hudobného umenia.
*    * *
II Qvinto libro de madrigali a cinqve voči, di Clavdio Monteverdi Maestro delia Musica del Serenissimo Sig. Duca di Mantoa, Col basso continuo per
il Clauicembano, Chitarrone, od altro simile stromento; fatto particolarmente per li sei vltimi, & per li alui a beneplacito. Benátky 1605.
Horliví čitatelia!' (Stvdiosi lettorí)
Nebuďte prekvapení, že zadávam tieto madrigaly do tlače bez toho, aby som najprv odpovedal na námietky, ktoré vzniesol Artuši proti niektorým ich drobným častiam. Keďže som v službách tejto Najurodzenejšej Výsosti Mantovskej, nie som pánom toho času, ktorý by som niekedy potreboval. Napriek tomu som však napísal odpoveď, aby som dal na známosť, že svoje záležitosti neponechávam na náhodu, a len čo bude prepísaná, uzrie svetlo sveta pod názvom Seconda pratica ouero Perfettione delia moderna mvsica. Niektorí sa tomu možno budú čudovať, neveriac, že existuje aj iná pratica okrem tej, ktorú vyučoval Zerlino [sic]. Môžem ich však uistiť, že pokiaľ ide o konsonancie a disonancie, existuje aj iné ich posudzovanie, odlišné od stanoveného (yn 'altra consideratione diffe-renle dalla determinata), ktoré so súhlasom rozumu a zmyslov {con quietanza delia ra-gione, & del senso) obraňuje súčasné komponovanie {moderno comporre). Toto som Vám chcel povedať, aby si výraz Seconda pratica niekedy neprisvojili iní a aby aj vynaliezaví zatial mohli skúmať iné, ďalšie veci týkajúce sa harmónie {armonia). A verte, že súčasný skladatel stavia na základoch pravdy {& credete ehe il moderno Compositore fabrica sop-ra H fondamenti delia verila).
Žite šťastne!
Ciulio Cesare Monteverdi
Dichiaratione delia lettera stámpata nel Quinto libro de suoi Madregali.[In: C. Monteverdi: Scherzi musicali. Benátky 1607]
Pred niekoľkými mesiacmi bol v tlači uverejnený list môjho brata Claudia Montever-diho, ktorý poskytol látku na to, aby sa druhí unúvali pod falošným menom istého Antonia Bracciniho dá Todi vytvoriť pred svetom zdanie, že [tento list] je chimérou a márnosťou. Hnaný láskou, ktorú pociťujem voči svojmu bratovi, no oveľa viac pravdou obsiahnutou v tomto liste, a vidiac, že [môj brat] sa rád zaoberá skutkami málo dbajúc na slová druhých, nemohol som zniesť, že jeho diela sú tak velmi nespravodlivo hanené (a si gran torto biasimate). Preto som chcel teraz odpovedať na námietky (alle oppositioni fattele) vyslovené [proti] nemu. Časť po časti vysvetlím obšírnejšie to, čo môj brat v spomínanom liste zúžil do stručných slov, aby on [Braccini] a všetci, čo ho nasledujú, spoznali, že pravda, ktorá je v ňom obsiahnutá, sa velmi odlišuje od toho, čo predvádza vo svojej rozprave (esse motto differente da quel ch 'egli nel suo discorso dimostra). List teda hovorí toto:
■X
Nebuďte prekvapení, že zadávam tieto madrigaly do tlače bez toho, aby som najprv odpovedal na všetky námietky, ktoré vzniesol Artusi ,j)
ca (Artusi, alebo nedokonalosti modernej hudby). Kniha s týmto názvom si vôbec neceni múdru Horatiovu2 radu: Nec tita laudabis studia, haud aliena reprendes (Nechvál seba ' samého a nehaň prácu druhých). Bez akéhokoľvek dôvodu, a teda neprávom hovorí to najhoršie, čo len môže, o niektorých skladbách môjho brata Claudia (dice quel peggio ehe puô di aleune compositioni musicali di Claudio mio fratello).
proti niektorým ich drobným častiam
Tieto drobné časti (particelle), Artusim nazvané passaggi a tak ním roznošené v jeho druhej rozprave {nel ragionamento secondo), sú časťou armonie madrigalu CrudaAmaril-li môjho brata a jeho armonia je časťou ním zloženej melodie {son parte delí 'armonia del Madregale Cruda Amarilli di mio fratello, & ľ armonia di esso, parte de la melódia ond'é composto). Preto vzhľadom na všetko, z čoho pozostáva melódia, nazval ich [môj brat] časťami {particelle) a nie passaggi?
