SKUTOČNÝ PRÍBEH
Rok
v tibetskom kláštore
Chcela by sa dožiť stodesiatich rokov, no smeje sa, že ju možno ľudská hlúposť skôr zabije. Marianna, ktorá spávala v tibetskom chráme celý jeden rok na dlážke a duchovnými modlitbami strávila väčšinu dňa, si z tajomnej krajiny priniesla aj poznatky z mágie.
Zablúdili ste už niekedy aj vy len tak nepozorovane medzi kŕdeľ detí hrajúcich sa na ihrisku? Ak áno, určite ste tam videli, ako výborne si svoj systém už v detstve zorganizovali. Presne takto si na seba spomína aj Marianna Dluhošová (56), ktorú môžete ako dosť kontroverznú osôbku poznať z nedávnej vtipnej televíznej šou Rozvedení so záväzkami. Aj ona si ešte dnes spomína na dni, keď ako dievčatko všetkým rozprávala, že keď vyrastie, bude lekárkou. Ani netušila, ako blízko už vtedy bola od pravdy.
Rozhodli karty
Už vo dverách nás prekvapila jej krásna pleť takmer bez vrások. „Žiadne krémy nepoužívam, len obočie som si musela dať vytetovat', lebo ho mám riedke," pokojne sa usmieva, keď
34 ŠARM
LIBUSA VIKOROVA
nás usádza v svojej magickej pracovni. „Poniektorí sa sem boja vstúpiť," pokrčí plecami a gestom nám ukáže, kde sa máme posadiť. Ona si sadá hneď oproti. V príjemne farebnej miestnosti nám padajú oči na rôzne dĺžky peria, labky a lebky zvierat a najmä na množstvo sviečok. „Nemyslite si o tom nič zlé, tie zvieracie kúsky mi priniesli známi poľovníci. Ja by som zvieratku neublížila," presviedča nás žena, ktorá si pred príchodom cudzieho človeka vždy vyloží anjelské karty. Tie rozhodnú, či návštevu prijať alebo nie. Aj pred naším príchodom si kartu vybrala, a ako vraví, vedela, že sa k nej dostaneme bez prekážky. Mohli sme teda vstúpiť...
Zostaň tu!
Marianna sa dlhé roky venovala masérstvu. Pred
necelými piatimi rokmi, mala vtedy päťdesiatdva, dostala možnosť od istej českej spoločnosti vycestovať na tri mesiace do Thajska. A práve to sa jej stalo osudným. „Keď som sa raz handrkovala s miestnym predajcom darčekových predmetov, za chrbtom sa mi objavil neznámy Čech, lekár. Spýtal sa ma, čo vlastne v Thajsku robím. Nuž vravím: Učím sa!" vyhrkne pani Marianna a jedným dychom dodá, že bola vtedy milo prekvapená, pretože tvrdohlavému obchodníkovi, ktorý si neustále mrmlal niečo nezrozumiteľné, začala po slovensky už aj nadávať. „Veľmi ho to pobavilo a pozval ma kokteil. Prezradil mi, že sa so mnou chce stretnúť jeden tibetský mních. Videl ma a vraj mám veľmi dobrú auru," vysvetlí a vôbec netají, že ju to zaskočilo. „Stretli sme sa všetci traja o niečo neskôr na tichom
FOTO: PETER MAYER
, Marianna sa po návrate z Tibetu jnevenuje J flen mas^ žam, ale hlavne liečiteľstvu a mágii.
Vysoko v horách a celkom bez slov žila, meditovala a pestovala bylinky. Za dvanásť mesiacov tam Slovenka schudla dvadsaťpäť kíl.
Pri prijímaní do kláštora ju hlavný mních upozornil, že sa bude musieť vzdať svojich vlasov. Musela podpísať aj zmluvu o mlčanlivosti.
mieste. Mních si od nás držal veľký odstup. Lekár všetko tlmočil, a ako prvé ma upozornil, že o našom stretnutí nesmie nikto vedieť. A ja som len cítila teplo a chlad, stále dookola," veľmi živo si spomína na zvláštne stretnutie ešte aj dnes. „Naraz som vo svojej mysli počula, ako niekto kričí: Zostaň tu! Zostaň tu! Nechápala som. No tú istú vetu akoby som uvidela aj v mníchových očiach.,Prečo?' vyhŕklo zo mňa, a až vtedy mi lekár vysvetlil, že sa mních pokúsil so
mnou telepaticky hovoriť. Odpoveďou mi boli slová: vraj aby som sa naučila niečo, čo mám v sebe ešte neprebudené."
