|sPOloß 'eľoni en- sled0vať eali20v^ 0 zistené; fSaKDH adPricmc. i SNS. Na ami SDn f11 v celom postupný o voľbách vr. 1994 ř regional- í >92HZDS vr. 1994 lo oslabo- j 1). 3S a SDĽ ietalKDH j >m tu bolo bilnébolo iDS-ODS ) elektorát vr. 1998. a podpora 'ch skupín vyplynuli otázkam). :kokatolí-:ialisti, li-:ti (Krivý, religií Geografické aspekty religióznych systémov vo svete vvznamnejšimi religióznymi systémami na svete sú kresťanstvo (32,4 %), islam !ioŔ %). hinduizmus (12,8 %), taoizmus a konfuciánstvo (6,3 %) a budhizmus V rámci kresťanstva je dominantnou vetvou katolicizmus, nasledovaný pro- tantizrnom, ostatnými kresťanskými vyznaniami a pravoslávím. Pomerne početnú . jnu obyvateľov sveta tvoria bezkonfesijní (15,5 %). pprlfiliii Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % |j^PÜ"stv0 1 893 867 32.4 % Ykntnliciynus 1 040 354 17,8 % fpZäéstantizmus 333 913 5,7 % [pravoslávie 223 204 3,8% Whiatné kresťanské relígie 296 396 5,1% Islam 1 147 494 19.6 % Budhizmus 353 141 6,0 % .fudaizmus 14 890 0.3% Hinduizmus 746 797 12,8 % Džinizmus 4 016 0,1% Sikhizmus 22 518 0,4% Zoroastrizmus 272 0.0% Šintoizmus 2 672 0,0% Taoizmus a konfuciánstvo 369 446 6,3% Primárne relígie a špiritizmus 232 135 4,0% Nové relígie 98 699 1.7% Bahaizmus 7 666 0,1% Bez vyznania a ateisti 906 895 15,5 % Ostatní 48 321 0,8% Počet obyvateľov 5 848 739 100.0 % Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 11: Počet vyznávačov jednotlivých religií vo svete vr. 1997 Pri porovnaní so stavom na začiatku 20. storočia je možné konštatovať, že vzostup podielu zaznamenali islam (z 12,4 % v r. 1900) a hinduizmus (z 12,4 % v r. 1900). Mierny pokles zaznamenali kresťanstvo (34,4 % v r. 1900), budhizmus (7,8 % v r. 1900). Väčší pokles bol zaznamenaný u čínskych religií (23,5 % v r. 1900) a primárnych religií (7,4 % v r. 1900). Celkove došlo k poklesu miery religiozity obyvateľstva sveta vplyvom sekularizácie a v niektorých oblastiach násilnej ateizácic. Kým V r. 1900 sa k bezkonfesijným a ateistom zaradilo 0,2 % obyvateľov sveta, v r. 1997 'o bolo už 15,5 % obyvateľov sveta (Park, 1994, Rinschede, 1999). 247 ueugwjiu religii é-ZtohXl Rozmiestnenie jednotlivých religióznych systémov vo svete nieje rovnomerné, ĺ t. dôvodu je potrebné osobitne sledovať jednotlivé svetadiely a v ich rámci religjAjjJ geografické regióny, ktorých sme vyčlenili 23. Svetadiel/rejiión prevládtgííce a význanwie zpstíipetié religiózne systém EUROPA kresťanstvo Severná Európa protestantizmus Západná a juhozápadná Európa katolicizmus, protestantizmis Stredná Európa katolicizmus, protestantizmus, pravoslávie Juhovýchodná Európa pravoslávie. katolicizmis. sunnitský islam Východná Európa pravoslávie AFRIKA kresťanstvo, islam, primárne rdígic Severná Afrika islam Transsaharský región islam, primárne relípie Rovníková a južná Afrika kresťanstvo, primárne relipje Ostrovná Afrika kresťanstvo, Lslam ÁZIA islam, hinduíznus, taoLonus a koflfuáánstvo, budhizmus, kresťanstvo Juhozápadná Ázia islam kresťanstvo, judaizmus Stredná Ázia islam pravoslávie Južná Ázia hinduizmus, islam budhizmus, sikhizmus Juhovýchodná Ázia budhizmus, kresťanstvo Austronézia islam kresťanstvo Východná Ázia budhizrrus. konfuciáristvo. taoizrrus. šintoizmus AUSTRALIA a OCEÁNU protestantizmis, katolicizmus, primárne a miestne kuky Austrália a Nový Zéland protestantizrrus. katolicizmus, primárne relíjae Papua a Nfclanézia protestantizmus, katolicizrrus, primárne relígie Mkronézia a Polynézia protestantizmus, katolicizmus, rrimáme relígie SEVERNÁ AMERIKA protestantizmus, katolicizmus Kanada katolicizmus, protestantizmus USA protestantizmus, katolicizmis. judaizmus' LATINSKÁ AMERIKA katolicizmus, protestantizmus, miestne kulty __. Stredná Amerika katolicizmus ____, Karibský región katolicizmus, protestantizmus, miestne kulty Južná Amerika katolicizmus _^ Tabuľka č. 12: Religiózno-geografické regióny sveta 248 F relígíi .. 249 Ueograjia religii 8.1. Geografické aspekty relígií v Európe Európa je zväčša kresťanským svetadielom. Ku kresťanstvu sa hlási 75,7 % obw ľov Európy (vrátane Ruska). Okrem toho je pre Európu príznačný najvyšší n-bezkonfesijných a ateistov (18,8 %) spomedzi všetkých svetadielov. V rámci UP livých základných prúdov kresťanstva sa najvýraznejšie uplatňuje katoliciznr ktorému sa hlási 39,3 % obyvateľov. K pravosláviu sa hlási 22,9 % a k protestan; 11,8 % obyvateľov. Z mimokresťanských cirkvi má výraznejšie zastúpenie h (4,3 %) a judaizmus (0,4 %). Z hľadiska konfesijnej štruktúry obyvateľstva je nr Európu rozdeliť na 5 religiózno-geografických regiónov: severnú, západnú a jr1 padnú, juhovýchodnú, východnú a strednú Európu. Relígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvatel'ovví Kresťanstvo 552 183 75,7% Katolicizmus 286 902 39,3 % Protestantizmus 85 924 11,8% Pravoslávie 166 908 22.9 <7< Ostatné kresťanské religie 12 449 1,7% Islam 31347 4,3% Budhizmus 1478 0,2% Judaizmus 2 932 0,4% Hinduizmus 1520 0,2% Sikhizmus 497 0,1 % Taoizmus a konfuciánstvo 226 0,0% Primárne religie 1 220 0,2% Nové religie 122 0,0% Bahaizmus 104 0,0% Bez vyznania a ateisti 137 203 18,8% Ostatní 337 0,0% Počet obyvateľov 729 169 100.0 % _ Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. * vrátane Ruska Tabuľka č. 13: Počet vyznávačov jednotlivých relígií v Európe* vr. 1997 V severnej Európe dominuje protestantizmus. Jej vymedzenie je širšie ako geografické hranice. K protestantským krajinám patria (Filipi, 1998, s. 117) Islan^ % obyvateľov), Faerské ostrovy (97 %), Nórsko (96 %), Švédsko (97 %), & (97 %), Fínsko (94*%) a Estónsko (26 %). V týchto krajinách (vrátane Grónska)_ prevahu evanjelici augsburského vyznania (luteráni). V menšej miere sú tu zas' ďalšie protestantské cirkvi - baptisti (Švédsko, Nórsko), metodisti (Nórsko), 250 Ojo0Si^li---------------------^------------------------------ • Hmcho dňa (Dánsko, Nórsko), členovia armády spásy (Švédsko). Na krajnom tisti sie donskú Sa možno stretnúť so šamanizmom (Laponci, Eskimáci). Z ďalších severea , ^^ cjrkví sa vyskytujú moslimovia a budhisti (najmä vo Švédsku), m^h protestantského regiónu možno zaradiť aj Veľkú Britániu (anglikáni) a se-D"t0 . Holandska (provincie na sever od Rýna). Vo Veľkej Británii sa popri an-vernu strctávame s kalvinizmom (presbyteriáni v Škótsku a menej v Anglicku *\ sc) metodizmom (severné Anglicko a Cornwall), baptizmom a v malej miere 8 tatnvmi protestantskými denomináciami (Púčkov, 1978). Severné Írsko (Uls-%s ■ z|o2jtú religióznu štruktúru, v ktorej dominujú protestanti (63 %), početná je líčka menšina (35 %). Stret záujmov týchto skupín viedol k eskalácii napätia a od *i Q69 v Ulsteri prebieha občianska vojna, ktorá si vyžiadala v r. 1969-1994 vyše \ tisíc obetí teroristických útokov (konflikt odráža okrem religióznych aj sociálne ekonomické napätia). Katolicizmus sa vyskytuje aj v iných častiach Veľkej Británie najmä na severe a juhovýchode. Popri tom, vďaka intenzívnym imigračným vlnám po druhej svetovej vojne sú medzi prisťahovalcami hojne zastúpení hinduisti (1 %), sikhovia (1 %), judaisti (1 %), moslimovia a budhisti. V Holandsku tvoria protestanti 25 % obyvateľstva, pričom tu dominuje kalvinizmus. Protestantskými regiónmi sú všetky provincie ležiace severne od Rýna a provincia Zeeland v juhozápadnej časti krajiny. V severnej Európe pomerne výrazne pokročil sekularizačný proces. V tomto smere je potrebné opatrne interpretovať štatistiky o religióznej príslušnosti obyvateľstva, pretože v mnohých prípadoch ide len o formálnych príslušníkov jednotlivých cirkví, ktorí nie sú praktizujúcimi členmi cirkví. Vysoké zastúpenie majú ateisti v Estónsku. V západnej a juhozápadnej Európe dominuje katolicizmus. Do tohto regiónu zaraďujeme Írsko, juhovýchodné Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Francúzsko, Španielsko, Andorru, Portugalsko, Maltu, Monaco, Taliansko, San Marino a Vatikán. Vo všetkých uvedených krajinách predstavujú rímskokatolíci rozhodujúcu väčšinu obyvateľstva. Írsku tvoria katolíci 95 % obyvateľstva. Protestantskú menšinu tvoria anglikáni a : csbyteriáni (najmä pri hraniciach so Severným írskom a južne od Dublinu), žije tu J nepočetná skupina judaistov. Katolíckymi provinciami v Holandsku sú Severné , antsko a Limbursko. Okrem rímskokatolíkov tu žijú malé skupiny starokatolí- slT UXemoursku tvoria katolíci 95 % obyvateľov, v Belgicku 75 % (tuje početná Vo f* k^konfesijných a malá skupina židov - obmedzuje sa na Brusel a Antverpy). rancúzsku sa ku katolicizmu hlási 82 % obyvateľov štátu. Pomerne početná je ská _ czk°nfesijnych, ktorá je výsledkom sekularizačných procesov. Protestant- niu enš'na je vo Francúzsku pomerne málo významná (1,4 %). Prívrženci kalviniz- Mar JU V ^ar'*' a v niektorých okrajových územiach (Normandia, Pyreneje, okolie 1 lc). luteráni sú sústredení v Alsaskú a Lotrinsku. V Paríži a okolí (v menšej 251 ueögrajia reiigii miere aj v iných veľkých mestách - Marseille, Lyon, Nice a Toulouse) žije judaistická menšina (1,3 % - cca 600 tis., čo je najviac spomedzi európskych L Vďaka imigrácii rastie podiel moslimov (4,5 %), ktorí pochádzajú najviac z Alž Tuniska a Maroka. Silné pozície má katolicizmus v Španielsku (94,2 %) a por, sku (92 %, najmä na severe). Protestantov v oboch krajinách je veľmi málo nr omnoho menej pokročilá je sekularizácia v porovnaní s Bcneluxom a severnou ropou. Špecifický charakter má Gibraltar, kde sú rímskokatolici síce v nr» (77 %), ale pomerne výrazné zastúpenie majú anglikáni (7 %), moslimovia (7 %\ J (2,5 %) a ini. Taliansko je taktiež výrazne katolícka krajina (97,2 %). Vo vysoí dustrializovanej a urbanizovanej severnej časti krajiny sa prejavili efekty sekula nčho procesu. Protestantov je málo, v Picmonte žije známa, ale málo početná vak sekta. Grécka a albánska menšina, žijúca najmä v Apúlii a južnej Kalábrii a sča Sicílii, sa hlási ku gréckokatolíkom.V krajine žije malá židovská menšina (cca 30 ( Vatikán (100 %) a San Marino (99,8 %) patria k štátom s najvyšším podielom] skokatolíkov na svete. Stredná Európa má pomerne pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Väčšina vateľstva sa hlási ku katolicizmu, avšak významné pozície má protestantizmus východných regiónoch sa vyskytuje aj pravoslávie. V niektorých častiach regiói prejavili výrazné sekularizačné tendencie, ktoré mali v postkomunistických kraji silnú väzbu na násilnú atcizáciu spoločnosti. Stredná Európa je teda z religio! geografického hľadiska, najmä vo svojej východnej časti, prechodným územím dzi západo - a východokresťanskou kultúrou. Do tohto regiónu možno zaradiť Š čiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Česko, Sloí sko, Poľsko a dve pobaltské krajiny - Litvu a Lotyšsko. Švajčiarsko je krajinou s miernou prevahou katolicizmu (47 %) nad protestantizn ; (43,5 %). Protestanti (kalvinizmus) prevládajú v kantónoch Bern, Appenzel Auj Rhoden, Schaffhausen, Vaud, Zürich, Ncuchatcl, Bascl-vidick, Bascl-mesto, Tni a Glarus. Katolíci prevládajú v kantónoch Untcrwaldcn-Obwaldcn, Valais, App1 Inner-Rhodcn, Uri, Schwyz, Unterwaldcn-Nidwalden, Ticino, Freiburg, Luzern,4p St. Gallen, Solothurn, Ženeva, Graubünden a Aargau. Vďaka diferencovaným P«* metrom prirodzeného pohybu obyvateľstva sa v ostatných decéniách zvyšuje • l-s penie katolíkov na úkor protestantov. Vo Švajčiarsku pôsobia aj iné mens« 1 testantské cirkvi (metodisti, adventisti), židia a starokatolíci. Ich počet však*1" vysoký. V Lichtenštajnskú dominujú katolíci (86 %), protestanti tvoria 8 % oby1 ľov. Pomer medzi katolíkmi (34 %) a protestantmi (39 %) v Nemecku je vyroVJ £ Značný podiel majú bezkonfesijní. Z iných religióznych systémov je tu zastúp« lam (3 %) ajudaizmus (0,1 %). Protestanti dominujú v Šlezvicku-Holštajnsku, ^d ľ bursku a Prednom Pomoransku, Berlínc-Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, s Durýnsku, Dolnom Sasku, Brémách a Hessensku. Protestanti v Nemecku si 252 v ^ ku.