Antické reálie 2. Rím - súkromný život, rodina, výchova, dom Občianstvo Republika: - narodenie – otec uzná dieťa a prijme ho do prvej skupiny, ktorej je členom – rodina - dostane meno a má rovnaké rodové meno ako zvyšok členov rodiny - pár dní po narodení je prijatý medzi občanov mesta - v prípade, že ho otec neuzná - utopené alebo odhodené - pri dosiahnutí dospelosti – zapísaný cenzorom pri sčítaní, pridelený do príslušnej tribue - plniť svoje občianske povinnosti - tribue pôvodne 3 (Ramnes, Tities, Luceres), celkový počet sa ustálil na 35 - občan ako individualita neexistuje, len v momente prijatia do sociálnych skupín Principát: - zmena sociálneho rozloženia - kultúrna revolúcia – individualizmus Rímske meno osobné meno – praenomen rodové meno – nomen gentilicium priezvisko – cognomen Osobné mená - 18 – A (Aulus), Ap, App (Appius), C (Gaius), Cn (Gnaeus), K (Kaeso), D (Decimus), L (Lucius), Mam (Mamercus), M (Marcus), M´(Manius), N (Numerius), P (Publius), Q, Qu (Quintus), S, Sex (Sextus), Ser (Servius), Sp (Spurius), T (Titus), Ti, Tib (Tiberius) Priezviská - šíria sa od doby Sullovej, často odrážajú fyzickú alebo morálnu zvláštnosť – Caecus (slepý), Barbatus (fúzatý), Calvus (plešatý), Brutus (hlúpy), Cicero (šošovica) - postupne sa k prvému priezvisku pridáva druhé, napríklad po dôležitom víťazstve Africanus - ženy sú označované len rodovým menom otca: dcéra Cornelia Scipiona – Cornelia, prípadne radová číslovka Prima, alebo staršia, mladšia Maior, Minor Rodina, ženy a deti familia - spoločenstvo obyvateľov domu – rodičia, deti, prepustenci, otroci pater familias – autorita pre všetkých členov rodiny, otcom prislúchajú ochranný lárovia, genius, penáti – obetuje im na súkromnom oltári - najstarší syn po ňom prevezme túto autoritu - otec má súdnu právomoc nad všetkými členmi rodiny žena – je len niekoho dcérou, manželkou alebo matkou rímskeho občana, otec alebo manžel sú jej pánmi, ak otec zomrie a nie je vydatá, prechádza pod autoritu brata, svadbou prechádza pod autoritu manžela - nie je to ako v Grécku, kde je žena v dome obmedzená na ženskú časť, sú jej zverované kľúče, dom spravuje, rozkazuje služobníctvu a venuje sa jedinej činnosti – pradie vlnu - môže slobodne vychádzať z domu, zúčastňuje sa aj na politickom živote – nátlakom na manžela alebo verejnou manifestáciou s ostatnými matrónami - postupná emancipácia a uvoľnenie mravov viedlo k úpadku spoločnosti, ktorému sa snažil zabrániť Augustus svojimi reformami a snahou o návrat k tradičným hodnotám - manželstvo je výsledkom dohody, žena sa zasnubuje vo veku 6/7 rokov, vydáva sa vo veku 12/13 - úlohou je dať dediča, aby bolo zachované meno rodiny a majetok rodiny - postupne sa emancipuje - rovnocennejší zväzok, väčšia sloboda - svadba – tri spôsoby: a) prijímanie koláča a špaldy – confarreatio – náboženské spojenie manželov za prítomnosti pontifika maxima (patriciovia) b) otec predal svoju dcéru do moci jej manžela – plebejci c) usus – žena sa podrobovala manželovi jednoročným spoločným bývaním - do obdobia principátu v 2. stor. n.l. sa udržal len prvý spôsob, ostatní vstupovali do manželstva na základe obojstrannej dohody, existovala ale aj možnosť zásnub v rannom detstve, čo ale nemalo žiadny vplyv na neskorší výber partnera - deň svadby sa starostlivo vyberal - „materská láska“ – moderný pojem, 18. storočie - pre Rimanov zo začiatku len potreba mať dedičov, vysoká miera detskej úmrtnosti – veľa detí - ak v manželstve nie je mužský potomok, otec môže dediča adoptovať - narodenie dieťaťa – slávnostná udalosť, ozdobovali dvere vencami - možnosť zavrhnúť dieťa (stala sa trestným činom až v treťom storočí) - matka dieťa kojila a vychovávala do doby asi sedem rokov, na sklonku republiky – kojná