Geniálny pacienti a šialená doktorka[ŠK1] Analýza diela Fyzikové od Friedricha Dürrenmatta Hra bolo napísaná v roku 1961, premiéru mala v Schauspielhaus v Zürichu 20.2.1962. Toto dielo radíme do druhej kreatívnej fázy, ktorá začala v roku 1955 dielom Návšteva starej dámy a končí 1966 dielom Meteor. Dielo Fyzikové radíme do tragikomédií a prejavujú sa v ňom vesmírne fantázie. Dürrenmatt bol veľkým nadšencom astronómie, preto keď sa v roku 1973 opäť inscenoval dramatický text Fyzikové, namaľoval obraz s názvom Weltraum-Psalm v preklade vesmírny žalm. Toto astronomické nadšenie ho dovodenie k vymysleniu vlastného vesmírneho žalmu. [1] [ŠK2] Ktorý znie v preklade od Bohumila Černíka: „My vydali se do vesmíru k měsíčním pouštím a zapadli do jejich prachu. Už mnozí tam bez hlesu chcípli. Často se však uvařili na Merkuru v olovnatých parách, vypařili. Na Venuši v kalužích oleje Dokonce i na Marsu nás pálilo Slunce, Hřmící radioaktivní a žluté.“ [2][ŠK3] Dielo má dve dejstvá, v ktorých sa prísne dodržiava jednota času, miesta a deja. Tento fakt nám je oznámený pri opise blízkeho okolia. Dej sa odohráva v salóniku vili skromného sanatória s názvom Les Cerisiers. Nachádzame sa medzi tromi fyzikmi, ktorý predstierajú, že sú blázni. Jeden z nich Ernesti si myslí,[ŠK4] že je Albert Einstein, druhý Beutler je presvedčený, že je Sir Isaac Newton a tretiemu Möbiuovi sa zjavuje Šalamún a radí mu čo má robiť. Každý z nich má tajné plány, o ktorých by nemal nikto vedieť, no práve tým, že mali svoje vlastné ošetrovateľky[INS: , :INS] sa ich plány začali ničiť a donútili ich dokonca zabíjať. Zabiť niekoho[INS: , :INS] kto sa im stal blízkym. Strach z odhalenia plánov bol silnejší ako láska. Hra už od začiatku[INS: , :INS] kde sa opisuje priestor a komentuje sa prostredie[INS: , :INS] má nádych grotesky.[ŠK5] O to viac[INS: , :INS] keď sa autor aj na text v zátvorkách[ŠK6] . Zameriava sa na podrobný opis scény ale aj toho čo sa stalo pred tým. Möbius vynašiel veci, ktoré by mohli v nesprávnych ľudských rukách zničiť svet. Preto sa radšej nechal zavrieť do blázinca a opustil tak svoju ženu a troch synov. Pri poslednej návšteve svojej bývalej ženy sa zachoval ako veľký blázon. Na čo povedal: „Tímhle humánním způsobem. Když už je člověk v blázinci, vymaže minulost nejsnáz bláznivým chováním. Teď na mě může rodina s klidným svědomím zapomenut.“ [3][ŠK7] Beutler je členom tajnej služby a má za úlohu dostať Möbiua buď na svoju stranu alebo ho zabiť. Ernesti je členom inej tajnej služby, ktorá má tú istú úlohu. Lenže pri diskutovaní s Möbiuom prídu na to, že je najbezpečnejšie pre všetkých troch bude aj naďalej sa vydávať za bláznov a tým pádom ani jeden z nich nedostane trest, ktorý by pri členoch tajnej služby znamenal odchod zo služby. Möbius sa cíti slobodne už len v sanatóriu. Jednou z podstatných postáv je majiteľka sanatória slečna doktorka Matylda von Zahndová, ktorá nám celú dobu dáva pocit, že je normálna doktorka starajúca sa o pacientov. Táto postava je[DEL: pre mňa :DEL] veľmi zaujímavá[ŠK8] , keďže vlastní sanatórium, stará sa o pacientov, no zároveň o sebe tvrdí, že je z rodiny jediná normálna a aj tak sa snaží vyhovieť štátnemu nadvládnemu. Robí všetko pre to aby sanatórium stále fungovalo. Tvrdí, že jej s tým pomáhajú bohatší pacienti. V druhom dejstve je postava doktorky protikladom troch vedcov. Dürrenmatt preminil vážnu situáciu na komickú, kde sa ukazuje obraz šialenej doktorky a geniálnych pacientov, dodáva to grotesknosť situácie.[ŠK9] [4] V deji sa vyskytuje aj inšpektor, ktorý sa celú dobu len prizerá tomu ako pacienti považovaný za bláznov zabíjajú svoje opatrovateľky. Dodáva mi to pocit, že celú dobu vedel o činnostiach slečny doktorky. Len im prihliadal a keď vedel, že je všetko na správnej ceste a všetko ide podľa plánov doktorky tak odišiel. Skoro do poslednej chvíle nevieme o čo slečne doktorke Zhandovej ide. Až na konci sa dozvedáme, že v skutočnosti tajne kopírovala Möbiuov rukopis a predávala ho, odpočúvala rozhovor medzi tromi fyzikmi. Nasadila si vlastných ošetrovateľov aby traja muži nemohli opustiť sanatórium. Koniec hry je veľmi interesantný, pretože končí predstavením fyzikov, každý o sebe povie pár vecí a odíde do svojej izby. Sú to vlastne ich role, v ktorých ostanú do konca svojho života a nič s tým nemôžu urobiť[ŠK10] Hra bola vďaka svojej obľube upravená aj na rozhlasovú hru, ešte v roku 1962 kedy bola priemerovaná sa z nej stala aj televízna hra. V roku 2000 sa v Štátnej opere v Prahe odohrala premiéra rovnomennej opery na motívy tohto diela. [5] [ŠK11] Zdroje [ŠK12] DÜRRENMATT, Friedrich. Fyzikové: komedie o 2 dějstvích. Praha: Dilia, 1963 Die Physiker. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2023, 12.1.2023 [cit. 2023-03-23]. Dostupné z: https://de.wikipedia.org/wiki/Die_Physiker Duerrenmatt. Dürrenmatt [online]. Nemecko [cit. 2023-03-23]. Dostupné z: https://www.duerrenmatt.net/about/ ________________________________ [1] https://www.duerrenmatt.net [2] DÜRRENMATT, Friedrich. Fyzikové: komedie o 2 dějstvích. Praha: Dilia, 1963 [3] tamtéž [4] https://de.wikipedia.org/wiki/Die_Physiker [5] tamtéž ________________________________ Jde zatím spíše o sled poznámek, nelze se k celku vyjádřit jako k první verzi analýzy. [ŠK1] Citujte řádně - formát i kompletnost údajů. [ŠK2] Je třeba odkázat přesněji. [ŠK3] Vzhledem k tématu hry bych již zde formulovala "opatrněji" - myslí si, nebo to (pouze) tvrdí? Neimplikuji druhý z obou významů, jen doporučuji zvažovat. [ŠK4] V čem to groteskno spočívá? [ŠK5] ??? [ŠK6] Co to znamená? Interpretujte. [ŠK7] Vágní formulace [ŠK8] Sledujete zde více témat naráz, ale žádné důkladně. Pasáž(e) je třeba pečlivě propracovat. [ŠK9] Jde pouze o dílčí poznámky, v tuto chvíli nelze komplexněji komentovat. [ŠK10] nadbytečné. [ŠK11] Nutno připojit další relevantní zdroje. [ŠK12]