Špecifické poruchy učenia (skrátene ŠPU) nepochybne patria k javom a problémom, ktorým by mal školský psychológ v rámci svojej profesie venovať pozornosť. Výrazne totiž ovplyvňujú nie len konkrétneho žiaka, jeho školskú úspešnosť, vzťahy s ostatnými či jeho sebaobraz, ale majú vplyv aj na celý vyučovací proces a takisto na triednu či školskú klímu.

Špecifickým poruchám učenia sme sa venovali v zimnom semestri v rámci predmetu Poradenská psychologie, takže táto problematika  určite nie je pre nikoho novinkou. Krátke zopakovanie sa ale vždy hodí a tak nájdete nižšie základné informácie k ŠPU a pár užitočných odkazov pre záujemcov o hlbšie poznanie.

Uvedené poruchy sú neurovývojovými poruchami, ktoré môžu mať hereditárny základ alebo sa môžu tiež vyvíjať na podklade rôznych perinatálnych, prenatálnych či postnatálnych vplyvov, ktorých následkom sú abnormality vo vývine určitých mozgových štruktúr (Reynolds & Rowe, 2021).

Pokiaľ by vás zaujímalo viac o vzniku ŠPU, o ich neurologickom základe, prevalencii či komorbidite, tak napríklad na týchto odkazoch nájdete ďalšie informácie:

• neuropsychologický základ ŠPU
  
• demografické charakteristiky a komorbidita ŠPU
  
• rizikové faktory vzniku ŠPU 
• celkový prehľad ponúka napríklad aj kniha od Olgy Zelinkovej: Poruchy učení (2015), v ktorej sa okrem iného dočítate aj o rôznych spôsoboch reedukácie ŠPU
  

  Obrázok 1

  Olga Zelinková: Poruchy učení (2015)

A teraz trochu konkrétnejšie k tomu, ako školský psychológ pracuje so žiakmi s ŠPU. V rámci tejto kapitoly nájdete rozpísané činnosti ako sú:

1. DIAGNOSTIKA
2. PORADENSTVO, EDUKÁCIA A INTERVENCIA

1. DIAGNOSTIKA

Psychologická DIAGNOSTIKA je nepochybne jednou z pracovných činností, ktoré patria k profesii školského psychológa (vyhláška č. 197/2016 Sb.). Školský psychológ môže vykonávať jednak individuálnu psychodiagnostiku a jednak skupinovú psychodiagnostiku, známu tiež ako depistáž.

a)   Depistáž

- Táto forma diagnostiky predstavuje cielené vyhľadávanie žiakov, u ktorých by potenciálne mohla byť diagnostikovaná ŠPU. Je teda veľmi vhodným nástrojom pre včasné zachytenie týchto detí, skoré nastavenie optimálnych učebných podmienok a pomoc pri zvládaní nárokov školského prostredia u daného dieťaťa.

- Depistáž sa najčastejšie vykonáva na konci prvého alebo v priebehu druhého ročníka na prvom stupni základnej školy, keď už majú deti určité základy písania, čítania a počítania.

- Môžeme ju vykonávať buď formou skupinovej administrácie v triede alebo tiež formou individuálnej práce s každým žiakom, ktorá trvá približne 15-20 minút – nerovná sa teda klasickej individuálnej psychodiagnostike, z ktorej môžeme vyvodiť diagnostické závery, ale aj napriek tomu vie byť v mnohých ohľadoch nápomocná.

- Testy či skúšky, ktoré s deťmi vykonávame sú zamerané na zrakové a sluchové vnímanie, vizuomotoriku, grafomotoriku, reč, matematické schopnosti atď. (Národní pedagogický institut České republiky, 2020). 

Niečo viac k depistáži sa môžete dočítať na týchto odkazoch:

• Zapojmevsechny.cz
  
• Škloní blogokoutek - depistáž
  

b)   Individuálna psychodiagnostika:

Školský psychológ môže na škole vykonávať aj individuálnu psychodiagnostiku ŠPU, pokiaľ má k dispozícii vhodné štandardizované diagnostické nástroje. V praxi tomu tak ale veľakrát nie je a ŠPU bývajú v našich podmienkach najčastejšie diagnostikované v pedagogicko-psychologických poradniach (PPP) alebo špeciálnepedagogických (ŠPC) centrách. Zároveň sú  PPP a ŠPC garantom diagnostiky ŠPU (Zelinková, 2015).                                                                          Pri diagnostike ŠPU je vhodné poznať základné diagnostické kritériá a podmienky, ktorých sa treba držať pri stanovaní diagnostického záveru. Podľa DSM-5 (PsychDB, 2021) je potrebné riadiť sa štyrmi kritériami:

