祖父　お爺さん

祖母　お婆さん

おば(さん):　伯母、叔母

おじ(さん):　伯父、叔父

                                         [   haku (fu/bo), šuku(fu/bo)  ]

婿、嫁

兄、弟、姉、妹

甥、姪、孫　


„nevlastní“　


v japonštině se tak běžně označení “nevlastní” nepoužívá – když je rodina, tak se bere jako rodina.
Až když už chceme podrobněji sdělit fakt, že jde o někoho nevlastního”, tak pak se to může
upřesnit:


1. giri-no 義理の= asi najlepšie z nášho hľadiska “nevlastný” ako prvé riešenie.


2. Kromě toho má japonština možnost přesného sdělení příbuznosti prostřednictvím SJ složeniny za
použití prvků


      i- / dó- (異 / 同）= společný / odlišný      +        bo / fu (母 / 父 ):


Např:

iboši = staršia sestra od inej matky:　異母姉

ibo kjódai(šimai)  / ifu kjódai(šimai) 　異母、異父　（兄弟・姉妹） = „poloviční“ sourozenci


3. džicubo, džippu – vlastná matka, vlastný otec (v hľadiska jap. praxe adopcie)

jóbo, jófu  – adoptívna matka, ad. otec

          養母、養父

sato-oja, sato-go　里親、里子　= adoptívny rodič, chovanec (schovanec)


sofu, sobo 祖父、祖母　= dedko, babička

mago 孫

hitorikko = jedináčik

džújaku　重役 =  riaditeľ

džieigjó 自営業　= živnosť, osvč

ジョンソン氏は自営業で、家具の修理をやっている。

džieigjóša = živnnostník, OSVČ

gidžucuša　技術者 = technik (má vzdělání z techniky)

endžinia = inženýr, technik (ne ve smyslu “inženýr jako titul”)

jakušo = úrad (verejný/vládny)

hatarakimono = pracant, kto tvrdo pracuje

sekkačina = prudký, hr-hr, (niečo podobné sme mali: kimidžikana)

hogaraka = veselý, žiarivý (jasný – tenki)

wakarazuja = tvrdohlavý človek, kto nemá rozum

ken-jakka = šporovlivý, spořivec?, kto „nevyhadzuje“

  ken-jaku-no = šporovlivý

    彼はけちとは言わないまでも倹約家だ。 Nedá sa povedať, že je držgroš, ale nevyhadzuje.

  彼は金をためるため何年間もけちけち倹約した。 Aby našetril peniaze, veľa rokov si upieral (šetril, sporil).

saigo no te = jeho poslední kousek/trik (ne poslední jako „last“, ale jako „most recent!“)


DODATOČNÉ VÝRAZY:


hi(i) = pra:

   hi(i)mago　曾孫

   hi(i)džiži, hi(i)baba　曾祖父、曾祖母

švagor = imótomuko, prípadne opisom: imóto no šudžin, ane no šudžin

svokor, svokra = šúto  舅、姑. svokra: šútome　姑.

                         Opisne: (ottono/cumano) otósan, okásan.



-Pracovat jako (číšník) – (Wétá-)tošite hataraku (x ne “no jó-ni”!)


riaditeľ  ridži 理事

konateľ torišimarijaku取締役

účtovník 計理士 keiriši、会計係 kaikeigakari

                účtáreň 経理課

TECHNIK:

(na rozdíl od gidžucuša) gidžucuka = technik – spíš praktik

giši = technik:

      電気技師 denkigiši zrejme „elektrický inžinier“, trošku viac ako „elektrikár“.

電気工 denkikó　= elektrikár

配管工　haikankó inštalatér