Prehľad všeobecných svetovodejinných medzníkov: zánik Veľkej Moravy 900 zánik Západorímskej ríše 450 narodenie Ježiša Krista 0 Periklove Athény -450 Trójska vojna -1100 zánik mínójskej kultúre na Kréte -1450 najstarší svetový epos v Sumeri -3000 figúrska muža z Brna – Francouzské ulice ?-22 000 věstonická venuše ?-27 000 NB: Cisárske éry: vláda každého japonského panovníka sa začína tým, že sa vyhlási nová éra pod určitým názvom. Od cisára Meidži (19. storočie) sa celé obdobie vlády jedného cisára zhoduje s jednou érou (Meidži, Taišó, Šówa, Heisei). Dovtedy však mohlo byť za každého cisára vyhlasovaných aj niekoľko ér – vždy, keď sa cítila istá psychologicko-politická potreba nastoliť pocit „nového začiatku“. Tradičný japonský letopočet pozostáva z týchto cisárskych ér, ktorých zoznam spolu so zodpovedajúcimi rokmi západného letopočtu sa nachádzajú v prílohách publikácií o dejinách Japonska, aj vo väčších slovníkoch (napr. Nelson). Tieto éry sa v japonskom dejepisectve používajú dodnes. c, mená sinojaponské posmrtné názvy cisárov (zavedené až v 8. storočí!). Aristokratické priezviská – příjmení systém v osobných menách: F-no Mičinaga, jeho syn F-no Jorimiči šógun Ašikaga Jošimicu – jeho synovia Jošimoči, Jošinori, Jošinoriho syn Jošimasa d, terminológia slovenčina-čeština: a, rody: Fudžiwarovci, Minamotovci, Tairovci – v češtine „Fudžiwarové, Minamotové, Tairové“ b, terminológia japonská – niekedy dve verzie – ľudová a „oficiálna“: harakiri – seppuku, čadó – sadó. kuge – kugjó: KUGE　公家、公卿 dvor: 1. panovník a jeho okolie 2. bežné (zoku) označenie kugjó ako ľudí na dvore - opozitum k buke. x KUGJÓ　公卿 1. ku („kniežatá“ - znamená ministrov) a gjó (znamená vysokých dvorských úradníkov (čókan) od radcov (dai/čú-nagon,sangi) po 3. stupeň), kamdačime. c, Sengoku džidai v češtine sa používa výraz „válčící knížectví“. Ale v prípade pomenovania tohto obdobia nejde ani tak o presnosť, ako o historickú metaforu, pretože názov je prebraný z čínskych dejín: na záver dynastie Čou okolo r. 400 pnl bola Čína rozpadnutá na kráľovstvá, ktoré niekoľko storočí medzi sebou bojovali o nadvládu. Toto obdobie čínskych dejín sa nazýva Obdobie bojujúcich štátov – a japonská historiografia ho prebrala z dôvodu podobnosti historickej situácie: Japonsko totiž vtedy tiež akoby bolo rozbité na takmer samostatné „štáty“, ktorými boli panstvá jednotlivých mocných samurajských zemepánov. Navyše termíny „kníže“, „knížectví“ je trochu zavádzajúci. Totiž európsky pojem „kníže/knieža“ označuje najvyšší šľachtický titul blízky panovníckemu rodu, stojaci na vrchole stupnice „barón-vikomt-gróf-markíz/markgróf-knieža/vojvoda. -aby bolo jasné, čo znamená „knieža“: (Fudžiwarovci boli držiteľmi navyššieho) kabane kimi = knieža. Kniežatá tvorili kuge = vysokú dvorskú šľachtu. V nemčine mu zodpovedá „Fuerst“, v angličtine „prince“ či „duke“. V prípade Japonska však nešlo o najvyšších predstaviteľov tradičnej šľachty, ale o paralelnú samurajskú štruktúru, ktorá v Európe nemala obdoby. V nej najvyššie stál šógun, a hneď po ňom nasledovali „daimjó“, čo znamená „zemepán“, a jeho územia boli vlastne „panstvami“ (han). Preto namiesto „kníže“ používam buď „zemepán“ alebo priamo japonský výraz „daimjó“. Zdroje o dianí v Japonsku v najstarších dobách a, archeologické nálezy b, zmienky v čínskych kronikách (cca 200 pnl – 400 nl, obdobie Chan a nasledujúce dynastie) c, prvé literárne diela v Japonsku – začínajú sa od r. 604 n.l. 604 - 17článková ústava 712 – prvá zachovaná kronika – Kodžiki 720 – podrobnejšia kronika – Nihongi okolo r. 720 zbierané fudoki – záznamy o krajoch a zvykoch U dvoch kroník, Kodžiki a Nihongi, je zaujímavé, že veľmi často uvádzajú tie isté udalosti v inom svetle, dokonca