Řecké dějiny 19.-20. století
přednáška 07
S. Gonatas N. Plastiras
Utečenci 1922-1926
• 1 500 000 utečencov z Malej Ázie, ďalej východnej Trákie (z toho 200 tisíc z Konštantínopola), plus
170 tisíc utečencov z Bulharska (mestá na pobreží Čierneho mora a vnútrozemie, napr. Plovdiv,
Stenimachos), a ďalší z oblasti Kaukazu a Ukrajiny, taktiež z oblasti dnešného FYROM (Skopje,
Kruševo, Prilep, Monastir, atď.)
• 50 tisíc Arménov
väčšina (1 300 000) z nich úplne bez majetku
utečenci tvorili takmer 20 % obyvateľov Grécka, kt. malo pred ich príchodom 5 mil. obyv.
Grécku pomohla Spoločnosť národov finančnou pôžičkou a založila Výbor pre umiestnenie
utečencov (Refugees settlement comission), ktorý fungoval do roku 1930 a použil celkovo 3 518
471 339 libier šterlingov
- výstavba nových obydlí
- nákup hospodárskych zvierat
- zálohy na pôžičky
- nákup poľnohosp. náradia a strojov
na pôdu o rozlohe 1,7 milióna hektárov bolo umiestnených 143 239 rodín, poslední v
priebehu júna 1926
asi polovica všetkých utečencov zamierila do miest, kde vznikali nové štvrte (Atény,
Pireus, Volos, atď.)
* Grécko znovu takmer homogénny štát bez menšín (len ca. 6%), hlavne v Makedónii
(1912 len 43% Grékov, 1926 už 89%)
zosadený 1923
po
nevydarenom
puči v októbri
Vyhlásenie republiky
• 25. 3. 1924
- Venizelos ostáva v zahraničí, nesúhlasí s vyhlásením Republiky
• vláda A. Papanastasiou (4 mesiace a 7 dní)
vláda A. Michalakopoulos (september 1924 - ) – riešenie utečeneckej otázky
25.6. 1925 – diktátor generál Th. Pagkalos – zmluva s Juhosláviou 1926
22.8. 1926 – diktátor generál G. Kondylis
nové voľby – 7.11. 1926 – „obecná vláda“ (οικουμενική κυβέρνιση),
venizelisti (Kafantaris, Michalakopoulos), protivenizelisti (Metaxas)
prezident A. Zaimis – pokroky v oblasti poľnohospodárstva, zal. Agrotiki trapeza,
lesnícka a poľnohosp. Fakulta v Thess.
19. 4. 1927 návrat Venizela do Grécka, nová republikánska ústava
- voľby 19. 8. 1928, kde vyhrajú Venizelisti, Venizelos tretí krát ministerský predseda, až
do roku 1932
Georgios KondylisTheodoros Pangalos
Alexandros
Papanastasiou
Georgios
Kafandaris
Ioannis MetaxasPanagiotis
Tsaldaris
Themistoklis
Sofoulis
Andreas
Michalakopoulos
Eleutherios Venizelos
Grécka politika 1922-1928
Politická nestabilita
– neexistencia moderných politických strán, vždy hlavná osobnosť
a prívrženci, klientelizmus, nezáujem o skutočné problémy
Politici väčšinou právnici, nie sú medzi nimi zástupcovia všetkých spoločenských vrstiev
- slabosť politického systému ako takého (neslúži občanom, ale
osobným ambíciám politikov)
- občania musia žiadať politikov, aby zasiahli v ich prospech na
úradoch (úradníci spolitizovaní, neschopní, tiež sledujú skôr vlastný prospech)
do toho sa miešajú vojaci rôzneho politického presvedčenia (monarchisti, republikáni,
venizelisti, protivenizelisti) s rôznymi cieľmi (Gonatas, Plastiras, Pangalos, Kondylis, a i.)
s podporou nižších dôstojníkov
- po každom nevydarenom puči sú prepúšťaní dôstojníci porazenej
politickej strany, zdroj nepokoja v spoločnosti. Mnohí sa dostávajú do štátnej správy a
politiky
Venizelos 1928-1932
• nové reformy politického systému, vznik druhej komory gr. parlamentu – senát
21.4. 1929 prvé voľby do senátu
• zahraničná politika: snaha normalizovať vzťahy s okolitými štátmi
23. 9. 1928 – zmluva o priateľstve s Talianskom
27. 3. 1929 – zmluva o priateľstve s Juhosláviou
30. 10. 1930 – zmluva o priateľstve s Tureckom
rozhovory s Bulharskom neúspešné
- faktické opustenie Veľkej myšlienky (Gr sa nevmiešalo do povstania cyperských Grékov
proti Britom v októbri 1931)
• vnútorná politika: podpora venizelistov stále klesá, do toho prichádza v roku 1929
hospodárska kríza (krach newyorskej burzy) – opozícia ho obviňuje z mrhania prostriedkami v
štátnej kase
Venizelos má obavy z rastu politickej moci komunistov, zákon 4229 z 25.7. 1929
O opatreniach zabezpečenia politického zriadenia a ochrane občianskych slobôd
- priamy dopad krízy citeľný až 1931-1932, kedy v štátnom rozpočte chýbalo 240 mil.
drachiem, našťastie z predošlých rokov ušetrené prostriedky, ale aj tak musel Venizelos prijať
odchod zo tzv. zlatého štandardu (krytie štátnych bankoviek zlatými rezervami, a vyplácanie dlhov v
zahraničí zlatom), 25.4. 1931 prechod na výlučne papierové bankovky
• Okrem bežiacich programov na podporu hospodárstva aj reformy v školstve (dimotiki v prvých
štyroch triedach ZŠ, hodiny dimotiki aj na gymnáziách)
Hospodársky vývoj 1924-1932
napriek nestabilite hospodárstvo ťažilo z povojnovej konjunktúry (hoci sa platili pôžičky,
vojnové dlhy a reparácie)
- po vyriešení usídlenia utečencov začína rast poľnohospodárskej produkcie a pribúda viacej
obrábanej pôdy (ambiciózne projekty melioriácie pôdy, vysúšania jazier, zaorávanie
nerovností v teréne, vysúšanie močiarov), hlavne v oblasti Makedónie (Drama, Serres,
Thessaloniki)a západnej Trákie
- tiež stavba nových obydlí, resp. celých obcí, takisto cestnej a železničnej siete, ako aj
mostov, prístavov, priehrad, regulácia vodných tokov (Vardar), aby sa zabránilo povodniam a
získalo viac ornej pôdy
- založenie Agrárnej banky, aby sa financoval rozvoj poľnohospodárstva
- pestovanie technických plodín (tabak, bavlna, cukrová repa), uplatňujú sa utečenci z MA
- dochádza k zvýšeniu tempa industrializácie, čo pomáha k utlmeniu vysťahovalectva do
USA (28 tisíc - 1921 vs. 3 400 - 1922), priemyselná výroba sa zdvojnásobila (od 1924 do
1938)
- vďaka talentovaným utečencom z Malej Ázie sa rozvíja najmä ľahký priemysel
(keramický, textilný / tkanie kobercov – hlavne Atény/Pireus) a vývoz najmä do USA (až
80%) a do Európy
- rozvoj obchodného loďstva