\Vürttcmbcrsku a v oblasti Hornej Lužice na východe Saska. Okrem kato-___rntPKantov žije v Nemecku početná moslimská menšina, tvorená najmä imig- Jkov a protestantov zne v I religU jzmu (celkom 30 %), menej ku kalvinizmu (najmä na severe v Dolnom Sasku. *lütera ku Falcku, Lippe a Bádcnsku). V niektorých oblastiach vznikli spojené lute-^^"kalvínskc cirkvi (napr. vo Vestfálsku, Porýní, Brémách, Hessensku a Nasav-r*nS c ku Sasku-Anhaltsku, Bcrlín-Brandcnbursku). Katolíci sú rozšírení najmä sku; , m a južnom Sársku, Bavorsku, Porýni-Falcku, Severnom Porýní-Vestfálsku, i z Turecka. Religiózny obraz Nemecka dotvárajú starokatolíci a židia. V Rakúsku ra"-' prevahu katolíci (85 %). Protestanti (5,7 %) sú rozmiestnení po malých skupin-• h v celej krajine. Kompaktnejšie územie zaberajú (luteráni) v mestečku Hallstatt kolí pri rovnomennom jazere juhovýchodne od Salzburgu. V Rakúsku žijú aj sta-katolíci (32 tis.) a židia (10 tis). Slovinsko je prevažne katolícke (70,8 %), v malej miere sú tu zastúpení protestanti (1 %), moslimovia (1 % - imigranti z Bosny), pravoslávni a gréckokatolíci (2 % - najmä príslušníci srbskej menšiny). Početnú skupinu tvoria bezkonfesijní. Maďarsko sa vyznačuje prevahou katolicizmu (64 %), avšak výrazné zastúpenie má aj protestantizmus (25 %). V zadunajskej časti Maďarska majú prevahu katolíci, na území medzi Dunajom a Tisou sú katolíci premiešaní s protestantmi, v Zátiší žijú prevažne protestanti. Najvýraznejšie zastúpenie majú v župe Hajdú-Bihar. Ide prevažne o kalvínov (20 %), v menšej miere sa v Maďarsku vyskytujú luteráni (5 %). Ostatné protestantské skupiny majú malý počet vyznávačov (baptizmus, adventizmus, metodizmus). Vo východnej časti Maďarska je zastúpené pravoslávie (0,5 %), ku ktorému sa hlási aj srbská menšina (žijúca v okolí Moháča a tiež v Szen-tendre pri Budapešti). V severovýchodnej časti krajiny sa vyskytujú gréckokatolíci (župy Szabolcs-Szatmár-Bereg a Borsod-Abauj-Zcmplén). Židia (80 tis.) žijú najmä v Budapešti. Česko je krajina s výrazným zastúpením obyvateľstva bez vyznania (40 %), najmä v severnej polovici Čiech. Vyššia religiozita je v južných Čechách, na Morave a Sliezsku. Medzi jednotlivými konfesijnými skupinami majú najvyšší po-iel katolíci (39,2 %). Najvyššie zastúpenie majú rímskokatolici na južnej Morave yinsky, Jihlavský a Brnenský kraj). Protestanti tvoria len menejpočetnú menšinu | -1 %). Tvoria ich vyznávači luteránsko-kalvínskej Čcskobratskej evanjelickej cirkvi eané a východné Čechy, severozápadná Morava), vyznávači Československej cirkvi skej (východné Čechy), luteráni (Sliczsko) a málopočetné skupiny príslušníkov nych protestantských cirkví. V Českej republike žijú aj pravoslávni (Podbořan-• okohe Uničova) a v malej miere i židia (Dančk-Štepánek, 1992). Slovensko je dom"3 S prevanou katolicizmu (60 %). Rímskokatolici žijú na celom území štátu. Úplnú knti anC1U ma-'" na Kysuciach, hornej Orave, Záhorí, Ponitri, okolí Trnavy. Protes-obia .•,ria ^ 0//u obyvateľstva krajiny. Väčšinu z nich tvoria luteráni, tvoriaci viaceré P0v^. 0ncentrácie, ktoré sú rozptýlené po celom štáte (Myjavská pahorkatina, stredné a fvj | ' rur'ec, horný Liptov, dolná Orava, Zvolenská kotlina, Hont, Novohrad, Gemer 0nt. stredne Potoplie). Na juhu Slovenska žijú kalvíni, zväčša príslušníci 253 vuugrujiu rmigu maďarskej menšiny. V severovýchodnej časti (východná a severná časť Prešovské kraja) žijú gréckokatolíci (3,4 %) a pravoslávni (0,7 %). K bezkonfesijným sa hl takmer 10 % obyvateľstva štátu, žijúcich v mestách a industrializovaných oblastia Pre Poľsko je charakteristická dominancia katolicizmu (95,4 %). Popri rímskokau, koch, žijú v krajine gréckokatolíci (cca 300 tis.), predovšetkým v juhovýchodný Poľsku. Je tu aj starokatolická (poľskokatolícka) cirkev (Kielecké a Lublinské vodstvo). K pravosláviu sa hlási 1,5 % obyvateľov štátu. Ide najmä o príslušní^ bieloruskej a rusínsko-ukrajinskej menšiny vo východnom a juhovýchodnom Poľs (Bialystocké a Rzeszowskč vojvodstvo) a sčasti aj v západnom Poľsku (napr. v Zi© nogorskom, Legnickom, Wroclawskom a Gorzowskom vojvodstve, kde boli pra\ slávni násilne presídlení po druhej svetovej vojne v rámci akcie "Wisla"). Osobit skupinu tvoria staroobradníci (okolie Suvaliek). Protestantskú menšinu predsta\ luteráni (Sliezsko, Lodž, časť Mazurov a Kašubov na severe Poľska). Málopočt», skupiny tvoria ďalšie protestantské denominácie (metodisti, baptisti, adventisti,^ K moslimom sa hlásia polonizovaní Tatári (okolie Sokolki na severovýchode krajiny) j a malú skupinu tvoria židia (8 tis. - Krakov, Varšava, Vroclav). Litva je prevažne ka- [ tolícka (80 %). Protestantskú menšinu (4,5 %) tvoria najmä luteráni, žijúci na juhozá- j páde krajiny. Pravoslávie (5 %) reprezentujú príslušníci ruskej, bieloruskej a ukrajinskej menšiny. V Lotyšsku sú protestanti (30 %) tvorení prevažne luteránmi a rímskokatolí-1 ci (38 %) takmer početne vyrovnanými konfesionálnymi skupinami. Treťou skupinou sú pravoslávni (14 %), ku ktorým sa hlásia príslušníci početnej ruskej, bieloruskej a ukrajinskej menšiny. Evanjelici žijú najmä na severe a západe krajiny, rímskokatolici j na juhu a východe (latgalské obyvateľstvo). Pravoslávne obyvateľstvo je viazané naj mestá. Juhovýchodná Európa má pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Prevahu má pra- J voslávie. V menšej miere je zastúpený katolicizmus a v minimálnej protestantizmus. Okrem kresťanstva sa v tomto regióne výraznejšie presadzuje islam. Náboženské roz-^ diely sú tu jednou z príčin politických napätí a religiózny faktor možno označiť z významnú príčinu vojnových udalostí na území bývalej Juhoslávie v 90. rokoch 2(| storočia. Do regiónu zaraďujeme krajiny na Balkáne - Chorvátsko, Bosnu a Hercego-j vinu, Juhosláviu (tvorenú Srbskom a Čiernou Horou), Macedónsko, Albánsko, Ru-j munsko, Bulharsko a Grécko. Chorvátsko je štátom s prevahou katolicizmu (76,5 %). K pravosláviu (11,1%) sa hlási srbská menšina, žijúca hlavne vo východnom Slavónsku. Malú časť obyvateľstva tvoria moslimovia (1,2 %), pochádzajúci z Bosny a protestanti (1,4 %). V Záhrebe žije malá skupina židov. Bosna a Hercegovina predstavuje z religiózneho hľadiska pestré územie. Pred občianskou vojnou (1992-1995) tu boli najpočetnejšou skupinou moslimovia (40 %), tvorení islamizovaným slovanským obyvateľstvom (Bosniakmi). Druhú skupinu tvorili pravoslávni Srbi (31 %) a tretiu katolícki Chorváti (15 %). V malej 254 Geogtf: ia relígií ■ e sa tu vyskytovali protestanti (4 %). Po prijatí Daytonskej mierovej zmluvy v r. ""J.- žjju pravoslávni Srbi v Republike srbskej, ktorá teritoriálne pozostáva z dvoch • mi zahŕňajúcich severnú a východnú Časť štátu, spojenú oblasťou Brčka. Mosli-via žijú v strednej časti krajiny a katolíci žijú v Hercegovine a v ostatných regió-111 ch na juhozápade štátu (Bosniansko-chorvátska federácia). Juhoslávia je štátom n Hominanciou pravoslávia (65 %). K pravosláviu sa hlásia obyvatelia Srbska a Čier-ej Hory. Zastúpený je katolicizmus (4 %). Spolu s protestantizmom (1 %) je rozšíre-v najmä vo Vojvodine. K luteránstvu sa hlásia príslušníci slovenskej menšiny, maďarská menšina sa hlási ku kalvinizmu. Početnú skupinu tvoria vyznávači islamu (\9 %), reprezentovaní albánskym obyvateľstvom v Kosové. Religiózny obraz Juhoslávie dotvárajú bezkonfesijný (10 %). Macedónsko je taktiež prevažne pravoslávne (67 %). K islamu (30 %) sa hlásia príslušníci albánskej a tureckej menšiny, žijúci najmä na severozápade krajiny (v okrskoch Tetovo, Gostivar, Kičevo a Debar). Albánsko je popri európskej časti Turecka jedinou európskou krajinou, v ktorej sú kresťania v menšine. Väčšina obyvateľov štátu vyznáva islam (65 %). Dve tretiny z nich sa hlásia k sunnitskému islamu, tretinu obyvateľov tvorí šíitska sekta bektašov. Islam prevláda v strednom Albánsku. Na severe krajiny je rozšírený katolicizmus (10 %), na juhu Albánska žijú pravoslávni (20 %). V Rumunsku prevláda medzi veriacimi pravoslávie (86,8 %), pričom najvýraznejšie dominuje vo valašskej, moldavskej časti štátu, v Bukovine a Dobrudži. Gréckokatolíci (1 %) sa vyskytujú vo viacerých dištriktoch v Sedmohradsku - Cluj, Maramures, Satú Mare, Bihor a Alba. V Harghite sa vyskytujú aj arménskokatolíci. Rímskokatolicizmus (5,1 %) je rozšírený v prostredí maďarskej a málopočetnej nemeckej menšiny v Sedmohradsku (dištrikty Hargita, Arad, Bihor, Covasna, Timis, Satú Mare). V Sedmohradsku a Banáte žijú aj protestanti, predovšetkým maďarskí kalvíni (3,5 %) (dištrikty Mures, Cluj, Harghita, Covasna, Bihor a Satú Mare). V okolí Brašova, Sibine a medzi slovenskou menšinou v Banáte sa vyskytujú luteráni (0,2 %). K protestantom sa radia baptisti (0,5 %), adventisti (0,3 %) a päťdesiatnici (1,0 %). Unitári (0,3 %) žijú v dištriktoch Harghita, Covasna a Cluj. Z ďalších menšín žijú v Rumunsku staroobradníci, príslušníci arménskej apoštolskej cirkvi, moslimovia (0,2 %) a židia. Moslimovia sa vyskytujú najmä na hraniciach s Besarábiou (časť Moldavska) a na Dobrudži (Snagov, 1998). Bulharsko je pravoslávnou krajinou (84 %). Islam (13 %) vyznávajú príslušníci tureckej menšiny a tur-kizovaní Bulhari (Pomaci), ktorí žijú predovšetkým vo východných Rodopoch (Kardžali, Smoljan, Chaskovo) a v severovýchodnej časti Bulharska (okolie Šuměnu a Ruse). Neveľké skupiny katolíkov (1,5 %) žijú v okolí Plovdivu a na strednom Dunaji. Malá časť obyvateľstva sa hlási ku gréckokatolikom (0,2 %) a protestantom (baptisti, adventisti, päťdesiatnici a metodisti). Grécko je pravoslávna krajina (97,6 %). Rímskokatolici sú tu vo výraznej menšine (0,4 %) a žijú na viacerých ostrovoch (Korfu, Kréta, Chios, Tinos, Naxos, Syros, Santorin). Gréckokatolíkov je veľmi málo a vyskytujú sa v Aténach a v gréckej časti Macedónska. Protestanti tvoria 0,1 % obyvate- 255 Ueograjía religii sláv», aravtf pravo. ľov štátu - ide o prcsbyteriánov a päťdesiatnikov. Sú tu i jehovisti. M (1,5 %) žijú v Thrákii a na ostrove Rodos. Východná Európa je regiónom, ktorý tradične patri do oblasti pravoslávneho k ťanstva. Vývoj regiónu bol poznačený dlhodobou náboženskou neslobodou a ateí ciou počas existencie Sovietskeho zväzu. Okrem pravoslávia sa tu možno stretni s malými skupinami katolíkov, príslušníkov starobylých východných cirkví, roJ nými protestantskými skupinami, islamom a ďalšími východnými relígiami. Do tell oblasti možno zaradiť Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko a Rusko. Vzhľadom na m grafické vymedzenie Ruska, región zahŕňa aj značnú časť Ázie. Ukrajina je prevažne pravoslávna krajina. Komplikovaným vývinom organizácie voslávia tu v súčasnosti existujú tri osobitné jurisdikcie: a) Ukrajinská pravoslá* cirkev, ktorá je napojená na Moskovský patriarchát a teda Ruskú autokefálnu p slávnu cirkev - 5364 farností v r. 1993, b) Kyjevský patriarchát Ukrajinskej pra| slávnej cirkvi - 1989 farnosti v r. 1993, c) Ukrajinská autokefálna pravoslávna cir] (s 905 farnosťami najmä na západnej Ukrajine), ktorej autokefalitu však neuznala jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkvi (Roberson, 1995). Okrem pravoslávny žijú na Ukrajine gréckokatolíci (10 % obyv., 2087 farností) - (najmä v západnej čas územia - v oblastiach Ľvovskej, Ivanofrankovskcj, Tarnopoľskej a Zakarpatskej K rímskokatolikom (517 farností) sa hlásia najmä príslušníci maďarskej menšia v Zakarpatskej oblasti a poľskej menšiny v Ľvovskej, Žitomirskcj a Chmielnickejoj lasti. V ostatných rokoch je možné zaznemanať príklon k rímskokatolicizmu aj u ukr»! jinského obyvateľstva. Na Ukrajine sa vyskytujú aj židia (0,8 % - cca 400 tis., čo je pi Francúzsku a Rusku tretí najvyšší počet v Európe), najmä v Kyjeve a Odes<5 K protestantom sa hlási časť maďarského obyvateľstva (kalvíni) v Zakarpatskú a nemeckého (luteráni) obyvateľstva (žijúca na Čiernomorskej nížine, Doneckej p; a v Zakarpatskú na hornom Poteresví severne od Mukačeva). Okrem toho sa tu skytujú baptisti, päťdesiatnici a jehovisti. K islamu sa hlásia Tatári na Kryme (cca 5| tis.). Vzhľadom na dlhú ateizáciu sa značná časť obyvateľov Ukrajiny hlási k konfesijným. V Bielorusku dominujú pravoslávni (80 %). Ku katolicizmu sa hl 8 % obyvateľov. Ide o príslušníkov poľskej (okolie Grodna a Lidy) a litovskej mení ny. Význam majú i gréckokatolíci (cca 100 tis., najmä bieloruská vlastenecky ori tovaná inteligencia) a staroobradníci. Pomerne početnou skupinou zostávajú ži| (60 tis.). V malej miere sa v Bielorusku vyskytujú protestanti (päťdesiatnici, jeho ti, metodisti). Pomerne veľká časť obyvateľstva sa hlási k bezkonfesijným (30 %). Afl davsko je prevažne pravoslávne (98 %). Okrem Moldavcov sa k pravosláviu hlásia] Gagauzi a početné skupiny ruskej, ukrajinskej a bulharskej menšiny. V Moldavsku tiež staroobradníci a molokáni - prívrženci pravoslávnej sekty. Určitý význam si žali kedysi omnoho početnejší židia (1,5 % - 30 tis.). Rusko predstavuje z religio] neho hľadiska veľmi diferencované územie. Značný podiel majú bezkonfesij 256 religji_________________________________________________ • rich sa až 82 % hlási ku kresťanstvu. Dominuje pravoslávie, hoci v ostatných l ver'ž* mnohi obyvatelia deklarujú ako všeobecní kresťania. Okrem väčšiny etnic- tnehsanillul" ^ -----"---------------.......