a otroci - rozvod – jednoduchá záležitosť – stačilo, aby manžel poslal prepustenca za manželkou, aby sa vrátila aj so svojím venom k otcovi - v prípade iniciatívy ženy tá mohla opustiť manžela po dohode s tutorom - deti zostávali u otca Vzdelávanie - do 7 rokov – v najstaršom období hlava rodiny - čítanie, písanie, základy histórie a práva – počiatky vzdelávania, - od 3. stor. p.n.l. vzdelanie súkromnou záležitosťou boháčov, ale začínajú využívať služieb vychovávateľov, zároveň sa otvárajú školy okolo fora – otrok odvedie dieťa do školy, kde učí otrok alebo prepustenec Tri stupne vzdelania: Základné – magister ludi – poskytuje základ vzdelania, deti 7 – 11 rokov Stredné – grammaticus – 12 – 16 rokov – cudzí jazyk, história, zemepis, štúdium literárnych diel – veľkí klasici sú Cicero, Sallustius, Vergilius, Terentius, Homér, Ezop Vyššie – rétor – 16 rokov – rečníctvo, sleduje rečníkov a učí sa rétoriku, v cisárstve sa to odohráva v školách, kde sa vyučuje deklamácia (suasoria) a umenie obhajoby (controversia), existujú aj vyššie školy pre špeciálne obory, mladí ľudia tiež odchádzajú sledovať prednášky slávnych filozofov – Grécko, Malá Ázia, ostrovy Školské pomôcky - drevená tabuľka s vrstvou vosku (tabula cerata) - kovové alebo kostené rydlo (stilus) na konci upravené do podoby stierky - po zvládnutí základov písania sa písalo na papyrusové zvitky atramentom - pri počítaní si pomáhali rukami – podľa polohy rúk ukazovali jednotlivé číslice, s použitím oboch rúk zvládli aj násobenie Školský rok - trval od 23.3. do 19.3. (sviatok Minervy) – deti prinášali darčeky svojim učiteľom - veľké množstvo voľna – každý ôsmy deň, Saturnálie, štátom uznávané sviatky, letné prázdniny (od polky júla do polky októbra) Quintilianus – jediný pedagogický spis – O výchove rečníka Mužský odev Subligaculum - spodky tunika - bez rukávov, ktorá siaha až po kolená - vyrobená z nefarbenej vlny, dva kusy látky zošité na ramenách - tunica, tunica angusticlavia, tunica laticlavia tóga - polkruhový tvar, priemer 6 m, šírka 2,5 metra - k nariaseniu je nutná pomoc otroka - na začiatku bola užšia, obopínala telo a zakrývala pravú ruku, Gaius Gracchus – potreba oslobodiť pravú ruku, aby mohol lepšie gestikulovať - o niekoľko storočí je pravá ruka úplne voľná a tóga je na ramene zopnutá sponou - odznakom slobodného muža a nosí sa len pri ceremóniách a oficiálnych príležitostiach - je biela, senátori a deti do 17 rokov s purpurovým pruhom (toga praetexta) - vyšívaná alebo zdobená farebnými pruhmi, v období cisárstva aj farebné tógy toga virilis, toga pura – vlnená, nefarbená tóga nosená dospelým, mužským obyvateľom toga praetexta – biela tóga so širokým bordovým pruhom, mohli ju nosiť curulský aedilovia toga pulla – tóga vyrobená z tmavej vlny obliekaná v období smútku toga candida – umelo vybielená tóga nosená kandidátmi na politické pozície toga picta – bordová tóga so zlatým lemovaním obliekaná víťazným generálom v deň triumfu, neskôr prevzatá cisármi toga purpura – varianta predchádzajúceho, nosená kráľmi, niekedy prevzatá cisármi Plášť - menej objemný, obliekaný v každodennom živote - pallium (grécky plášť), lacerna (galský plášť) -paenula – plášť používaný na cestách, zhotovený z vlny alebo kože, bez rukávov a s kapucou - pileolus – okrúhla čiapočka - pred slnkom chráni grécky klobúk Obuv - sandaly – solea a caligae - calcei - uzatvorené kožené topánky, niekedy červené, pridržiavané tenkými koženými remienkami - známe sú aj vysoké topánky alebo dreváky Ženský odev Strophium - „podprsenka“ - pruh pásky ovinutý okolo tela Tunica (chiton) - základný kus oblečenia, dlhý až po členky, prepasaný opaskom - dva obdĺžniky spojené na ramenách a zošité od rúk až dole Peplos - alternatíva k tunike – predný a zadný diel tvorený obdĺžnikovým kusom látky v hornej časti prehnutý - ďalší záhyb vytvorený prehnutím vrchnej časti peplu cez opasok - prehyb býval rôznej dĺžky – po pás alebo aj kolená - prepásaný opaskom pod prsiami alebo v páse Stola - nosená na tunike - obvykle bez rukávov, pripevnená sponami, brožami alebo na ramenách zošitá tak, že látka bola na ramenách nariasená, alebo odstrihnutá do tenkého pruhu - kus oblečenia, ktorí sa obliekal v chladnom počasí a zahaľoval telo vážených žien (tunika bola dosť priesvitná) - typický odev pre matrony Palla (himation) - dlhý, obdĺžnikový kus látky používaný ako plášť, keď ženy odchádzali z domu - zakrýval telo a niekedy hlavu - obliekaný niekoľkými spôsobmi – tesne ovinutý okolo tela, alebo len ležérne prehodený Ozdoby - prstene, náhrdelníky, náramky, náušnice - zložité účesy, príčesky, parochne, od 3. stor. opäť jednoduchší účes - muži majú krátke zastrihnuté vlasy, holia sa (sicílski holiči zaviedli túto módu), len dospievajúci muži sa neholia a nestrihajú až do určitého veku, prípadne brada a dlhé vlasy sú znakom smútku. Od 2. stor. sa do módy dostanú fúzy – Hadrián Režim dňa - rôzne pre rôzne sociálne skupiny – otroci, nemajetný občan, úradník, robotník, bankár, senátor a jeho klienti, remeselníci - rozdiely medzi mestom, vidiekom a provinciami, - základný rámec dňa je však rovnaký - deň začínal pre všetkých už na úsvite - vykonávali svoje povinnosti – v remeselníckych dielňach, poliach, úradoch, ale aj cisári vybavovali svoje štátnické povinnosti (asi aj kvôli hluku z ulice nemohli spať)... - služobníctvo ráno upratalo dom - pán domu sa na lôžku venuje svojim povinnostiam – hlásenie od tajomníka, predáva úlohy na deň, prijíma klientov (pozdrav, predá im malý peňažný obnos) - ranná toaleta - raňajkovali v rýchlosti a len niečo malé - deti s prvým slnkom už sedeli v škole - ženy dohliadali na upratovanie a venovali sa osobnej hygiene - pracovný deň trval asi 7 hodín, v zime skôr 6 - okolo jednej alebo druhej – obed alebo odpočinok - odpoludnie patrilo návšteve kúpeľov – súkromných alebo verejných, dôležitá súčasť každodenného života - posledným bodom denného programu bola večera (cena) – skôr hostina, ako večera u bohatých obyvateľov – patróni so svojimi klientmi, priatelia, rodina, veľký počet ľudí - chudobní skromná večera, prípadne šli do verejných krčiem a vývarovní Deň ženy - matrony – v domácnosti nemuseli pracovať, venovali sa starostlivosti o seba, o deti sa starali pestúnky, navštevovali svoje kamarátky a známe, organizovali stretnutia na ktorých diskutovali o aktuálnych politických a spoločenských problémoch, emancipácia, o literatúre, politike, filozofii, odpoludnie venovali prechádzkam (pešo alebo v nosítkach) a nákupom - chudobní celý deň trávili vonku na fore – vrcholmi programu bolo ráno, kedy si prevzali peňažný dar od patróna a odpoludnie, ktoré bolo venované návšteve kúpeľov - chudobné ženy sa venovali práci v domácnosti, nemali služobníctvo, takže chod domácnosti závisel na nich - deň aristokracie popisuje Plinius Mladší vo svojom liste cisárovi Trajánovi Kúpele - potreba kvôli neprítomnosti kúpeľní v insulách, postupne začali vznikať malé súkromné kúpele - balnea od 1. stor. p.n.l., bolo ich približne 180, platilo sa vstupné - prvé verejné kúpele – thermae – Marcus Vipsanius Agrippa – 19 p.n.l. na Martovom poli, vodu zaisťoval vodovod Aqua Virgo, vstup bezplatný, po smrti odkázané rímskemu ľudu 64 n.l. – Neronove kúpele na Martovom poli 69 – Vespasianove 75 – Titove 104 - Trajánove 120 – Hadriánove - v období Marka Aurelia 7 verejných a 400 súkromných kúpeľov rozsiahly komplex budov – kúpeľňové miestnosti s bazénami, vaňami, palestry, knižnice, priestory určené k oddychu a