Řecké dějiny 19.-20. století
přednáška 08
• 30-te roky v Európe:
hospodárska kríza
radikalizácia obyvateľstva – ešte výraznejší posun buď doľava, alebo doprava
- nástup autoritárskych a totalitných režimov, ktoré usilujú o odstránenie
parlamentarizmu
1. posun doľava > komunizmus, komunistické strany kontrolované ZSSR
prostredníctvom III. internacionály
1929 – 6. kongres, cieľ: nastolenie diktatúry proletariátu, hlavný protivník
sociálno-demokratické strany (a parlamentarizmus)
1935 – 7. kongres, cieľ: spoločný boj proti nacizmu a fašizmu s parlamentnými
stranami aj soc.-dem. > taktika tzv. ľudového frontu
2. posun doprava > fašizmus a nacizmus
1921 – fašistická strana, 1922 – pochod na Rím, 1926 – Taliansko fašistický štát
1919 – založená DAP (r. 1920 NSDAP), 1923 – pokus o puč, 1933 – nástup k moci
hlavný protivník parlamentarizmus, socializmus a komunistické hnutie
ďalšie javy: agresívna zahraničná politika
politika tzv. západných demokracií
- snaha udržať pri živote Versailleský systém mierových zmlúv, ale v priebehu 30-tych
rokov postupne ústupky pôvodne porazeným štátom (hlavne Nemecku)
politika tzv. appeasementu (hlavne Veľká Británia)
- medzinárodný bezpečnostný systém v podobe Spoločnosti národov prestáva
fungovať > 1931, 1937 – Japonsko (Mandžusko, Čína)
1935, 1939 – Taliansko (Etiópia, Albánsko)
- podobne aj francúzsky spojenecký systém (Locarno) slabol
- menšie európske štáty začali vyvíjať samostatné aktivity v snahe uchrániť svoje
územie pred agresívnymi susedmi (Nemeckom, Talianskom, ZSSR), alebo štátmi
porazenými v prvej svetovej vojne (Maďarsko, Bulharsko). Namiesto spojeneckých
paktov naviazaných na Francúzsko alebo Anglicko a garantovaných SN sa začali
uzatvárať dvojstranné dohody o neútočení, al. priateľstve
> zároveň vo väčšine štátov nastupujú autoritárske pravicové nacionalistické
režimy (aj za účasti armády), inšpirované najviac talianskym korporatívnym
fašizmom (menej nacizmom).
výnimka: Československo („ostrov demokracie“)
Súmrak republiky 1932-1935
• 1932 prehral Venizelos voľby
- vláda P. Tsaldaris (ľudová strana) a pravica (Kondylis, Metaxas)
táto je však nestabilná, tak sa po dvoch mesiacoch (január 1933) vracia Venizelos a
vypisujú sa nové voľby na 5. 3. 1933, v ktorých opäť zvíťazila ľudová strana
ale 6. 3. 1933 vojenský puč generála N. Plastirasa, ktorý tvrdí, že parlamentná
demokracia je neúčinná, a umožňuje nástup komunistov
zrejme ticho podporovaný porazenými venizelistami, kt. sa
dostávajú späť k moci
6. 6. 1933 neúspešný atentát na Venizela, ktorému sa už vo vnútornej politike nedarí –
znovu prehral voľby a zas ho strieda P. Tsaldaris (minister vojny G. Kondylis, minister bez
portefeuille J. Metaxas)
posledný úspech Tsaldarisa v zahraničnej politike – Balkánsky spolok
pakt vzájomnej pomoci Rumunska, Juhoslávie, Grécka a Turecka proti vojenskému útoku
mimobalkánskej veľmoci (myslelo sa tým Taliansko) – február 1934
• Venizelos s pomocou gen. N. Plastirasa zorganizoval 1.3. 1935 chabo pripravený
vojenský puč na ochranu demokracie, v skutočnosti to bol de facto smrteľný úder, ktorý
ju ukončil.