------ ■. • Rusov sa k pravosláviu hlási väčšina Karelov, Komov, Udmurtov, žijúcich na 'O''* európskej časti Ruska a severnom Urale. V Povolži sa k pravosláviu hlásia scVeľ " Mordvania a Čuvaši. Na Sibíri je pravoslávna väčšina Jakutov a značná časť 0v a Buriatov a menších etník (Nenci, Chantovia, Mansovia, Evenkovia, Evc- Čukčovia, Korjati a pod.). Medzi pravoslávnymi je mnoho staroobradníkov n° íLyská oblasť, Rostovská oblasť, Kalužská a Kirovská oblasť), prívržencov beglo- vstva (Brianska oblasť, Kujbyševská oblasť a Čitská oblasť) a bezpopovcov (zá- Hná Sibiř, Ural, Kirovská a Rostovská oblasť, Pskovská oblasť, Tatarstan, viadimirská a Kostromská oblasť). Ku katolicizmu sa hlásia príslušníci nemeckej enšiny (západná Sibiř, Omská oblasť). K protestantizmu sa hlásia príslušníci fínskej menšiny v Karélii, okrem toho sa protestantizmus uplatnil aj u malých skupín ruského obyvateľstva (baptisti, päťdesiatnici, adventisti). Značný počet veriacich v Rusku vyznáva islam. Sunnitskí moslimovia sú predovšetkým Tatári (Povolžic, západná Sibiř), Baškirci (Ural), Adygejci, Čerkesi, Karačajevci, Kabardynci, Osetínci, Dages-tanci, Čečcnci a Inguši (severný Kaukaz). Šíiti žijú v Dagestane a v mestách na dolnom Povolži. K islamu sa hlásia aj príslušníci menšín, pochádzajúcich z Azcrbajdžanu a krajín strednej Ázie (Kazachovia, Turkméni, Uzbekovia, Tadžici, Kirgizi). Naďalej si určitú pozíciu udržali židia (550 tis., po Francúzsku druhý najvyšší počet v Európe), žijúci najmä vo veľkých mestách (Moskva, Sankt Peterburg) a v Birobidžanskcj oblasti na Ďalekom východe. Z ostatných relígií je možné spomenúť lamaistický budhizmus (Buriatsko a Kalmycko). 8.2. Geografické aspekty relígií v Afrike Afrika je svetadielom, kde sa prejavuje vplyv dvoch univerzálnych relígií - kresťanstva (46,3 %) a islamu (40,4 %, z drvivej väčšiny sunniti). Popri nich sa pomerne výrazne oproti iným častiam sveta možno v Afrike stretnúť s primárnymi relígiami ('1,9 %). Medzi kresťanskými vetvami má výrazné pozície katolicizmus (15,6 %) a Protestantizmus (11,5 %). Ich priestorové rozmiestnenie bolo determinované príslušnosťou území k jednotlivým koloniálnym mocnostiam (protestantské sú bývalé brit-ske a holandské kolónie, katolícke sú bývalé španielske, francúzske a portugalské olonie). Uplatňujú sa aj ostatné kresťanské a starobylé východné cirkvi (14,9 %). V ich rarnci majú pomerne veľký význam kresťanské nezávislé cirkvi, afrokresťanské sek-v a synkretické relígie, ktoré sú často výsledkom spájania a prelínania prvkov kres-"stva s domácimi primárnymi relígiami (napr. viac ako 10 % obyvateľstva tvoria "cnine, Keni, Svazijsku, Juhoafrickej republike a Zimbabwe). Z rcligiózno-geogra-ckcho hľadiska možno Afriku rozdeliť do štyroch regiónov: severná Afrika, trans-narská zóna, rovníková a južná Afrika a ostrovná Afrika. 257 Geografia religii Relígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvatelova!?« Kresťanstvo 350 892 46,3 % ----i----^ÜV_v^-] Katolicizmus 117 990 15.6% - j Protestantizmus 87 190 11,5% ----->* Pravoslávie 32 880 4,3 % —-> Ostatné kresťanské religie 112 832 14,9 % --. Islam 306 606 40,4 % —J Budhizmus 136 0,0% Judaizmus 290 0,0% " - Hinduizmus 2 378 0,3 % Džinizmus 65 0,0% :za Sikhizmus 52 0,0% —\ Taoizmus a konfuciánstvo 28 0.0% Primárne relígie 90 365 11,9% — Nové relígie 27 0.0% Bahaizmus 2 263 0,3% Bez vvznania a ateisti 5 221 0,7% Ostatní 71 0,0% Počet obyvateľov 758 394 100.0 % Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 14: Počet vyznávačov jednotlivých religii v Afrike v r. 1997 Severná Afrika sa vyznačuje dominanciou islamu. Do regiónu patri Egypt, LÍM-Tunisko, Alžírsko, Maroko so Západnou Saharou, Mauritania a moslimské enkU| na východe Afriky - Džibutsko, Eritrea a Somálsko. Vo väčšine uvedených krajín t*' ria moslimovia 96-99 % obyvateľstva, len v Egypte (90 %) a Eritrei (72 %) je ich poq menší. Všade si vedúcu pozíciu udržiava sunnitský islam, reprezentovaný malíky skou právnou školou (horný Egypt, krajiny Maghribu), resp. šáfiovskou právnou!' lou (dolný Egypt, Somálsko, Eritrea a Džibutsko). V regióne pôsobia vplyvné islamt-rády - senúsiti v Líbyi a oáze Sivá v Egypte a cháridžski ibaditi vo viacerých oáz v Alžírsku a Líbyi s berberským obyvateľstvom. Vo všetkých štátoch tohto regio žije kresťanská menšina, ktorá je početnejšia na území Západnej Sahary (13 % - tak' všetko rímskokatolíci), Eritrei a Egypte, zväčša v mestách na pobrežiach. V ügg ' tvoria kresťania 10 % obyvateľov. Ide predovšetkým o vyznávačov koptskej cP° koptských katolíkov, koptských evanjelikov, rimskokatolikov, gréckokatolíkov, an»} skych katolíkov a maronitov. Okrem toho tu žijú pravoslávni, najmä prilušníci gľv kej menšiny (Alexandria a okolie). V Eritrei žijú vyznávači etiópskej cirkvi. RjuH" katolíci sa vyskytujú aj v ďalších štátoch danej oblasti a zväčša sú etnicky IP s obyvateľstvom bývalých koloniálnych mocností, ovládajúcich kedysi tieto úze^ Ide o Francúzov (Alžírsko, Tunisko, Mauritania, Egypt, Džibutsko), Talianov M 258 religii Džibutsko, Somálsko, Tunisko) a Španielov (Maroko, Západná Sahara). Protes-tfCa' tvoria malé skupiny v Egypte (presbyteriáni) a ostatných štátoch. V Maroku žije iantl četnejšia skupina scfardských židov spomedzi severoafrických krajín (cca 8 tis. na,,P ľkvch mestách). Geograficky do regiónu severnej Afriky patri aj Etiópia, ktorá vo' : VŠaK Upi'"- »pwuivwi .w..6.w..- »»«»»_... —j-------~-----------------—------------... • anému z vyčlenených regiónov. Veľká časť obyvateľstva (Amharovia, Gallovia ektorí príslušníci iných etnik) sa hlási k monofyzitickej Etiópskej cirkvi (40 % - 8 mä v Adis Abebc a okolí a na väčšom území severne a severozápadne od hlavného n sta)- Vo východnej a severnej časti krajiny je rozšírený sunnitský islam (45 %), ku ému sa hlásia Somálci, niektorí Gallovia a ďalšie národy. Z väčšej časti ide vyznávačov hanafitskej vetvy sunnizmu. K primárnym relígiám animistického typu a hlási 12 % obyvateľov krajiny, žijúceho v juhozápadných oblastiach krajiny. Okrem týchto skupín žijú v Etiópii arménski gregoriáni, etiópski uniati, pravoslávni, rímsko- Icatolici a luteráni. Skupina etiópskych židov (falašov) bola začiatkom deväťdesiatych rokov přesídlená do Izraelu. Transsaharský región leží južne od severoafrického regiónu. V tejto oblasti dominuje islam, avšak značný vplyv si udržali primárne rcligic. Vyznáva sa sunnitský islam malikovskčho právneho smeru. Malý význam má kresťanstvo, pretože s výnimkou Čadu v žiadnej z krajín regiónu neprekračuje 10 %-ný podiel na počte obyvateľov. Do regiónu patrí Senegal, Gambia, Guinea-Bissau, Guinea, Sierra Leone, Libéria, Pobrežie slonoviny (Côte ď Ivoire), Mali, Burkina Faso, Niger, Čad a Súdán. Celý region pritom môžeme rozdeliť na dva subregióny: severný a južný. V severnom subregiónc prevláda islam a značne rozšírené sú primárne relígie. Do tohto subregiónu zaraďujeme Senegal (92 % moslimov), Gambiu (90 %), Guineu (85 %), Mali (90 %), Niger (80 %), Čad (50 %) a Sudán (70 %). Primárne relígie sú tu, podobne ako v iných častiach subsaharskej Afriky, reprezentované jednak religiami animistického typu, ako aJ religiami afrických národov (napr. Bambarov, Dogonov, Edov, Ašantov, Fonov, Jo-nibov a pod.). Vyznávači tradičných primárnych religii sú sústredení v južnej časti Senegalu (tvoria celkove 6 % obyvateľov štátu), západnej časti Gambie, juhovýchode Guinei a v južných častiach Mali (Dogonovia), Nigeru, Čadu a Súdánu. V ostatných attach týchto krajín má prevahu sunnitský islam. Početnejšia kresťanská menšina i v Cade (25 % - v južnej časti štátu). Kresťania v týchto krajinách sú zväčša kato-i len v Gambii je počet katolíkov a protestantov vyrovnaný. Pravoslávni a uniati oniti, gréckokatolíci, koptskí katolíci) sa vyskytujú v Súdáne (najmä v Chartúme . Darahu). V južnom subregióne majú islam a tradičné primárne relígie vyrovna-e zastúpenie, pričom v rozsiahlejších územiach týchto krajín primárne relígie arnom islam predstihujú. Súčasťou južného subregiónu sú Guinea-Bissau, Sierra c> Libéria, Pobrežie slonoviny, Burkina Faso a Nigéria. Islam má väčší vplyv vo Qncj časti Guinei-Bissau, severozápadnej ajužnej časti Sierra Leone, na pravom Geografia religii brehu rieky Loffa na severozápadnom okraji Libérie, v severozápadnej časti Pobr slonoviny a na severe Burkiny Faso. V ostatných častiach krajín dominujú primálo rclígie, ktorých podiely na náboženskej príslušnosti obyvateľstva sú v najvýrazneS^B v Guinei-Bissau 51 %, Sierra Leone 30 %, Libérii 40 %, Pobreží slonoviny lg a v Burkine 45 %. V uvedených krajinách žijú tiež kresťania, ktorí sa zväčša hl» •* ku katolicizmu, v Sierra Leone a Libérii je viac protestantov (baptisti, metodisti näi desiatnici, anglikáni). V niektorých krajinách pôsobia synkretické afrokresťanské sekr. (napr. Aladura v Nigérii, Pobreží slonoviny, Libérii), v Nigeri sú i afromoslimské sektv Nigéria má z hľadiska religióznej štruktúry obyvateľstva prechodný charakter a čia» točne inklinuje k rovníkovej a južnej Afrike. Pestrá etnická štruktúra štátu podmieni. la vysokú náboženskú a kultúrnu diverzitu. Najväčšiu časť obyvateľov krajiny tvoria moslimovia (50 %), ku kresťanstvu sa hlási 40 % a k primárnym rcligiám 10 % oby-vateľov. Moslimovia (Hausovia a Fulbovia) žijú v severnej časti krajiny, kresťania v juhovýchodnej časti krajiny a vyznávači primárnych religii (Edovia a Jorubovia) v juhozápadnej časti Nigérie. Medzi kresťanmi (Ibovia) prevládajú protestanti (metodisti, presbyteriáni a baptisti). Ku katolicizmu sa hlási 5 % obyvateľov štátu. Rastie význam synkretických siekt (napr. Aladura, Cirkev cherubínov a serafínov a pod.). J Rovníková a južná Afrika je regiónom, v ktorom sa preplietajú vplyvy primárnych religii s kresťanstvom. Primárne relígie sú pritom na ústupe, kresťanstvo vďaka misionárskym aktivitám si neustále posilňuje svoje pozície. Región sa rozprestiera južne od Transsaharskčho regiónu. Zahŕňa aj územnú enklávu pri pobreží Guinejského zálivu, tvorenú Ghanou, Beninom a Togom (tu kresťania žijú najmä v pobrežnom páse pri Guinejskom zálive). Okrem toho do regiónu patrí Kamerun, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea, Gabun, Kongo, Konžská demokratická republika, Angola, Namibia, Juhoafrická republika, Lesotho, Svazijsko, Botswana, Zimbabwe, Zambia, Malawi, Mozambik, Tanzánia, Burundi, Rwanda, Uganda, Keňa ä Madagaskar. Kresťanstvo prevyšuje význam primárnych religii v nasledovných štátoch: Rovníková Guinea (89 % kresťanov), Svätý Tomáš a Princov ostrov (80 %), Gabun (75 %), Angola (53 %), Keňa (66 %), Tanzánia (45 %), Zambia (72 %), Namibia (80 %), Juhoafrická republika (68 %), Lesotho (80 %), Svazijsko (60 %), Malawi (75 %), Rwanda (74 %), Burundi (67 %), Uganda (66 %) a Ghana (63 %). Druhú skupinu tvoria štáty s prevahou primárnych religii nad kresťanstvom: Togo (70 % vyznávačov primárnych religii), Benin (70 %), Stredoafrická republika (57 %), Botswana (51 %), Zimbabwe (74 %), Mozambik (50 %), Madagas-1 kar (52 %) a Kamerun (40 %). Vyrovnaný pomer medzi kresťanstvom a primárnymi relígiami je v Kongu a Konžskej demokratickej republike. Z kresťanských vetiev j© v rovníkovej a južnej Afrike zastúpený katolicizmus a protestantizmus. Protestanti prevládajú v Ghane, Namíbii, Juhoafrickej republike (najmä v západnej časti krajiny)v Svazijsku, Botswaně, Zimbabwe, Malawi a na Madagaskare. V ostatných krajinách 260 00^^------------------ •' nrevahu katolíci. Medzi protestantmi majú prevahu vyznávači kalvinizmu (Ju- f cká republika, Kamerun, Ghana, Malawi, Madagaskar, Zimbabwe, Konžská h° 0bratická republika a Togo). Anglikáni sú najmä v Ugande, Juhoafrickej republi- Keni, Burundi, Rwandě, Zimbabwe a Tanzánii. Luteráni sú v Juhoafrickej repub- •ť Tanzánii, Konžskej demokratickej republike, Namíbii (50 %). Žijú tu aj ľ äregacionalisti (Madagaskar, JAR), baptisti (Konžská demokratická republika, zánia, Rwanda), päťdesiatnici (JAR), adventisti (Konžská demokratická republika! levakeri (Keňa a Madagaskar) a iní. Malý počet pravoslávnych žije v Ugande, Konžskej demokratickej republike (v mestách Kinshasa a Lumumbaši), Tanzánii a Keni- Vo väčšine uvedených krajín pôsobia afrokresťanské sekty. Zo synkretických religii ako príklad možno uviesť kimbanguizmus (Kongo, Konžská demokratická republika). V mnohých krajinách je zastúpený sunnitský islam. Moslimovia žijú v Tanzánii (Zanzibar a pri pobreží Indického oceánu), Keni (pobrežie), Kamerune (pri hraniciach s Nigériou), Benine a Ghane (pri severných