často aj protichodné mýty a tradície. Pre historicky neskoršie (pozdější) obdobie nám sú pomerne spoľahlivým prameňom, „ale s rastúcou historickou hĺbkou táto spoľahlivosť výrazne klesá“ [1]. d, japonská mytológia odrážajúca historické udalosti - zachovaná v kronikách, vo fudoki, v históriách jednotlivých šintóických svätýň Od 5. storočia nl tvoria archeologické nálezy, čínske kroniky a domáce tradície prijateľný obraz, z ktorého koncom 6. storočia vystupuje už presvedčivá história [2]. Datovanie starovekých cisárov: 1. tradičné založené na postupe rokov uvádzaných v Nihongi (používa napr. Nelson, Reischauer – Craig). 2. „revolučné“ datovanie odvodzuje sa od prepočtov profesora Kumeho, ktorý dával do súvisu údaje z japonských kroník s údajmi v čínskych a kórejských materiáloch. V súvislosti s novými poznatkami sa toto datovanie môže niekedy posúvať ešte o desťročie neskôr (později) (pridŕža sa ho napr. Cambridge History of Japan) NB! Rozdiel medzi nimi môže u najstarších panovníkov byť aj tri storočia: Napr. 10. cisár Sudžin mal zomrieť podľa tradičného datovania r. 30 pnl, podľa „revolučného“ 258 alebo 318 nl. Rozpor medzi týmito dvoma koncepciami sa s každým nasledujúcim cisárom zmenšuje a prvým historicky doloženým cisárom, na ktorého dobe vlády sa obe koncepcie už zhodujú, je Kimmei (21. panovník) v polovici 6. storočia. Tento kurz sa bude v zásade pridŕžať tradičného datovania. 3. na druhej strane: Počiatok kultúry Jajoi sa posunul o nejakých 500 rokov dozadu (historická konferencia v Čibe, júl 2007): niektoré z vykopaných nádob sa datujú až do 10. storočia pred našim letopočtom! Rostlinny – důležité v rituálech problém rastlinných názvov. Názov niekedy zmenil význam – dnes znamená inú rastlinu než v staroveku: aoi (*afufi) – pôvodne: kopytník japonský (futaba-aoi: Asarum caulescens, wild ginger) – dnes figuruje v názvech rostlin jako sléz (beni-aoi), slézová růže (tači-aoi) Slezová ruža (Alcea sp., hollyhock): http://www.google.cz/imgres?imgurl=http://images.fineartamerica.com/images-medium-large/hollyhock-a lcea-rosea-flowers-visionspictures.jpg&imgrefurl=http://fineartamerica.com/featured/hollyhock-alcea -rosea-flowers-visionspictures.html&h=183&w=276&tbnid=-qLP_v0QrKNl7M:&zoom=1&tbnh=132&tbnw=200&usg= __TYZVArk04lbcf54h4e7zZNIZFqk=&docid=S3TvA8q-qJfHXM&itg=1&ved=0CJgBEMo3&ei=inHgVO_aAsyvUbm-hIAB azusa - v starověku druh břízy na posvátné luky – dnes katalpa ajame – puškvorec (šóbu: Acorus calamus, sweet flag) – dnes druh kosatca: puškvorec: http://www.google.com/imgres?imgurl=http://www.illinoiswildflowers.info/wetland/photos/sweet_flag1. jpg&imgrefurl=http://www.illinoiswildflowers.info/wetland/plants/sweetflag.htm&h=427&w=320&sz=54&tb nid=8hgEkdqOVrh7vM:&tbnh=259&tbnw=194&prev=/images%3Fq%3Dsweet%2Bflag&zoom=1&q=sweet+flag&hl=sk&usg =__cTizE1StBx3ymijy4IQvmG1g16A=&sa=X&ei=1NUuTbObGNO6jAfB0aCEBQ&ved=0CB0Q9QEwAA Protože puškvorec má podobné listy jako kosatec, název ajame se rozšiřoval i na jistý druh kosatce, až tento význam uplně překryl původní význam. Puškvorec se v současné japonštině označuje šóbu. kosatec ajame: http://2.bp.blogspot.com/_L-RTScIUd6g/SXkXyEQ-nvI/AAAAAAAAC7c/-jLJ1pwEwLY/s400/W_ayame2041.jpg všeobecnosti jap. vývoja Japonsko nikdy nezažilo čínsku inváziu – na rozdiel od Kórey a Vietnamu. Vplyvy prichádzali pozvoľne a boli vo väčšine prípadov výsledkom dobrovoľného prijímania – „recepcie“ než nejakého tlaku zo zahraničia. Na druhej strane tu bolo až dojemné zachovávanie pôvodných domácich tradícií a inštitúcií, ktoré tvorili protiváhu voči postupne prijímaným zámorským vplyvom, aj voči domácemu vývoju: STARÉ-NOVÉ DOMÁCE-CUDZIE ________________________________ [1] Reschauer – Craig 2000 s10 [2] ibid. s11