Informačné správanie človeka: historické smery vývoja, metodológia Jela Steinerová KKIV FiFUK Bratislava História výskumov knižničnej a informačnej vedy * 1. Knihovnícky smer: J. Shera, tradície, poznanie používateľov * 2. Systémový smer: G. Salton, informačný prieskum * Priepasť -- zbližovanie * Interakcia, úloha človeka v informačnom prostredí História výskumov používateľov História výskumov používateľov * Tradičné prístupy: 50.-70. roky 20. stor. * KTO * KOĽKO * AKÉ Tradičné prístupy * Spokojnosť so službami, systémami * Informačná požiadavka * Explicitný prístup * Kvantifikácia História výskumov používateľov * Novšie prístupy: "človek v akcii" * AKO * PREČO Novšie prístupy * Systémy orientované na služby * Systémy orientované na používateľa * Kontext * Súvislosti (spojenia) * Implicitné zložky (myseľ) Novšie prístupy: 80. roky 20. stor. * "sense-making" B. Dervinová * situácia - medzera - využitie * Most * Čas/priestor * Situácia Medzera Výsledok Metodológia "sense-making" * Situácia: typ problému, činnosti ("rázcestie", "prekážky"), sociálne okolie * Medzera: čas, miesto, udalosť, príčiny, dôsledky, vlastnosti * Výsledok: interpretácia, predstava, chápanie problému, hľadanie smeru, dosahovanie cieľa, spokojnosť Novšie prístupy: Belkin, Taylor * Nicholas Belkin: * Anomálny stav poznania (ASK) Lingvistická úroveň: (tvorca-texty-používateľ) Kognitívna úroveň (stav poznania -- informácie -- anomálny stav poznania) Novšie prístupy: R. Taylor * Pridaná hodnota k informáciám * Úrovne informačnej potreby: latentná potreba vedomá potreba formalizovaná potreba kompromisná potreba : požiadavka-dotaz * Referenčné interview Novšie prístupy: kognitívna paradigma informačnej vedy * Peter Ingwersen, David Ellis, Bryce Allen kognitívne procesy: vnímanie, myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie interakcia (človek-systém) Prepojenie informačného prieskumu a vyhľadávania informácií (Ingwersen, Järvelin) Novšie prístupy: 90. roky 20. stor. * Carol C. Kuhltau, Tom D. Wilson * Birger Hjřrland, Hanne Albrechtsen * Procesuálnosť, konštrukcia významu * Riešenie problémov, neistota * Doménová analýza Vývojové štádiá výskumov informačného správania Vývojové štádiá výskumov informačného správania Úrovne výskumov informačného správania * Neurofyziologická * Senzomotorická * Kognitívna * Afektívna * Hodnotová * Sociálna kultúrna Neurofyziologická úroveň -- kognitívne vedy Metodológia a metóda * Metodológia: systém filozofických a teoretických princípov, postoj k poznaniu * Metodologické tradície kognitívnych vied: * Karteziánske (myseľ/telo, dualizmus) * Antikarteziánske (celistvý obraz človeka) Metódy výskumov informačného správania * Metodologické problémy skúmania poznania * Tradičná paradigma: systémový prístup, pozitivizmus (kvantitatívne metódy) * Nová paradigma: interakcia, interpretácia, konštruktivizmus, fenomenológia (kvalitatívne metódy) Prejavy tradičnej a novej paradigmy * Objektívne poznanie (informačný systém) * Subjektívne poznanie (konštrukcia, viac významov, individuálne interpretácie) * Používatelia sú pasívni, sú objekty * Konštruktivistický prístup (aktívni používatelia, kultúra, kontext, pluralita významov) Prejavy tradičnej a novej paradigmy * Transsituačný prístup * Atomistický, analytický pohľad * Externé správanie * Situačný prístup (kontexty) * Holistický pohľad * Interné správanie Prejavy tradičnej a novej paradigmy * Systematická osobnosť * Chaotická osobnosť * Prirodzené * Umelé (systém) Členenie metód skúmania Ako skúmať informačné správanie? * Určenie cieľov Plán, výber vzorky, reprezentatívnosť Typ informácií, informačných zdrojov Interdisciplinárnosť Systémy Skupina používateľov Kontexty -- disciplína, doména * Formulácia otázok (Ako sa správajú vedci, Ako sa správajú zrakovo postihnutí, Aké preferencie majú, Aké typy používateľov/osobností môžeme odvodiť zo správania ap.) Ako skúmať informačné správanie? Aké údaje získavať: * Úlohy v styku s informačným