NOTÁCIA Ústav hudební vědy MUNI CO.6 Antiphonarium (Olomouc, Knihovna olomoucké kapituly) STREDOVEK •hudba a jej obsah transformovali do písomnej podoby prostredníctvom pragmaticky a z praxe vytvoreného systému, ktorý je nazývaný notácia •stredoveké notačné systémy vznikli ako komunikačná pomôcka na zapamätanie narastajúceho počtu jednohlasných liturgických nápevov gregoriánskeho chorálu (tzv. cantus planus) •pojem notácia bol vytvorený z lat. slova notare = zaznamenať, označiť, zapísať. •Pôvod slova neuma, ako základného prvku neumových notácií, je nejasný. • •výraz neuma sa odvodzuje z gréckeho νεũμα neuma = pokyn, posunok, rada, z byzantského pneuma (duša), z hebrejského naimah (melódia) alebo zo sýrskeho ne mo (vox, sonus). •vo význame notového znaku sa termín neuma objavuje neskoro a nezaznamenáva len jednu charakteristiku (vyskytuje sa napr. ako termín pre melódiu, melizmu alebo jubilus) •notačné symboly - neumy označovali grafický zápis hudobného obsahu priamo nad liturgickým textom •termín neuma bol od 10. storočia používaný na označenie grafického znaku, ktorý reprezentoval melódiu (jeden znak, skupinu viacerých znakov); vo Vatikánskom traktáte (10./11. storočie) sa nachádza klasifikácia „z akcentov vzniká nota, ktorá sa nazýva neuma“ - „de accentibus toni oritur nota, quae dicitur neuma“ • •Takto určuje neumu napr. i Amalar (okolo r. 844), Guido z Arezza (11. storočie). •jednotlivé symboly štruktúr notácie vznikli z aktuálnej potreby praxe •spolu s globálnou kristianizáciou Európy narastal v celkovom historickom kontexte od konca 8. storočia aj počet interpretovaných spevov •okrem centralizovaných nápevov bol stále pestrejší aj repertoár lokálnych spevov jednotlivých cirkevných tradícií •spolu so šírením kresťanstva a s budovaním a upevňovaním liturgických tradícií jednotlivých cirkevných komunít Európy, spolu so zakladaním kláštorov, s budovaním silných biskupských centier a prvých európskych stredovekých veľkomiest, spolu so šírením vzdelanosti a kultúry a s misijnou činnosťou stredovekých panovníkov narastala potreba písomne preniesť do rukopisných kódexov nielen literárny, ale i hudobný obsah •hudba tvorila mimoriadne dôležitú zložku liturgie •spolu s rýchlym šírením písomnej kultúry a produkciou liturgických kníh sa ruka v ruke dostávala do popredia i potreba zachytiť a sprostredkovať hudobný obsah liturgie •z dôvodu nutnosti zapamätania nápevov sa v liturgických knihách postupne etablovali viaceré grafické komunikačné značky, ktoré označovali posun ruky dirigenta (tzv. cheironómia, používaná už v starovekom Egypte) alebo akcent v prednese •jednotlivé tóny a pohyb melódie boli spočiatku udávané bez možnosti identifikácie presných tónových dĺžok a výšok •väčšinou jednoducho kopírovali základné pohyby ruky vedúceho školeného speváka /dirigenta – kantora (tzv. cantores per artem). •vštepovanie melódií do pamäti bez notácie bolo mimoriadne náročné a namáhavé •potreba zachovať jednotnú a oficiálnu verziu spevov podľa vzoru rímskej liturgie vyvolala aktuálnu potrebu, aby boli v rukopisoch okrem liturgických textov zaznamenané i jednotlivé liturgické nápevy •dodnes nie je prijatý jednotný názor, kde a kedy sa prvé notačné znaky objavili prvýkrát. • Z 9. storočia sa zachovalo niekoľko graduálov, ktoré ešte ale neboli notované. Koncom 9. storočia však poznal napr. Hucbald už viaceré notačné štýly. V karolínskej ére sa objavujú potreba o unifikáciu liturgie a liturgických nápevov. Za Pipina Krátkeho (751 –768) a Karola Veľkého (768 – 814) sa realizovalo zjednotenie základného liturgického poriadku podľa vzoru rímskej liturgie. V polovici 7. storočia sa v Etymológii Izidora Sevilského objavuje zmienka, že melódie sa nezapisujú a neexistuje konkrétna evidencia spevov. Hucbald: De harmonica institutione. In: Scriptores ecclesiastici de musica sacra potissimum. 