Čínske prepisy


čítania čínskych reálií cez sinojaponskú výslovnosť – len pokiaľ ide o Japonsko, inak treba udať
pôvodnú čínsku výslovnosť v jej dnešnej spisovnej – pekingskej – podobe. Je to spisovná pekingská
čínština (pchutchungchua) - chybne označovaná aj anglicizmom „mandarínčina“ z angl. mandarine
(Chinese) = čínština dvorních úředníků)

prepisy čínštiny: česk(oslovensk)ý, medzinár. pchinjin, starší medzinár. Wade-Giles.

http://madcat.library.wisc.edu/help/wadetopinyin.pdf


-(ne)delenie slov na slabičné morfémy: Pej-ťing....Beijing....Pei-ching

-základné rozdiely:

kontrast neprídychová - prídychová:

           p - pch..................b - p............p - p’

tvrdé: č(a) – čch(a)..........zh – ch.......ch - ch’

            mäkké: ť(ü) – čch(ü).......j(u) – q(u)...ch(ü) - ch’(ü)

kontrast mäkké ś – tvrdé š :

s(ü) – š(u)....x(u) – sh(u)....hs(ü) – sh(u)

mäkké ćch – tvrdé čch:

čch(ü) – čch(u)...q(u) – ch(u)....ch’(ü) – ch(u)

rozdiel záverová samohláska ə - slabičná spoluhláska:

            že - ž’....re – ri..........je – jih

            če - č’....zhe – zhi.....che – chih

            še - š’.....she – shi....she – shih


Názvy čínskych dynastií

chronologicky:

Šang, Čou, Čchin, Chan

(zlom letopočtov)

pozdný Chan, Tchang, Sung, Jüan, Ming, Čching.

            Ide o obdobia, v ktorých vládol vždy jeden rod. Tieto obdobia sa však nenazývali podľa
priezviska týchto vládcov (napr. tchangskí cisári boli z rodu Li), ale sú to symbolické názvy.
Preto stačí hovoriť „dynastia Tchang, obdobie Tchang, štát Čou, ríša Tchang/Tchangská ríša“,
netreba „obdobie dynastie Tchang“.

            Názvy dynastií sa v západnej sinológii používajú aj v plurále (Tchangové), čo je však
skôr odborný slang a nie je presný. Názvy dynastií totiž označujú celé dynastické obdobie,
a neoznačujú ľudí či príslušníkov cisárskeho rodu.


https://ivanrumanek.blog.sme.sk/c/387685/transkripcia-cudzich-slov-z-azijskych-jazykov-v-spisovnej-
slovencine-i.html