Parohová a kostená industria
v stredoveku
1) Pracovné artefakty: tzv. šidlá
(proplétáčky), ihly, zahrotené artefakty
nešpecifickej funkcie, hladidlá – tzv.
korčule/brusle, ohreblá/hřebla atď.
2) Schránky
3) Toaletné potreby: hrebene/hřebeny
4) Hracie kamene (astragaly)
5) Súčasti kombinovaných artefaktov:
črienky/střenky, rukoväte/rukojeti,
objímky/náustky/zděře
6) Ostatné
Charakteristika KPI
- kostená surovina: používali sa prevažne duté
dlhé kosti ovce/kozy, tura domáceho a menej z
prasaťa, koňa; kosti lovnej zvery sa používali
len výnimočne
- parohovina – z parožia jeleňovitých, menej z
parohov srnca, u nás výnimočne los
- využívaná bola aj rohovina (zvyšky rohoviny so
stopami opracovania z južného predhradia na
Pohansku)
Charakteristika KPI - surovina
Rohovina - surovina
Břeclav - Pohansko
Rohovina - artefakty
Černigov, tzv. Čierna mohyla, pol. 10. stor.
- v ranom stredoveku sa objavujú rozličné stupne
špecializácie výroby
- najnižší stupeň tzv. podomácka výroba
- vyššie formy organizovaných špeciálnych výrob v
tzv. „rodinnej dielni“ produkujúcej pre potreby
najbližšieho okolia
- remeselná/dielenská výroba závislých špecialistov
- pre obdobie vrcholného stredoveku je evidovaná
centralizovaná výroba (v mestách) pre širší trh s
plne špecializovanými remeselníkmi.
Charakteristika výroby KPI
Pracovné artefakty
Tzv. prepletače (propletač/proplétáček) a šidlá:
- termín prepletač je špecifický pre obdobie raného
stredoveku v slovanskom prostredí – terminus technicus
- v podstate ide o kostený artefakt so zahroteným
distálnym koncom, vyrobený priečnym zrezaním dutej
dlhej kosti (väčšinou z ovce/kozy) s šikmým zrezaním
hrotu na distálnom konci
- šikmý rez býva rozlične razantný
- opracovaný býva prevažne len distálny koniec artefaktu,
na proximálnom konci je väčšinou ešte zvyšok epifýzy
KPI artefakty
- k termínu šidlá bývajú priraďované artefakty
vyrobené pozdĺžnym štiepením dlhých dutých
kostí (s či bez zachovania kĺbnej hlavice), ďalej
artefakty vyrobené z úštepov kostí väčších
domácich zvierat (tur, prasa, kôň) a predmety
zo zašpicatených parohových výsad
- termín prepletač/proplétáček sa napr. do
angličtiny prekladá ako šidlo/awl; do nemčiny
zugespitze Knochen – zahrotená kosť
KPI artefakty
KPI artefakty
1. Prepletač s plocho zrezaným
hrotom
a) s tzv. žraločím hrotom
rozpätie dĺžky artefaktu 5-12 cm
rozpätie dĺžky hrotu 1,5-3 cm
ohladený až vyleštený
hrot artefaktu
1. Prepletač s plocho zrezaným
hrotom
b) dosahujúcim 1/3 až 2/3 dĺžky
nástroja
najbežnejší typ prepletača
rozpätie dĺžky artefaktu 6,5-15,5cm
rozpätie dĺžky hrotu 3-8 cm
prevažuje dĺžka hrotu 7-10 cm
ohladený až vyleštený hrot
artefaktu
KPI artefakty
1. Prepletač s plocho zrezaným hrotom
c) zrezaným takmer po celej dĺžke kosti
pomerne málo častý; majú menšie rozmery; zrezanie hrotu má
typický trojuholníkovitý tvar; ohladený až vyleštený hrot
artefaktu, niekedy celé telo artefaktu
KPI artefakty
2. Prepletač s plocho
zrezaným hrotom so zubom
plocho zrezaný hrot je v
hornej časti opatrený viac či
menej ostrým zubovitým
výbežkom
dĺžka hrotu sa pohybuje 1,8-5
cm, priemer je 3-3,9 cm
celé nástroje boli
najčastejšie dlhé 7-8 cm
ohladená špica nástroja
KPI artefakty
KPI artefakty
ŠIDLÁ
Korčule/Brusle – bruslovitá hladidla (?):
- vyrábali sa prevažne z metapodií tura domáceho a koňa
(metakarpy, metatarzy)
- nachádzajú sa v 6 charakteristických vyhotoveniach
- 1: zúžená distálna časť bez otvoru; 2: zúžená distálna časť s
otvorom; 3: so špicou bez otvoru; 4: so špicou s otvorom; 5:
tupá distálna časť bez otvoru; 6: tupá distálna časť s
otvorom
- pracovná strana artefaktu je vždy vyhladená až vyleštená,
kompakta je niekde vydretá až na spongiózu
- predpokladá sa, že ide o hladidlá využívajúce sa v napr.