hraniciach), Malawi (na juhovýchode), Ugande (na juhovýchode v okolí Kampaly), Zambii (na severovýchode pri hraniciach s Tanzániou), Madagaskare (západné pobrežie) a Mozambiku (v severnej časti pobrežia Indického oceánu). Zväčša ide o sunnitov šáfíovského smeru, na Madagaskare sa vyskytujú aj šíitski izmailiti. V Juhoafrickej republike (Durban a okolie), Keni, Tanzánii a na Madagaskare (v mestách) žijú menšie skupiny hinduistov a v JAR sa vyskytujú židia (najmä v Johannesburgu a Pretórii). Príslušníci čínskej menšiny na Madagaskare vyznávajú budhizmus a konfuciánstvo (žijú v Antananarive a Fianarantsoe). Ostrovná Afrika zahŕňa ostrovné časti, ktoré patria k africkému svetadielu a vyznačujú sa prevahou kresťanstva alebo islamu. Do tohto regiónu patria Kapverdské ostrovy, Svätá Helena, Reunion, Seychelské ostrovy, Maurícius, Komory a Mayotte. Na Kap-verdách, Réunione a Seychcloch prevládajú rímskokatolíci. Protestantov je veľmi málo. Na Réunione a Seycheloch žije neveľká skupina sunnitských moslimov šáfíovského smeru a hinduistov. Na Svätej Helene dominujú anglikáni, v menšej miere sa vyskytujú baptisti, adventisti siedmeho dňa a katolíci. Špecifickú pozíciu majú Komory a Maurícius. Pestrá religiózna štruktúra obyvateľstva Mauricia (spolu s ostrovom Rodriguez a ďalšími ostrovčekmi) je podmienená etnickou diferenciáciou obyvateľstva. Najväčšiu skupinu obyvateľstva tvoria hinduisti (52 %), reprezentovaní indomauri-cjcami. Kresťania (28,3 %) sú tvorení zväčša katolíkmi, ku ktorým patria frankomau-"cijci. Protestantov (2,3 %) reprezentujú anglikáni (Angličania). Žije tu aj čínska menšina, ktorej členovia sa hlásia k budhizmu a konfuciánstvu. Obyvatelia ostrova Rodriguez sú zväčša katolíci. Na Komorách sa väčšina obyvateľstva hlási k sunnit-skému islamu šáfíovského smeru (99,4 %). Malá skupina Peržanov a Jemenov vyznáva šíitsky islam (0,2 %), ku katolicizmu sa hlásia Francúzi (0,4 %). Zastúpení sú aj bahaisti (0,1 %). Na ostrove Mayotte (patrí Francúzsku) sú v prevahe moslimovia ™6 %), menšinou sú rímskokatolíci (4 %). 261 vieogvajia religii 8.3. Geografické aspekty relígií v Ázii Ázia je svetadielom s najpestrejšou religióznou štruktúrou obyvateľstva. Táto pest, je podmienená najmä tým, že v Ázii vznikli takmer všetky súčasné religiózne sys my, z ktorých mnohé sa rozšírili z Ázie na iné svetadiely (judaizmus, kresťanst islam), iné zostali typickými ázijskými rcligiami. Ani jedna z relígií nemá v Ázii v™ ráznejšiu dominanciu. Svedčí o tom fakt, že najvyšší počet vyznávačov má islam, Ír» ktorému sa však hlási len 22,7 % obyvateľov Ázie. Na druhom mieste je hinduizmus (20,9 %), nasledujú taoizmus a konfuciánstvo (10,4 %), budhizmus (9,8 %) a kreš-ťanstvo (8,2 %). Kresťanstvo má teda v Ázii najnižšie zastúpenie v kontexte ostatných ' svetadielov. Pomerne veľká skupina (20,2 %) sa hlási k bezkonfesijným (najmä i v dôsledku ateizačnej politiky v Číne a Severnej Kórei). V Ázii možno zaznamenať ' relatívne vysoký podiel nových religii (2,7 %). Z hľadiska geograficko-rcligióznej diferenciácie možno Áziu rozčleniť do šiestich regiónov: juhozápadná Ázia, stredná Ázia, južná Ázia, juhovýchodná Ázia, Austronézia a východná Ázia. Relígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v% Kresťanstvo 289 784 8.2% Katolicizmus 111215 3.1 % Protestantizmus 44 654 1.3% Pravoslávie 15 403 0.4 9í Ostatné kresťanské religie 118512 3.3% Islam 803 605 22.7 % Budhizmus 348 559 9.8 % Judaizmus 4 497 0.1 % Hinduizmus 740 633 20.9 % Džinizmus 3 946 0.1 % Sikhizmus 21464 0.6% Zoroastrizmus 2ĎS 0,0 <7c Sintoizmus 2611 0.1 % Taoizmus a konfuciánstvo 368 091 10,4% Primárne relígie 138 469 3.9% Nové relígie 97 263 2.7% Bahaizmus 3 606 0,1 7, Bez vyznania a ateisti 715 593 20.2% Ostatní 65 0,0 <7< Počet obyvateľov 3 538 454 100,0 <7< Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. * bez Ruska Tabuľka č. 15: Počet vyznávačov jednotlivých religii v Ázii* v r. 1997 Juhozápadná Ázia zahŕňa územie s dominanciou islamu, ktorý má výraznú prevahí vo všetkých krajinách s výnimkou Cypru, Libanonu, Izraelu, Gruzínska a Arménska, ] kde je zastúpené kresťanstvo a judaizmus. Do regiónu patria tieto ďalšie krajiny: Turec- 262 Ge0grafiarelign_ OBR 31 : Konfesionálna štruktúra obyvateľstva Libanonu (podľa Fellmanna a kol. 1997), 1 - maroniti, 2 - pravoslávni, 3 - gréckokatolíci. 4 - maroniti a gréckokatolíci, 5 - šíiti. 6 - sunniti, 7 - drúzovia, 8 - drúzovia a pravoslávni. ko, Sýria, Jordánsko, Palestína, Saudská Arabia, Jemen, Katar, Omán, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Bahrajn, Irak, Azerbajdžan, Irán, Afganistan, Pakistan a Maledivy. Na Cypre majú prevahu pravoslávni (78 %), ktorých reprezentuje grécka väčšina obyvateľstva, obývajúca južnú a západnú časť ostrova. Na severovýchode žije turecká menšina, vyznávajúca sunnitský islam hanafitského smeru (18 %). Okrem toho sa na ostrove vyskytujú maroniti (Arabi), rímskokatolíci (potomkovia talianskych imigrantov) a arménski gre-goriáni. Turecko patrí k rýdzo islamským krajinám (99,5 %). Prevažuje tu sun-nizmus hanafitského smeru. K šíizmu a jezidizmu sa hlásia Kurdi (sekta Ahle hakk), žijúci na juhovýchode krajiny, ako aj Kizilba-šovia v Anatólii (aleviti). Malá časť obyvateľov (0,2 %) patri ku kresťanstvu (pravoslávni, arménski katolíci a gréckokatolíci) a judaizmu. Specifický charakter má religiózna štruktúra v dvoch zakaukazských štátoch. V Arménsku dominujú vyznávači arménskej gregoriánskej cirkvi (94 %). Menšia časť obyvateľstva sa radí k uniatom (arménskym katolíkom). Islam (5 %) vyznávajú príslušníci azerbajdžanskej a kurdskej menšiny. Prikláňajú sa k sunnitskému islamu šafi-°vského smeru a sčasti jezidizmu, u Azerbajdžancov sa vyskytuje aj šiizmus. v Gruzínsku majú prevahu pravoslávni (75 %), ktorí sa z väčšej časti hlásia ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi (65 %), menšia časť k ruskej pravoslávnej cirkvi (10 %). 263 "•»b1 "J1" "-"č" Sunnitský islam hanafitského smeru (10 %) vyznávajú Adžarovia (etnická sln žijúca v juhozápadnej časti štátu) a Abcházci (žijúci na severozápade). K sunniuv ' islamu šafiovského smeru sa hlásia Osetinci (žijú severozápadne od Tbilisi v ol Kaukazu). Pri hraniciach s Arménskom sú rozšírení arménski gregoriáni (8 %) I. bajdžanje islamská krajina (93,4 %). K šíitskemu islamu sa hlásia dve tretiny pj bajdžancov, časť Kurdov a Talyšov (na juhu krajiny). Menšia časť Azerbajžancov sunniti. K pravoslávnym (2,5 %) patria príslušníci ruskej menšiny. V oblasti Náh nčho Karabachu (na juhozápade štátu) žijú Arméni, ktorí sú príslušníkmi arménsl gregoriánskej cirkvi (3 %). Religiózny obraz krajiny dotvárajú židia (0,4 % - 30 tň Veľmi pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva má Libanon. K islamu sa hlási 53 i* obyvateľov a ku kresťanstvu 40 %. Avšak ani libanonskí kresťania, ani moslimovi« nie sú jednoliatymi celkami, ale členia sa na množstvo cirkví a siekt. Medzi kresťan-mi sú najpočetnejší maroniti (21 %), žijúci na pobreží Stredozemného mora severne od Bejrútu a sporadicky aj južne od hlavného mesta. Gréckokatolíci (3 %) žijú v južnom Libanone (na východ od Sidonu). Vyznávači pravoslávia (5 %) sú v severnom Libanone a Bejrúte. Arménski gregoriáni (2,5 %) sú reprezentovaní Arménmi, medzi ktorými sa vyskytujú aj arménski katolíci a protestanti a sú zväčša koncentrovaní do Bejrútu a jeho okolia. Malé percento obyvateľstva tvoria rímskokatolíci, jakobiti, presbyteriáni, anglikáni a adventisti siedmeho dňa. Libanonskí moslimovia sa delia na štyri skupiny: sunniti žijú na severe štátu, ale aj južne a juhovýchodne od Bejrútu, šíiti na juhu krajiny a v jej severovýchodnej časti, drúzovia žijú východne od Bejrútu v pohorí Šúf a alaviti (šíitska sekta) v severnom Libanone. Okrem týchto skupín žije v Libanone málo početná židovská komunita. V Izraeli je štátnym náboženstvom judaizmus (80,1 %). Okrem ortodoxných judaistov žije v krajine mnoho chasidov a karaítov. Arabské obyvateľstvo vyznáva sunnitský islam (14,6 %), len malý počet patrí k drúzom. Zastúpení sú aj kresťania (2,1 %), medzi ktorými je najviac gréckokatolíkov (žijú v Haife a Jaffe). Menej je rímskokatolíkov a maronitov, Ku kresťanom patria tiež pravoslávni, arménski gregoriáni a kopti. Na území Palestíny (pásmo Gazy, západný breb Jordánu a východný Jeruzalem) prevládajú sunniti (95 %), vyznávači j udaizmu tvona 5 % obyvateľov. Sýria je islamská krajina (88 %) s pomerne významnou křesťansko] menšinou (12 %). V štruktúre moslimského obyvateľstva dominujú sunniti Šafiovskén smeru (70 %). V menšej miere sa vyskytujú šiitski alaviti (12 % v Lázikíji a okol a drúzovia (3 %). Medzi kresťanmi sú zastúpení gréckokatolíci, arménski katolíci, pn slušnici asýrskej cirkvi, chaldejskej cirkvi, pravoslávni a jakobiti. Jordánsko má podobnú štruktúru. Väčšina obyvateľstva sa hlási k islamu (96 %), zväčša k hanafitskéntt smeru sunnizmu. K šíizmu inklinujú imamitskí čečenskí imigranti. Kresťania (4 n> sú reprezentovaní gréckokatolíkmi, arménskymi katolíkmi, rímskokatolikmi, pravo slávnymi a v malej miere protestantmi. Saudská Arabia je doménou sunnitského >sW* mu (99,5 %), a to najmä reformovaného hanbalovského smeru - wahhábizmu (rozšíreného v centrálnej a východnej časti krajiny) a šafiovského smeru na západe kraji- 264 'eeog^íši------------------ ---------------------------- ľká časť šíitov žije v Mcdine (imámiti) a v Mekke (zajdovci). Kresťanskú míny "e . najmä pravoslávni a protestanti. V Jemene sú sunnitski (53 %) a šiitski fl°r'oV 1 moslimovia takmer rovnako zastúpení. V južnom Jemene majú prevahu sun-^ f ovského smeru, v severnom a severovýchodnom Jemene šiitski zajdovci. Žijú nitl lé skupiny židov, kresťanov a hinduistov. Omán je islamskou krajinou (99 %), W\ľ m najrozšírenejší je cháridžovský smer a jeho umiernenejšia ibádovská vetva. Prl ■ 0byvatcľov sa hlási k sunnitom hanbalovského a šafiovského smeru. Žijú tu a í"tski imámiti (perzská menšina), izmailiti (pakistanskí imigranti) a v malej miere w duisti. V Spojených arabských emirátoch dominuje sunnizmus (81 %), reprezen-vaný wahhábizmom a malikovskou vetvou. K šíitom (14%) sa hlásia imámiti (cha-zarske a berberské obyvateľstvo). Žije tu aj kresťanská minorita (3 %) a hinduisti. Katar «vyznačuje prevahou sunnitského wahhábizmu (95 %), v malej miere sa tu vyskytujú šiitski imámiti. Okrem toho tu žije kresťanská (3 %) a hinduistická (2 %) menšina. V Bahrajne majú väčšinu šíiti (75 %), reprezentovaní imámitmi. K sunnitom málikov-ského smeru patrí 25 % obyvateľov, zväčša kočovníkov a imigrantov z Pakistanu. Kuvajt je väčšinou islamský (85 %). Tesnú prevahu majú sunniti málikovskej vetvy (45 %) nad šíitmi (40 %) - imámitmi (zväčša imigranti z Iránu a Iraku) a izmailitmi (imigranti z Indie a Pakistanu). V Kuvajte žijú aj kresťania (8 %) - najmä pravoslávni, jakobiti a protestanti. Okrem nich sú tu hinduisti. Irak je islamská krajina (97 %) s prevahou šiitov (65 %), z veľkej časti imámitov, ktorí sú koncentrovaní v juhovýchodnej časti krajiny. Sunniti hanafitského smeru (32 %) žijú vo veľkých mestách a na východe a severe krajiny, vrátane Kurdistanu. Malá časť obyvateľstva (3 %) sa hlási ku kresťanstvu (Asýrčania a časť Arabov) - sýrski katolíci, chaldejci, maroniti, arménski katolíci a rímskokatolíci a vyznávači asýrskej cirkvi. Religiózny obraz dotvárajú jezidi a vyznávači mandeizmu (Kurdi na severe krajiny). V Iráne majú šíiti výraznejšiu prevahu (89 %) ako v Iraku. Ide o imámitov, alíilahov a izmailitov. K sunnitom (10 %) patria Kurdi, Arabi, Beludžovia a Turkméni. V krajine žije väčší počet judaistov (25 tis.), jezidov (časť Kurdov) a vyznávačov zoroastrizmu (najmä v mestách Teherán, Kcrmán, Yazd a Širáz). Pakistan má prevahu sunnitov hanafitského a v menšej miere málikovského smeru (77 %). K šíizmu inklinuje 20 % obyvateľov, pričom ide o imámitov a izmailitov (časť Pandžábčanov, Gudžarátčanov a Belúdžanov). Nachádzajú sa tu i vyznávači zoroastrizmu a hinduizmu (1,5 %). Protestantizmus reprezentujú prívrženci pakistanskej cirkvi, ktorá združuje presbyteriánov, anglikánov, metodistov a luteránov. Afganistan sa vyznačuje prevahou sunnitov hanafitského smeru l°4 %). Šíizmus (15 %) reprezentujú Hazarovia a niektoré iné menšie etnické skupi-ny. žijúce v centrálnej časti krajiny na západ, severozápad a juhozápad od Kábulu. v menšom počte tu žijú hinduisti. Maledivy sú charakterizované úplnou dominanciou Sunnitského islamu. 