Sakubun III. Rirekišo - TABULE

ZNAK reki: reki (s „tomaru“) = plynutie času (rirekišo, rekiši, gakureki)

                     x reki (s „hi“) = kalendár (kjúreki)

oitači: 1. podstatné meno od „rásť, vyrastal som, bol som vychovaný“, 2. čo mám za sebou (keireki),
3. detstvo

jónen = útle detstvo

seinen = mladosť

seišun = mladosť, najlepšie roky

honseki = miesto registrácie, trvalý pobyt: honseki wa Ósaka ni aru

šimei = priezvisko a meno

gendžúšo súčasný pobyt

in(wo osu) = (dať) pečiatku

   aj han/hanko (wo osu)

renrakusaki = kontaktná adresa

(šigai-)kjokuban = volačka (z vonku)

Šówa + 1925 = nl

   nl – 1925 = Šówa

Heisei + 1988 = nl

   nl – 1988 = Heisei

keireki = čo mám za sebou, čím som prešiel: donna keireki no hito deska.

gakureki = „vzdelanie“

šokureki = „zamestnatnie“

šindžóšo = „vlastné ohodnotenie“ ((šindžó = dobré stránky))

dóki = motív, motivácia

kinmuči = služobný okruh (okrsok)

šutoku = získať (napr. majetok)

šibó = ašpirovať, túžiť po

ňjúša = zamestnať sa vo firme

fuete da = nie je to moja parketa/sféra, ete = ide mi

   Darenimo ete-fuete ga aru. Každý je v niečom dobrý a v niečom nie.

sodacu/sodateru

seišikini = formálne, v patričnej/náležitej forme

   seišiki no tecuzuki wo heru = absolvovať patričné formality

2. Iimawaši

ittan = jedna časť: ittan-to šite = ako súčasť

dónjú = zaviesť (vo firmách počítače) konpjútáwo dounjuu suru

sečči = zakladať (v Japonsku americké univerzity) daigakuwo seččisuru

kenšú = zaučenie, tréning

išokudžú = čo je potrebné k životu

aidagara = vzťah: šitašii aidagara-da = sme si blízki, dobre sa poznáme

reigi = správanie, spôsoby, etiketa


šihan = dať na trh

   これらは市販されている最も上等のかばんだ。 These are the best bags on the market.

čúka minkoku = Taiwan

eiken = test znalosti angličtiny

rjókó = „uspokojivé, dobré“

suikó = zlepšovať, vylepšovať (svoj text, seba), cibriť

zaiseki = byť zapísaný/registrovaný (v škole). zaisekiša = zapísaný/registrovaný študent


4. Opravený článok

ugoki = trend. pohyb.

sentan = špička, vrchol: rjúkó no sentan wo iku = udávať trend v móde.

fudžijú suru = mať ťažkosti (v plynulosti)

! U-to dódžini

(nórjokuwo) kódžó-saseru = zdvíhať, zvyšovať si (schopnosť)

! suru ni: Nihonde sigotowo suruniwa Nihonzinno kokorowo rikaisuru kotomo hitotuno taisetuna
kotodesyou.

(U kotoniwa) kawari-wa nai = bez rozdielu, niet v tom medzi nimi rozdiel



čófu = prilepiť (haricukeru)

hennjúgaku = byť prijatý hneď do vyššieho ročníka

šúrjó = zakončenie (magisterského)

senšú = odbornosť, odbor (senšúgakkó = special school)

gaitósuru = zodpovedať, týkať sa, spadať pod

džurjó = prijať, obdržať

idó = zmeny, presuny

bešši = další/dodatečný/extra papír/arch(sl. hárok)