garbiarstve/ koželužství – spracovávanie kože
- v lit. – názor, že v skutočne ide o brusle či sanice
KPI artefakty
KPI artefakty
Zúžený distálny koniec
Typ 1 (2)
KPI artefakty
So zdvihnutou špicou
Typ 3 (4)
KPI artefakty
Tupá distálna časť
Typ 5 (6)
Ohreblo/Hřeblo:
- za ohreblá považujeme lopatovité predmety dlhé 10-18 cm
s pozdĺžnou rukoväťou oválneho alebo kruhového prierezu,
ktorá sa rozširuje a zoslabuje v plochu ukončenú hrubým
ostrím s plytkými (malými, ohladenými) zubami
- šírka ozubeného ostria: 6-10 cm
- väčšinou sú vyhotovené z parožia a to z časti rozdvojenia
lodyhy do 2 výsad
- rozšírenie – u západných Slovanov
- datovanie: od konca 9 stor. do 13. stor.; ťažisko výskytu je
rozmedzie 11.-12, stor.
- funkcia: ako vochle/hachle pri spracovávaní rastlinných
vlákien do priadze; čistenie srsti koní – predchodcovia
železných ohrebiel?; zdobenie keramiky
KPI artefakty
KPI artefakty
Ohreblá/hřebla
Břeclav
Pohansko
KPI artefakty
Vlastislav
Brno – Polní ulice
Vochle
http://www.bing.com/images/search?q=vochle%20&qs=n&form=QBIR&pq=vochle%20&sc=8-7&sp=-1&sk=
Hřeblo - současnost
http://www.bing.com/images/search?q=h%c5%99eblo&FORM=HDRSC2
Tkacie doštičky/tkací destičky – tzv. karetky:
- vyskytujú sa v celom priebehu stredoveku
- vyrábali sa z kosti, parohoviny aj z dreva (dnes aj z
kartónu)
- štvorcovité doštičky s otvormi pre navlečenie osnovy
- na tkanie lemov ošatenia, opaskov, stužiek
- nález u nás – Staré Město u UH
KPI artefakty
KPI artefakty
Karetky
Wüstung Hermshein,
Mannheim-Neckarau, Nemecko
KPI artefakty
Jehlice na pletení a opravu rybářských sítí
- na pletení obecně
Mikulčice
Schránky
Ihelníky (jehelníky):
- ihelníky sa podľa N. Profantovej vyvíjali v Karpatskej kotline
od jednoduchého typu s kvadratickým prierezom (typ I) cez
ihelníky s kruhovým prierezom (typ II) po tzv. sústružené
ihelníky (typ III)
- najjednoduchšie tvary sa objavujú už v 2. pol. 7. stor. – avarský
vplyv na slovanskú hmotnú kultúru
- pokračujú ďalej do vrcholného stredoveku - sústružené
- výskyt jednotlivých typov sa však chronologicky prelína
KPI artefakty
KPI artefakty
Ihelníky
Jehelníky
Mikulčice
KPI artefakty
a, b, c – Kałdus
d – Dziekanowice
e – Samborzec
f – Kołobrzeg-Budzistowo
g – okolí Gniewu
h – Ostrów Lednicki
Parohové dvojčlenné a trojčlenné schránky:
- dvojčlenné schránky: majú kónický, mierne prehnutý tvar
- spongióza je plne odstránená
- povrch je starostlivo vyhladený
- často bývajú zdobené
- zrejme tvarovo predchádzajú zložitejšie trojčlenné schránky
- podľa N. Profantovej sa opäť jedná o kultúrny vplyv avarského
kaganátu
- datovanie: od 7. storočia pokračujú do stredoveku (parohové
schránky na streľný/pušný prach)
- funkcia: uschovávanie vzácnych drobných, sypkých vecí –
šperky, korenie, soľ
KPI artefakty
KPI artefakty
Parohová
dvojčlenná
schránka
Břeclav-Pohansko
- Trojčlenné parohové schránky
- Náleziská trojčlenných schránok možno rozdeliť do 4
geograficko-chronologických oblastí
- 1: avarské poťažno slovansko-avarské pohrebiská v Karpatskej
kotline; 7.-8. stor.