265 Stredná Ázia zahŕňa územie štátov, ktoré boli do r. 1991 súčasťou Sovietskeho zv- n Sú to zväčša islamské krajiny s významným podielom kresťanstva (pravoslá ^ a s menším výskytom ďalších rclígií a bezkonfesijných. Tí sú produktom procesu silnej ateizácie počas komunistického obdobia. Do tohto regiónu zaraďujeme K zachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Kirgizsko a Tadžikistan. Kazachstan je kra" s miernou prevahou moslimského obyvateľstva (47 %) nad pravoslávnym obývat« stvom (44 %). Moslimovia prevažne inklinujú k sunnitskému islamu hanafitskér smeru. Pravoslávie vyznávajú príslušníci početnej ruskej a ukrajinskej menšiny b« sú koncentrovaní v severnej a severovýchodnej časti krajiny a v Alma-Ate. K prote» tantom (2 %) sa hlásia najmä príslušníci nemeckej menšiny, tiež zväčša osídlení m severe Kazachstanu. V krajine možno zaregistrovať aj židovskú komunitu (15 tis) Uzbekistan sa vyznačuje výraznejšou prevahou moslimského obyvateľstva (88 %\ Podobne ako v Kazachstane, aj tu dominujú sunniti hanafitského smeru. K pravosláviu (9 %) sa zaraďujú príslušníci ruskej menšiny, koncentrujúci sa do Taškentskej kotli-ny. Žije tu početná skupina židov (35 tis.). Turkménsko má veľmi podobné proporcie medzi sunnitmi (89 %) a pravoslávnymi (9 %). Pravoslávni sú aj tu reprezentováni Rusmi, žijúcimi v Ašchabade a iných väčších mestách. Časť turkménskych Kurdov vyznáva šíizmus. K židom sa hlási len veľmi malá skupina obyvateľov (1,2 tis.) Turkménska. Kirgizsko je prevažne islamská krajina (75 %). Moslimovia inklinujú k sunnizmu hanafitského smeru. K pravosláviu (20 %) sa hlásia príslušníci ruskej a ukrajinskej menšiny, žijúci v mestách v severnej časti v predhoriach Ťan-Šanu (Biškek, Tokmak). Počet židov nieje veľmi vysoký (4,5 tis.). Tadžikistan je charakterizovaný dominanciou sunnitského islamu (85 %). Časť Tadžikov sa hlási k šíizmu (5 %), najmä sekte izmailitov, ktorá má prívržencov žijúcich na úpätí Pamíru. V Tadžikistane je ruská menšina početne najmenšia spomedzi krajín strednej Ázie. Jej příslušnici (3,5 %) sa hlásia k pravosláviu. Väčšina z nich žije v Dušanbe. Juíná Ázia je regiónom, v ktorom dominuje hinduizmus. Čiastočne sa však o vplyv delí s budhizmom, džinizmom, sikhizmom a islamom. V regióne sa vyskytuje aj kresťanstvo, pársizmus a iné relígie. Zaraďujeme do neho Indiu, Nepáľ Bhutan, Bangladéš a Srí Lanku. India je kolískou viacerých religióznych systémov, čo sa odzrkadľuje v pestrej konfesijnej štruktúre obyvateľstva. Väčšinu obyvateľov tvoria hinduisti (79 %). Hinduizmus prevláda vo väčšine indických Štátov. V menšine je len v štátoch Džammú a Kašmír, Nagaland, Pandžáb a Meghálaj. V rámci hinduistických smerov je najviac rozšírený višnuizmus. V Tamilnáde, Uríse a Ássáme prevláda šivaizmus, ktorý vyznáva aj značná časť obyvateľov Karnátaky, Kéraly a Biháru. V týchto štátoch sa uplatňuje aj šaktizmus. Moslimovia (14 %) sú rozptýlení v celej krajine. Najvyšší podiel majú v štáte Džammú a Kašmir, kde tvoria 2/3 obyvateľstva. Značne zastúpenie majú aj v Ássáme, Západnom Bengálsku, Kérale, Uttarpradéši a na Lacca-divoch. Viac ako 90 % indických moslimov inklinuje k hanafitskému smeru sunniz- 266 * Gjo0«!^----------------------------------------------------------- Kérale dominuje šáfiovský smer a v niektorých oblastiach Uttarpradéšu a Zá-01"' ;h0 Bengálska sa možno stretnúť s wahhábizmom. V Indii jestvujú viaceré sun-Pa . . sckty. Šíitov je menej a sú sústredení do miest (Hajdarábad, Bombaj), v menšej "'• e žijú v Gudžaráte, Uttarpradéši a Kašmíre. Kresťania (2,4 %) zaznamenávajú ""•hojnejší výskyt na juhu Indie, najmä v štátoch Kerala, Tamilnád a Andhrapradéš. ftalšou oblasťou kresťanov je východná India (Nagaland, Mizoram a Meghaláj), An-manské a Nikobarské ostrovy. Kresťania v Indii sa členia do dvoch základných kupín- Prv" tvor'a potomkovia raných indických kresťanov - dnes príslušníkov uni-tskej chaldejskokatolíckej sýrsko-malabarskcj cirkvi a sýrskokatolíckej sýrsko-ma-lankarskcj cirkvi, ako aj príslušníkov viacerých jakobitských (monoŕyzitických) cirkví a neonestoriánskej chaldejsko-sýrskej cirkvi. Druhá skupina kresťanov sa sformovala nedávno (19. - 20. storočie) a združuje Indov, ktorí sa priklonili ku kresťanstvu. Patria k nim rímskokatolíci (žijúce v regiónoch Goa, Daman a Diu, Dádra a Nagarávali - teda na bývalých portugalských koloniálnych územiach a v Sikkimc). V Indii žijú aj protestanti (severoindická cirkev, juhoindická cirkev, luteráni, mennoniti, baptisti a päťdesiatnici). Ďalšou relígiou Indie je sikhizmus (2 %). Sikhovia sú sústredení v Pandžábe a sčasti i v Harijáne, Rádžastáne, Himačalpradéši a Uttarpradéši. Džinisti (0,5 %) sú usídlení v Gudžaráte, Maharáštre a Rádžastáne. Pársovia sa vyskytujú v Bombaji a okolí. K budhizmu sa hlási len 0,7 % obyvateľov Indie. Najviac budhistov (0,7 %) žije v Arunačalpradčši a Maharáštre. V Sikkime a pri tibetskej hranici v Kašmíre sa vyskytuje lamaizmus, kde ho vyznávajú Ladakovia. V Indii žije aj malý počet židov (6 tis.). Vyznávači primárnych relígií tvoria väčšie podiely v Meghaláji a Arunačal-pradéši. Nepál je krajina s najvyšším podielom hinduistov na svete (89 %) a jediným štátom, kde je hinduizmus oficiálnym štátnym náboženstvom. Menšia časť obyvateľov (Bhutiovia a časť Šerpov) vyznáva mahajánový budhizmus (5 %). K lamaizmu inklinujú Gurangovia a určité skupiny Šerpov. K islamu sa hlásia 3 % obyvateľov, zväčša na juhu krajiny. V Nepále žije malý počet kresťanov a vyznávačov primárnych relígií. V Bhutáne prevláda lamaizmus (75 %) nad hinduizmom (25 %). Bangladéš sa vyznačuje prevahou islamu (88 %). Moslimovia sú zväčša prívržencami hanafitského smeru sunnizmu, v malej miere tu žijú aj členovia sunnitskej sekty ahmadie a šíitski imámiti. K hinduizmu inklinuje 11 % obyvateľov štátu. Mahajánový budhizmus je relígiou tibetsko-barmských etník, žijúcich na juhovýchode krajiny pri hraniciach s Mjanmárskom. Malá skupina obyvateľstva vyznáva kresťanstvo (katolicizmus i protestantskú bangladéšsku cirkev). Sri Lanka sa vyznačuje prevahou budhizmu (70 %). "inajánový budhizmus vyznáva sinhálska väčšina obyvateľstva, sústredená v centrálnej a južnej časti ostrova. Druhú početnejšiu skupinu tvoria šivaistickí hinduisti 0 5 %), ktorých reprezentujú Tamilci, žijúci na severe a severovýchode. Medzi týmito skupinami dochádza k častým politickým i ozbrojeným konfliktom. V štáte je zastúpený islam (7 %), ku ktorému inklinujú cejlónski Mauri a Malajci (žijú v Kolombc a okolí). V hlavnom meste a jeho okolí, na západe a severozápade ostrova je sústre- 267 lil ii,l;l ll/lll lll!»ll dcnó aj kresťanské obyvateľstvo (8 %), ku ktorým sa hlási časť Sinhálcov a Tamilcoyl (rimskokatolíci), ako aj Burgheri - miešanci domáceho obyvateľstva s kolonistami z Holandska (protestanti) a Portugalska (rimskokatolíci). Malá skupina pôvodného veddoidného obyvateľstva (1 tis.) v strednej časti ostrova si udržala primárne religie Juhovýchodná Ázia je regiónom, v ktorom má prevahu budhizmus nad ostatnými religióznymi systémami (kresťanstvom, islamom, hinduizmom a primárnymi relígiami) Zaraďujeme sem Myanmársko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam. Myanmársko sa vyznačuje prevahou hinajánového budhizmu (89 %), ku ktorému sa hlásia Myanmári (Barmčania - žijúci v nižinatých oblastiach štátu v povodí Iravadi Moni, južní Šanovia a väčšina Karenov. Kresťanstvo (4 %) je reprezentované naj baptistami a rímskokatolikmi (Kajaovia, Kačjinovia, časť Karenov a Čjini). Isl (4 %) vyznávajú obyvatelia na hraniciach s Bangladéšom (Arakanské hory). Hindu izmus (1 %) vyznáva indické obyvateľstvo, žijúce najmä v Rangúne. U izolovaný etník, žijúcich v horách na severe krajiny (časť Monov, Karenov a Kačjinov) a Merguiskom súostroví (Myeik) na krajnom juhu, sa možno stretnúť s animizmom (1 %). Thajsko je štátom s dominanciou hinajánového budhizmu (95 %). Na severe žijú horské etnika, ktoré sa hlásia k mahajánovému budhizmu. Určitý význam majú synkretické sekty, ktoré vznikli na báze mahajány a ostatných východných relígií a sčasti aj kresťanstva. Islam (3,8 %) vyznáva obyvateľstvo v najjužnejších oblastiach krajiny pri hraniciach s Malajziou (Malajci a Čamovia). V krajine žijú malé skupiny kresťanov (0,5 %), hinduistov (0,1 %) a vyznávačov konfuciánstva a taoizmu. V severných horských územiach sa možno stretnúť s animizmom (u horských Khmé-rov, Miaov a Jaov). V Laose je prevaha hinajánového budhizmu (60 %) menej výrazná ako v predchádzajúcich krajinách. Značná časť obyvateľstva vyznáva primárne religie animistického typu (34 %). Ide najmä o obyvateľov horských území na severe a severovýchode (horskí Khméri, Miaovia). Malá časť obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu (2 %) a islamu (1 %). Títo sa sústreďujú do hlavného mesta Vientiane (Wieng Čan) a jeho okolia. V Kambodži, rovnako ako v predchádzajúcich troch krajinách, prevláda hinajánový budhizmus (95 %). Malá časť obyvateľstva sa hlási k islamu (2,5 %). Ide najmä o Čamov, žijúcich na dolnom Mekongu. Zastúpení sú aj kresťania (1 %), zväčša rimskokatolíci. Vietnam sa líši od predchádzajúcich krajín tým, že tu má prevahu mahajánový budhizmus (55 %). V severnej časti krajiny sa značná časť obyvateľstva hlási k bezkonfesijným. Kresťanstvo (7 %) je reprezentované najmä rímskokatolikmi, ktorých väčšina žije na juhu štátu. K islamu (1 %) inklinujú západní Čamovia, vyskytujúci sa na juhu krajiny v prímorskom pásme provincie Thuan Hai, kým východní Čamovia (stredný Vietnam) sú hinduisti. Niektorí príslušníci čínskej menšiny (žijú najmä v štvrti Cho Lon v Hočiminovom meste) sa hlásia ku konŕucián-stvu a taoizmu. Na náhornej plošine Tay Nguyen sa možno stretnúť s primárnymi relígiami animistického typu. V južnom Vietname sa vyskytuje aj synkretický kao-daizmus (centrum v Tay Ninh) a sekta Hoa Hao (jej príslušníkmi sú Vietovia). 268 Austronézia je regiónom s pomerne rôznorodou náboženskou štruktúrou obyvateľstva. K významnejšie postavenie majú islam a kresťanstvo, avšak zastúpené sú aj ďalšie ijpjózne systémy - budhizmus, hinduizmus, konfuciánstvo, taoizmus a animizmus, no regiónu zahŕňame Malajziu, Indonéziu, Singapur, Branci. Filipíny a malé ostrovy Indickom oceáne - Vianočný ostrov a Kokosové ostrovy. Malajzia sa delí na dve odlišné časti - západnú Malajziu, rozprestierajúcu sa na Malajskom polostrove a východnú Malajziu, rozkladajúcu sa v severnej časti ostrova Kalimantan (Borneo). Celkove má prevahu islam (53 %), pričom ide najmä o sunniz-iTius šáfiovského smeru. Islam dominuje v západnej Malajzii, najmä v štátoch Kelan-tan aTcrengganu. V západnej Malajzii sa výrazne uplatňujú aj konfuciánstvo, taoizmus (11 %) a budhizmus (17 %), reprezentované početnou čínskou menšinou (30 % obyvateľov západnej Malajzie), žijúcou v západnej časti Malajského polostrova, vo veľkých mestách a na ostrove Penang. Treťou veľkou skupinou obyvateľstva západnej Malajzie sú hinduisti (6 %), tvorení tamilskými imigrantmi, ktorých najvyššie zastúpenie možno nájsť v štáte Selangor na sever od Kuala Lumpur. Časť z nich vyznáva sikhizmus. Malá časť obyvateľstva inklinuje ku kresťanstvu (6 %), pričom dominuje katolicizmus a z protestantských smerov metodizmus a baptizmus. Vo východnej Malajzii tvoria najväčšiu časť vyznávači primárnych relígií animistického typu (5 % v celom štáte) - Dajakovia, Ibani a pod (viac v Sabahu). Viac ako štvrtinu obyvateľstva východnej Malajzie tvoria budhisti, konfuciáni a taoisti (čínske obyvateľstvo v Sarawaku). Moslimskí Malajci tvoria 10 % obyvateľstva východnej Malajzie. Malá časť obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu (anglikáni, metodisti, luteráni a rimskokatolíci). Indonézia sa vyznačuje výraznejšou prevahou moslimov (88 %) ako Malajzia. Väčšina indonézskych moslimov vyznáva sunnitský islam šáfiovského smeru. K šíizmu inklinuje len malá časť prisťahovalcov z Pakistanu a Indie. Islam vyznávajú všetky väčšie indonézske národy (Javánci, Sundovia, Madurania, Minangkabaovia, Malajci a väčšina národov Sumatry). Hinduizmus (2,5 %) vytvára enklávu svojej dominancie na ostrove Bali (93 % obyvateľov ostrova) a sčasti aj na Lomboku. Vo východnejšie položených územiach (súostrovie Moluky, na Kalimantanc, juhu Sulawesi, západnom Iriane a vo východnom Timore) sa udržali primárne religie animistického typu (1 %), ktoré sú však postupne vytláčané misionárskou aktivitou kresťanov. Z kresťanstva sa v Indonézii uplatnil najmä protestantizmus (5 %) v podobe kalvinizmu a luteranizmu. Obe skupiny sú reprezentované regionálnymi protestantskými cirkvami (najväčšia je oatacká luteránska cirkev na severnej Sumatře). K protestantizmu sa hlásia viaceré mdonézske