Kapitoly z dejín Byzancie
prednáška 02
Konstans
+350
Magnentius
Konštantín II.
+ 340
Konstantius II.
jeseň 337 – rozdelenie ríše
Konstantius II. (337-361)
- väčšina jeho energie smerovala k ochrane východnej hranice proti
Peržanom (Šápur II.), trávil veľa času v Antiochii
po roku 350 až do 353 na západe uzurpátor Magnentius a
Vetrano, preto 351 ustanovil caesarom nevlastného bratranca Galla
(jeho ženou bola K. sestra Konštantína), ale 354 ho nechal popraviť
355 uzurpátor Silvanus, ceasar na Západe Julián, dostal za ženu
K. sestru Helenu), 359 bitka pri Štrasburgu, 360 augustus
357 adventus K. do Ríma
- zvýšená podpora kresťanstva, hlavne v jeho ariánskej forme (341
Wulfila), prenasledovanie hlavného odporcu ariánskeho učenia,
biskupa Athanázia z Alexandrie (328-373), z toho 17 rokov exile
- 342 a 346 zákaz pohanských obetí
- 353, 356 a 357 ďalšie obmedzenia pohanských kultov
- rozšírenie privilégií kresťanského kléru
Julián (361-363)
- najviac je známy svojím odvrhnutím kresťanstva a snahou o návrat
starých pohanských kultov (kult slnka, neoplatonizmus)
- obnovenie podpory pohanským chrámom
- vyhlásenie náboženskej tolerancie
- zákaz vyučovania diel klasickej vzdelanosti kresťanmi
- snaha o reformu vzdelania, aby sa vyučovalo nie s ohľadom na
formálnu stránku, ale obsahovú
-> dôvody v jeho detstve, neskôr štúdiá v cis. paláci a potom v
Aténach
- snaha o návrat k pôvodnému spôsobu vlády v Rímskej ríši spred
Diokleciánových reforiem, decentralizácia, princeps, zníženie
kontroly
avšak na presadenie týchto zámerov sa choval ako
dominus
- vonkajšia politika: snaha o víťazstvo nad Perziou
vojenská výprava mala imitovať výpravu Alexandra Veľkého
-> Jovián služobne najstarší dôstojník cisárskej stráže (363-364) a
neskôr -> Valentinián veliteľ cisárskej stráže a jeho brat Valens
Valens (364-378)
- prenasledovanie ortodoxných aj pohanov, preferencia
ariánstva
- procesy proti mágii v Antiochii
- v rámci štátneho aparátu čoraz viac vysokých funkcií zaberajú
dvorania a nie príslušníci senátu
- bitka pri Adrianoupole (9. 8. 378)
hlavný prameň Ammianus Marcellinus
najväčšia porážka Rímskej ríše od bitky pri Cannae
(216 pr. n. l.)
- cisár Gratián v Sirmiu vymenoval za augusta na Východe generála
Theodózia pôvodom z Galície (nar. 347)
Theodózius I. (378-395) - primárna snaha čo najviac zmierniť
dopad porážky pri Adrianoupole, dostal od Gratiána k dispozícii zdroje
východnej polovice Illyrika (východný Balkán), 382 Góti ako foederati
- náboženská politika – návrat k ortodoxii -> 380 (27. 2.) edikt vydaný v
Solúne
381 - 2. ekumenický koncil v Konštantínopole – definitívne odsúdenie
ariánskej herézy (Konštantínopol 2. miesto za Rímom)
390 – masaker 7 tisíc občanov Solúna v hipodróme
verejné pokánie pod vedením biskupa Milána Ambrózia
- 391 zákaz všetkých pohanských obetí, uctievania
pohanských sôch a symbolov, zákaz vstupu
do pohanských chrámov
- 392 zničenie Serapeia egyptskými mníchmi
- ukončenie Olympijských hier
- prepustenie pohanských kňazov a poštátnenie
majetku pohanských chrámov
394 – posledný odpor zo strany pohanov, uzurpátor Eugenius
bitka pri rieke Frigidus v Júlskych Alpách
Maximus +388
Eugenius +394
Valentinian II. +392
HONORIUS
ARCADIUS