
osôb zvyknutí) a navyše hláskové zmeny sú len pri type vuolgit. Tu sa teda musíte viac naučiť
teóriu jej tvorenia, ale nie je to nič neprekonateľné.

·         Nebola by to však sámčina, aby sa to neskomplikovalo ešte viac – pri zápore. Dobre sa
naučte jeho tvorenie a hlavne si všimnite dve veci – silný stupeň a pri type doalvut aj vokalická
zmena.

·         Mierna záludnosť je aj u slovesa leat, ktorého pretéritum je nepravidelné – ale to nie je
jeho prvý prípad nepravidelnosti. Stačí pozrieť na duál, plurál...

·         Užitočná slovná zásoba - http://kursa.oahpa.no/2011/11/01/mu-vahkku/ 7.3 , časť Ávkkálaš
sánit (užitočné slová) – týkajú sa vyjadrovania poradia/času dejov – často, niekedy, predtým,
potom... – upozorňujem na západné nárečie severnej sámčiny, používané na tejto stránke – preto
slová ako mánnodat (vo východnom dialekte, ktorý sa prednostne učíme vuossárga)