Okamih pred večnou nocou[ŠK1] Britská autorka Sarah Kane je jednou z najvýraznejších predstaviteliek In-yer-face drámy. Termín vytvoril a energicky propagoval Aleks Sierz. Vo svojej knihe In-Yer-Face Theatre: British Drama Today (2001) sa vzťahuje na novú vlnu britskej drámy 90. rokov, ktorá šokovala divákov provokatívnym použitím obscénneho jazyka, nahoty, násilia a tabuizovaných tém. Znepokojuje emocionálnou úprimnosťou a ostrým spochybňovaním morálnych noriem.“[1] 4.48 Psychóza je autorkinou poslednou divadelnou hrou. Sarah Kane celú hru koncipuje ako dramatickou báseň. Pred dokončením navrhla režisérovi Jamesovi MacDonaldovi obsadiť inscenáciu mužom – doktorom a dvoma ženami, v texte sa však zoznam postáv nenachádza. [2] Všeobecne tu nenarazíme na klasickú štruktúru drámy, ako napríklad na prefixy prehovorov, zoznam postáv, scénické poznámky atď. Ide o experimentálnu hru pripomínajúcu lyrickú báseň „Kaneová ve své práci postupne minimalizuje text ve prospech obrazu. Díla mají symbolickou podobu“ [3] Text pôsobí ako vnútorný monológ či dialóg, keďže sa v ňom nenachádzajú prefixy prehovorov, len repliky, ktoré vizuálne pôsobia ako báseň. Pomlčky implikujú dialóg medzi dvoma postavami. Vzhľadom k tomu, že text sa nevzťahuje ku konkrétnemu adresátovi a je primárne v prvej osobe singuláru, pôsobí ako inherentný prehovor jednej osoby. V rámci hry môžeme sledovať aj dve pasáže, v ktorých sa namiesto slov nachádzajú náhodné čísla. Sarah Kane tu odkazuje na dvojminútový klinický test (The Serial Sevens Test) na meranie intelektuálneho poškodenia pri psychiatrických poruchách. Úlohou pacienta je odčítať od čísla sto číslo sedem, a pokračovať tak s výsledným číslom až pokiaľ sa priblíži k nule. [4] Čísla v hre 4.48 Psychóza nie sú podľa kritérií tohto testu správne, a teda pacient trpí nejakou poruchou. Okrem zakomponovania klinického testu sa v texte nachádza aj psychiatrický posudok. Z toho vyplýva, že Kane ponúka fókus [ŠK2] do bežnej praxe psychiatrických zariadení. Čísla 4.48 odkazujú na čas, v ktorom sa [INS: (kdo) :INS] pravidelne zobúdzala s čistou hlavou a jasnými myšlienkami.[5] V texte ho Sarah Kane nazýva aj ako šťastnú hodinu: „happy hour kdy přichází jaro teplá tma která mi vysaje oči“ Môžeme to však interpretovať ako „okamih najhlbšej duševnej krízy“ [6], kedy Sarah Kane osobne prežívala myšlienky na samovraždu najintenzívnejšie, čas, kedy z nej patologická depresia saje život. Sarah Kane v hre obzvlášť rozoberá tému samovraždy, ktorá je úzko spojená aj so samotnou autorkou, keďže sa tesne po dopísaní tejto hry v nemocnici obesila, čomu predchádzali dlhodobé psychické problémy. Je však otázne, či v tomto kontexte môžeme text považovať iba za list na rozlúčku, prípadne ako manifest vlastnej samovraždy.[ŠK3] Pretože takéto konštatovanie môže veľmi jednoducho banalizovať celú jej tvorbu. Mark Ravenhill, taktiež predstaviteľ in-yer-face drámy a priateľ Sarah Kane, to opísal nasledovne: „Je riskantné nahliadať na dielo Kane ako na jednu dlhú prípravu na samovraždu... Len jej posledná hra 4.48 Psychóza bola napísaná v období depresií a hospitalizácie – aj cez to nekončí jednoznačne. Je v nej záblesk osvietenia – v živote alebo smrti? K jej hrám by sme mali pristupovať skôr ako k dielam autorky obdarenej veľkým hnevom a sardonickým humorom, ktorá videla krutosť sveta, ale zároveň schopnosť človeka milovať.“ [7] Kane v tomto diele nemusí hovoriť iba o vlastnej vízii samovraždy, ale aj o všeobecnom zúfalstve človeka, ktorý nad týmto činom uvažuje. Nenahliada na svet len v pesimistickej a nihilistickej perspektíve. „Nic netrvá věčně (kromě toho nic)“ (23) Ale opisuje intenzívnu túžbu po láske a harmónii, ktorá je pre hlavnú postavu poslednou nádejou. V konkrétnej časti textu (od strany 24-26) môžeme vnímať jednotlivé vety ako „zoznam“ toho, čo by mala resp. chcela: „dosáhnout cílů a naplnit ambice“ až po „... získat náklonnost vytouženého Druhého... být milována. být svobodná“ (24-26) Hlavná postava síce konkrétne pomenúva svoje potreby, ale nie je schopná ich realizovať, pretože jej v tom bránia depresívne stavy, a tým pádom sú jej dispozície obmedzené. A teda, čo ak nedokáže milovať, avšak chce byť milovaná? V dialógu s doktorom hlavná postava hovorí, že je jej poslednou nádejou on, ale doktor odpovedá: „vy nepotřebujete přítele, vy potřebujete doktora“ (26). V tejto replike sa naráža na psychiatrickú liečbu ako istú nevyhnutnosť v súvislosti s jej psychickým stavom: „...