etnika - Toragejci a Minahasovia (severovýchod Sulawesi), Talaudi (Ta-•audské ostrovy), obyvatelia západného Timora, obyvatelia ostrovov Ceram a Sangi-he, obyvatelia západného Irianu a Ambonovia. Katolicizmus (3 %) je rozšírený vo východnom Timore a v strednej a východnej časti ostrova Flores. K budhizmu (1 %) 269 inklinujú príslušníci čínskej menšiny. V Indonézii sa uplatňujú aj niektoré ezoterické| hnutia (Subud). V Singapure sa najväčšia časť obyvateľstva (54 %) hlási k budhizmu | konŕuciánstvu a taoizmu. Tieto religiózne systémy reprezentujú príslušníci dominantnej i čínskej skupiny obyvateľstva. Moslimovia tvoria 15,4 % obyvateľov štátu a sú zastúpení Malajcami a imigrantmi z Indonézie, Pakistanu a Bangladéša. Malajci a Indonézania vyznávajú sunnitský islam šáfiovského smeru, Pakistanci a Bengálci sunnitský1 islam hanafitského smeru. V Singapure žijú tiež hinduisti (3,8 %), zväčša prívrženci) šivaizmu. Niektorí Indovia sa hlásia k sikhizmu. Ku kresťanstvu (12,5 %) sa hlásia imigranti z Filipín, časť Číňanov, Európania, euročínski miešanci. Najviac z nich in-| klinuje k protestantizmu (metodisti, anglikáni, presbyteriáni), menšiu Časť tvoria rím-skokatolíci a nepočetnou skupinkou sú arménski gregoriáni. Brunei je zväčša islamská krajina (67 %), reprezentovaná domácim brunejským obyvateľstvom. Druhú skupinu! tvoria budhisti (13 %), zväčša čínski imigranti. Ku kresťanom sa hlási 10 % obyvateľstva štátu (anglikáni, metodisti a katolíci). Zvyšná časť obyvateľov (10 %) vyznáva primárne relígie animistického typu. Filipíny sú jedinou krajinou v regióne s prevahou kresťanstva (92 %). V rámci kresťanských vierovyznaní hrá najdôležitejšiu úlohu katolicizmus (83,6 %). Menšia časť obyvateľov inklinuje k protestantizmu (9 %), medzi ktorými sú najpočetnejší aglipajáni (príslušníci Filipínskej nezávislej cirkvi). Islam (5 %) je rozšírený v južnej časti Filipín, najmä na ostrovoch Mindanao a Sulu. Ide o sunnitských moslimov šáfiovského smeru, ktorí sú v ostrých konfliktoch s centrálnou vládou. Malá časť obyvateľstva, najmä čínskeho pôvodu (žijúca v Manile a okolí), sa hlási k budhizmu (1 %). V prostredí horských etník vo vnútrozemí Luzonu a Mindanaa sa udržali ešte primárne relígie animistického typu (2 %). Vianočný ostrov (pod správou Austrálie) sa vyznačuje prevahou budhizmu (55 %). Menšiu časť obyvateľstva tvoria kresťania (15 %), moslimovia (10 %) a iné religiózne skupiny. Na Kokosových ostrovoch (pod správou Austrálie) dominujú sunnitskí moslimovia (57 %). Kresťania tvoria 22 %. Zastúpené sú i iné relígie. Východná Ázia sa vyznačuje silným vplyvom budhizmu, ktorý sa tu preplieta s vplyvom pôvodných miestnych relígií (konŕuciánstvom, taoizmom a šintoizmom) a v jeho západnej časti aj s vplyvom islamu. Do regiónu zaraďujeme Čínu, Tchaiwan, Mongolsko, Kórejskú ľudovo-demokratickú republiku, Južnú Kóreu a Japonsko. V Číne sú rozšírené najmä tri religiózne systémy - budhizmus, konfuciánstvo a taoiz-mus. Typickou črtou čínskeho obyvateľstva je multikonfesionalita, čiže jeden človek často vyznáva a vykonáva obrady v rámci viacerých relígií. To problematizuje štatistické podchytenie náboženskej štruktúry obyvateľstva Číny. Vzhľadom na to, že oficiálne sa v Číne realizuje ateizačná politika, značná časť obyvateľstva (podľa niektorých odhadov až 71 %) sa hlási k bezkonfesijným. Konfuciánstvo a taoizmus vyznávajú takmer výlučne Číňania, kým mahajánový budhizmus okrem Číňanov aj kórejská menšina (provincie Ťi-Iin a Chej-Iung-ťiang). Lamaizmus sa vyskytuje 270 geografia relign Tibete a vyznávajú ho taktiež Mongoli (Vnútorné Mongolsko na severe a Ujgurská utonómna oblasť na severozápade), Tajovia a ďalšie etnika v južnej Čine (provincia lün-nan). Sunnitský islam je rozšírený najmä v severozápadnej a západnej časti Činy /ijjgurská autonómna oblasť). K šíizmu inklinujú pamírski Tadžikovia (izmailiti). Určitý význam má kresťanstvo, pričom dominujú rimskokatolici (2 mil.), protestan-tov je menej (700 tis.). Ku kresťanstvu sa hlásia hlavne Číňania - príslušníci národnosti Chan, ale vyšší stupeň kristianizácie je možné zaregistrovať aj v juhozápadnej Čine (Kačjinovia, Miaovia), v Hongkongu a Macau. V prostredí etník južnej Činy sa zachovali mnohé tradičné primárne relígie (Čuangovia, niektorí Miaovia a Jaovia, lovia, Tchu-ťiaovia, Chanovia, Kaošanovia). V severnej časti krajiny sa vyskytuje šamanizmus (Mandžuovia, Dahurovia). Malá skupina hinduistov žije v kozmopolitnom Hongkongu. Podobnú štruktúru obyvateľstva ako Čína má Tchaiwan. Ku konfucián-stvu, taoizmu (48,5 %) a budhizmu (43 %) sa hlási drvivá väčšina obyvateľov ostrova. Žijú tu aj menšie skupiny kresťanov (7,4 %) a moslimov (0,5 %). Mongolsko sa vyznačuje podobne ako Čína dlhotrvajúcou atcizačnou politikou, čo sa odzrkadľuje v existencii početnej skupiny bezkonfesijných. Z veriacich obyvateľov štátu najviac inklinuje k lamaizmu (90 %). V západnej časti štátu sa vyskytujú sunniti (4 % - Tuva-nia a Kazachovia). V malej miere sa v Mongolsku uplatňuje šamanizmus. Kórejská ľudovo-demokratická republika je známa prísnou ateizačnou politikou, ktorá neumožňuje slobodnú aktivitu náboženských spoločností a cirkví. Existujúce a vládou podporované cirkvi (napr. Juche) majú zväčša len propagandistický charakter a majú vytvárať ilúziu náboženskej slobody. Najpočetnejšia je skupina bezkonfesijných (68 %). Tradične sa na tomto území uplatňuje mahajánový budhizmus (1,7 %), konfuciánstvo a taoizmus (15 %) a v malej miere i kresťanstvo (0,9 %). Špecifický charakter majú rozličné kórejské synkretické sekty (14 %), ktoré vznikla na báze šamanizmu, konfuciánstva, taoizmu, budhizmu a kresťanstva. Najznámejšie sú sekty čchondogjo a taečengjo. Južná Kórea má zmiešaný charakter, pričom takmer rovnaký vplyv tu má kresťanstvo (49 %) a mahajánový budhizmus (47 %). Okrem mahajány sa uplatňuje aj zen-budhizmus a rozličné sekty (wonpulgjo, chongtogyo). Vyskytuje sa aj konfuciánstvo (3 %) a šamanizmus. Medzi kresťanmi prevládajú protestanti (presbyteriáni, metodisti a baptisti), menej je rimskokatolikov. Značnú úlohu hrajú synkretické sekty (čchondongjo, taečengjo a wonpulgjo). Japonsko je územím, kde sa prelína vplyv šintoizmu (39,5 %) a budhizmu (38 %), pričom podobne ako v Číne sa možno stretnúť s multikonfesionalitou. Veľkú úlohu tu hrajú aj šintoistické sekty, z ktorých mnohé sú dosť vzdialené od ortodoxného šintoizmu a majú synkretický charakter. K najväčším patria sekta Tenrikjó, ktorá je od r. 1970 považovaná za samostatnú cirkev, a ďalej sekty Sekai Kjúseikjó, Tzumo Ojaširo a pod. V rámci budhistických siekt je najväčšia Džódošinšú. Populárne sú zen-budhistické sekty. Kresťanstvo (4 %) má v Japonsku menšie zastúpenie. Pomer katolíkov a protestantov je zhruba vyrovnaný. Veľmi malá skupina obyvateľov vyznáva pravoslávie. Medzi protestantmi majú naj- 271 vyššie zastúpenie Zjednotená Kristova cirkev v Japonsku (združuje presbyteriánovi metodistov, kongregacionalistov a baptistov). Tradičné primárne rclígie sa zachovalí] na ostrove Hokkaidó, kde žije malá skupina Ainuov (Šamanizmus) - pôvodných ob\ vateľov japonského súostrovia. 8.4. Geografické aspekty relígií v Austrálii a Oceánii -^— Územie Austrálie a Oceánie sa z väčšej časti stalo oblasťou rozšírenia křesťanstvy (67 %). Spomedzi jednotlivých kresťanských vetiev je vplyv katolicizmu (26,5 %)\ takmer vyrovnaný s vplyvom protestantizmu (21,5 %) a ostatných kresťanských re-| lígií a synkretických učení a siekt (16,6 %). Malý význam má pravoslávie (2,4 %), | Ostatné náboženstvá nemajú vplyv porovnateľný s kresťanstvom. Značná časť oby. vateľstva je bez vyznania (12,4 %) alebo sa hlási k iným rclígiám. Z hľadiska religi-1 ózno-geografickej diferenciácie možno vyčleniť tieto regióny: Austrália a Nový Zéland, Papua a Melanézia, Mikronézia a Polynézia. Relígia I p™«** W/Mi-*.' '*- > i * [Pravoslávie Kresťanstvo Katoliciymis Protestaiitiymci Ostcané kresťanské relive Islam Budhizmus Judaizmus Hinduizmus Titoizmus a konfuciánstvo lYimárne reu'gie a špiritizmus Počet vyznávačov (tis.) 19480 7710 6253 695 4822 238 191 94 361 85 Novérelíffe 256 Bahaizmus Bez vyznania a ateisti Ostatní Počet obyvateľov podiel z počtu obyvateľov v 9i 67,0% 26,5% 21.5% 2,4% 16,67c 0,8% 0,7% 0,3% 1.2% 0,3% 27 73 3610 4660 29075 0,9% 0,1% 0,3% 12,4% 16,0% 100,0% Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 16: Počet vyznávačov jednotlivých relígiív Austrálii a Oceánii vr. 1997 ÍTlfa * N°7 Zéland' V t0mt° regióne PrevIáda ^sťanstvo a v jeho rámci pro-tcstantizmus. Pomerne významná skupina obyvateľov sa hlási k bezkonfesijným. ZÍ'a}A f reVrZne kresťanská kra-)ina (73 %). Pričom prevahu má protestantizmus (4/ /o) nad katolicizmom (26 %). Pomerne veľká skupina obyvateľstva sa zaradila cdzi bezkonfesijných (12,7 %). Medzi protestantmi sú najpočetnejší anglikáni ad % L celkového počtu obyvateľov štátu). Nasledujú metodisti a presbyteriáni. Ostat-' protestantské skupiny sú menej početné. Austrália je typickým príkladom krajiny vcľkvm prílivom imigrantov, u ktorých je náboženské vierovyznanie výrazne späté etnickým pôvodom. K anglikanizmu a metodizmu inklinujú potomkovia imigrantov z Anglicka (anglikáni majú dominantné postavenie v Novom Južnom Walese, 7ápadncj Austrálii a Tasmánii, kým metodisti sú početnejší v Južnej Austrálii). Imigranti zo Škótska sa hlásia k presbyteriánom (najmä Victoria a Queensland). K luteránstvu majú blizko potomkovia nemeckých imigrantov (Južná Austrália), k pravosláviu potomkovia gréckych imigrantov. Rimskokatolici sú zväčša potomkovia írskych imigrantov. Kozmopolitný charakter Austrálie dotvárajú hinduisti, moslimovia, budhisti a vyznávači ďalších relígií (13,6 %). V rámci tejto skupiny žije v Austrálii početná židovská komunita (100 tis.). Primárne relígie (0,7 %) si udržali svoje pozície v prostredí pôvodných obyvateľov Austrálie (Aborigénov), ktorí sa koncentrujú do centrálnej a severozápadnej Austrálie. Ide zväčša o relígie animistického typu a totc-mizmus. Aborigčni žijúci v hustejšie osídlených a urbanizovaných územiach boli už kristianizovaní. Nový Zélandí je podobne ako Austrália predovšetkým kresťanskou krajinou (80 %). Pomerne vysoké zastúpenie majú bezkonfesijní (19,7 %). V rámci kresťanstva dominuje protestantizmus. Najviac protestantských veriacich sa hlási k anglikánom (22 %), presbyteriánom (16 %) a metodistom (4 %). Menší počet vyznávačov má baptizmus a ostatné protestantské denominácie. Vyskytuje sa tu i mormonizmus. Rimskokatolici tvoria 14,8 % obyvateľstva. Pôvodné obyvateľstvo Nového Zélandu - Maori - vyznávajú zväčša kresťanstvo. Časť z nich inklinuje k mor-monizmu a k tichomorsko-kresťanským synkretickým sektám a hnutiam (Ratana a Ringatu). Papua a Melanézia je regiónom, kde sa popri dominujúcom kresťanstve možno stretnúť s vyznávačmi miestnych kultov, tichomorsko-kresťanských synkretických hnutí a siekt a nových relígií. Oblasť zahŕňa Papuu-Novú Guineu, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu, Novú Kaledóniu, Fidži a Norfolk. Papua-Nová Guinea sa vyznačuje prevahou kresťanstva (97,6 %). V rámci kresťanstva dominuje protestantizmus, ktorý je reprezentovaný luteranizmom (16 %), anglikanizmom (5 %), evanjelickou alianciou (4 %) a inými, zväčša unionovanými protestantskými cirkvami. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 22 % obyvateľov štátu. Vo vnútrozemí žijú značne rozdrobené skupiny etn'k (2,5 %), vyznávajúce miestne kulty (animizmus, manaizmus, totemizmus, kar-go a pod.). Na Šalamúnových ostrovoch dominujú kresťania (96,7 %). Z veľkej časti "de o protestantov (77,5 %), pričom zastúpení sú unionovani protestanti, anglikáni a adventisti siedmeho dňa. Rimskokatolici (19,2 %) žijú najmä na ostrovoch Guadalcanal a Choiseul. Malá časť obyvateľstva inklinuje k miestnym kultom (manaizmus, ar"imizmus) a určitá časť sa hlási k bahaizmu (0,4 %). Na Vanuatu (Nové Hebridy) 273 ueogrujia migu '.7%L majú prevahu protestanti (61,7 %), z ktorých najviac pripadá na prcsbyteriánov (36,7 %\ anglikánov (15 %) a advcntistov siedmeho dňa (6,2 %). Rímskokatolíci tvoria is o/ obyvateľstva. Udržali sa tu miestne kulty (animizmus, manaizmus, kargo a pod.) u, ktorým inklinuje 22 % obyvateľov. Činska a vietnamská menšina sa hlási k budhizmu Nová Kaledónia sa ako zámorské teritórium Francúzska vyznačuje prevahou rimskol katolíkov. Protestanti (kalvíni) žijú na súostroví Loyauté. Menšie skupiny tvoria mosli. movia (Javánci) a budhisti (Vietnamci). Vyskytuje sa i kult kargo. Fidži vzhľadom na svoju pestrú etnickú štruktúru obyvateľstva má aj značne diferencovaný religiózny obraz. Väčšinu obyvateľov tvoria kresťania (52 %), z ktorých je najviac metodistov (37 %) a rímskokatolíkov (9 %). Veľkú skupinu obyvateľov tvoria imigranti z Indie ktorí vyznávajú hinduizmus (38 %) a v menšej miere sikhizmus (1 %). Menší počet indických imigrantov a ich potomkov inklinuje k islamu (8 %). Na ostrove Norfolk (austrálske teritórium) majú prevahu anglikáni (39 %), menšinou sú rímskokatolíci (11 %), adventisti siedmeho dňa (4,4 %), kongregacionalisti (16 %) a iní. Mikronézia a Polynézia tvorí rozsiahly región, zahŕňajúci viaceré súostrovia v Tichom oceáne, na ktorých zväčša prevláda protestantizmus, ktorý sa delí o vplyv s katolicizmom. Zastúpenie katolíkov je výraznejšie v Mikronézii, kým v Polynézii je prevaha protestantizmu omnoho výraznejšia. Do regiónu zaraďujeme Palau, Severné Mariany, Guam, Marshallove ostrovy, Federatívne štáty Mikronézie, Nauru, Kiribati, Tuvalu, Tokelau, Samou, Americkú Samou, Wallis a Futunu, Tongu, Niue, Cookove ostrovy, Francúzsku Polynéziu, Pitcairnove ostrovy, Veľkonočný ostrov a Havajské ostrovy. Na Palau dominujú kresťania (65,4 %), z ktorých najviac pripadá na rímskokatolíkov (40 %). K protestantom (24,7 %) patria najmä adventisti siedmeho dňa. Zastúpení sú Svedkovia Jehovovi. Štvrtina obyvateľov inklinuje k primárnym relígi-ám (modekngeizmus). Severné Mariany sú zväčša rímskokatolícke. Menšinu tvoria protestanti (anglikáni) a vyznávači miestnych kultov. Na ostrove Guam (podobne ako Severné Mariany pod správou USA) taktiež prevládajú rímskokatolíci nad protestantmi (baptistami). Marshallove ostrovy sa vyznačujú výraznou dominanciou protestantov (90,1 %). Rímskokatolíci tvoria 8,5 % a ostatní 1,4 % obyvateľov republiky. Federatívne štáty Mikronézie (zahŕňajú členské štáty Chuuk, Yap, Pohnpei a Kosrae) sa vyznačujú miernou prevahou katolicizmu (50 %) nad protestantizmom (47 %). Na Nauru je pomer opačný. Viac je protestantov (60 %) ako rímskokatolíkov (30 %). Okrem toho tu žije čínska menšina, inklinujúca k budhizmu, konŕuciánstvu a taoizmu (8 %). Malá časť obyvateľov vyznáva miestne kulty. Kiribati sa vyznačuje miernou prevahou rímskokatolíkov (53 %). Protestantizmus (40 %) reprezentujú kongregacionalisti a adventisti siedmeho dňa. Žijú tu aj vyznávači bahaizmu (2,4 %), mormoniz-mu (2 %) a budhizmu (čínska menšina). Tuvalu je doménou protestantizmu (97 %), pričom dominantné postavenie má kongregacionalistická tuvalská cirkev (96 %). Minoritami sú adventisti siedmeho dňa (1 %), bahaisti (1 %) a rímskokatolíci (0,2 %). 274 Geogr^JI^_____________________________________________ T0kelau (polynézske zámorské teritórium Nového Zélandu) tvoria väčšinu protes-ti (70 %), kým katolíci sú v menšine (28 %) a žijú na ostrovoch Nukunonu a sčasti kaofo. Západná Samoa je prevažne protestantská (71 %), pričom ide o kongregaci-alistov (Londýnska misijná spoločnosť), metodistov a adventistov siedmeho dňa. R'mskokatolíci (22,3 %) tvoria významnú skupinu obyvateľov. Zastúpení sú tiež ormóni a vyznávači iných religií. Americká Samoa, ktorá zahŕňa východnú Samou natri pod správu USA, je prevažne tiež protestantská (80 %) s dominantným podielom kongregacionalistov. Rímskokatolíci tvoria 20 % obyvateľstva. Francúzske zámorské teritórium Wallis a Futuna sa od okolitých teritórií líši úplnou dominanciou rímskokatolíkov (100 %). V kráľovstve Tonga prevládajú protestanti (77 %), najmä metodisti. Ku katolicizmu sa hlási 15 % obyvateľov. Zastúpení sú vyznávači bahaizmu (4 %)i mormoni a iní. Na Niue (voľne asociované územie s Novým Zélandom) žijú protestanti (85 %), z ktorých najviac tvoria kongregacionalisti, spätí s aktivitami Londýnskej misijnej spoločnosti. Z iných vyznaní tu žijú rímskokatolíci, mormóni, Svedkovia Jehovovi a adventisti siedmeho dňa. Cookove ostrovy (voľne spojené s Novým Zélandom) sa vyznačujú prevahou protestantov nad katolíkmi. Francúzska Polynézia je územím s prevahou protestantizmu (54 %). Pomerne početní sú rímsko-katolici (30 %). V menšej miere tu žijú mormóni, budhisti a konfuciáni (príslušníci čínskej menšiny). Pitcairnove ostrovy (patriace Veľkej Británii) sú okrem Adamstownu neosídlené. V Adamstownc (46 oby v. v r. 1998) žijú potomkovia vzbúrencov z anglickej lode Bounty a dovezených polynézskych žien, ktorí sú výlučne adventis-tami siedmeho dňa. Veľkonočný ostrov (patriaci Chile) je obývaný rímskokatolíkmi. Havajské ostrovy (dnes jeden zo štátov USA) majú pestrú religióznu štruktúru. Zastúpení sú rímskokatolíci a protestanti. Pomerne početní sú budhisti (Japonci a Číňania), šintoisti (Japonci) a konfuciáni (Číňania). 8.5. Geografické aspekty religií v Severnej Amerike Severná Amerika patri k územiam s prevahou kresťanstva (73,3 %). V jeho rámci sa výraznejšie uplatňuje protestantizmus-(31,5 %) ako katolicizmus (24,5 %). Pomerne hojne sú zastúpené aj ostatné kresťanské vyznania (15,2 %) a pravoslávie (2,2 %). Ostatné religiózne systémy sa uplatňujú v obmedzenej miere. Významnejšiu pozíciu má judaizmus (2 %). Početná skupina obyvateľstva sa zaradila k bezkonfesijným (9,1 %). Severnú Ameriku tvoria Kanada, Spojené štáty americké (USA), Bermudy a St. Pierre a Miquelon. 275 i ! i 11 i,i u; in 'VlfCII - Religia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v °/ľ"*! Kresťanstvo 221381 73,3 % ^H Kcaolkiziniis 73 880 24.5% Protesiantivms 95063 31,5% Pravoslávie 6698 2,2% - Oslalné kresťanské ivlifne 45 740 15,2 % Islam 4066 1,3% Budhizmus 2132 0,7 % Judaizmus 5904 2,0% Hinduizmus 1 129 0.4% Džuiizmus 5 0.0 % Sikhizmus 491 0,2% Šintoizmus 54 0.0% Taoizmus a konfuciánstvo 886 0.3% Primárne relígie a špiritizmus 479 0.2% Nové relígie 649 0,2% Bahaizmus 740 0.2% Bez \ \ zrania a ateisti 27 512 9,1% Ostatní 36290 12,0% Počet obyvateľov 301718 100,0 % Prameň: upravené podľa Rinschede, 1999, s. 52. Tabuľka č. 17: Počet vyznávačov jednotlivých religií v Severnej Amerike v r. 1997 Kanada má vyrovnanejší podiel medzi katolicizmom (42 %) a protestantizmom (40 %), pričom miernu prevahu má katolicizmus. Zastúpení sú pravoslávni (4 %), judaisti (1,2 %) a sikhovia (0,6 %). Pomerne početná je skupina bezkonfesijných (7,5 %). Rímskokatolíci majú najvýraznejšiu prevahu vo frankofónnych oblastiach Kanady (Quebec, New Brunswick a Ostrov princa Edwarda). Hojnejší sú tiež v severnom Saskatchcwane. Pravoslávni sú výraznejšie zastúpení v oblastiach, ktoré osídľovali ukrajinskí imigranti (Manitoba a Saskatchewan). Tu žije aj početná skupina gréckokatolíkov. Kanadskí protestanti sa delia na viacero cirkví a siekt. Najväčšia je Zjednotená cirkev (20 % obyvateľstva), ktorá vznikla spojením kongregacionalistov, i metodistov, časti prcsbyteriánov a zjednotených bratov). Najviac rozšírená je v provinciách Saskatchewan, Alberta a Britská Kolumbia. Početní sú anglikáni (Britská Kolumbia - ostrov Vancouver, New Foundland), baptisti (New Brunswick a Nové Škótsko). Luteráni sú viazaní najmä na imigrantov z Nemecka, ktorých sa najviac usadilo v Saskatchewane, Alberte a Manitobe. Židia (360 tis.) žijú predovšetkým vo veľkých mestách (Toronto, Montreal). Sikhovia (225 tis.) žijú najmä v Britskej Kolumbii. V oblastiach s výraznejším výskytom Indiánov a Eskimákov (Nanavut, Severozápadné teritórium, Yukon) sa možno stretnúť so šamanizmom (2 %). 276 Ce^jareljgn_________________________________________________ USA majú pestrejšiu religióznu štruktúru obyvateľstva ako Kanada. Je to dané vysokým počtom náboženských spoločnosti a siekt, ktorým USA vynikajú nad ostatnými ítátmi sveta. Prevahu majú protestanti (56 %) nad katolíkmi (26 %). Malá časť kres-j-jiov sa hlási k pravosláviu. Popri nich tu žijú vyznávači judaizmu (2 %), ktorých absolútny počet 5,8 mil. je vyšší ako v Izraeli. Náboženský obraz USA dotvárajú mosli-oVia (1,9 %) a príslušníci iných religií. K bezkonfesijným sa hlási 7,5 % obyvateľov. Rímskokatolíci sú výraznejšie zastúpení v severovýchodnej časti USA. Jediným štátom, kde majú prevahu, je Rhode Island (63 %). Pomerne významné podiely dosahujú v štátoch Massachusetts, Connecticut, New Jersey, Pennsylvania, v severnej časti štátov New York a New Hampshire a na západe Vermontu. Okrem tejto oblasti sa územie koncentrácie rímskokatolíkov viaže na severozápad štátu Illinois, východný Michigan a Wisconsin. Ďalším areálom ich koncentrácie je juhozápad USA, najmä južná časť Luisiany a pás územia pozdĺž mexickej hranice v Texase, Novom Mexiku, Arizone a južnej Kalifornii. Vo väčšine štátov USA majú prevahu protestanti, ktorí sú diferencovaní do mnohých cirkví, náboženských spoločností a siekt. Z najvýznamnejších protestantských smerov treba spomenúť baptizmus (12,1 %), ktorý je rozšírený najmä v juhovýchodnej časti USA (Južná Karolína, Georgia, Alabama, Mississippi, južný Arkansas, severná Luisiana, východný Texas, juhovýchodná Oklahoma, Tennesse, juhozápadná časť Severnej Karolíny, juhovýchod Kentucky a severozápadná Florida). Ďalším protestantským smerom je metodizmus (11 %), rozšírený v strednej časti USA (Kansas, Nebraska, severozápadná Oklahoma, severná časť Missouri, Iowa, severozápadný Illinois, južná Indiana, južné Ohio, Západná Virginia, Virginia, Maryland a Delaware). Luteráni (6 %) sú výraznejšie koncentrovaní do severnej časti USA, najmä štátov Severná Dakota, Minnesota, severozápadnej časti Wisconsinu, severnej časti Južnej Dakoty a severozápadnej časti Iowy. V severozápadnej časti USA sú protestanti výrazne diverzifikovaní a žiadna zo skupín nemá dominanciu. Pravoslávni majú väčšie zastúpenie (od 0,6 do 0,9 %) v štátoch New Hampshire, New Jersey, New York, Connecticut, Massachusetts a Vermount. K pravoslávnym patria niektorí obyvatelia Aljašky a Aleutských ostrovov. Mormóni sú sústredení do štátu Utah a južnej časti Idaho. Žijú aj v Arizone, Wyomingu, Nevade a Colorade. Najvyššie zastúpenie juda-istov má štát New York (6,9 %). Početnejšie židovské komunity žijú najmä v mestách štátov New Jersey, Florida, Massachusetts, Maryland, Connecticut, Kalifornia, Colorado, Pennsylvania a vo Washingtone D.C. Z iných religií sa uplatňujú budhizmus, konfuciánstvo a taoizmus (najviac medzi imigrantmi z Ázie v Kalifornii a v New lorku) a viaceré nové synkretické relígie (napr. krišnaizmus, misie Božieho svetla, spoločenstvo nezávislých misijných zborov Rodina, santeriánstvo - Florida a pod.). Bermudy (kolónia V. Británie) sa vyznačujú prevahou anglikánov. Menšie skupiny tvoria metodisti a katolíci. St. Pierre a Miquelon. ako francúzske územie, charakterizuje prevaha katolíkov (99,3 %). 277 Geografia relígii 278 Geo0B^-------------------------------------------------------- Geografické aspekty relígii v Latinskej Amerike • ká Amerika je svetadielom s prevahou katolicizmu (90 %). Popri katolicizme k3" • vetvy kresťanstva uplatňujú síce v menšej miere, avšak podiel protestantizmu začal v ostatných decéniách 20. stor. postupne narastať. Religiózny obraz La- sa«* (3%); y ".