prostredím (OPAC, webstránky, informačné služby, produkty, systémy) * Osobnostné faktory (psychometrické údaje, pocity a myšlienky) (sociometrické údaje) * Konkrétne správanie (vyhľadávanie, prezeranie atď.) Aké premenné stanoviť: * Typy informácií a zdrojov * Typy služieb a systémov * Typy úloh a problémov * Štádiá riešenia (začiatok, koniec) * Hodnotenie skúsenosti * Rôzne druhy kontextov (téma, doména) * Porovnanie tradičného a elektronického prostredia Ako skúmať informačné správanie? * Najčastejšie metódy: -- Dotazníkový prieskum Cieľ: identifikácia problémov, vzorcov identifikácia trendov Typy otázok: uzavreté, výber alternatív škály otvorené (komentár, pripomienky) "čo", "ako", "ako často", "preferencia" Ako skúmať informačné správanie? * Interview. Rozhovory (riadené rozhovory) -- Interaktivita -- Otázky (dotazník) -- Texty -- analýza * Focus groups: cieľové skupiny (interaktívna riadená konverzácia) * Pozorovanie * Verbalizácia riešenia problémov * Analýza riešenia úloh (mentálne modely) * Používateľské protokoly Ako skúmať informačné správanie v elektronickom prostredí? * Analýza transakčných logov (TLA) -- Hodnotenie výkonu systému -- Monitorovanie transakcií, interakcií (dotaz, obsah, čas, dátum, odozva systému, chyby, hity) -- Kvantitatívna analýza -- Odvodenie trendov (veľké kvantá údajov) -- Programy na analýzu (data mining) Ako skúmať informačné správanie v elektronickom prostredí? * Heuristická evaluácia (posudzovanie rozhrania používateľmi) * Posudzovanie funkcií používateľmi (prototypy) * Parametre skúmané v elektronickom prostredí : vzorce, ľahkosť využívania, priority, preferencie, schopnosť práce so systémami a službami, postoje a názory, kvalita služby Príklad výskumu * VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím: << 1. akademické a vedecké knižnice (študenti, pedagógovia, výskumníci) << 2. elektronické zdroje, internet << 3. špeciálna komunita (zrakovo postihnutí) << 4. vedeckí pracovníci SAV << 5. ľudia v postproduktívnom veku (čítanie) Otázky a hypotézy << preferencie pri práci s informáciami (elektronické zdroje, internet) << odborné periodiká vo vzdelávaní, vede << metódy prístupu k zdrojom << motivácia používateľov << stratégie vyhľadávania Konceptuálny prístup (otázky a premenné) DOTAZNÍK-model: * stabilné preferencie (motivácia, zdroje, prístup) * priebeh vyhľadávania (orientácia, kooperácia, spracovanie informácií) * skúsenosť po vyhľadávaní (relevancia, stratégia, výsledný efekt) Konceptuálny model Konceptuálny model Konceptuálny model Príklad - postup << 16 vybratých knižníc (Bratislava, Banská Bystrica, Martin, Žilina, Košice, Prešov) << 793 respondentov << Jún-júl 2002 << dotazník, metodické pokyny << zber údajov, kódovanie, analýzy Príklad - dotazník A. Vyznačte mieru stotožnenia s jednotlivými výrokmi podľa stupňov 1-5. 1- skoro vždy 2 - často 3 - niekedy 4 - zriedka 5 - skoro nikdy A1. Pri vyhľadávaní informácií som ochotný/á stráviť maximálne množstvo času (až 8 hod. denne) 1-2-3-4-5 A2. Za relevantné informácie som ochotný/á platiť. 1-2-3-4-5 A3. Pri získavaní informácií som ochotný/á prekonávať akékoľvek prekážky (čas, priestor, námaha). 1-2-3-4-5 A4. Pri získavaní informácií využívam aj neformálne zdroje informácií. 1-2-3-4-5 A5. Vopred si naplánujem stratégiu vyhľadávania v katalógoch, bázach či na internete. 1-2-3-4-5 Príklad - dotazník B. Na škále možností vyznačte k jednotlivým výrokom tú, ktorá zodpovedá vášmu správaniu. 1- skoro vždy 2 - často 3 - niekedy 4 - zriedka 5 - skoro nikdy B1. Pri riešení informačných problémov využívam viac ako jednu knižnicu. 1-2-3-4-5 B2. Pri informačnom prieskume k určitému informačnému problému mi pomáha knihovník/konzultant. 1-2-3-4-5 B3. Pri informačnom prieskume k informačnému problému diskutujem s kolegami. 1-2-3-4-5 B4. Prvým zdrojom pri informačnom prieskume pre prácu či projekt je pre mňa internet. 1-2-3-4-5 B5. Prvým zdrojom pri informačnom prieskume pre prácu či projekt je pre mňa knižničný katalóg (online, lístkový). 