diskusii - najprv návštevníci zamierili na cvičisko - palestra - apodyterium – šatňa - laconicum, caldarium, tepidarium, frigidarium – mohli rôzne striedať a opakovať - vykurovanie – hypocaustum - po kúpeli – masírovanie a vtieranie vónnych a liečivých mastí – prospievali kĺbom a kostiam - vstupné do štátnych kúpeľov bolo nepatrné – bohatí prichádzali v sprievode svojich otrokov Obydlia Átriový dom - pôvodne mali domy tvar chát oválneho tvaru – Romulova chatrč na Palatine - neskôr je typický rímsky dom pravouhlý, ovplyvnený etruskou architektúrou – pôvodne dvor malého statku obohnaný múrom, ku ktorému priliehala jedna miestnosť – slúžila ako obydlie, na prípravu jedla, bolo jedálňou aj spálňou, nachádzal sa tam aj krb aj oltárik (lararium), dvor je väčšinou zo štyroch strán chránený strieškou a uprostred je otvorený priestor, strecha sklonená dovnútra a voda sa zachycuje do nádrže uprostred dvora (impluvium) - postupne okolo dvora pribúdajú miestnosti – vzadu aj vpredu – pracovňa pána domu (tablinum), takmer žiadne zariadenie, dom ostáva veľmi skromný Peristylový dom - v dôsledku dobývania ďalších území a vplyvom helenizmu – dom sa zväčšuje a skrášľuje – pribúda peristyl (miestnosti, kúpele) – obklopený portikom - dve časti domu – domus a peristyl - dom sa skrášľuje – maľby, závesy, drevené truhlice zdobené bronzom a striebrom, stoly, stolíky, svietniky - nie je pohodlný – zima, vykurované len niektoré miestnosti – hypokaustum, miestnosti sú otvorené do nádvoria, osvetľované lampami, okná malé, skôr kvôli vetraniu, alebo žiadne - fasáda domu je omietnutá omietkou, ktorej funkcia je ochrana pred vlhkom - vchod do domu je dvojkrídlovými dverami z ulice alebo zo záhrady, za vchodom sa nachádzalo vestibulum (niekedy mozaiky, maľby), átrium bola štvorcová miestnosť so stropom uprostred otvoreným a impluvium, po stranách spálne (cubiculum), jedáleň (triclinium), v zadnej strane otvorená miestnosť určená pre pána domu (tablinum), kde boli uložené posmrtné masky predkov - peristyl – možnosť pristavenia ďalších miestností, priestrannej jedálne, spoločenské miestnosti, knižnica, spálne pre hostí, v podkroví bývali miestnosti pre služobníctvo - peristyl sa stal náhražkou prírody – záhony kvetín, dreviny, umelecké diela, fontány, piscina - kuchyňa s otvoreným ohniskom prípadne pecou na pečenie chleba nemá pevné postavenie v rámci plánu domu, dôležité je umiestnenie tak, aby bola napojená na mestskú kanalizáciu, rovnako aj toaleta - vo veľkých domoch je možné nájsť súkromné kúpele – balneum, rozloha domov sa stále zväčšovala - výzdoba v domoch bohatých ľudí – maľby, mramorové obloženie, mozaiky Insula - domus je nákladné obydlie, nie každý si to môže dovoliť, preto sa stavajú nájomné domy – insulae – tri, štyri alebo päť poschodí (cisár Traján obmedzil výšku na 18 m) - prízemie má ešte dosť priestranné byty, čím vyššie, tým stiesnenejšie - súčasťou sú balkóny aj veľké okná, takže sú svetlejšie ako domy, len v najvyšších poschodiach boli okná malé a miestnosti stiesnené - na prízemí boli často obchody, dielne, škola, vývarovne, krčmy a niekedy aj verejné kúpele, ak tam boli obytné priestory – luxusnejšie byty, alebo hlavný nájomca, ktorý prenajímal vyššie poschodia - nepohodlie: voda a oheň na dvore, zlá kvalita stavby, časté požiare Villa urbana - átriový dom s peristylom kombinovaný s hospodárskymi budovami, dielňami, obchodmi, skladiskom – Pompeje - charakteristické pre menšie mestá so stredne majetným obyvateľstvom zaoberajúcim sa obchodom a remeslom - líšili sa v rôznych oblastiach Rímskej ríše – napr. v Afrike chýba átrium - pre súkromné účely si pristavovali poschodie Villy bohatých - na pozemkoch v okolí Ríma alebo väčších miest, neboli obmedzené priestorom, najznámejšie