■ Ameriky dotvárajú primárne religic a miestne kulty (0,3 %). Nižšie zastúpenie U"S v severnej Amerike majú bezkonfesijní (3,6 %). Z geograficko-religiózncho hľa-* . je možné celé územie Latinskej Ameriky rozčleniť do troch oblastí: Stredná Amerika, Karibský región a Južná Amerika. pf|foi:i _ Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % ftrfcťansrvo 460147 93,5 % ffanücama 442657 90.0% Protestantizmu 14 829 3.0 '/< Pravoslávie 620 0.1 % Tktafné kresťanské religie 2041 0.4% Islam 1632 0.3 % Budhizmus 645 0.1% Judaizmus 1 173 0.2% Hinduizmus 776 0.2% Šintoizmus 7 0.0% Taoiznus a koniudánstvo 184 0.0% Primárne religie 1 220 0,3 % Nové religie 611 0,1% Bahaizmus 880 0,2% &■/. vyznania a ateisti 17 756 3,6% Ostatní 6898 1,4% Počet obyvateľov 491929 100,0% Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 18: Počet vyznávačov jednotlivých relígii v Latinskej Amerike v r. 1997 Stredná Amerika je región s pomerne homogénnou religióznou štruktúrou obyvateľstva, v ktorej dominuje katolicizmus. Určitá časť obyvateľstva sa hlási k protestantizmu, ktorého úloha v ostatných decéniách rastie. Do regiónu patrí Mexiko, Belize, Guatemala, Honduras, Salvador, Nikaragua, Kostarika a Panama. Mexiko je charakterizované prevahou katolicizmu (95,3 %). Z protestantov (4 %) tu žijú baptisti a presbyteriáni. Početní sú Svedkovia Jehovovi (cca 526 tis.). Okrem toho sa možno stretnúť s judaizmom (0,1 %) a inými religiami. Určitú skupinu tvoria bezkonfesijní. Indiáni, ktori žijú najmä na juhu Mexika (Oaxaca, Chiapas), sú zväčša kristianizovaní. V Belize "ic je dominancia rimskokatolikov (62 %) taká výrazná. Pomerne značný podiel tu maJu protestanti (30 %), najmä anglikáni, metodisti, mennoniti a adventisti siedmeho 279 UčOgřáJta religii dňa. Vyskytujú sa tu Svedkovia Jehovovi. Guatemala sa vyznačuje prevahou kato kov (75 %) nad protestantmi (24 %). Časť indiánskeho obyvateľstva sa pridržia primárnych rclígii Mayov. Pre Honduras je typická výrazná prevaha katolíkov (97»/ Malá je protestantská minorita (3 %). Salvador má podobnú štruktúru. Okrem domí nantných katolíkov (94 %) tu žije protestantská menšina (6 %). Určitú časť obyvateľ stva tvoria mormóni a Svedkovia Jehovovi. V Nikaragua tvoria katolíci 91 % obyvateľov. Protestanti (9 %) sú reprezentovaní baptistami, metodistami a Moravskou cirkvou (moravskí bratia), ktorej vyznávači sú koncentrovaní na atlantickom pobreží štátu (Costa de Mosquitos). Kostarika'^ prevažne katolícka (89 %). Protestanti tvoria ' 7,5 % obyvateľov štátu. Malá časť obyvateľstva (imigranti z Ázie) vyznávajú bud-hizmus, konfuciánstvo a taoizmus. Panama má podobnú štruktúru s prevažujúcimi rímskokatolíkmi (92 %) nad protestantmi (6 %) a vyznávačmi ostatných rclígii (2 %). ' Karibský región má heterogénnejšiu religióznu štruktúru obyvateľstva v porovnaní ] so Strednou a Južnou Amerikou. Preplietajú sa tu vplyvy katolicizmu, protestantiz- 1 mu, miestnych rclígii a synkretických kultov. Dominancía katolicizmu, resp. protes- | tantizmu, súvisí s koloniálnou minulosťou regiónu. Tie územia, ktoré boli pod koloniálnou nadvládou Francúzska a Španielska sú katolícke, kým bývalé anglické a holandské kolónie majú prevahu protestantského obyvateľstva. Do regiónu zahŕňa- j me okrem ostrovných krajín v širšej oblasti Karibiku a priľahlej oblasti Atlantiku aj guyanský región na severovýchodnom pobreží Južnej Ameriky. Ide teda o Guyanu, | Surinam, Francúzsku Guyanu a z ostrovných Štátov k nemu patria Bahamy, Kuba, Kaj-manské ostrovy, Jamajka, Turks a Caicos, Haiti, Dominikánska republika, Portoriko, 1 Americké Panenské ostrovy, Britské Panenské ostrovy, Anguilla, Svätý Kitts a Nevis, Antigua a Barbuda, Montserrat, Guadeloupe, Dominika, Martininique, Svätá : Lucia, Barbados, Svätý Vincenc, Grenada, Trinidad a Tobago, Aruba a Holandské j Antily. Bahamy sa vyznačujú prevahou protestantov (76 %). Z nich je najviac baptis- j tov (32 %), anglikánov (20 %), metodistov (6 %) a príslušníkov letničnej Cirkvi Bo- j žej (6 %). K rímskokatolíkom sa hlási 19 % obyvateľstva. Kuba má výnimočnú pozíciu v rámci krajín regiónu, pretože vďaka ateizačnej politike režimu sa väčšina obyvateľov (55 %) deklaruje ako bezkonfesijná. V rámci veriacich majú najvýznamnejšiu pozíciu rimskokatolíci (40 %). Malú časť obyvateľov tvoria protestanti a Svedkovia Jehovovi (spolu 3 %). Žijú tu aj vyznávači afro-karibského kultu Santerie - kubánskeho náboženského hnutia, ktoré je obdobou haitského wúdizmu. Kajmanské ostrovy^ (patriace V. Británii) sú zväčša obývané presbytcriánmi, anglikánmi a v menšej miere katolíkmi. Jamajka je charakterizovaná prevahou protestantov (61,3 %). Z nich najviac pripadá na príslušníkov letničnej Cirkvi Božej (21,2 %), baptistov (9 %), anglikánov (5,5 %), adventistov siedmeho dňa (9 %) a pentekostalistov (7 %). Početná je skupina Svedkov Jehovových (1,6 %). Rimskokatolíci tvoria 4 % obyvateľov. Z iných rclígii má význam santeriánstvo a rastafarianizmus (5 %) - synkretické judaisticko- 280 G0rafiaj*UgU___---------------------------------------------------------------- sťanské učenie (jeho vyznávačov volajú Čierni židia). Zaujímavý je pomerne vy-""kV Podicl bezkonfesijných (11 %). Turks a Caicos (britská kolónia) je obývaný najmä S° testantmi (80 %), a to baptistami, metodistami a anglikánmi. Haiti sa vyznačuje Pr° noU rimskokatolíkov (80 %). Menšia časť obyvateľstva inklinuje k protestantizmu ľl6 %) - naJmä baptizmu, pentekostalizmu a adventizmu siedmeho dňa. Zhruba polo-ca obyvateľov súbežne praktizuje afro-kresťanský wúdizmus. Dominikánska repub-tka je prevažne rímskokatolícka (91 %). Zvyšná časť obyvateľstva inklinuje . orotestantizmu. Podobne ako v susednom Haiti sa praktizuje wúdizmus. V Portoriku (P°d správou USA) má prevahu katolicizmus (85 %). Protestanti a ostatní tvoria 15 % menšinu obyvateľstva. Vyskytuje sa aj santeriánstvo. Americké Panenské ostrovy majú prevahu protestantského obyvateľstva (59 %), ktoré sa zväčša hlási k baptizmu. Katolíci tvoria 34 % obyvateľstva. Na Britských Panenských ostrovoch majú protestanti výraznejšiu prevahu (86 %). V rámci jednotlivých protestantských cirkví sa najviac uplatňujú metodisti (45 %), anglikáni (21 %) a letničná Cirkev Božia (7 %). Žijú tu aj adventisti siedmeho dňa a baptisti, zo synkretických religií Svedkovia Jehovovi. Rimskokatolíci tvoria 6 % obyvateľstva. Anguilla (britské závislé územie) je dominantne protestantská (85 %). Najviac je anglikánov, metodistov a adventistov siedmeho dňa. Ku katolicizmu sa hlásia 3 % populácie. Svätý Kitts a Nevis má prevahu protestantského obyvateľstva (76,5 %), najmä anglikánov. Menšia časť obyvateľov inklinuje ku katolicizmu (10,5 %) a iným rclígiám. Antigua a Barbuda sa vyznačuje dominanciou protestantov (86 %), predovšetkým anglikánov. Rimskokatolíci tvoria 10 %, rastafariáni 1 % a vyznávači ostatných religií 3 % populácie. Na Montserrate (britská kolónia) žijú najmä anglikáni. V menšej miere sa tu možno stretnúť s metodistami, rímskokatolíkmi, pentekostalistami a adventistami siedmeho dňa. Guadeloupe (francúzsky zámorský departamenť) sa vyznačuje dominanciou rimskokatolíkov (95 %). Okrem nich tu žijú hinduisti a vyznávači afrického paganizmu (no-vopohanstva). Dominika je štátom s prevahou rimskokatolíkov (77 %). Protestantov (15 %) reprezentujú metodisti, pentekostalisti, adventisti siedmeho dňa a baptisti. Martinique je francúzsky zámorský departament s prevahou rimskokatolíkov (95 %). Okrem toho tu žijú hinduisti a vyznávači afrického paganizmu. Svätá Lucia má prevahu rimskokatolíkov (90 %). K protestantizmu sa hlási 10 % populácie. Barbados sa vyznačuje prevahou protestantov (67 %), z nich sa tu najviac uplatňujú anglikáni, pentekostalisti a metodisti. Rímskokatolícke obyvateľstvo nieje veľmi početné (4 %). Pomerne značná časť populácie (17,5 %) je bez vyznania. Svätý Vincent a Grenadiny je prevažne protestantský štát (81 %). Medzi protestantskými cirkvami majú najvyššie Podiely anglikáni, metodisti a adventisti siedmeho dňa. Rimskokatolíci tvoria 13 % obyvateľstva. Okrem nich sa tu možno stretnúť s hinduistami a malým počtom príslušníkov iných religií. Na Grenade majú prevahu rimskokatolíci (59,3 %) nad protestantmi (34,5 %). Najväčšiu časť z nich tvoria anglikáni. Trinidad a Tobago sa svojou rcligióznou štruktúrou odlišuje od ostatných krajín regiónu. Náboženský obraz kraji- 281 Ueograjia religii cste sůl ny je pestrý. Najväčšiu skupinu tvoria rímskokatolíci (29,4 %). Na druhom mieste i hinduisti (23, 8 %, zväčša potomkovia imigrantov z Indie). Anglikáni tvoria 10,9 oľ] obyvateľstva a presbyteriáni 3,4 %. Vyskytujú sa tu aj moslimovia (5,8 %) a vyznáva či iných religii. V Arube (pod správou Holandska) sa väčšina obyvateľov hlási k rímskokatolíkom (82 %). Menšia časť inklinuje k protestantizmu (7 %). Vyskytuje sa tu aj židia, moslimovia, hinduisti a konfuciáni. Holandské Antily sú zväčša protes. tantské. Veľká časť obyvateľstva sa hlási k rimskokatolikom. Žijú tu aj židia a mosli. movia. V Guyane má miernu prevahu kresťanstvo (52 %), z toho väčšia časť pripadá na protestantizmus (34 %, najmä anglikáni) a menšia na katolicizmus (18 %). Veľmi početnú skupinu populácie tvoria indickí imigranti, ktorí vyznávajú hinduizmu» (34 %) a islam (9 %). V malej miere sa v Guyane vyskytujú aj iné relígic. Surinam ' má tiež pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Kresťania sú v prevahe (39,6 %), K rimskokatolikom inklinuje 21 % a k protestantom 18,6 % populácie, z toho najviac je príslušníkov Moravskej cirkvi a kalvínov. Veľmi početnú skupinu obyvateľstva tvoria hinduisti (26 % - potomkovia indických imigrantov) a moslimovia (18%- potomkovia prisťahovalcov z Indie a Indonézie). Určitá časť populácie vyznáva primárne re- J lígie animistického typu. Francúzska Guyana má na rozdiel od susedných území pomerne homogénnu religióznu štruktúru obyvateľstva. Väčšina populácie inklinuje k rimskokatolikom (90 %). Okrem katolíkov sa tu možno stretnúť s protestantmi a vyznávačmi primárnych religii animistického typu. Južná Amerika je regiónom, v ktorom výrazne dominuje katolicizmus. V niektorých odľahlých oblastiach sa udržali primárne religie animistického typu a šamanizmus. Súčasťou regiónu sú Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia, Brazília, Paraguay, Uruguay, Argentína, Chile a Falklandy. V Kolumbii tvoria rímskokatolíci 91,9 % obyvateľstva krajiny. K ostatným relígiám I sa hlási 7,3 %. Ide o malé skupiny protestantov, ktoré netvoria kompaktné územia J výskytu, ale sú rozptýlené. V krajine žije aj malá skupina judaistov (5,6 tis.)»| V odľahlých územiach na východe a juhovýchode krajiny sa možno stretnúť s animizmom a šamanizmom. Venezuela má podobnú štruktúru. Rímskokatolíci tvoria drvivú väčšinu (96 %) obyvateľstva. Náboženský obraz štátu dotvárajú protestanti] (2 %) a malá skupina judaistov (35 tis., tj. 0,1 %). EkvádorJe tiež takmer rýdzo katolícka krajina (95 %). Malá časť obyvateľstva sa hlási k protestantizmu, prípadne k miestnym kultom animistického typu a šamanizmu. V Peru činí podiel rímskokato-likov 92,5 % z celkového počtu obyvateľov. V religióznej štruktúre obyvateľstva krajiny sa uplatňujú aj protestanti (5,5 %). V Lime a okolitej aglomerácii žije nepočetná' skupina (0,3 %) vyznávačov východných religii (budhizmus, konŕuciánstvo, taoizmuS a šintoizmus), ktorá je spätá s potomkami imigrantov z Japonska a Číny. V krajine žije len malá skupina judaistov (3 tis.). Zaznamenať možno aj výskyt miestnych kultov a šamanizmu (v povodí Amazonky). Väčšina obyvateľov Bolivie sú rímskokatolíci 282 Gengr^_re"S"______________________________________________________ c o/0). Časť obyvateľov sa hlási k animizmu a šamanizmu. Početnejšiu skupinu tvo-• bahaisti (2,4 %). Z protestantov sú najpočetnejší metodisti. Brazília má o niečo ostrejšiu náboženskú štruktúru obyvateľstva ako predchádzajúce krajiny. Najväčšia časť obyvateľstva sa hlási k rimskokatolikom (86,5 %). Protestanti (6,1 %) sú repre-tovaní mnohými cirkvami a náboženskými spoločnosťami/Ide najmä o baptistov, ät'desiatnikov, presbyteriánov, metodistov, kongregacionalistov, mennonitov a luteránov. Zväčša sú rozptýlení po celej krajine. Výraznejšia koncentrácia protestantov je v južnej časti štátu (spolkový štát Santa Catarina), kde kompaktnejšie areály výskytu tvoria mennoniti nemeckého pôvodu. V povodí Amazonky sa udržali ešte tradičné kulty animistického typu a šamanizmus (štáty Mato Grosso a Goiás). Určité skupiny obyvateľstva (3,7 %) sa hlásia k špiritizmu. Populárne sú synkretické afro-americké kulty (kandomble v štáte Bahia). V Brazílii žije početná skupina židov (130 tis.) a vyskytujú sa tu i vyznávači budhizmu a šintoizmu (Japonci v Sao Paolo) a Svedkovia Jehovovi. Paraguay sa vyznačuje drvivou prevahou rimskokatolikov (93,8 %). Protestanti (2,1 %) sú reprezentovaní najmä mennonitmi. Malá časť obyvateľov vyznáva primárne religie animistického typu a šamanizmus. Uruguay sa od ostatných latinskoamerických krajín líši výraznejšou sekularizáciou. Podľa údajov až 31,2 % obyvateľov sa hlási k bezkonfesijným. Medzi veriacimi majú najvyšší podiel rímskokatolíci (66 %). Malé skupiny obyvateľstva tvoria protestanti (2 %) a židia (0,8 %), ktorí žijú hlavne v Montevideu. Argentina sa vyznačuje dominanciou katolicizmu (90,7 %). Protestanti (2 %) sú reprezentovaní širokou paletou cirkví a náboženských spoločností. V krajine žije najpočetnejšia židovská komunita (250 tis.) v Južnej Amerike. Židia sa koncentrujú do Buenos Aires. Určitá časť obyvateľstva Argentíny je sekularizovaná (5 %). Chile má popri katolíkoch (88 %) pomerne početnú protestantskú menšinu (11 %). Protestanti sú reprezentovaní viacerými cirkvami, z ktorých väčší význam majú mennoniti, koncentrovaní v južnej časti krajiny. Žijú tu aj luteráni, päťdesiatnici, metodisti, adventisti siedmeho dňa a baptisti. V krajine taktiež žije malá skupina judaistov (15 tis.). Okrem kontinentálnej časti geograficky k regiónu Južnej Ameriky patria niektoré ostrovné územia. Ide o Falklandy (britské územie), na ktorých majú prevahu anglikáni nad rimskokatolíkmi. Sú tu tiež iné protestantské skupiny (luteráni, adventisti siedmeho dňa a pod.) a Svedkovia Jehovovi. 283