Monika Slodičková Analýza dramatického textu A. P. Čechov – Višňový sad (1904) Dramatický text Višňový sad napísal autor Anton Pavlovič Čechov priamo pre Moskovské umelecké divadlo. „V septembri 1903 v liste Nemirovičovi-Dančenkovi svoju hru charakterizoval nie ako drámu, ‚ale komédiu, miestami dokonca frašku[ŠK1] ‘.“[1] Višňový sad je vskutku komédia v štyroch dejstvách[ŠK2] . „Pri naštudovaní Višňového sadu v Umeleckom divadle v interpretácii hry došlo k posunu smerom k tragicko-lyrickej dráme. Hoci autor trval na tom, že napísal komédiu a hra je zle vyložená...“[ŠK3] [2] Čechovova poetika je na rozhraní tragédie a komédie, takže už samotný žáner hry je polemický.[INS: Jak uvádí...Lindovská :INS] „... konflikt tkvie v protiklade medzi vysokými túžbami a nádejami dramatických postáv a ubíjajúcou realitou všedného dňa, ktorá im bráni v ich realizácii.“[3] Z tohto hľadiska by sme mohli hru nazvať tragickou. „Zdroj konfliktu sa hľadá buď mimo postáv, v prostredí (na vine nie je nikto, vinné sú okolnosti, kolobeh každodennosti ako taký), alebo naopak: zdroj problémov je v ľuďoch, ktorí svojím konaním-nekonaním vytvárajú okolnosti, banalizujú život. Čechov prízvukoval, že chce ľuďom ukázať, ako zle a nudne žijú. Dúfal, že keď to pochopia, zmenia svoj život k lepšiemu.“[4] Komickou sa stáva práve pasivita postáv. „Čechov sa snaží predviesť divákovi grotesknosť každodennosti, dramatizmus banality, poéziu, ale aj neznesiteľnosť všednosti.“[5] Okrem toho sa vysmieva ľudskej nostalgii a sentimentu a v neposlednom rade ruskej šľachte a aristokracii. [ŠK4] [ŠK5] [INS: :INS] Dej sa odohráva na troskotajúcom vidieckom sídle statkárky Ranevskej. Čechov nám aj vo Višňovom sade predostiera obraz ruskej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia. Stretávajú sa v ňom dva protikladné svety, dve éry, pričom jedna, tá stará, ako to už býva zvykom, zaniká a tá druhá, čiže nová práve vzniká. Starý svet, a teda ruskú aristokratickú spoločnosť, predstavuje predovšetkým majiteľka panstva Ranevská, jej brat Gajev a komorník Firs. Nový svet, a teda novú spoločenskú triedu predstavuje najmä zanietený podnikateľ Lopachin. [ŠK6] Štýlovo hra prechádza z realizmu do symbolizmu, dokonca až k formám absurdity.[ŠK7] Hlavným symbolom je jednoznačne samotný višňový sad, ktorý predstavuje rodinnú súdržnosť, veľkoleposť šľachtických statkov a nostalgické spomienky na minulosť[ŠK8] . Predaj višňového sadu v zmysle zapredania[ŠK9] minulosti je hlavným zdrojom napätia. Dramatik Čechov sa vracia k antickej tradícii[ŠK10] , keď všetky dôležité udalosti necháva odohrať sa mimo scény. V prípade tejto hry je to dražba statku, teda višňového sadu. Následné sekanie sadu, ktoré počuť v pozadí, je metaforou pomaly zanikajúcej aristokracie a starej éry. Jedným z absurdných prvkov v hre je okrem témy absurdity každodenného života aj silná téma nekomunikácie, a síce neschopnosti komunikácie medzi postavami. Absurdným sa stávajú napríklad Lopachinove pomyselné pytačky, ktoré sa koniec koncov nezrealizujú, pretože zlyhá komunikácia. Kompozícia hry je cyklická. „Začiatok a koniec hry sa v sebe zrkadlia ako prevrátený odraz, ako inverzia. Príchody sa menia na odchody, stretnutia na lúčenia atď.“[6] Na začiatku Ranevská prichádza z Paríža a na konci do neho zasa odchádza. Rovnako tak môžeme pozorovať kolobeh prírody, a síce premenu ročných období. Hra sa začína v máji a končí v októbri. To znamená, že na začiatku sú višne na stromoch vo višňovom sade v kvete a na konci už dávno odkvitli. „U Čechova človek a príroda žijú jednotným rytmom.