3 vols. Ed. Martin GERBERT. St. Blaise: Typis San-Blasianis, 1784; reprint ed., Hildesheim: Olms, 1963, 1:103 – 25. http://boethius.music.indiana.edu/tml/9th-11th/HUCHAR Isidorus Hispalensis: Sententiae de musica. In: Scriptores ecclesiastici de musica sacra potissimum. 3 vols. Ed. Martin GERBERT. St. Blaise: Typis San-Blasianis, 1784; reprint ed., Hildesheim: Olms, 1963, 1:20 – 25. •dodnes nie je prijatý jednotný názor, kde a kedy sa prvé notačné znaky objavili prvýkrát •z 9. storočia sa zachovalo niekoľko graduálov, ktoré ešte ale neboli notované •koncom 9. storočia však poznal napr. Hucbald už viaceré notačné štýly •najstaršie notácie sú v písomnej podobe doložené od konca 9. storočia na viacerých miestach Európy súčasne •za dva najstaršie fragmenty sú považované zlomky s bretónskou a nemeckou neumovou notáciou, ktoré sú datované na koniec 9. storočia •za najstaršie kompletne zachované rukopisy sú považované graduály F–CHRm 47 (Bibliothèque municipale de Chartres 47), F–LA 239 (Bibliothèque municipal 239) a CH–SGs 359 (Stiftsbibliothek Sankt–Gallen 339) z konca 9., resp. začiatku 10. storočia. • •štruktúra a kaligrafické prevedenie neum sa odlišovalo podľa obdobia vzniku a miesta používania. Základný systém jednotlivých znakov bol ale i v rôznych geografických oblastiach postavený na rovnakých princípoch. • • • •najstaršie notované rukopisy boli určené pre učiteľov spevu, kantorov a sólistov •nepoužívali radoví speváci, zložitejšie nápevy (melizmy) sa často rozkladali na menšie úseky, ktoré sa ľahšie zapamätali (tzv. centonátny princíp) •didaktika latinského bohoslužobného spevu bola v stredoveku mimoriadne prepracovaná. Predspevovanie a nacvičovanie na školách a v kláštoroch bolo cielene koncipované na potreby liturgickej praxe •jednotlivé symboly štruktúr notácie vznikli z aktuálnej potreby praxe •v rôznych časových obdobiach a v rôznych cirkevných centrách sa vytvorilo veľké množstvo variabilných regionálnych štýlov notácie (Francúzsko: Laon, Paríž, Saint–Denis, Cluny, Saint–Yrieix, Marseille, Méty; oblasti: Akvitánia, Bretónsko, Normandia; Taliansko: Beneventsko – Benevento, Monte Cassino, Bari, Umbria, Lazio, severné Taliansko – Lombardia: Miláno, južné Taliansko – Sicília; Anglicko; Nemecko/Rakúsko – Regensburg, Bamberg, Pasov, Salzburg, Klosterneuburg; Španielsko – Toledo; Švajčiarsko – St. Gallen, a i.) •v neskorostredovekých rukopisoch sa zachovalo niekoľko neumových tabuliek, z ktorých sú typovo najdôležitejšie najmä talianske a juhonemecké (tabula brevis, tabula prolixior). Väčšinu stredovekých notácií rozdeliť do troch základných historických fáz: 1.notácie pred zavedením linajkovej osnovy (obdobie s najväčším počtom grafických znakov, niektoré notácie mali 50 i viac rôznych neumových prvkov), 2.notácie na linajkovej notovej osnove 3.tlačené notácie Z kaligrafického hľadiska sa dá vývoj paleografickej stránky notácie v najširšom zmysle slova rozčleniť na tri skupiny: 1.bezlinajkové neumové systémy 2.gotické notácie na linajkovej osnove 3.kvadratická notácia, ktorá je vo svojej stredovekej podobe používaná dodnes •najstaršie notačné systémy sú označované ako adiastematické neumové notácie, keďže boli zapisované bez presnejšieho zápisu výškových rozdielov v melódii. Čím viac bol však repertoár spevov gregoriánskeho chorálu dopĺňaný, tým dokonalejším sa stával systém zapisovania hudobného priebehu •jednotlivé notačné znaky sa postupne začali zapisovať v rôznych výškových polohách – tzv. diastematický princíp •neskôr boli pridané dve farebné linajky (označujúce tóny f a c), ktoré mali pomôcť pri identifikácii poltónov ef a hc •revolučným medzníkom v dejinách hudobného zápisu sa stal vynález linajkovej osnovy talianskym učencom Guidom z Arezza začiatkom 11. storočia. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/53/Guido_van_Arezzo.jpg/220px-Guido_van_Arez zo.jpg •pridaním tretej linajkovej osnovy a medzi linajku f a c boli hudobné znaky zaradené do presného, terciovo organizovaného výškového systému •kvôli rozsahu chorálových spevov odporúčal Guido pridať i ďalšiu linajkovú osnovu. V roku 1028 predstavil svoje reformné názory pápežovi Jánovi XIX. •Guidova organizácia hudobného zápisu sa následne uplatnila v mnohých regionálnych notačných školách v 4- i 5-linajkovej podobe • Guido priniesol pápežovi svoje dielo Antiphonarium, v ktorého predslove sa po prvý raz nachádza vysvetlenie princípu terciovej organizácie hudobnej notácie na štyroch linajkách. •základným podnetom Guida pre reformu notácie bola dlhá doba výuky spevu •chcel skrátiť dobu, kým sa mnísi naučili nápevy gregoriánu (z 10 rokov – na 1 rok) C:\Users\eva\Pictures\UK_2013\DSC_0137.JPG Guido z Arezza (Guido d’Arezzo, (Guido) Aretinus, Guido Monaco; * okolo roku 992 v okolí Paríža; /?/ 17. 5. 1050 Avellana), benediktín, hudobný teoretik, pedagóg Dielo (1025-1026): •Micrologus de disciplina artis musicae (náuka o intervaloch, cirkevných tóninách) •Epistola Guidonis Michaeli monacho de ignoto cantu directa (solmizácia) • • Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt neumy New Grove Dictionary – delenie regionálnych štýlov neumových notácií (David HILEY – Janka SZENDREI: Notation, §III. 1. History of Western notation. (ii): Plainchant: Principal charakteristics. In: The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Volume 18. Ed. Stanley SADIE (Ed.). London etc. : Oxford University Press, 2001, s. 84-119): •obdobie pred zavedením linajkovej osnovy •linajkové systémy 11. a 12. storočia •gotické systémy 13.-15. storočia •notácie tlačených kníh •Notácie 11. a 12. storočia •Notácie 13. – 15. storočia CH–SGs 359 (Stiftsbibliothek Sankt–Gallen 359) Cantatorium 922 – 925 CH–SGs 339 (Stiftsbibliothek Sankt–Gallen 339) Graduel – Sacramentaire, 980/1000 CH–SGs 376 (Stiftsbibliothek Sankt–Gallen 376) Tropaire, Graduel, Séquentiaire, 11th century CH–SGs 390 (Stiftsbibliothek Sankt–Gallen 390) Antiphonarium - HARTKER, 990 – 1000 Citta del Vaticano, Biblioteca Apostolica Vaticana lat. 10673 Paléographie Musicale, I/14. Solesmes, 1971 Graduel Beneventan, 11th century Roma, Biblioteca Angelica 123 Paléographie Musicale, I/18. Bern, 1969 Onzième siècle Graduel et tropaire de Bologne Paris, Bibliothèque nationale de France lat 18010, Fin du onzième siècle Graduel de Corbie, 11th century Montpellier, Bibliothèque de l’Ecole de Médecine H 159 Paléographie musicale VII-VIII, Solesmes, 1995 Onzième siècle Antiphonarium tonale missarum. Codex H.159, 11th century, French neumes with an alphabetic signs Laon, Bibliothèque municipale 239 Paléographie Musicale, I/10. Solesmes, Après 930, Messine (Laon, Lorraine) Notation Einsiedeln, Stiftbibliothek 121Paléographie Musicale, I/4 (Solesmes 1894). Bern, 1974 Début du XI° siècle Paris, Bibliothèque nationale de France lat. 903 Paléographie Musicale, I/13. Solesmes Onzième siècle Gradual once in the possession of the Chapter of Saint Martial de Limoges. Aquitanian notation, 11 th century Paris, Bibliothèque nationale de France lat. 17296 Douzième siècle En provenance de St. Denis. Cursus monastique, 12th century Cologny (Genève), Bibliotheca Bodmeriana C 74 Das Graduale von Santa Cecilia in Trastevere (Cod. Bodmer 74), 1074