Pobyt za tri byty
„Neviem, či to bolo očarením toho momentu, ale súhlasila som," hovorí pani Marianna a dodá, že to vôbec nebolo hlúpe rozhodnutie. Aj keď jej v ceste stálo ešte manželovo .finančné požehnanie', bola rozhodnutá skúsiť dobrodružstvo, ktoré sa jej núkalo. >-
Relax all inclusive
5 nových toboganov nudistická pláž • paintball
Thermal park Bešeňová
tel.: +421/44/430 77 01, fax: +421/44/43928 52 e-mail: info@besenovanet.sk
__r«v    — .___J
www.besenovanet.sk
ŠARM 35
Rok v tibetskom kláštore stál Mariannu toľko peňazí, za ktoré by si pred piatimi rokmi mohla v Prievidzi kúpiť tri trojizbové byty.
SKUTOČNÝ PRÍBEH
„Ešte v tú hodinu som zavolala manželovi aj svojim trom, vtedy už dospelým synom. Myslela som si, že budú prekvapení. No neboli. Prekvapená som zostala asi len ja! Po rýchlom strávení toho, že do Tibetu naozaj môžem bez problémov odísť, ma však čakala ešte jedna nepríjemná záležitosť. Musela som sa spýtať manžela, či mi ten pobyt zaplatí. Nebola som si istá, bol to predsa už môj druhý muž v živote... Zhlboka som sa teda nadýchla a povedala som mu, čo to asi bude stáť," preruší svoje rozprávanie pani Dluhošová, ktorej pri spomienke na Tibet sa ešte aj dnes objaví v očiach iskra. Aj keď, ako nám prezradila, vôbec to nebola malá suma, ktorú mních za zasvätenie do tajov žiadal. „Cena toho ročného pobytu v kláštore vysoko v horách stála toľko, ako vtedy tri trojizbové byty v Prievidzi. No našťastie manžel bol dobrý podnikateľ a celkom sa mu darilo."
V utajení
Počas celého pobytu v tibetskom kláštore bola Marianna medzi mníchmi celkom tajne. „Nikto okrem predstaveného o tom nevedel. On ma prijímal a pred ním som musela podpísať aj zmluvu o tom, že nikomu o živote v kláštore nebudem hovoriť. Upozornil ma však aj na to, že sa pred vstupom do kláštora budem musieť niečoho pre mňa veľmi vzácneho vzdať," nemo pritaká a doplní, že ju vtedy hlavný mních poslal rozmýšľať. „Nevedela som, čo tým myslel. Bola som nepokojná, no keď som si zavrela oči, v tom momente som samu seba videla, ako stojím pred zrkadlom a češem si vlasy. Veru, mala som sa dať ostrihať! A pravda je taká, že s hlavou ako koleno som skutočne vyzera-
la ako muž. A keďže všetci chodia v rovnakých širokých ružovo-oranžo-vých habitoch, zapadla som medzi nich bez akýchkoľvek podozrení," spomína na svoj príchod energická Prievidžanka, ktorá sa v Tibete počas voľných chvíľ starala, ako všetci ostatní mnísi, o zeleninu, kvety a bylinky v záhonoch. „Podotýkam, nesmeli sme medzi sebou prehovoriť ani slovo! A ak nás aj niekedy pustili do dediny, nesmeli sme komunikovať ani s miestnymi ľuďmi. Malo to uchrániť tajomstvá čistoty kláštora pred verejnosťou. Poniektorí však mali vyslovený zákaz odchádzať. Aj preto chodili po potraviny hlavne mladí učni. Mne sa podarilo za celý rok dostať do dediny len trikrát. No bol to hrozný pohľad. Tá veľká chudoba bolela..." zaspomína Marianna a svojimi unavenými očami sa ostro zahľadí do okna. „No najviac ma mrzelo, že som s rodinou nemohla ani len telefonovať. Očista ducha znamenala zbaviť sa mnohých myšlienok a spomienok. Rodinné obrázky museli ísť preč. Aj preto tam človek miestami nadobudne pocit, že to nezvládne."
