KAPITOLY Z DEJÍN BYZANCIE P R E D N Á Š K A 1 0 I. Úvod – tradiční nepriatelia a dedičstvo cisára Basileia II. Bulharská ríša Abbásovský kalifát Fátimovský kalifát II. Hlavní nepriatelia Byzancie koncom 11. storočia Normani – Robert Guiscard - prví Normani v južnej Itálii okolo roku 1000 pútnici, žoldnieri, potulní rytieri, dobrodruhovia v služnách Longobardov, Byzantíncov, pápeža, atď. 1043 Maniakovo povstanie ca. 1046 príchod Roberta Guiscarda 1053 bitka pri Cividale, porážka pápeža Leva IX. a byzantského miestodržiteľa Argyra 1059 synoda v Melfi, Mikuláš II. 1071 pád Bari, koniec byzantskej správy južnej Itálie 1074 plány na spojenectvo Roberta Guiscarda s Michalom VII. Dukom Pečenehovia - najprv byzantskí spojenci, od konca 9. stor. a po celé 10. storočie; De administrando imperio 1018 smrť cisára Basila II. Bulharobijcu 1027 prvý nájazd Pečenehov na Balkán 1036 mierová zmluva s Byzanciou ca. 1045 neúspešné boje proti Uzom 1046 vpád Pečenehov na juh od Dunaja usídlenie na Podunajskej rovine (Paristrion) 1053 mierová zmluva 1064/65 boje proti Uzom spolu s Byzantíncami ca. 1074 Nestorovo povstanie ca. 1077 nájazdy do Trákie 1080 mierová zmluva Seldžuckí Turci - pôvodne súčasť zväzu Oguzov, koncom 10. stor. niektorí prijali islam – yabgu Seldžuk 1035/40 dobytie Chorasánu 1055 dobytie Bagdadu, vyhlásenie Togrula bega sultánom 1045 prvý vojnový stret s Byzanciou v Arménii 1054 prímerie 60. roky 11. stor. vpády Turkomanov do Malej Ázie 1068-1071 vláda Romana IV. Diogéna 1071 bitka pri Mantzikerte III. Priatelia Byzancie koncom 11. storočia Svätá ríša rímska národa nemeckého k zbližovaniu došlo po roku 1054 (cirkevná schizma), resp. po roku 1059 (synoda v Melfi) najmä však za vlády cisára Henricha IV. (1056-1106) kvôli jeho sporom s reformným pápežstvom pápež Gregor VII., ktorý zase podporoval Normanov Benátska signoria pôvodne byzantská provincia, od 9. stor, fakticky nezávislá pod správou dóžu (lat. dux) v 10. a zač. 11. stor. benátske loďstvo je tradičným spojencom byzantského loďstva na Jadrane Uhorsko dobré vzťahy od vlády prvého uhorského kráľa Štefana I. (997-1038) potom akoby „zanedbávané“ kvôli pocitu bezpečia vyvolanému vojnami Basileia II. 1040 povstanie Petra Deljana podporené Uhorskom 1047 darovanie tzv. Monomachovej koruny kráľovi Ondrejovi I. (1046-1060) 1059 výprava Ondreja I. proti Nišu a Sofii 1072 výprava kráľa šalamúna proti Sirmiu 1074/75 darovanie diadému Gejzovi I. (1074-1077) corona graeca Kyjevská Rus dobré vzťahy od vlády kniežaťa Vladimíra (978-1015) Varjažská garda (988) 1043 Posledný útok Rusov proti Konštantínopolu za vlády Jaroslava Múdreho (1019-1054) IV. Mantzikert (1071)