A.    Žiak vykazuje ťažkosti s učením, ktoré sú spôsobené prítomnosťou minimálne jedným z nižšie uvedených                        symptómov. Zároveň tieto symptómy pretrvávajú minimálne po dobu 6 mesiacov a to napriek intervencii                        zameranej na nápravu týchto ťažkostí:

• Ťažkosti s čítaním
• Ťažkosti s pochopením významu toho, čo žiak číta
• Ťažkosti s pravopisom
• Ťažkosti s písaním
• Ťažkosti s poznaním matematických číslic, znamienok a s počítaním
• Ťažkosti s matematickým uvažovaním a chápaním/aplikovaním matematických postupov

B.    Žiak nedosahuje akademické výsledky, ktoré sú všeobecne požadované a očakávané pre chronologický vek žiaka          a tým významne zasahujú do jeho akademického, pracovného a každodenného života.

C.    Problémy s učením začínajú v školskom veku.

D.    Problémy s učením nemôžu byť spôsobené mentálnym, zrakovým, sluchovým, motorickým či emocionálnym                  postihnutím ani inými psychosociálnymi, kultúrnymi či jazykovými znevýhodneniami

2. PORADENSTVO, EDUKÁCIA a INTERVENCIA

Poradenská, edukačná a intervenčná činnosť školského psychológa sa v súvislosti s ŠPU týka viacerých skupín zainteresovaných osôb, ktorým by mal venovať pozornosť. Medzi tieto skupiny osôb patria:

• Samotní žiaci, u ktorých existuje podozrenie na ŠPU alebo im už bola táto porucha priamo diagnostikovaná
• Školská trieda, v ktorej je vyučovaný žiak s ŠPU
• Učitelia
• Rodičia žiakov

A čo teda také poradenstvo, edukácia a intervencia v týchto skupinách obnáša:

A) Práca so žiakom s ŠPU

-  Deti s ŠPU častokrát poriadne nerozumejú, čo daná porucha vlastne znamená, odkiaľ sa zobrala či ako s ňou             pracovať. Našou úlohou je teda pomôcť dieťaťu svoju poruchu učenia pochopiť. Pri tom však musíme  vedieť                 prispôsobiť svoj výklad a slovník veku dieťaťa, čo nemusí byť úplne ľahkou úlohou. Inšpiráciu k tomu, ako                         s dieťaťom komunikovať poruchy učenia nám môže poskytnúť napríklad kniha od Garyho Fishera – Jak přežít                 s poruchami učení (2012). Táto kniha má síce podľa môjho názoru pár nedostatkov, ale aj napriek tomu môže byť         nápomocná. 

-  Ako psychológovia nesmieme zabúdať ani na to, ako ŠPU ovplyvňujú sebaobraz a prežívanie dieťaťa. U takýchto         detí sa môžeme veľakrát stretnúť s pocitmi menejcennosti, pocitmi viny zo sklamávania rodičov/učiteľov, s odporom     ku škole, s posmechmi od ostatných či s izoláciou dieťaťa. Je preto potrebné zistiť, čo dieťa trápi, s akými pocitmi sa       musí vyrovnávať a poskytnúť mu pomoc, ktorá je v drvivej väčšine prípadov veľmi komplexná. Rôzne praktické rady     a spôsoby, ako individuálne pracovať deťmi s podobnými problémami aj mimo porúch učenia možno nájsť                     v interaktívnej osnove vo viacerých kapitolách :-).