- V dôsledku pokusu o puč je vyhlásené stanné právo – Venizelos odsúdený na smrť ale
uniká na Kasos (Taliansko) a odtiaľ do Paríža
venizelisti prenasledovaní, venizelistickí dôstojníci prepustení z armády (asi
1000), ten istý osud postihol aj demokraticky zmýšľajúcich štátnych úradníkov, ako aj
profesorov na vysokých školách
- priaznivá situácia na znovuobnovenie diskusie o štátnom zriadení
Metaxas a Kondylis nastoľujú žiadosť o obnovenie konštitučnej monarchie a návrat
Georgia II. z vyhnanstva v Anglicku, zrušenie senátu (venizelistický)
nové voľby 9. 6. 1935, vyhráva ľudová strana a Tsaldaris, ktorý je už ale vážne
chorý (venizelisti a ostatné parlamentné strany ich bojkotovali)
3. októbra 1935 Taliansko napadlo Etiópiu
> armáda s vedomím Kondylisa organizuje nový prevrat proti Tsaldarisovi
(gen. A. Papagos, adm. D. Oikonomou, gen. let. G. Reppas), Kondylis sa stáva regentom a
povoláva kráľa z cudziny, dodatočné referendum 3. novembra (97% vraj za obnovenie konšt.
monarchie), príchod kráľa 25. decembra 1935
- slabý odpor demokratických strán (A. Papanastasiou, A. Mylonas, G.
Papandreou st.)
kráľ ale nechce vládnuť ako figúrka ľudovej strany, rozpúšťa parlament a vyhlasuje nové
voľby na 26. januára 1936, medzitým vládne K. Demertzis (profesor aténskej univerzity) ako
ministerský predseda úradníckej vlády – amnestia pre venizelistov
31. 1. 1936 umiera Kondylis hlavný pravicový protivník J. Metaxasa
vo voľbách síce vyhráva liberálny zväz (Sofoulis, 37 %), a až po ňom je pravica (Tsaldaris, 22
%), a tak tajne obe hlavné strany vyjednávajú s komunistami (Sklavaina, 15 kresiel)
žiaden výsledok, dohovor stroskotáva na otázke znovuprijatia demokratických
dôstojníkov vylúčených z armády, medzitým Hitler obsadí Porýnie (marec 1936) a Taliansko
sa stáva protektorom Albánska 18. 3. 1936
stále teda vládne Demertzis avšak –
18. 3. 1936 umiera v Paríži E. Venizelos
13. 4. 1936 umiera K. Demertzis
17. 5. 1936 umiera P. Tsaldaris
---- > kráľ určuje za dočasného ministerského predsedu J. Metaxasa na 5 mesiacov,
parlamentné strany dodatočne schvália tento krok, že Metaxasovi vyslovia v
parlamente dôveru 25. 4. 1936
- opäť odpor len Papanastasiou
Papandreu a komunisti
- priama cesta k Metaxasovej
diktatúre, vláda tvrdej ruky,
využíva štrajk 9. 5. 1936 v
Solúni ako znak blížiacej sa
komunistickej revolúcie
- zámienka vyhlásenie štrajku
na 5. augusta 1936
- za súhlasu kráľa
(19. júla 1936 obč. v. Španielsko)
Metaxasova diktatúra
alebo „režim 4. augusta“
základné znaky:
> zrušenie demokratických slobôd (zhromažďovania, slobody slova, nedotknuteľnosti
osobného majetku, práva na súd, atď.)
> zavedenie cenzúry a prenasledovanie politickej opozície (hlavne komunistov)
> autoritatívny spôsob vlády – Metaxas ako vodca (archigos), ktorý ovláda osobne viacero
kľúčových ministerstiev plus post ministerského predsedu, ďalšie jeho prívrženci
> metódy policajného štátu – ministerstvo verejnej bezpečnosti
Konstantinos Maniadakis (agenti, tajná polícia, infiltrácia a zničenie opozície), prehlásenie loajality
(Dilosi)
> vypätý nacionalizmus, návrat ku gréckym tradíciám, obroda a zjednotenie gr. národa a
vytvorenie tzv. Tretej gréckej civilizácie (1. antika, 2. Byzanc) – snaha asimilovať národné menšiny
(Albánci a Slovania v Makedónii) ich kriminalizácia a prenasledovanie
> sociálna politika, aby sa utlmila kritika nového režimu, 8-hodinový pracovný čas,
zjednotené odbory, založenie sociálnej poisťovne (IKA), pozastavenie platnosti roľníckych dlhov
> snaha o nastolenie „nového štátu“ bez parlamentarizmu, demokracie a plutokracie, v
tomto duchu výchova mládeže, EON (ethniki organosi neoleias) a TE (tagmata ergasias)
ALE, nebol to ani fašizmus, ani nacizmus !!!