“[7] A tak ako príroda sa na začiatku rodí a na konci vyhasína, tak aj dramatické postavy sú v prvom dejstve plné nádejí a túžob a postupom plynutia času a dejstvami sa musia chtiac, či nechtiac vzoprieť krutej realite, ktorej súčasťou je aj smrť. „Drámu premeny šťastia na nešťastie dramatik ukazuje ako drámu času, drámu, ktorá má isté trvanie v čase a prináša výzvu vyrovnať sa s únavnou cyklickosťou ľudského bytia.“[8] Komorník Firse na konci umiera so sídlom a sadom ako posledný článok umierajúceho minulého režimu. [ŠK11] Višňový sad je jedinou veľkou Čechovovou hrou bez lekára, ktorý má symbolizovať prítomnosť nejakej choroby. Absencia lekára sa dá interpretovať ako prítomnosť už samotnej smrti v podobe Firsa. Zaujímavosťou je, že Višňový sad je poslednou Čechovovou hrou a pól roka po jej premiére zomrel[ŠK12] . P.S.: Chcem sa určite ešte venovať dramatickým postavám a vzťahom medzi postavami. ZDROJE: PRIMÁRNE ČECHOV, A. P.: Višňový sad. Praha: DILIA, 2000.[ŠK13] SEKUNDÁRNE LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0 SZONDI, P.: Teória modernej drámy. Bratislava: Tatran, 1969. ________________________________ [1] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 109. [2] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 110. [3] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 119. [4] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 120. [5] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 119. [6] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 118. [7] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 118. [8] LINDOVSKÁ, N.: Dramatik Anton Pavlovič Čechov. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2022. ISBN 978-80-8195-106-0, s. 118. ________________________________ Citovala bych jen jádro sdělení - tu charakteristiku. Zbytek stačí parafrázovat s odkazem na zdroj. [ŠK1] Styl: Nač kladete důraz? Na to, že jde o komedii, nebo na informaci, že má hra čtyři dějství? Uvědomuji si, že zdůrazňujete žánr, ale formulace je zavádějící. [ŠK2] Doporučuji parafrázovat. [ŠK3] Pozor na práci pouze s jedním zdrojem. Přiznejte otevřeně autoritu (Lindovskou), která tuto žánrovou charakteristiku formulovala, a zaujměte k ní jako k autoritě postoj. Můžete naprosto souhlasit např. ve smyslu "žánrovou charakteristiku díla výstižně formulovala ...", nebo nesouhlasit či doplnit atp. [ŠK4] Ještě poznámka k práci s knihou N. Lindovské, respektive se sekundárními zdroji obecně: dejte si pozor, abyste nesklouzla k referování / referátu. Sekundární literaturou byste měla podkládat své myšlenky. V analýze nejde o kompilaci zdrojů. Ta může být je její dílčí součástí. [ŠK5] Souhlasím, ale bylo by vhodné tento "střet" detailněji charakterizovat. Jinými slovy, jak ho Čechov jako autor prostřednictvím dramatického textu modeluje? [ŠK6] Přísně vzato byste měla ty termíny vyložit - v jakém smyslu jich zde používáte, o koho se při jejich chápání opíráte. Jsou různé definice těchto "ismů". [ŠK7] Stálo by za komentář, jak se tento symbol propisuje do dialogů, jak se o něm hovoří.... (případně kdo o něm kdy hovoří). [ŠK8] Zaprodání nebo prodání? [ŠK9] Je to jen "antický" princip? [ŠK10] Pozor na to, aby ve vaší práci nepřevažovalo referování o obsahu knihy N. Lindovské. [ŠK11] To je opravdu "jen" zajímavost. Pro analýzu, navíc takto rozsahově omezenou, je spíše nerelevantní. [ŠK12] Bylo by vhodné uvést, v jakém překladu jste hru četla. Při analýze doporučuji zmínit tuto informaci přímo v textu práce. [ŠK13]