1-2-3-4-5 B14. Z nižšie uvedených slov si vyberte tie tri, ktoré opisujú vaše najčastejšie pocity pri vyhľadávaní a získavaní informácií potrebných na riešenie vašich informačných problémov. a) dôvera b) sklamanie c) frustrácia d) uvoľnenosť e) istota f) zmätok g) pochybnosti h) optimizmus i) spokojnosť j) neistota k) iný pocit (uveďte aký) _______________ Príklad - analýzy Príklad - dotazník D.6. Ktoré charakteristiky elektronických zdrojov považujete pri Vašej práci za najdôležitejšie? a) rýchla vyhľadateľnosť b) aktuálnosť - rýchle sprístupnenie údajov, výsledkov výskumu... c) bezplatnosť d) možnosť vyhľadávania textových reťazcov e) prepojenie na iné, príbuzné zdroje f) ekologickosť (ušetrím papier...) g) multimediálnosť h) iné ............................................... D.7. Ktoré charakteristiky tradičných (tlačených) zdrojov považujete pre efektívnosť vašej práce za primárne? a) serióznosť - renomé vydavateľa, časopisu... b) spoľahlivosť publikovaných údajov c) stabilnosť/trvácnosť dokumentu d) jednoduchý spôsob využívania (netreba techniku, možno využívať kedykoľvek...) e) iné ................................................ Príklad - analýzy Príklad - analýzy Príklad -- vyhodnotenie hypotéz * Hypotéza 1. Používatelia podceňujú strategické aspekty vyhľadávania informácií. * Táto hypotéza sa v analýzach potvrdila. Na základe využitia konceptuálneho modelu sme zistili, že väčšine používateľov vyhľadávanie informácií zabralo viac času ako predpokladali (silné potvrdenie: 27%, čiastočné potvrdenie: 58,5%). Vysoké percentá respondentov potvrdili aj určité vlastné rezervy v organizácii práce pri vyhľadávaní informácií (nevyužité možnosti: 44,1%, problémy: 22,7%). Používatelia sa často vracajú k hľadaniu ďalších, dodatočných zdrojov (30,3%) a k novému definovaniu problému (22,2%). Vysokú časovú záťaž pri vyhľadávaní informácií potvrdili najmä výskumní pracovníci (29,2%) a študenti (28,6%). Mladší respondenti (18-30) považovali vyhľadávanie informácií za časovo náročnejšie ako starší používatelia. Nezistili sme významnejšie štatistické rozdiely medzi mužmi a ženami. Príklad -- odvodenie modelu používateľa * "Priemerný používateľ" je v našom prieskume študent vysokej školy vo veku 18-25 rokov, ovláda dva cudzie jazyky na úrovni porozumenia odbornému textu, konkrétne anglický a nemecký jazyk. Najčastejšie študuje technické disciplíny, spoločenské alebo prírodné vedy. * Priemerný používateľ sa najčastejšie pri vyhľadávaní informácií orientuje na dobrú prístupnosť dokumentov a prehľadnú formu sprístupňovania informácií. Potvrdilo sa, že veľmi často hľadá nové myšlienky a nové nápady (z hľadiska svojho stavu poznania). Používateľ sa veľmi často opiera o autoritu a renomovaný zdroj (odporúčanie expertom, hodnotenie či posudzovanie zdrojov). Veľmi často posudzuje relevanciu prostredníctvom hľadiska autora. Zároveň však vyberá len informácie, ktoré môže okamžite použiť. Používateľ si niekedy všíma aj nesúhlasné stanoviská a rozpory, ale pri vyhľadávaní informácií ich nepovažuje za významnejšie podnety Príklad - závery * V orientačnom štádiu používatelia očakávajú podporu pri porozumení, formulovaní problému a pri orientácii v zdrojoch. Dôležitú úlohu hrá ľahká prístupnosť dokumentov, možnosť okamžitého použitia a prehľadná organizácia problematiky (tematiky). V intelektuálnom štádiu je dôležité potvrdzovanie formulovaného problému a inšpirácia poznatkami z dokumentov na hlbšie porozumenie a interpretáciu problému. Intelektuálne štádium je otvorenejšie na zapojenie ľudských kognitívnych procesov a vedie k inšpiratívnej a kreatívnej funkcii vyhľadávania informácií. * Elektronická komunikácia vytvára priestor na vznik elektronického publikovania ako špecifického vydavateľského odvetvia. Problém dôveryhodnosti elektronických zdrojov vnímajú používatelia odlišne pri využívaní a pri publikovaní informácií. Zatiaľ čo autori ako komunikátori nových poznatkov (najmä