Kapitoly z dejín Byzancie
prednáška 01
Dioklecián (284-305)
• ukončil obdobie vojen a krízy, uchoval územnú celistvosť
Rímskej ríše
• oficiálne boli cieľmi jeho politiky restitutio – renovatio, čiže
návrat k pôvodným pomerom
• nakoniec však zaviedol zmeny, ktoré premenili celú politickú a
spoločenskú stavbu Rímskej ríše a s určitými zmenami prežili
až do 6. storočia
-> zmena v postavení cisára samotného (už nie magistratus)
mení sa na despociu – samovládu (dominus)
všetky ostatné politické inštitúcie strácajú moc, najmä
senát
postavenie posilnené posvätnosťou nielen cisárskej osoby
ale aj všetkého čo s ňou súvisí (sacrum)
-> zmena v orientácii štátu, posilnenie centralizácie a kontroly
- striktné rozdelenie civilnej a vojenskej autority
- ustanovenie striktnej vertikálnej hierarchie
- expanzia administratívneho aparátu, vytvorenie
kontrolných mechanizmov
-> výrazné posilnenie armády navýšením počtov vojakov, aby sa
zvýšila obranyschopnosť
-> potreba väčšieho množstva financií na zväčšený
aparát a armádu si vynútilo mnohonásobné zvýšenie
daňového zaťaženia
- aby to obyvateľstvo bolo schopné uniesť za každých
okolností, snaha štátu regulovať trhové ceny a zároveň
pripútať celé kategórie ľudí dedične k pre štát dôležitým
činnostiam (hlavne obrábanie pôdy, ale potom aj
remeslá, atď.)
Systém tetrarchie – dvaja augusti a dvaja caesares
zavedený 1. marca 293
• počet provincií sa zvýšil zo 45 na 100 a neskôr na
120 (iudices, proconsulares, consulares,
correctores, praesides, rectores)
• ani jedna už nebola pod kontrolou senátu
• zavedené vyššie správne celky diecézy
(dioeceses), najprv celkovo 12 potom 15 (vicarius)
• najvyššie celky prefektúry (prefecturae praetorio),
celkovo 4 (Gallia, Illyricum-Italia-Afrika, Illyricum,
Oriens)
-> účel bol v rozdrobení veľkých územných celkov
na menšie, aby ich správcovia nedisponovali príliš
veľkou mocou a nemohli sa pokúsiť o získanie
cisárskeho trónu
Konštantín I. Veľký (306-337)
• jeho otcom bol caesar Konštantín Chlorus a jeho
matkou Helena, druhou nevlastnou matkou potom
Theodora, dcéra cisára Maximiána
• mal dve manželky Minervinu a potom Faustu
a 4 synov – Krispus, Konštantín, Konstans a Konstantios
• k moci sa dostal 306 po smrti svojho otca, kedy ho
cisárom prehlásili vojská v Gallii, formalizované r. 308,
potom do r. 324 postupne porazil všetkých svojich
súperov (Maximiána, Maxentia a Licinia) a stal sa
jediným vládcom Rímskej ríše
• pokračoval v reformách Diokleciána, ale s jedným
rozdielom -> postoj ku kresťanstvu (313 / 325 / 337)
• armáda: limitanei (duces)>
comitatenses (magisteria militum)>
comitatenses palatini resp.
praesentales (magisteria militum in praesenti)
- a ešte palácové gardové jednotky:
scholae palatinae (magister officiorum)
protectores domestici (comes
domesticorum