keďže som v službách tejto Najurodzenejšej Výsosti, nie som pánom toho času, ktorý by som niekedy potreboval
Môj brat to povedal nielen pre zodpovednosť za hudbu cirkevnú i komornú {per il ca-rico de la musica tanto di chiesa quanto da camera), ale aj za nie bežné služby, lebo (slúžiac Veľkému Kniežaťu) je väčšinu svojho času zaneprázdnený raz turnajmi, raz baletmi, raz komédiami a rôznymi koncertmi a konečne hrajúc na dvoch violách bastarda {si ttvva oceupato hora in Torni, hora in Balletti, ora in Comedie, & in varij concerti, & finalmente nello concertar le due Viole bastarde). Táto zodpovednosť a práca nie sú ani také obyčajné, ako to zamýšľal tlmočiť odporca {come si potrebbe dare ad intendere ľoppositore). A nie natoľko pre spomínaný dôvod, [ktorý je] skutočným ospravedlnením, meškal a stále mešká môj brat, ale pretože vie, žeproperantes omnia peruerse agunt (náhliví všetko robia zle) a že dobré a rýchle sa vylučujú (/'/ bene non sta con il presto), z čoho vyplýva, že pravda cnosti si vyžaduje celého človeka {la veritá delia virlii vol tutto ľhomo). Snažil sa zaoberať sa [touto] vecou, ktorej sa schopní teoretici armonie iba s námahou vzdialene dotkli {tratar di cosa apena tocca di lontano da intelligenti Teorici ar-monici), oveľa viac, ako to urobil odporca Nota Lippis atque lonsoribus (spôsobom obvyklým u karpavých a u holičov).
napriek tomu som však napísal odpoveď, aby som dal na známosť, že svoje záležitosti neponechávam na náhodu
Môj brat hovorí, že svoje záležitosti neponecháva na náhodu a že jeho zámerom bolo — v tomto druhu hudby (in questo genere di musica) —, aby reč bola paňou, a nie slúžkou armonie {difar ehe l 'orazione sia padrone del armonia e non serua). Takto bude jeho skladba posudzovaná podľa zloženia melodie {fara la sua compositione giudicata nel composto delia melódia), o ktorom podľa Platona vraví tieto slová: „Melódiám ex tribus con-stare, oratione, harmonia, Rithmo" („pieseň sa skladá z troch vecí, z reči, tóniny a rytmu")4 (a trochu nižšie): „quin etiam consonum ipsum & dissonum eodem modo, quantoquidem Rithmus & Harmonia orationem sequuntur, non ipsa oratio Rithmum et Harmóniám sequitur" („aj harmonickosť a neharmonickosť, ak sa rytmus a harmónia riadia rečou, ako sme už povedali, a nie reč nimi"). Potom — aby dal väčšiu váhu reči {j>er darepiu forza alľoratione) — pokračuje týmito slovami, „quid vero loquendi modus ipsa oratio non ne animi affectionem sequitur" („a čo spôsob prednesú a reč? Neriadia sa azda duševným stavom?"). Ďalej: „orationem vero celera quoque sequuntur'1 („A ostatné sa riadi spôsobom prednesú? Áno."5) A v tejto [súvislosti] Artusi, ako dobrý majster, vezme
MONTEVERDI
WORKS
Francesco Malipiero, of works,  as in XI/1
follow the entries in t. Iii s  I i s t for Malipiero,  volume XI,   page 1,
SV
318
29 1
333
ill X
153
a.  Operas and Dramatic Works'
L ' Or f eo.    Text by Alessandro Striggio. Presented first for the Accademia deyii Invaghiti of Mantua in 1607,   then at the court of Mantua.    Venice:  Ricciardo Aiuadino, 1609;  reprint ed., Venice: Ricciardo Amadino,   1615.    M. XI/1
L'Arianna.    Text by Ottavio Rinuccini.
Presented at the court of Mantua in 1600. Music lost except for the Lamento d'Arianna, published with Due lettere amorose. Venice: Bartolomeo Magni,  1623.    M. Xl/159
Prologue to Giovanni Battista Guarini's comedy L ' Idropica .    Text by Gabriello Cliiabrera. Presented at the court of Mantua in 1608. Music lost.
La Maddalena.    Text by Giovanni Battista
Andreini.    Presented at the court of Mantua "'   in  1617.    Monteverdi composed only an aria with a ritornello.     See Musiche de alcuni eccellentissimi musici composte per la Maddalena   (p.   23).
Andromeda.    Text by Ercole Marigliani.
Presented at the court of Mantua in 1620. Music lost.
II combattimento di Tancredi e Clorinda. Text by Torquato Tasso.    Presented at the Mocenigo palace in Venice,   162'I. See Madrigali guerrieri,  et amoroai   (p. 14). M. VIII/132 La  finta pazza Licori.    Text by Giulio
Strozzi.     1627.     Not performed,  music lost. Gli amori di Diana e di Endimione.     Text by
court of
Ascanio Pio. Parma in 1628,
Presented at Music lost
the
Monteverdi works which are mentioned only in his corfrespondence are not listed.
MONTEVERDI 1S WORKS
J 2 3
3 25
3 (I (I
Proserpina raj-ita.    Text by Giulio Strozzi.