- 2: na hradiskách v období Veľkej Moravy – v Čechách, na
Morave aj na Slovensku; koniec 8. – celé 9. stor.
- 3: oblasť Dalmácie a v Rakúsku z pohrebísk tzv. podunajského
typu (Pitten, Pottenbrun); 9. stor.
- 4: sídliská a opevnené hradiská z 10. – 11. stor. v oblasti
stredného a horného toku Labe a v Pobaltí
- schránky sa podľa tvaru delia na Typ X a na Typ Y
KPI artefakty
KPI artefakty
Y XBřeclav-Pohansko
Břeclav-Pohansko
KPI artefakty
Mikulčice
KPI artefakty
Levý Hradec
KPI artefakty
Slovensko, 15. str.
Toaletné potreby
Hrebene:
- jednostranné trojvrstvové
- obojstranné trojvrstvové
- výnimočne sa vyskytne hrebeň jednovrstvový (Němčice na Hané –
11. stor. – z jednej strany plochý (rub), z jednej strany klenutý (líce)
- vyskytujú sa od staroslovanského obdobia – naviazujú na tradíciu
hrebeňov z DSN
- delenie hrebeňov podľa krycej lišty; podľa tvaru bokov – A: boky
prehnuté dovnútra; B: prehnutie bokov a skosenie všetkých štyroch
rohov; C: boky polkruhovo vykrojené; D: boky vyklenuté atď.
- napr. Hrubý 1957 – 9 typov pri obojstranných hrebeňoch, iné
delenie používa Hilczerówna 1962 alebo Cnotliwy 1973 atď.
- púzdra na ochranu ozubenia sa vytratili koncom DSN a opäť sa
objavujú až na sklonku neskorej doby hradištnej v 12.-13. stor.
KPI artefakty
KPI výroba hrebeňa
KPI artefakty
Cnotliwy 1973
KPI artefakty
Břeclav-Pohansko
Časní Slovania
6.-7. str.
Stredohradištné
nálezy
KPI artefakty
1: Tursko (u Prahy)
2: Uherský Brod-Těšov
KPI artefakty
3, 5: Čáslavský Hrádek; 4, 8: Levý Hradec; 6: Budeč; 7: Pražský Hrad
Tzv. tkací hrebeň:
- vysoké a štíhle hrebene pomerne masívne
(hrúbka okolo 3 mm)
- jednodielne, jednovrstvové
- počet zubov: 7-15, zuby bývajú taktiež masívne
(šírka 2,2-3,7 cm; dĺžka 12,5-14,7 cm)
- výskyt: Nemecko, Poľsko, bývalé ČSR; ďalej na východ počet
nálezov tkacích hrebeňov rapídne klesá až mizne
- datácia: 10. – 14. stor.
- funkcia: pri pradení menej kvalitných vlákien – keď sa z
priadze cez zuby hrebeňa ťahajú vlákna, z ktorých sa stáča niť;
hrebeň je upevnený na praslici zvislo zubami nahor; účesové
hrebene?; vochlovanie ľanu?; vyčesávanie semena z koncov
ľanových stonkov?
KPI artefakty
KPI artefakty
KPI artefakty
KPI artefakty
Rarita: import,
hrebeň zo svatovítského
pokladu,
zhotovený zo slonoviny
pripisovaný sv. Vojtěchovi
pochádza však až
z poč. 12. stor.
Hracie kamene – astragaly
- hracie kamene vyrobené z kostí ovce/kozy z oblasti členku,
priehlavku/kotníku, nártu – astragalus – talus
- podľa typu kostí, z ktorých boli vyrábané, prevzali hracie kamene
meno a slovo astragal sa stalo synonymom ku slovu hrací kameň pre
obdobie raného stredoveku v slovanskom a germánskom prostredí
- v pohanských žiarových a birituálnych bulharských hroboch sa
astragaly vyskytovali už v 6. stor.
- hracie kamene – astragaly do prostredia strednej Európy prišli z
oblasti východoeurópskych kočovných kmeňov (8.-10. stor.)
- astragaly sa objavujú aj v avarských či staromaďarských hroboch
- v 13. stor. sa astragaly objavujú s príchodom Mongolov a prežívajú
až do 16. stor.
