Kopis – Bol grécky dopredu jednosečný zahnutý meč s rúčkou chrániacou prsty na ruke (obr. 1: 7
vpravo; obr. 2: 2). Jeho tvar ho robil ideálny sa sekanie. S jeho presunutým ťažiskom vpredu bol
užitím dokonca podobný sekere. Názov sa vyvinul s pravdepodobne z označenia pre obetný nôž, samotný
tvar je snáď Etruský zo 7. stor. pred n. l., avšak problematika pôvodu nie je ani zďaleka uzavretá.
V počiatkoch dosahoval dĺžky cca 65 cm, neskôr a skracoval a v neskorej ére helenizmu merali
niektoré kusy len 48 cm. Na rozdieľ od rovného meča xiphos nebol kopis tak široko používaný,
a objavuje sa skôr vo výbave jazdy. Nie je to však pravidlom.

Obr. 1. (Heckel, W. – Jones, R. 2006: Macedonian warrior. Oxford. str. 35)

Makhaira – Bol grécky jednosečný meč (obr. 2: 1). Na rozdieľ od meča kopis nemal zahnutú
konštrukciu avšak predok čepele sa rozširoval. Rovnako ako kopis bol vhodnejší pre boj z koňa.
Význam slova od Homéra po grécky preklad Nového Zákona je jednoducho „meč“. Existuje tiež teória,
že kopis je len špecifickým typom oveľa širšieho  druhu mečov makhaira. V súčasnosti je toto
označenie terminus technicus pre grécky rovný jednosečný meč.

Obr. 2

Franciscka – Bola bojová sekera používaná už od 3. stor. n. l. a počas celého obdobia sťahovania
národov (obr. 3: 2). Vzhľadom k jej veľkosti a typickému tvaru bola používaná na hádzanie. Niektoré
zmienky však hovoria, že bola užívaná bežne aj na kontaktný boj, obzvlášť chudobnejšími bojovníkmi,
alebo ako menšia sekundárna zbraň napríklad pre lukostrelcov. Tento typ sekery používali hlavne
Frankovia a Alamani, a pomenej bola rozšírená taktiež u väčšiny ostatných západo - germánskych
kmeňov. U Frankov je typickou ešte počas éry Merovejských a používa sa aj v dobách Karolovcov.
Práve to je dôvod, prečo je táto sekera práve s Frankami stotožňovaná.

Obr. 3. (Macdowall, S. – McBride, A. 1996: Germanic warrior 236 – 568AD. London. str. 33)