-  U žiakov s ŠPU je veľmi dôležitá aj otázka motivácie. V dôsledku opakovaných neúspechov v školskom ale aj                 osobnom živote, môžu deti s poruchami učenia postupne strácať akúkoľvek motiváciu a snahu pracovať na sebe           a zlepšovať sa. Aj napriek tomu, že je život s ŠPU o niečo náročnejší, treba viesť deti k presvedčeniu, že aj                         s poruchou učenia možno prežiť zmysluplný a úspešný život. Vhodným zdrojom motivácie by mohli byť napríklad         niektoré svetoznáme osobnosti, ktoré aj napriek svojej diagnóze dosiahli veľké úspechy. Sú nimi napríklad Albert           Einstein (dyslexia), Leonardo da Vinci (dyslexia), Daniel Radcliffe (dyspraxia) a iní. Dohľadať ich môžete napríklad na       tomto odkaze: Známe osobnosti diagnostikované s ŠPU 

-  Dôležitou úlohou, s ktorou môže pomôcť aj školský psychológ je pomoc s kompenzáciou ŠPU. Deti s touto                     diagnózou možno nebudú dosahovať výborné výsledky v škole, ale môžu svoju poruchu kompenzovať v iných               oblastiach ako je napríklad šport, umenie, veda a iné. Preto je potrebné hľadať to, čo dieťa baví, podporovať ho             v tom a dať mu priestor na zažitie úspechu, aby mohlo budovať svoj pozitívny sebaobraz a sebavedomie.   

-  Podľa vyhlášky č. 197/2016 Sb. sa školský psychológ takisto podieľa na tvorbe individuálneho vzdelávacieho plánu     (IVP) pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, medzi ktorých patria aj žiaci s ŠPU. 

B) Práca s kolektívom

-  Inkluzívne vzdelávanie v českých školách umožňuje zaradenie detí s ŠPU (a nie len tých) do klasických tried. To ale         samozrejme určitým spôsobom ovplyvňuje klímu v danej triede a aj celý vzdelávací proces. Určite vám napadne         mnoho problémov, ktoré sa môžu v triede vyskytnúť od odmietania, zosmiešňovania až po šikanu žiaka s ŠPU. 

-  Mnoho z týchto javov môže prameniť napríklad z nedostatočnej znalosti a pochopenia ostatných detí, ktoré               nemusia rozumieť tomu, aké sú symptómy danej poruchy a s akými ťažkosťami sa dieťa s ŠPU musí vyrovnať.                 Navonok totiž vidieť len slabé školské výsledky a upravené podmienky vzdelávania, ktoré môžu byť zo strany                 spolužiakov vnímané aj ako určitá neférovosť. Preto je potrebné všetky deti s problematikou ŠPU oboznámiť. Táto       úloha však neleží len na pleciach školského psychológa, ale potrebná je opäť spolupráca učiteľov a rodičov, ktorí by     mali viesť deti k vzájomnému rešpektu. V interaktívnej osnove nájdeme aj k tomuto bodu mnoho užitočných                 informácii z rôznych kapitol, ako napr. práca s kolektívom, klíma školskej triedy alebo aj samotná šikana.

-  Pokiaľ by ste mali záujem o konkrétny spôsob, ako žiakom problematiku ŠPU zrozumiteľne a názorne vysvetliť,             môžete k tomu využiť napríklad filmy, či videá na YouTube. .

• Dokumentárny film: The Big Picture - Rethinking Dyslexia
• Video: See dyslexia differently
  
• Ako sa žije deťom s poruchami učenia? - krátke aktivity na vyskúšanie, aké je to mať ŠPU
  

C)  Práca s učiteľmi

-  Znalosti a vedomosti o ŠPU sú kľúčom k úspechu aj u učiteľov. Učiteľ, ktorý má o ŠPU dostatočné povedomie totiž         môže nie len zaujať správny postoj k takémuto žiakovi, ale dokáže aj výrazne prispieť k včasnej diagnostike týchto         porúch. Ako školský psychológ by sme sa teda mali snažiť (samozrejme v spolupráci so špeciálnym pedagógom,           metodikom prevencie a výchovným poradcom) o edukáciu učiteľského zboru v tejto oblasti. Spôsoby, ktoré                 môžeme využiť sú napríklad:

         1. Odporučenie vhodnej literatúry – osobne sa mi páčia napríklad tieto stránky a knihy, ktoré poskytujú mnoho                  praktických informácií s priamou využiteľnosťou vo výuke:

• česká webová stránka Zapojmevšechny.cz
• anglická webová stránka LDonline - pre učiteľov
  
• kniha: Krejčová, L., Hladíková, Z., Šemberová, K., & Balharová, K. (2018). Specifické poruchy učení: dyslexie, dysgrafie, dysortografie, rádce pro rodiče a učitele. Edika.
• kniha: Zelinková, O. (2015). Poruchy učení: dyslexie, dysgrafie, dysortografie, dyskalkulie, dyspraxie, ADHD. Portál.