Metaxas bol krajne pravicový politik, ktorý za sebou nemal masívnu voličskú základňu a veľkú politickú
stranu ako Mussolini, alebo Hitler, veľmoci Veľká Británia a Francúzsko jeho režim uznali bez problémov,
lebo Metaxas sa zahranične skôr orientoval na spoluprácu so Spojencami
zahraničná politika:
- Metaxas samozrejme mal sympatie k nacizmu a fašizmu, ale realita v Európe ho nútila k
snahe ochrániť Grécko práve pred agresívnou politikou Talianska, ktoré malo svoje záujmy
na Balkáne – snaha o priateľstvo s Nemeckom, ale od októbra 1936 vznikla osa Rím-Berlín a
Hitler považoval Balkán za taliansku sféru vplyvu
- takže snaha o ochranu v Londýne, ale tú znemožňovala politika appeasementu a snaha
nevyprovokovať Hitlera
- na Balkáne snaha o dobré vzťahy v rámci Balkánskej dohody, ale Juhoslávia sa začala v roku
1937 zbližovať skôr s iredentistickým Bulharskom a 24.1. uzavrela pakt, v rámci ktorého si
tajne sľúbili vzájomnú podporu územných nárokov voči Grécku (YU – Makedónia a BUL –
Trákia) > Metaxas reagoval posilňovaním spolupráce s Tureckom, ale po smrti Kemala
Atatürka v novembri 1939 nový prezident Ismet Inonü radšej zastával neutralitu
benevolentnú voči Nemecku (v duchu starého spojenectva s Nemeckom počas prvej
svetovej vojny)
> Grécko de facto medzinárodne izolované
- Metaxas teda investoval ohromné prostriedky do armády (nová výzbroj a výstroj) a do
ochrany hraníc s Albánskom a Bulharskom (výstavba tzv. Metaxasovej línie opevnení plus
zodpovedajúcej infraštruktúry)
až 1938 konečne prvé náznaky spolupráce s GB, ale naozaj až po talianskej anexii Albánska
7. 4. 1939 – vtedy dostal Metaxas britsko-francúzske vojenské záruky (avšak nie prísľub, že
by FR a GB pomohli Grécku v prípade napadnutia Talianskom)
- aspoň sa zvýšila hospodárska spolupráca s Londýnom
Druhá svetová vojna
Útok na Poľsko 1. 9. 1939
štvrté delenie Poľska
sovietsko-fínska vojna
prepadnutie Dánska a Nórska
Blitzkrieg vo Francúzsku
bitka o Britániu
anexia Pobaltských štátov ZSSR
GB a FR vo vojne proti Nemecku a Taliansku, balkánske štáty neutrálne
Grécko probritská neutralita
Taliansko sa uchyľuje v priebehu roka 1940 k viacerým provokáciám (prelety lietadiel nad
gréckym územím, ostreľovanie gr. prístavov a jednotiek so zámienkou, že boli britské,
potopenie torpédoborca Elli 15. 8. 1940 pri ostrove Tinos
> popularita Metaxasovho režimu stúpa, lebo všetci si uvedomujú ohrozenie
26. októbra – sústreďovanie talianskych jednotiek na hraniciach s Gréckom (vraj manévre)
28. októbra 1940 o 3 hodine ráno vyslanec Grazzi ultimátum
Metaxas ho neprijíma so slovami „Alors, c’est la guerre“ – OXI
5.30h ráno útok cez hranicu
výsledok ale opačný ako Mussolini očakával a 18. novembra Taliani zatlačení späť na územie
Albánska, Gréci postupne okupujú sev. Epirus (línia Himarë – Tepelenë – Pogradec) do dec.
1940
29. 1. 1941 Metaxas zomiera
Alexandros Koryzis
+18.4.1941
gen. G. Tsolakoglou
6.-9. 4. 1941
27.4.1941
29.4.1941
BEF
ca. 60 000
E. Tsouderos – 21.4. 1941