- v západnej Európe sa výskyt kostených hracích kameňov posúva až
do neskorého stredoveku – antická provinciálna tradícia
KPI artefakty
- spôsob hry s astragalmi
- hra „párna-nepárna“ – hádanie počet kameňov v dlani
- hra na odhad s vyhadzovaním kostených kameňov do vzduchu
a chytanie na chrbát ruky (koľko ich protihráč chytí)
- hra „alea“ – so 4 hracími kameňmi označených na pozdĺžnych
stranách číslami 1, 3, 4, 6; po vhodení kameňov vyhrávali
určité zostavy čísel a strán
- hra s 5 kameňmi – jeden kameň je vhodený do vzduchu a
behom letu kameňa musí hráč vziať kameň ležiaci na zemi –
cieľom hry je svojou šikovnosťou pripraviť protihráča o všetky
kamene
- http://www.paleowerkstatt.de/spiel.php?PHPSESSID=d99853
000141950450bac6aa6e38e94d
KPI artefakty
KPI artefakty
Astragaly
Břeclav-Pohansko Mikulčice
KPI artefakty
prstné články – kuželky z Esslingenu
astragaly z Konstanze, Nemecko
astragaly z Prahy – kasárna Jiřího z Poděbrad, nám. Republiky
- hracie kamene patriace ku klasickým
doskovým hrám ako je napr. dáma
- diskovité kotúčiky – ploché či mierne vypuklé,
bez výzdoby, s výzdobou, s vykrajovanými
okrajmi
- v období raného stredoveku sa ich nálezy
sústreďujú do centrálnych aglomerácií typu
Mikulčice či Staré Město
- kostené hracie kamene prežívajú po celý
stredovek
KPI artefakty
KPI artefakty
Hracie kamene –
diskovité kotúčiky
Mikulčice
HOCH, Aleš, ed. Svět středověkých her: katalog výstavy. První vydání. Jihlava :, V Plzni: Muzeum Vysočiny ;,
Západočeské muzeum, 2020. 157 stran.
KPI artefakty – výroba hrací kostky
KPI artefakty
Súčasti kombinovaných
artefaktov:
– střenky,
– plné rukojeti
Pohansko
KPI artefakty
Budeč
Pieň–DąbrowaChełmińska
Ostatné
Zděře – objímky/prstence:
- valcovité predmety, duté (odstránená spongióza)
- výšku môžu mať od pár milimetrov až po 5-6 cm, priemery
bývajú tiež rozličné
- vyrábané z kosti aj z parohu (častejšie)
- zdobené aj nezdobené – výzdoba: koncentrickými kruhmi,
kruhmi s bodom v strede, ryhovaním do geometrických
obrazcov (trojuholníky, kľukatky, oblúky, stromčekovitý
ornament atď.)
- datovanie: priebežne behom celého stredoveku
- funkcia: náustok, objímka rukoväte, praslen, korálka,
podstava/spodná časť hracích figúrok?
KPI artefakty
KPI artefakty
ZděřeMikulčice
Břeclav-Pohansko
KPI artefakty
Libice nad Cidlinou
Budeč
Zvláštne a ojedinelé artefakty
Litoměřice
Levý Hradec
KPI artefakty
Zvláštne a ojedinelé artefakty
Bartošková, A. 1995: Die Knochen- und Geweihindustrie aus der Vorburg
des frühmittelalterlichen Budeč-Lage „Na Kašně“, PA LXXXVI/2, 21-62.
Becker, C. 1989: Die Geweihfunde vom spandauer Burgwall, BBVFG Band
6, 101-141.
Cnotliwy, E. 1973: Rzemiosło rogownicze na Pomorzu
wczesnośredniowiecznym. Wrocław-Warszawa-Kraków-Gdańsk.
Čechura, J. – Vyšohlíd, M. 2008: Kostěné předměty určené ke hrám. Z
nálezů na náměstí republiky v Praze, AVSČ 12, 723-743.
Hrubý, V. 1957: Slovanské kostěné předměty a jejich výroba na Moravě, PA
XLVIII, 118-217.
Kavánová, B. 1995: Knochen- und Geweihindustrie in Mikulčice. In:
Studien zum Burgwall Mikulčice I. Brno, 113-378.
Semjonov, S. A. 1959: O značenii „koňkov“ i kostej s narezkami iz Sarkela –
Beloj Veži, MIA II, 353-361.
Slivka, M. 1984: Parohová a kostená produkcia na Slovensku v období
feudalizmu, SlA XXXII, 377-416.
Švecová, R. 1999: Kostená a parohová industria z predveľkomoravských a
veľkomoravských sídlisk na Pohansku pri Břeclavi. Rkp. diplomové
práce, ulož. na ÚAM FF MU. Brno.
- zčasti publikované v SPFFBU M5, 2001, 61-95.
Výberová literatúra
Anglosaská literatura:
Hřebeny, opracování KaP obecně:
https://independent.academia.edu/IanRiddler
Online databáze hřebenú ze Z a S Evropy:
Steven P. Ashby
https://intarch.ac.uk/journal/issue30/3/toc.html