vedeckí a výskumní pracovníci) uprednostňujú tradičné tlačené komunikačné kanály, v úlohe používateľov preferujú najmä elektronické odborné časopisy. Literatúra * ALLEN, Bryce. L. 1991. Cognitive Research in Information Science: Implications for Design. In Williams, Martha E., ed. Annual Review of Information Science and Technology: Volume 26. Medford, NJ: Learned Information, 1991, 3-37. ISSN 0066-4200, ISBN 0-938734-55-5. * BELKIN, Nicholas J. -- ODDY, R.N. -- BROOKS, Helen M. 1982. ASK for Information Retrieval : Part I. Background and theory. Part II. Results and Design Study. In: Journal of Documentation. 1982, vol. 38, 61-71, 145-164. ISSN 0022 0418. * DERVIN, Brenda. 1983. An overview of sense-making research : concepts, methods, and results to date [online]. Paper presented at the International Communication Association Annual Meeting, Dallas. Texas, USA. May 1983. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete:http://communication.sbs.ohio-state.edu/sense-making/art/artdervon83.html * HJŘRLAND, Birger. 1997. Information Seeking and Subject Representation: An Activity-Theoretical Approach to Information Science. Westport, Cn.: Greenwood Press, 1997. 213 p. ISBN 0-313-9893-9. * HJŘRLAND, Birger - ALBRECHTSEN, Hanne. 1995. Toward a New Horizon in Information Science : Domain-Analysis. In: JASIS, 1995, vol. 46 , no.6, 400-425. Literatúra * INGWERSEN, Peter. 1992. Information Retrieval Interaction [online]. London : Taylor Graham, 1992. 246 p. [cit. 2003-10-09]. Dostupné na internete : http://www.db.dk/pi/iri/ * TAYLOR, Robert. 1986. Value-added processes in information systems. Norwood, NJ: Ablex Publ., 1986. 257 s. * WILSON, Tom D. 1999. Models in information behaviour research [online]. In Journal of Documentation. 1999, vol.55, no.3. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete: ISSN 0022 0418. Literatúra * Järvelin, K.; Ingwersen, P. (2004) "Information seeking research needs extension towards tasks and technology". Information Research [online]. Vol. 10, no.1, paper 212. Available at: * Kuhltau, C.C. (1993). Seeking Meaning: A Process Approach To Library And Information Services. Norwood, NJ: Ablex, 1993. 199 p. * Nahl, Diane. (2001). A conceptual framework for explaining information behavior. Studies in Media & Information Literacy [online]. May 2001, vol. 1, issue 2. [acc. 2003-10-07]. Available at: ISSN 1496-6603. * Theories of Information Behavior. (2005). Eds. Fisher, K.E., Erdelez, S., McKechnie, L. Medford, New Jersey, Information Today, 2005. * New Directions in Human Information Behaviour. (2005). Ed. by A. Spink and Ch. Cole. Springer Series: Information Science and Knowledge Management, Vol.8, 2005. ISBN 1-4020-3667-1. Literatúra * DERVIN, Brenda. 2003. Human studies and user studies : a call for methodological inter-disciplinarity. In Information Research. [online]. 2003, vol.9, no.1, paper 166. [cit. 2004-07-14]. Dostupné na internete: * COVEY--Troll, Denise. 2002. Usage and Usability Assessment: Library Practices and Concerns [online]. Washington: Digital Library Federation, Council on Library and Information Resources, January 2002. 99 s. ISBN 1-889334-890. [cit. 2004-06-30]. Dostupné na: http://www.clir.org/pubs/reports/pub105/pub105.pdf * KERLINGER, Fred. 1972. Základy výzkumu chování : Pedagogický a psychologický výzkum. Praha : Academia, 1972. 705 s. * ROCKWELL, G. -- SIEMENS, L. 2000. The Credibility of Electronic Publishing : Report on Responses to the Questionnaire [online]. Malaspina University, 2000. [cit. 2003-07-20]. Dostupné na internete: http://web.mala.bc.ca/hssfc/Final/QuestionnaireR.htm * WILSON, Tom D. 2002b. Alfred Schutz, phenomenology and research methodology for information behaviour research. [online]. A paper delivered at ISIC4 -- fourth International Conference on Information Seeking in Context, Universidade Lusiada, Lisbon, Portugal, September 11 to 13, 2002 [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete :