Kapitoly z dejín Byzancie
prednáška 07
• Konstans II. (641-668)
- ako posledný byzantský cisár navštívil Rím r. 663 a
pápeža Vitaliána (ale už ho neprivítal ani senát, ani
rímsky ľud, lebo už vlastne nejestvovali), potom sa
usídlil v Syrakúzach
- odtiaľ posilňoval loďstvo aviedol operácie proti
Arabom
- prvé diplomatické posolstvo na dvor Muáviju do
Damašku -> de facto uznanie straty Sýrie, Palestíny a
Egypta v prospech kalifátu
• Konštantín IV. (668-685)
- 17-ročný pri nástupe na trón, prvorodený syn
- vojsko sa r. 669 pokúsilo presadiť spoluvládu jeho
dvoch mladších bratov Herakleia a Tibéria, ale K.
sprisahanie odhalil a obom nechal odrezať nos, potom
boli za spoluvládcov vyhlásení jeho traja synovia
-> presadzovanie dynastického princípu na základe
práva primogenitúry
674-678 – prvé arabské obliehanie Konštantínopola
-> 678 prvá mierová zmluva s kalifátom, kalifát dokonca platil tribút
- 680 zomrel Muávija, po jeho smrti konflikty o nástupníctvo, priaznivá
situácia až do 705
• Byzantínci nemohli využiť priaznivú situáciu, lebo od severu
sa objavil nový nepriateľ – Bulhari (proto-Bulhari)
- od konca 5. stor. kočovali pri Azovskom mori
- do polovice 7. stor. Veľké Bulharsko v sev. pričiernomorí,
chán Kuvrat ->
spojenec Herakleia, dostal titul
patrikios (poklad Malaja
Pereščepina)
- potom tlak Chazarov, ktorý
spôsobil, že sa veľké Bulharsko
rozpadlo (na 5 hôrd/skupín)
- smerom k Dunaju išla časť
Bulharov vedená Kuvratovým
• synom Asparuchom
- Bulhari si podmanili miestne
• slovanské kmene (7 rodov a
Severjane) a začali napádať Trákiu ->
protiútok Konštantína IV. neúspešný
681 – vznik bulharského štátu s centrom v Pliske
• 6. ekumenický koncil v Konštantínopole (680-681)
- uznanie arabskej sféry vplyvu a definitívnej straty
Blízkeho Východu v prospech Arabov viedlo k
prehodnoteniu cirkevnej politiky a k obnoveniu stykov
so Západom na báze chalkedónskej ortodoxie
- prípravy prebiehali za prítomnosti pápežských legátov
-> zavrhnutie monoteletismu a monoenergetizmu
- definitívne uzavretie kristologických sporov
- dopracovanie záverov 5. a 6. koncilu prebehlo r. 691-692
počas koncilu „en trullo“, podľa miestnosti s kopulou v
areáli cisárskeho paláca, v ktorej koncil zasadal, výraz
cisárskej moci, lebo odsúdenie praktík v západnej cirkvi
(otázky kvaseného a nekvaseného chleba, ako aj výpočtu
Veľkej Noci, sobotňajšieho pôstu, atď.)
- už za vlády Justiniána II. (685-695/705-711), s ktorým
skončila Herakleiovská dynastia
• v rokoch 695 až 717, obdobie politickej nestability, snaha
vojska a jeho veliteľov (stratégov) veľkých maloázijských
themata (Anataloikon, Opsikion) o uzurpáciu cisárskeho
trónu (Apsimar-Tiberios, Vardan-Filippikos, ArtemiosAnastasios,
Theodózios III.)
- časté zmeny na tróne znamenali nulovú schopnosť štátu
brániť sa, čo bolo vrcholne nebezpečné, lebo postup Arabov
sa obnovil (do tohoto obdobia spadá strata Kartága a celej
severnej Afriky)
-> r. 717 uskutočnil prevrat stratégos ton Anatolikon Leon,
pochádzal zo severosýrskeho mesta Germanikeia (dnes
Kahramanmaraş v Turecku)
- zakladateľ sýrskej (izaurijskej) dynastie
- podarilo sa mu odvrátiť druhý útok Arabov vedený
Maslamom (kalif Sulejman), ktorý prebiehal v rokoch 717-
718, uzavrel spojenectvo s Bulharmi (chán Tervel)
- v roku 720 upevnil svoju moc tým, že jeho syn Konštantín
V. bol vyhlásený za spoluvládcu
-> nové zákony – Ekloga (726)
-> ikonoklasmus (726-730)