člověk nemůže mít rád nikoho kdo nemá rád sám sebe“ (27) A zároveň kladie otázku, čo ponúka svojim priateľom za to, že sú jej oporou, resp. dokáže byť aj ona oporou pre nich? Je možné, aby s niekým viedla harmonický vzťah, keď nedokáže milovať ani samú seba? Doktor potrebuje, aby jeho priatelia boli príčetní - aby ich vzťah bol vyrovnaný a obohacujúci. Postava ženy je tá, ktorá potrebuje oporu, ale nevie to ponúknuť druhým, pretože bojuje so seba-deštrukčnými sklonmi, ktoré sú produktom nenávisti k sebe samej a vedú k myšlienkam nad samovraždou. A ako dialóg prúdi ďalej, hlavná postava seba-reflexívne zhodnotí: „zlobím se protože chápu ne proto že bych to nechápala“ (28) Hnevá sa pretože je v nej vnútorný rozpor medzi tým, čo by mala/chcela robiť a tým, čo nevie ovládať – nevie ovládnuť vlastné depresívne stavy. Hra 4.48 Psychóza je okrem iného dôležitá preto, že otvára tému psychických porúch z pozície osoby, ktorá ňou trpí. A či sa už rozhodneme separovať autorku od diela, alebo budeme text vnímať ako osobnú spoveď – ostane v ňom aspekt subjektivity a osobitej skúsenosti človeka s duševnou chorobou. Intímna sonda do mysle nešťastného človeka, ktorú Sarah Kane sprostredkúva, slúži v prospech povedomia o stavoch depresie, seba-deštrukčných sklonoch, či praktikách psychiatrických zariadení. Atmosféru zintenzívňuje nepravidelná štruktúra drámy, lyrizácia jazyka, či artefakty z prostredia psychiatrickej liečebne apod. Aj napriek pesimizmu, ktorý vyplýva z hlavnej témy hry, Sarah Kane prináša istú nádej, happy hour, okamih pred večnou nocou: „Pamatuj si to světlo a veř tomu světlu“ (5, 21) Zdroje: BROCKETT, Oscar G. a Franklin J. HILDY. Dějiny divadla. Preložil Milan LUKEŠ. Praha: Divadelní ústav, 2019. ISBN 978-80-7008-225-6. HOFFMANNOVÁ, Andrea. Násilím proti násilí: divadlo in-yer-face. Olomouc: Univerzita -Palackého v Olomouci, 2015. ISBN 978-80-244-4860-2 KANEOVÁ-, Sarah. 4.48 Psychóza. Preložila Jitka SLOUPKOVÁ. Praha: Divadelní ústav, 2002. ISBN 80-7008-130-9 MANNING, Robert Thomas. The Serial Sevens Test. [online] JAMA Network, 1982 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: SIERZ, Aleks. In-yer-face theatre. [online], 2010 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: 'Suicide art? She's better than that'. The Guardian, 2005. [online] 2005 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: ________________________________ [1]SIERZ, Aleks. In-yer-face theatre. [online], 2010 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: [2] HOFFMANNOVÁ, Andrea. Násilím proti násilí: divadlo in-yer-face. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015. s. 93. ISBN 978-80-244-4860-2 [3] HOFFMANNOVÁ, Andrea. Násilím proti násilí: divadlo in-yer-face. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015. s. 121 ISBN 978-80-244-4860-2 [4] MANNING, Robert Thomas. The Serial Sevens Test. [online] JAMA Network, 1982 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: [5] HOFFMANNOVÁ, Andrea. Násilím proti násilí: divadlo in-yer-face. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015. s. 93. ISBN 978-80-244-4860-2 [6] BROCKETT, Oscar G. a Franklin J. HILDY. Dějiny divadla. Preložil Milan LUKEŠ. Praha: Divadelní ústav, 2019. s.928. ISBN 978-80-7008-225-6. [7] 'Suicide art? She's better than that'. The Guardian, 2005. [online] 2005 [cit. 2023-05-02]. Dostupné na: ________________________________ Doporučuji ještě dílčí úpravy textu (vč. formální stránky), ale jinak lze analýzu považovat za hotovou a zdařilou. [ŠK1] Je to slovensky správně? Něco ve smyslu českého "podniká exkurz"? [ŠK2] Je myslím potřeba se ptát, co by tato intrepretace znamenala. Ale tu otázku si nemusíte klást, ani ne zde... [ŠK3]