Presented at  the Mociiiiiyo palace, Venice,
J 6 10 .     I'Un. Lc  lost. J I  r it.or no d1 U.l.isse  in patria.    Tex t by
Giacomo Badoarc.    Presented at
Sciii Cassiano,  Venice,   iii 1641.
at the Hofbibliothuk in Vienna. Le noi^e d'Knoa con Lavjnia. Te.-i
Badoarc.    Presented at the S.s.
Paolo at Venice  in 1641. Music
in
the Teatro Manuscript M. XII t by Giacomc Giovanni e lost.
L' incoroiiazione di Pappc-a.    Text uy Giovanni Francesco Busenello.    Presented at ttie SS. Giovanni e Paolo,   Venice,   in 1642. Manuscripts in the Biblioteca Nazionale Marciana,  Venice,  and the Biblioteca del Conservatorio S.  Pietro a Maiella, Naples. M. XIII
b. Ballets
SV 1 6 7
14 5
I 45.2
11  ballo de lie ingrate.    Text by Ottavio
Rinuccini.    Presented at the court theater in Mantua,   1608.    See Madrigali guerrieri, et amorosi   (p.  14).    M. VIII/314 Tirsi e Clori.    Text by Alessandro Striggio. Presented at the court theater in Mantua, 1616.    See .'Jett.into  libro de madrigali (p. 13).    M.  VII/191 Mercurio e Harte,   Torneo.    Text by Claudio Achillini.    Presented at the court of Parma in 1628.    Music lost. Vol ij£iiilo__il  ciel per   I'immortal sentiero. Text by Ottavio Rinuccini.    According to Paolo Fabbri   (item 303),  this work may have been presented at the  Imperial Palace at Vienna in 1636.    See Madrigali guerrieri, et amorosi   (p.   14).    M. VIII/157 La vittoria d'amore.    According to Paolo
Fabbri (i tein 303) , the Morando. Presented at Music losL.
text is by B. Piacenza in 16 41.
»Ich« und Instrumentales (1600)
27
Claudio Monteverdi (1567-1643): »Lamento d'Arianna« (Anfang)
17
La-scia Laßt
te rru mo - n - re
mich
sterben,
la-scia - te
		o
mi mo-	ři - re,	
e chi vo -und wer, wollt
le
te voi. ihr,
che mi con der mich
for - te tröstet
in co-si du - ra in so hartem
sor-te, in co-si Schicksal,   in so
gran großem
mar ■
Mar ■
ü - re, tyrium,
la -laßt
te
mi mo-ri - re mich sterben
la-scia - te
Die tiefste Sensation aber vollzieht sich um 1600 in einer menschlichen Haltung. Im Ver- 18 gleich zum konzentrierten Bericht der Botin aus Monteverdis Oper »L'Orfeo« (18) wirkt die 19 wortreiche Passage aus Peris Oper »L'Euridice« (19) musikalisch blaß. Monteverdis Vertonung, in ihrer Knappheit von dramatischer Wucht, nimmt jeden Textaffekt in sich auf, in rhythmischer Gestaltung (hastig, gedehnt, mit zeichenhaften Pausen), Klangprogressionen (man beachte die Differenzierung von Chromatik, Liegeflächen, abrupten - E/g, D/d, c/A -Kontrasten), Melodieführung (man folge der Verlaufskurve in Bewegungsrichtung und Register). Peris Vertonung - lang gehaltene Baßtöne als Harmonieträger, darüber der Gesang -ist charakteristisch für die deklamierende Monodie; Peri rezitiert weitestgehend, dem Sprechen und Sprechrhythmus hingegeben, statt musikalisch darzustellen. Dennoch erschütterte schon seine Musik die Zuhörer. Das Vordergründige des Satzes verschwand offenbar völlig hinter dem bewegend Neuen: daß sich erstmals ein musikalisches Subjekt ausdrückt. Monodisches Singen bringt, abgewendet vom kollektiven »wir« polyphonen Singens, das individuelle Ich hervor. Ein einzelner singt, und er singt aus und von persönlicher Betroffenheit.
Text und Textausdruck haben darum Vorrang; sie rechtfertigen auch Lizenzen vom 17 »strengen« kontrapunktischen Satz - in Monteverdis berühmtem Lamento (17) dienen steigernde Wiederholungen (»lasciate ...«, »in cosi...«) ebenso der rhetorischen Anspannung wie die zum Baß entstehenden oder verbotenerweise angesprungenen Dissonanzen der Singstimme. Seconda pratica - die zweite, moderne Kompositionsart - nannte Monteverdi im Vorwort seines 5. Madrigalbuches (1605) dieses dem Textaffekt verpflichtete, in der Dissonanzbehandlung darum freiere Komponieren (S. 78); abgegrenzt war damit eine »prima pratica«, die erste, in Motette und Messe überkommene, satztechnisch streng geregelte Kompositionsart. (Nur dreißig Jahre später sprach man schon, weniger neutral, von stile moderno und stile antico.) Gegen die Angriffe konservativer Theoretiker verteidigte Monteverdi in seinem Vorwort die seconda pratica als Ausdruck kompositorischer »Wahrheit« - statt, so könnte man ergänzen, glatter »Schönheit«.