Schudla dvadsaťpäť kíl
Na tvrdé podmienky si, ako priznáva, len ťažko zvykala. „Žiadny zákusok, žiadna čokoláda. Väčšinou sme dostávali len ryžu, čistú vodu priamo z prameňa a občas aj nejaké tie placky. Schudla som tam dvadsaťpäť kíl. No a kto bol zvyknutý na rozmary dnešnej doby, ako je televízia či rádio, ten mal veľkú smolu. V kláštoroch vládlo úplné ticho. Nielenže sme medzi sebou nemohli prehovoriť ani slovo, v kláštore sa nikoho nesmiete dotknúť ani len rúchom, lebo ho znesvä-títe! Môžete sa mu prihovoriť len telepaticky, aj to
len bokom a nesmiete sa dostať ani do intímnej blízkosti," prízvukuje prísny režim, ktorého súčasťou bolo najmä modlenie a očista duše, každý deň prerušené dvomi prestávkami na stereotypné jedlo. „To nie je žiadny hotel! Mnísi bývali zvyčajne v izbe po dvoch, ja som bola našťastie sama a spávalo sa na rohožiach na dlážke. Deň sa začínal umývaním v studenej vode. Žiadna sprcha, žiadna splachovacia toaleta. A potom každé tri hodiny meditovať, ležať na studenej dlážke v chráme až do neskorých večerných hodín. Tam ste len vy, vaša duša a Ten nad vami," ukáže smerom nad hlavu a vzápätí dodá, že vo svete tibetských kláštorov jej bolo úplne jedno, či sedí na tvrdom kameni alebo na mokrej tráve. Tam sa to totiž bralo ako celkom bežné. „Neraz sme chodili aj po skle a žeravých uhlíkoch bosými nohami. Trénovali sme si tak silu pozitívneho myslenia." Vďaka tomu, že sa na mystickom mieste zasvätila aj do tajov mágie, videla aj svoj vlastný pôrod. Toto milé poznanie sa však veľmi rýchlo zvrtlo na traumu. „Viem, že ma moja mama nechcela a po narodení ma chcela zaškrtiť. Pôrod prebiehal doma, a o tom všetkom vedela iba babica... Musela som jej odpustiť, aj keď ma to poznanie bolelo veľmi dlho."
Chce sa vrátiť
Ako Marianna vraví, rok v tibetskom kláštore ju naučil posúvať ľudí dopredu. „Stálo to za to, ale ku všetkému je potrebná pokora a úcta," vyriekne a dodá, že po opustení kláštora mala v normálnom svete zopár väčších problémov. „Robilo mi veľký problém začať normálne komunikovať, a tak som prvé dni zo se-
ba vydávala iba zvuky, väčšinou Óm. No dodnes mám veľký problém aj s dýchaním. V tých veľkých výškach, kde kláštor leží, je silný a hustý vzduch. Neraz som sa strachovala o to, či sa vôbec ešte dokážem nadýchnuť. Zostala mi z toho fóbia, nedokážem mať nič na tvári." Napriek tomu, že pred životom v kláštore má veľký rešpekt, vraví, že ak by sa mohla ešte vrátiť, tak určite neodmietne. „Už len pre ten krásny zvuk rotačných zvonov, ktoré sa vo vánku vždy rozihrali." Z tibetského kláštora si Marianna nepriniesla iba schopnosť telepatie a liečiteľstvo, doma robí aj čiernu a bielu mágiu. „Na liečenie využívam všetko z prírody, či sú to svetové strany, voda,
blesk i oheň. V čiernej mágii mi zase pomáhajú vône a zvieracie labky či paprčky. Často stačí, ak sa mi niekto na diaľku prihovorí a ja v ľavom uchu počujem, že ma potrebuje," hovorí žena, ktorej tibetské poznatky vyhľadávajú ľudia z celého sveta. Napriek tomu, že iným Marianna Dluhošová bežne pomáha, sebe pomôcť nedokáže. „V tom je ten paradox! Ja musím niekoho požiadať, aby mi pomohol. To je tá výmenná láska, ktorú nás v Tibete učili," vysvetlí tajomná päťdesiatnička, ktorá má za sebou už dve nešťastné manželstvá. Napriek tomu má stále radosť zo života. Teší sa z troch synov, ktorí ju napriek odmietavým postojom svojich manželiek veľmi obdivujú. ■
36 ŠARM