Kapitoly z dejín Byzancie
prednáška 06
• Herakleios sa snažil vyriešiť náboženské problémy v
rámci východných provincií, ktoré naplno odhalila
perzská okupácia
– hlavne snaha zjednotiť monofyzitov a chalkedónske
vyznanie
- patriarcha Sergios -> monoenergetizmus
631 ho osobne podpísal patriarcha Alexandrie Kyros
– avšak prakticky okamžite odpor rímskeho pápeža
Honoria (a tým aj celého Západu), taktiež domáceho
egyptského obyvateľstva, ako aj ortodoxného
patriarchu Jeruzalema Sofronia
638 – tzv. jednotiaci dokument patriarchu Sofronia
„Ekthesi“, ale neprijali ho ani ortodoxní, ani monofyziti
a takisto ani nový rímsky pápež Ján IV.
• Mohamed (ca. 570-632)
• Abú Bakr (632-634)
• Omar (634-644)
• Osman (644-656)
-prvé stretnutie s Arabmi r. 629, bitka
pri Mu’ta (dnešné Jordánsko), Byzantínci
zvíťazili
- potom prestávka, lebo zomrel
Mohamed a až do 633 trvali
nástupnícke vojny
- 634 Arabi napadli Palestínu a Sýriu
(Chalid ibn al-Walid)
- jar 635 Arabi ovládajú všetky územia
na juh od Damašku, vrátane tohto
mesta a Edessy (Homs)
- leto 635 protiútok Byzantíncov od
Antiochie, Arabi ustupujú na Golanské
výšiny -> 14.-15. august 636
bitka pri Jarmúku
- 636 znovu okupujú Damašek
- 637 sa vzdáva Antiochia a Gaza
- 638 sa vzdáva Jeruzalem, 644
definitívna strata Sýrie a Palestíny (padol Tripolis)
medzitým drvivá porážka Peržanov v bitke pri Ktésifóne (637) do 651 ovládnutá celá Perzia
- od 639 Arabi (Amr) napadli aj Egypt, 641 už v delte Nílu, 642 sa vzdala Alexandria, ale Byzantínci ju
znovu dobyli ca. 645, ale 646 už bola zase v arabských rukách
- od 642 Arabi napadli aj Arméniu
• Herakleios už osobne vojská proti Arabom neviedol, zabezpečil však
evakuáciu sv. kríža z Jeruzalema do Konštantínopola, r. 641 zomrel
• Herakleios/Konštantín III., avšak zomrel po niekoľkých mesiacoch
- snaha Martiny o miešanie sa do nástupníckych otázok, takže sa
spoluvládcom s Konštantínom stal jej syn Herakleonas, keď zomrel
Konštantín III. chopila sa regentskej vlády v mene Herakleona
- avšak odpor zo strany patriarchu Pyrrha a armády -> Martina a
Herakleonas zosadení a vyslaní do vyhnanstva
• Herakleios najml. (10-ročný syn Konšt. III.), nazývaný Konstans II., regent
sa stal konštantínopolský senát (648 – Typos, monotheletizmus)
- mladý cisár musel čeliť arabskému náporu (644 nastúpil nový kalif
Osman, vznik šiítskej vetvy islamu)
hlavne veľmi schopnému arabskému miestodržiteľovi Sýrie,
ktorým bol Muávija
- Arabi začali aj ako námorná veľmoc ->
649 prvý útok na Cyprus
654 bitka sťažňov pri pobreží Malej Ázie a tiež útok na Rodos
- našťastie po r. 656 až do r. 661 nástupnícke boje v kalifáte (Muávija vs.
Alí), ale aj tak sa Konstans zaoberal myšlienkou preniesť hlavné mesto ríše
do Syrakúz na Sicílii
• Konštantín IV. (668-685) za jeho vlády prvý arabský pokus o dobytie
Konštantínopola Muávijom (661-680) -> 674-678
- postupný úpadok miest, začal už v priebehu 4. storočia
- úpadok ekonomický, prírodné katastrofy (klíma, zemetrasenie, epidémie)
- 7. / 8. storočie úpadok v dôsledku nepriateľských nájazdov : smrteľný úder
Balkán – Avari a Slovania
Malá Ázia – Arabi
- mestá strácajú svoj antický charakter, tzn. verejné stavby a život sústredený
okolo centra a agory / fóra
- rozloha sa zmenšuje, verejné priestranstvá sa prebudúvajú k iným účelom
agora mizne, aj iné verejné budovy okrem administratívnych
- nahrádzajú ich kostoly
- mení sa pôdorys siete ulíc
- často obohnané hradbami, alebo premiestnené na nové miesto, s lepšie
brániteľnou polohou
- de facto sa menia na opevnené lokality / hrady – kastron
- niektoré zanikajú napr. Gortyna na Kréte
- vznikajú nové na menej dostupných miestach napr. Monemvasia
príklady: Efesos : zmenšenie rozlohy, Lichnidos / Achrida : presun na iné miesto
výnimky: Konštantínopol, Thessaloniki
- väčší úpadok mestského života na Balkáne ako v malej Ázii
-ruralizácia spoločnosti, prechodný úpadok monetárneho systému, obmedzenie finančných
transakcií, prechod na výmenný obchod, lokalizácia trhov, úpadok diaľkového obchodu
Efesos
- Efesos bol vyplienený Gótmi r. 262, pričom bol poškodený aj slávny Artemidin
chrám
za Konštantína Veľkého došlo k čiastočnému opraveniu škôd
- roku 401 kresťania pod vedením Jána Zlatoústeho chrám definitívne zničili
- za Justiniána bola postavená veľká kresťanská bazilika Sv. Jána Teológa
Prístav sa začal zanášať nánosmi z rieky Kaistros, mesto strácalo ekonomický príjem
a význam
- do toho 541 mor
- mesto sa zmenšilo, postavili sa menšie hradby a sekundárne sa využil stavebný
materiál zo stavieb mimo ne
- - 614 mesto zničilo zemetrasenie
- 655, 700, 716, 781 nájazdy arabských pirátov
- po období nájazdov sa byzantský Efesos znovuvybudoval okolo baziliky Sv. Jána
Teológa
Monemvasia
Premena štruktúry štátu
Magister officiorum Logothesion tou dromou
Quaetor sacri palatii Koiaistor tou hierou palatiou
Comitiva rerum privatarum Logothesion tou eidikou
Comitiva sacrarum largitionum Logothesion tou genikou
Comitiva sacri patrimonii Sekreton tou sakellariou
... Logothesion tou stratiotikou
... Vestiarion
...
...
Prefecturae Themata – stratēgos / kritēs
Dioceoseis
Provinciae