Řecké dějiny 19.-20. století
přednáška 10
Dekemvriana 1944
prvý spor nastal ohľadne demobilizácie ELAS, resp. otázke budúceho vojska
EAM chcela rozpustenie jednotiek exilovej armády ako aj EDES ako podmienku rozpustenia
ELAS a vytvorenie úplne novej armády, kde by mala odpovedajúci podiel zodpovedajúci
aktuálnym počtom
Briti a Papandreou chceli ELAS úplne odzbrojiť, a exilovú armádu použiť ako jadro novej
armády
>>> po stroskotaní jednaní ministri EAM odstúpili 2. 12. 1944
a 11. 12. 1944 prepukli v Aténach boje proti útočiacim jednotkám ELAS, ktoré najprv mali
početnú prevahu, Briti a Papandreou vytvorili Národnú gardu, do ktorej zaradili aj bývalých
pravičiarov a príslušníkov zrušených kolaborantských TA (2. kolo občianskej vojny)
britské jednotky dosiahli 75 000 mužov, plus 23 práporov národnej gardy (1500
mužov), takže sa ELAS 6. 1. 1945 stiahla z Atén, potom čo v priebehu pokusu o puč sa jej
členovia dopustili aj niekoľkých zločinov a atrocít, čo znížilo popularitu KKE v očiach
verejnosti, 10. 1. prímerie
zároveň ozbrojené vystúpenie komunistov znemožnilo zaviesť povojnovú normalizáciu
pomerov a hlavne potrestať kolaborantov, ktorých Briti použili proti nim, rozpútal sa potom
protiteror pravice
Varkiza 12. 2. 1945
Občianska vojna 1946-1949
- v decembri 1944 sa na tlak Britov stal regentom arcibiskup Damaskinos, ktorý mal zostaviť novú vládu
(Papandreou kvôli predošlým udalostiam podal demisiu)
ministerským predsedom sa v 3. januára 1945 stal gen. N. Plastiras
>>> jednania s KKE na predmestí Varkiza 2.-12. 2. 1945, komunisti ustúpili a súhlasili s odzbrojením ELAS
za prísľub, že nová vláda do jedného roku usporiada plebiscit o štátnej forme (návrat kráľa alebo
republika)
- KKE bola porazená len dočasne, v máji 1945 sa z Dachau vrátil N. Zachariadis
- 26. júla 1945 v Británii prehral Churchill voľby a labouristi už nepodporovali návrat monarchie v Grécku
- režim Plastirasa nebol stabilný, potom ho vystriedal P. Kanellopoulos a nakoniec Th. Sofoulis, starý
matador liberálnej strany
voľby stanovené na 31.3. 1945
KKE ich bojkotovalo, takže v nich zvíťazili pravicoví populisti a premiérom sa stal
K. Tsaldaris (synovec P. Tsaldarisa) – 206 kresiel z celkovo 354, liberáli (Sofoulis), demokrati (Venizelos,
Papandreou, Kanellopoulos), a nacionalisti (Zervas) v opozícii
1. 9. 1946 zorganizovaný plebiscit a Georgios II. sa konečne mohol
vrátiť do Grécka a ujať sa panovníckeho úradu (zomrel v apríli 1947 a na tróne ho vystriedal jeho
najmladší brat Pavol), - Parížska konferencia, Grécko získalo Dodekanéz od Talianska
Tsaldarisova vláda bola extrémne protikomunistická a tak vyprovokovala KKE k novému ozbrojenému
odporu >>> leto 1946 - vznik DSE (dimokratikos stratos Ellados) pod velením M. Vafiadisa
>>> >>> >>> začiatok Občianskej vojny (de facto jej 3. kolo)
občianska vojna prebiehala za meniacej sa geopolitickej situácie
- GB nebola schopná udržiavať svoje záujmy v rozsiahlom impériu, ktoré sa po druhej
svetovej vojne postupne rozpadalo (>>>dekolonizácia)
- záväzky GB na svete a špeciálne v Grécku začalo preberať USA, vďaka tzv. Trumanovej
doktríne 12. 3. 1947 o pomoci ostatným štátom proti agresii zvonku, alebo tlaku
menšinových ozbrojených skupín zvnútra (myslené proti šíreniu komunizmu)
dôležitým prvkom v boji proti DSE mala grécka armáda, ktorej reorganizáciu prevzali
od Britov Američania (vojenskí poradci), gen. James Van Fleet
- zjednotilo sa velenie (gen. Alexandros Papagos), a USA masívne posilnilo gr.
armádu a loďstvo materiálnym vybavením a modernými zbraňami (často vojenským
materiálom z druhej svetovej), a navýšením stavu mužstva (147 000 v roku 1948)
postupne sa vo velení uplatnili preškolení grécki generáli (Tsakalotos, Venteris,
Pentzopoulos, Grigoropoulos) a US poradcovia sa už zaoberali len výcvikom a
logistikou
- najprv bol vďaka materiálnej prevahe a letectvu vyčistený Peloponéz
(december 1948) a potom aj ostatné oblasti Grécka (posledné pohorie Grammos na
pomedzí s Juhosláviou), tiež boli násilne vysídlené horské oblasti, aby DSE nemalo
možnosť zásobovania, 30. augusta 1949 už bol fakticky koniec a zvyšky DSE sa stiahli
do Juhoslávie a Albánska (posledná veľká jednotka DSE bola rozprášená na
Chalkidikách v januári 1950)
- DSE mala pomoc od Josipa Tita, ale jeho motívy neboli nezištné, po roku
1949 už príliš nedovoľoval návrat bojovníkov DSE naspäť za čiaru, keďže došlo k
roztržke medzi ním a Stalinom, a mal vlastné problémy