sú z Kampánie, Etrúrie alebo ústia Tiberu - pôvodne vidiecky statok, postupne sídlo, ktoré si bohatí stavali na svojich statkoch, aby tam trávili svoj voľný čas, poľnohospodárska funkcia zostáva zachovaná - môže zaberať aj niekoľko tisíc štvorcových metrov, priestor umožňuje zriadenie záhrady – geometrické priestory so skalkami a pavilónmi, voda - niektorí jednotlivci - niekoľko víl (Cicero – 8) - obytná časť sa podobala obytnému mestskému domu, ale bola tu väčšia voľnosť pri rozvrhnutí miestností, nechýbali tam samostatné kúpele - dom bol obklopený záhradami a parkami, vodným nádržami, palestrami, knižnicami, čitárňami - výzdoba – maľby, mozaiky, umelecké predmety napr. Tiberiova villa na Capri, Hadriánova villa v Tivoli Villa rustica - vidiecky dom – stredisko správy a výroby veľkostatku, ubytovanie pracovníkov, otrokov, ustajnenie dobytka, uloženie hospodárskeho náradia, spracovanie poľnohospodárskych produktov - veľkosť – podľa rozmeru pozemku a obyvateľoch domu (správca alebo majiteľ pozemkov) - obytný priestor väčšinou oddelený od hospodárskej časti - súčasťou boli: chlievy, kurníky, lisovne na víno a olej, skladiská vína, senník, stodoly, mlyn, sýpky, čistiarne a práčovne, niekedy aj vlastné tehlárne alebo železné huty Zariadenie - skromné – lehátka (lectus) – vysoké nohy, drevené alebo kovové, matrace vypchaté vlnou alebo sušenými travinami, na matracoch boli podušky, vankúše a prikrývky, vykladali sa perleťou, slonovinou, bronzové alebo strieborné aplikácie, čelo postele bolo vytvarované do podoby zvieracích hláv, pri posteli nízka stolička - na sedenie slúžili rôzne stoličky, kreslá a lavice - najdrahších kusom nábytku bol stôl – mensa – v každej domácnosti ich bolo niekoľko, prepychové prevedenie, väčšinou sa dali dosky zložiť a preto v domácnosti niekoľko (Seneca – 500) - skrine – odložené v nich boli obuv, riad, zvitky - truhlica – uchovávanie látok a odevov - vybavenie kuchyne – panvice, kotle, hrnce, naberačky, vedrá, misky, misy, taniere, nože, lyžice, vidličky Vykurovanie – hypocaustum Osvetlenie - lampy (lucerna) a svietniky (candelabra) Pohreb - umieranie – zosnulý položený na zem, spoločná matka všetkých, príbuzní zavolali jeho meno, umyli ho a obliekli do bielej tógy, prípadne slávnostného odevu, ktorý prislúchal jeho úradu - pod jazyk minca na prevoz po rieke Styx a niekoľko dní bol vystavený v átriu nohami k východu, pred domom jedľová alebo cyprišová vetva na znak smútku, členovia rodiny sa neumývali a muži sa neholili - pohreb chudobných spravidla večer alebo v noci po úmrtí, jednoduchý obrad mimo územia mesta – pohrebný sprievod vyšiel z domu - bohatší Rimania – veľký smútočný sprievod – nosiči pochodní a sviečok, hudobníci, komici, plačky, figuranti nesúci posmrtné masky predkov, nosítka so zosnulým, príbuzní, prepustenci a priatelia - pri pohreboch dôležitých osobností sa sprievod zastavil na fore, aby tam bola prednesená smútočná reč - pri pohrebe vojvodcov a cisárov sa obradu zúčastňovalo aj vojsko - pohrebnú hranicu zapálil príbuzný alebo priateľ - pozostatky boli umyté vo víne alebo mlieku, vložené do urny alebo sarkofágu - vložené do hrobu, hrobky, kolumbária alebo katakomb - po pohrebe sa hneď vykonala očistná obeta Lárom, smútok trval 9 dní a po jeho skončení sa mohlo začať jednať o dedičstve - pamiatke zosnulého bola venovaná veľká pozornosť – slávnostné hostiny, obety v deň narodenín, úmrtia, parentálií - hrobky sa budovali pozdĺž ciest vedúcich z mesta – líšili sa podľa sociálneho postavenia – otroci boli pochovávaní do spoločných hrobov, existovali kolumbáriá – urnové háje, prípadne rodinné hrobky, ktorých okolie bolo upravované do tvaru záhrad - hroby označené kamennou stélou s menom a titulmi zosnulého