          2. Usporiadanie prednášok na tému ŠPU

          3. Usporiadanie diskusií na tému ŠPU, v rámci ktorých by učitelia mohli medzi sebou zdieľať svoje skúsenosti,                     stratégie a postupy

-  V rámci edukácie učiteľov (so zreteľom na psychickú stránku dieťaťa) je potrebné sústrediť sa predovšetkým na           vštepovanie týchto zásad:

          1. Zameriavať sa na silné stránky žiakov, vytvárať im priestor pre zažitie úspechu, oceňovať snahu

          2. Podporovať pozitívnu klímu v triede a samotnú inklúziu 

                       - triedny učiteľ by sa ma snažiť u svojich žiakov budovať vzájomný rešpekt, toleranciu a mal by vytvárať                               podmienky pre pozitívne prijatie všetkých žiakov

                      - prostriedky, ktoré k tomu môže využiť sú napríklad pravidelné triednické hodiny, alebo spoločné                                       aktivity (exkurzie, výlety...)

           3. Spolupracovať s rodičmi žiakov

                      - učiteľom je potrebné vštepovať presvedčenie o tom, že rodičia žiakov sú rovnocennými partermi                                      a nemali by ich vnímať ako nepriateľov (čo je v praxi veľmi časté). Takýto postoj a z neho vyplývajúca                                spolupráca je totiž nevyhnutá pre zabezpečenie pozitívnej klímy v triede, ale aj v škole, umožňuje                                      vykomunikovať očakávania, zdieľať názory a hľadať čo najlepšie možné riešenia v otázke vzdelávania                                detí. A keďže je školský psychológ častokrát akýmsi spojovníkom týchto dvoch skupín ľudí, je jeho                                      úlohou snažiť sa o takéto nastavenie (National Association of School Psychologists, 2019).

D)  Práca s rodičmi

-  Tak ako aj v prípade predchádzajúcich skupín, tak aj v prípade rodičov zohráva kľúčovú úlohu edukácia                           a poradenstvo. Na čo konkrétne sa teda zamerať:

            1. Rodičom môžeme okrem vlastných vedomostí odporučiť literatúru, ktorá by im pomohla sa čo najlepšie                          orientovať v problematike ŠPU. Odporúčam opäť tieto odkazy a knihy:

• česká webová stránka Zapojmevsechny.cz
• anglická webová stránka LDonline - pre rodičov
  
• kniha: Krejčová, L., Hladíková, Z., Šemberová, K., & Balharová, K. (2018). Specifické poruchy učení: dyslexie, dysgrafie, dysortografie, rádce pro rodiče a učitele. Edika.
• kniha: Zelinková, O. (2015). Poruchy učení: dyslexie, dysgrafie, dysortografie, dyskalkulie, dyspraxie, ADHD. Portál.

            2. Podnecovať spoluprácu so školou a triednym učiteľom - rodič a učiteľ vidia dané dieťa v úplne inom svetle,                      pri úplne iných podmienkach a činnostiach. Výmena týchto informácií môže umožniť vytvorenie čo                                    najlepších vzdelávacích podmienok pre dieťa, vytvorenie bezpečného prostredia pre výuku a v konečnom                        dôsledku môže umožniť aj samotné napredovanie dieťaťa. Ako školský psychológ by sme teda mali rodičov                    motivovať k pravidelným, konštruktívnym konzultáciám s učiteľmi a k spolupráci so školou

            3. V rámci výchovy a vzdelávania dieťaťa je potrebné rodičov smerovať k optimistickým postojom. Dieťa je totiž                  častokrát ich zrkadlom a prístup, ktorý k tejto životnej výzve zaujmú, s najväčšou pravdepodobnosťou                              preberie aj ich dieťa. Rodičia by teda mali mať na pamäti, že je potrebné zameriavať sa na pozitívne stránky                    dieťaťa, na jeho úspechy školské, ale aj životné. Podpora sebavedomia, odolnosti a cieľavedomosti dieťaťa je                  totiž veľakrát dôležitejšia ako známky v škole (Raskind & Goldberg, 2003).

Odkazy, ktoré by sa mohli hodiť:

Video: školská psychologička o ŠPU (19 minút)

Response to Intervention (RTI)

Pomoc pre deti s ŠPU: EEG biofeedback