ISLAND

-   hlavné mesto: Reykjavík, najsevernejšie položené hlavné mesto na svete

-   úradný jazyk: islandčina

-   forma štátu: republika; prezident Ólafur Ragnar Grímsson (1.8.2008 zvolený po štvrtý krát)

-   Alting: najstarší parlament na svete, 1. zasadnutie r. 930

-   mena: islandská koruna (=100 aurar)

-   história:

-   sprvu osídľovaný írskymi mníchmi, tí však odišli s príchodom Nórov

-   870 – 930 hromadné prisťahovalectvo z Nórska (ako prvý sa spomína Ingólfur Arnarson)

-   930 – prvé zasadnutie Altingu (islandský parlament, ktorý funguje dodnes)

-   Landnámabók = Kniha osadníkov; sú tu zapísané mená prvých prisťahovalcov z Nórska (Islanďania
sú na svoj vikingský pôvod hrdí a často vedia vystopovať svojich predkov až po Landnámabók)

-   v ďalších rokoch nastáva osídľovanie Nórmi, Škótmi a Írmi

-   999-1000 – prijatie kresťanstva

-   pod nadvládou Nórska, neskôr Dánska a Nórska (po vytvorení Kalmarskej únie)

-   Island zažil dve obdobia moru („čierna smrť“); zakaždým zahubil asi polovicu populácie

-   v 16. st. nastolenie luteránskej cirkvi

-   po rozdelení Dánsko-Nórskej únie ostal Island pod nadvládou Dánska

-   17. júna 1944 – samostatnosť, Island sa stal republikou (odvtedy štátny sviatok)

-   člen NATO, ale nie EÚ

-   iba málo Islanďanov má priezviská; väčšinou sa ich meno skladá z krstného mena a patronyma
(t.j., meno otca s príponou –son (muži), a –dóttir (ženy)); hlavným menom je krstné meno,
v zoznamoch (napríklad aj telefónnom) sú osoby zoradené podľa krstných mien

-   geotermálna a vodná energia pokrýva viac ako 99% celkovej energetickej spotreby (2050 plánuje
byť Island úplne energeticky nezávislý)

-   vydáva sa tu najviac kníh na jedného obyvateľa na svete

-   islandčina sa vyvinula zo starej nórčiny, ale za posledné stovky rokov sa zmenila len nepatrne
(vraj jediné slovo, ktoré Islanďania bez poznámok prevzali, bolo „amen“), takmer nemá dialekty;
moderná islandčina má skloňovanie (nominatív, genitív, datív, akuzatív), tri rody podstatných mien,
slovesá majú osobu, číslo, čas, spôsob, môžu byť v aktíve/pasíve/strednom tvare,

-   trojmesačné letné prázdniny

-   Islanďania veria v množstvo všakovakých nadprirodzených bytostí: škriatkovia, duchovia, duše
mŕtvych, trollovia, …, v prírodné sily, vplyv hviezd, … radi sa vracajú k povestiam a ságam

-   škriatkovia sú zvyčajne dobrí, pomáhajú ľuďom (ak ich necháte na pokoji)

-   množstvo sopiek (Hekla, Krafla), gejzírov (slovo „gejzír“ je odvodené od názvu jedného
z prameňov - Geysir), horúcich prameňov

-   na Islande nejazdia vlaky (počas stavby prístavu v Reykjavíku bola vybudovaná železničná trať
o dĺžke 12 km a jazdili po nej dve lokomotívy. Prvá stojí na podstavci v prístave a druhá je
v skanzene…)

-   špeciálne islandské plemeno koňa

-   Island má po USA druhé miesto v návštevnosti kín na svete

-   Vigdis Finnbogadottir – islandská prezidentka – prvá žena na poste prezidenta

-   literatúra:

-   ságy, skaldská poézia

-   rímur = rýmované epické básne, často využívaná aliterácia

-   Jónas Hallgrímsson

-   Jón Thorodssen – autor prvého islandského románu, „otec islandského románu“

-   Grímur Thomsen – hrdinské básne

-   Matthías Jochumsson – priekopník drámy, prekladal Shakespeara

-   Gunnar Gunnarsson

-   Halldór Laxness

-   Davíð Stefánsson

-   Tómas Guðmundsson

-   „Jolasveinar“ = 13 mužíkov, niečo ako Santa Klaus – prvý sa objaví 12. decembra a posledný 24.
decembra; každý má svoje meno