Antické reálie Grécko a Rím: delenie roku, miery a váhy Delenia dňa, roku, kalendár, miery a váhy Grécko/Rím Deň - pôvodne merali čas podľa pohybu Slnka - delili deň od západu Slnka k západu - presne odhadli len východ (solis ortus), poludnie (meridies) a západ Slnka (solis occasus) - delenie dňa na hodiny bolo možné po vynáleze gnomonu - Anaximandros - rozdelenie dňa na rovnako dlhé diely - pomocou slnečných hodín rozdelili deň na 12 rovnakých častí - prvé slnečné hodiny v Ríme - Fórum Romanům - 263 p.n.l. -159 p.n.l. Scipio Nasica - rozdelil deň aj noc na rovnako dlhé diely Clepsydra - vodné hodiny, meranie času - meranie pri zatiahnutej oblohe, v noci, alebo nutnosti presnejšieho určenia času, - hladina vody klesala a na priehľadnej nádobe ukazovala uplynutý čas - prepracované hodiny: Ktesibios, 3 stor. p.n.l. Veža vetrov, Athény, 100 - 50 BC - zvonku slnečné hodiny, zvnútra vodné Rimania Deň: ante meridiem - prima ora 7 hod. ráno poludnie sexta ora - post meridiem duodecimo hora - jednu hodinu pred západom slnka Noc - rozdelená na štyri vigílie (bdenie, nočná hliadka) Napr. súdy otvárali v 3. hodinu Deň - hľadisko náboženské alebo politicko-právne Náboženské hľadisko: sviatočné dni (dies festi) - stále, pohyblivé a mimoriadne všedné dni (profesii) Politicko-právne hľadisko: fasti (bolo dovolené pracovať a vykonávať úradnícku službu), nefasti (nebolo dovolené úradné a právne úkony) zmiešané dni - vyhradené na konanie zhromaždení Fasti - pomenovanie využívané aj pre označenie kalendára - napr. Fasti triumphales, Fasti consulares Týždeň Grécko - dni sa počítali v troch dekádach podľa pribúdania, splnu a ubúdania mesiaca - delenie roka pôvodne nezávislé na deväťdenné, osmidenné alebo sedemdenné obdobia (hebdomas) Rímsky kalendár - osemdenné tržné obdobie - označené písmenami abecedy A-H - začiatok cisárskej doby, sedemdenné obdobie, označenie písmenami A-G - neskôr pomenovanie podľa planét (dies Solis, dies Lunae, dies Martis, dies Mercurii, dies lovis, dies Veneris, dies Saturni) Rok - základom občianskeho roku bol u Grékov aj Rimanov mesačný (lunárny) rok - podľa obehu mesiaca - nutnosťou bolo však jeho vyrovnávanie vkladaním prestupných mesiacov s rokom slnečným Grécko - rok o 12 mesiacoch, zhruba 29,5 dňa (striedali sa 30 a 29 dňové mesiace) - lunárny rok sa vyrovnával so slnečným pridaním jedného mesiaca, rok trval 354 dní - cyklus nebol všade rovnaký, napr. v Aténach sa vkladal mesiac len podľa potreby, nie na základ pravidelnosti - rok začínal v každej obci inak - v Aténach cca v pol. júla - pomenovanie mesiacov bolo tiež rôzne Atény: H e katom ba ion (júl-august), Metageitnion, Boedromion, Pyanepsion, Maimakterion, Poseideon, Gamelion, Anthesterion, Elafebolion, Munichion, Thargelion, Skiroforion (jún-júl) Names of the Attic Ancient Greek; Gregorian months: months: Hekatombaioil EKttTO(l6«Lti)v July/August Mctagcitmon MrrayEtTVUiiv Augu st/Se pt e m b cr Byi-ElrEJmiun Septcinbtr/OciubtT Pyanepsion liuuvELJj Ltov October/November MaJmaktcrion Ma l[ia ktt] p lqjv JM o vein ber/ D ecem be r Decemb^r/JamiHry Gamdion January/February Amht^steriun AvOraTTipttLv February/March Elnptu-bdiun Miirth/April Mounichion Muxjvlxlcjv April/May Thargelion May/June Skirtiphuriun EKk(hj*pOpL(JtfV June/July Rím - začínali s lunárnym delením roka s 12 synodickými mesiacmi - rok trval 355 dní, rozdiel 10 dní vyrovnávali vkladaním dní po 23. februári, vkladané boli ľubovoľne - viedlo k značnému odklonu od slnečného roka - Caesar - stanovil dĺžku roku podľa egyptského vzoru na 365 dní, nariadil, aby rok 46 p.n.l. o 90 dní viac a od roku 45 sa zaviedol prestupný rok každé 4 roky - Rímsky rok začínal marcom - Martius, Aprilis, Maius, lunius, lulius, Augustus, September, October, November, December, lannuarius, Februarius - od 2 stor. n.l. rok začínal 1. januárom Dni v mesiaci sa počítali podľa troch pevných dní: 1. deň v mesiaci - Kalendae 5. alebo 7. deň - Nonae: marec, máj, júl, október (7) 13. alebo 15. deň - Idus - marec, máj, júl, október (15) - k dňom sa pridávalo adjektívne označenie mesiaca, napr. Kalendis lanuoriis - ostatné dni sa označovali odčítaním od týchto pevných dní Pridie - deň pred pevným dňom - tzn. Pridie Nonas Martias - 6.3. Postridie - deň po pevnom dni - postridie Idus lunias - 14.6. a.d. - ante diem - a.d. III Nonas lanuarias - 3.1. (Nonae včetne) -v neskoršej dobe sa objavuje aj priebežné počítanie dní v rámci mesiaca Datovanie Grécko - nebolo jednotné - každá obec malá iný spôsob - datovalo sa hlavne podľa mien najvyšších úradníkov- eponymos - v Aténach podľa archontov - údaje sa dajú previezť do súčasného datovania - poznáme zoznamy eponymov (Atény -marmor Parium) -jediné spoločné datovanie pre všetkých Grékov bolo podľa olympiád (v neskorších dobách) - pred 1. Olympijskými hrami (776 p.n.L), podľa dobytia Tróje (1184 p.n.l.) - od doby helenistickej sa na východe určoval dátum podľa ér, dátum od ktorého sa vychádzalo bola epocha - éra Seleukovcov, Sullovská, Aktijská Rím - od založenia Ríma - 753 p.n.l., - v dobe republiky určenie dátumu koľký krát udelená tribúnska moc konzulom, ktorá sa každoročne obnovovala, v dobe cisárskej - podľa roku vlády cisára - v Ríme podľa konzulov, Rím -fasti consulores - v pozdnej antike - 15 ročné obdobia (indikcie) a objavujú sa rôzne letopočty od stvorenia sveta, od narodenia Krista Miery a váhy Grécko - tholos na agore - uložené oficiálne athénské závažia a odmerky, ktorými úradníci kontrolovali obchodníkov a chránili kupujúcich - závažia - bronzové a olovené, tvar malých hranolov, na hornej ploche reliéfna výzdoba - obrázok ukazoval váhu daného predmetu DÍžkové miery - odvodzované od častí ľudského tela - palec, dlaň, stopa, lakeť, siaha, väčšie jednotky boli násobkami stopy - stadion (600 stôp), dlhšie vzdialenosti odhadovali kroky alebo denné pochody Sypké látky - obilie, strukoviny - nevážili sa, odmeriavali sa vo valcových nádobách podľa objemu - zákl. jednotka: kotylé (0,271), 4 x kotylé = choinix (denná dávka obilia, 1,08 I), medimnos (52,51) - počítalo sa v ňom množstvo obilia dovezeného do Athén Kvapaliny - v konvičkách - kotylé - najmenší - kyathos (1/6 kotylé, 0,0451), - -väčšie - chús (12 kotýl, 3,241), métrétés (12 chús, 38,881) Váhové jednotky - odpovedali označeniu mincí, pretože hodnota peňazí zodpovedala váhe a rýdzosti surovín, z ktorej sa razilo - chalkús (0,09g), obolos (8 chalkov, 0,72g), drachma (6 obolov, 4,34g), statér (2 drachmy, 8,66 g), mina (100 drachiem, 50 statérov, 436 g), talent (60 mín, 26,16 kg) Rím - dlžkové, duté, plošné Dlžkové - odvodzované od častí ľudského tela - palec, dlaň, stopa, lakeť, siaha, väčšie jednotky boli násobkami stopy - väčšie vzdialenosti merali presne, svedčia o tom míľniky - prepočty do metrickej sústavy zložité, známe sú len vzájomné vzťahy medzi jednotkami Duté - veľký počet dutých mier - rôzne pre vlhké tekutiny a suché tekutiny, nižšie jednotky boli spoločné, vyššie rozdielne kyathos - ligu!o - cochleor Plošné - vychádzali z diaľkových mier, základom bola štvorcová stopa - lugerum - výmera pôdy, ktorá mohla byť za jeden deň obrobená záprahom volov (jutro), dve iugera - heredium a) řecké (attické) daktylos (palec) palaistč (dlaň) půs (stopa) péchys (loket) orgyiá (sáh) = 18,5 mm = 4 daktyly =. 74 mm ■» 16 daktylů ■■ 4 palaisty m 296 mm - 24 daktylů — 6 palaist = stopy ■ 444 mm «= 96 daktylů = 24 palaist m 6 stop — 4 lokte — - 1,776 m plethron — 100 stop = 66 2/3 loket - 16 2/3 sáhů — - 29,6 m stadion (attické) = 600 stop - 400 loket - 100 sáhů - óplcther- - 177,6 m stadion (olympijské) b) římské digitus (palec) palmus (dlaň) pes (stopa) cubitus (loket) passus (dvojkrok) milic passus (mile) 192,27 m 18,5 mm 4 digity = 74 mm 16 digitů = 4 dlané — 296 mm 24 digity = 6 dlaní => 1 1/2 stopy m 444 mm 5 stop - 3 1/3 loket = 1,48 m 5000 stop - 3333 1/3 loket *= 1000 dvojkroků m 1480 m (zhruba 1,5 km) pro tekutiny řecké (attické) chús = 16 kotyl metretés - 12 choů římské congius urna amphora 6 sextariů 4 congic 8 congiů společné pro tekutiny i sypké zboží řecké (attické) římské kyathos cyathus — 0,0455 1 kotylé - 0,2047 1 hemina = 0,273 1 xcstés - 0,4094 1 sextarius — 0,5458 1 pro sypké zboží řecké (attické) choinix = 6 kotyl ■" 1,228 1 hekteus = 48 kotyl = 9,825 1 medimnos - 6 hekteů ■ = 48 choiniků = 58,95 1 3,275 1 13.1 1 26.2 1 39.3 1 římské modius - 192 cyathů - 8,733 1 a) řecké pús (čtvereční stopa) = 0,0876 m4 akaina = 100 stop* = 8,76 m8 plethron - 100 akain ^ 10.000 stop8 b) římské 876 m« 8,76 m8 pes quadratus (čtvereční stopa) = 0,0876 m9 scripulum (decempeda quadrata) 100 p. qu. actus quadratus =• 14.400 p. qu 1.261,67 m8 iugerum = 288 scrip. =* 28.800 p. qu. - 2.523,34 m" (asi 1/4 ha) heredium - 2 iug. = 4 act. qu. m 5.046,68 m8 (asi 1/2 ha) centuria = 100 hered. - 200 iug. 504.668 m8 = 50,4668 ha saltus 4 centurie = 400 hered. - 2,018.672 m8 =■ 201,8672 ha