VEDOMIE Michaela Porubanová FSS a PSÚ AV ČR Vedomie ¡ Kontroverzné téma ¡ Rozličné definície ¡ D: Uvedomovanie si vonkajšieho světa a vnemov, obrazov a pocitov o tomto svete (i seba-uvedomovanie) ¡ Vzťahuje sa k pozornosti ¡ Cvičenie? ¡ (Obsah vedomia a proces zvedomenia) Na úvod ¡ Rôzne stavy vedomia: od spánku až po „plné“ vedomie (PVS, REM spánok) ¡ Rôzne aspekty vedomia: zážitok bolesti až po seba-uvedomenie ¡ Descartes- striktný dualizmus ¡ William James- vedomie ako proces, nie štruktúra (STM a pozornosť) ¡ „hluché“ obdobie štúdia vedomia (behaviorizmus) Obsah vedomia ¡ Percepčný svet ¡ vnútorná reč ¡ predstavivosť, (prchavá) prítomnosť ¡ stopy vedomia v pamäti ¡ telesné pocity- príjemnosť, bolesť, radosť, exaltovaná nálada ¡ Okamžité zámery (intencie), očakávania ¡ Explicitné hodnoty o sebe samom a svete ¡ autobiografické udalosti keď sú vybavené z pamäti ¡ Abstraktné koncepty Štúdium vedomia ¡ Subjektívna perspektíva ¡ Perspektíva 1. osoby (filozofia)- qualia ¡ Perspektíva 3. osoby (experimentálne štúdie, už počas obdobia psychofyziky) ¡ Tradičné poňatie- kombinácia 1. a 3. osoby (subjektívne vs. objektívne) ¡ Moderná doba- prísna distinkcia medzi filozofiou a vedou (1. a 3. osoba) Porozumenie VEDOMIA ¡ nemožno bez SUBJEKTIVITY – z pohľadu pozorovateľa pozorujúceho subjektu ¡ QUALIA- ¡ Zážitky percepcie z aspektu 1. perspektívy ¡ Subjektívna kvalita vedomých zážitkov (bolesť, chuť vína, tmavosť tmy) ¡ 4 charakteristiky Q: ¡ 1. nemožno ich komunikovať, či pochopiť inak než cez priamu percepciu ¡ 2.bez-vzťahové (vnútorné)- nemenia sa v závislosti na vzťahu skúsenosti k iným veciam ¡ 3. privátne- nemožno porovnať ¡ 4. priamo pochopiteľné Argumenty v prospech existencie qualií ¡ 1. Aké je to byť netopier? (Thomas Nagel)- V má v zásade subjektívny charakter; “aké-to-je“ aspekt; kritika redukcionistických,objektivistických teórií mysle ¡ 2. Argument prevráteného spektra (John Locke- inverzia farieb)- změna v kvalite skúseností bez fyzickej zmeny v mozgu- pretože je možné, že qualia majú odlišný vzťah k stavom v mozgu, qualia sú ne-fyzického charakteru. Argumenty v prospech existencie qualií ¡ 3. Zombie argument- fyzická bytosť bez vedomia, qualií.. (D. Chalmers) ¡ 4. explanačná medzera ¡ 5. Maryina Izba (vedomostný argument) Frank Jackson ¡ Ak Mary dostane farebný monitor, naučí sa niečo? ¡ - „fyzická“ znalosť bez zážitku, skúsenosti (qualia) o tejto znalosti -Ramachandran a Hubbard A, sivá B, prekvapenie C, blindsight (nevidí, ukáže) ¡ Vedomie problém a, filozofický b, neurovedný ¡ a, filozofický ¡ -fenomenologický prístup ¡ - perspektíva 1. osoby ¡ -mater. prístup ako nedostačujúci pri vysv. V ¡ b, neurovedný ¡ -materialistický prístup ¡ - perspektíva 3. osoby ¡ vizuálne vedomie ¡ STM a pozornosť ¡ a, aktivácia neurónov ¡ b, kvantová mechanika ¡ c, interakcia mozgu, teles. schématu a prostredia Experimentálne skúmanie vedomia ¡ Porovnanie zážitkov vedomých a nevedomých= nie aktívnych vo vedomí ¡ Vedomé a nevedomé elementy v pracovnej pamäti ¡ Vedomé zážitky ¡ mozgové „aktivity“, „deje“, kt. može subjekt zhodnotiť s vysokou presnosťou ¡ (v optimál. Podmienkach – bez distraktorov) ¡ Reportability- empirický index- dobře korešponduje s naším chápaním každodenných vedomých zážitkov ¡ Empirické indikátory ¡ „EEG“- eeg keď sme „hore“, prebudený vs. spánok, snívanie (už od r.1929) ¡ Nevedomé zážitky ¡ Bez možnosti / schopnosti podať presné (podprahová aktivácia kortikálnych regiónov) Okrajové vedomie (fringe consciousness) ¡ Fokálne vedomé zážitky- detailné ¡ „polostínové“, periférne- menej detailné (ale stále vedomé), vágne zážitky- tu pocit známosti, pocit poznania; niečoho, čo sa nehodí ¡ fringe- vysoké presnosť odpovedania, ale veľmi málo detailov Modely vedomia: Globálna pracovná teória (global workspace theory) *Bernard Baars *vedomie ako pracovný priestor chovajúci sa ako divadelná scéna *Vedomý kognitívny obsah je globálne prístupný pre pamäť, hodnotenie, verbálny prejav, pozornosť *Globálne dostupný obsah vedomia *Vedomie- tabuľa -Globálny pracovný priestor -kvázi-nezávisle moduly spracovávania info Gerald Edelman ¡ Neurálny DARWINIZMUS ¡ V ako biologický fenomén ¡ štruktúra mozgu- kruciálny faktor pri vysv. V ¡ neuróny v mozgu vytvárajú skupiny- reprezentácie sveta ¡ princíp: výber neurónových skupín ¡ eliminácia a posilnenie týchto skupín-analógia s evolúciou Francis Crick ¡ "You, your joys and your sorrows, your memories and your ambitions, your sense of personal identity and free will, are in fact no more than the behavior of a vast assembly of nerve cells and their associated molecules." Doktrína rovnakého obsahu (matching-content doctrine) ¡ Pre každý zážitok (E), existuje neurálny reprezentačný systém (N) ¡ Obsah E= obsah N Nikos Logothesis Binokulárna rivalita (dichoptické vnímanie) ¡ Rivalita obrazov prezentovaných odlišných vizuálnych poliach ¡ Alternovanie obrazov vo vedomí Vilayanur Ramachandran ¡ Qualia (zvedomené počitky- vnútorná subjektívna skúsenosť); qualia a self ¡ Blind spot (ignorovanie či percepčná výplň) ¡ Blindsight (nevedomá percepcia) Alva Noë ¡ Kritika fyzikalizmu- konsensu „vedomia ukotveného a emergujúceho v hlave“(e.g. Koch & Crick) ¡ Fenomenológia zážitkov nie je zažívaná „v hlave“ ¡ Metafora mozog= motor; vedomie= jazda (aktívny charakter vedomia) ¡ Vedomie: závislé: ¡ 1, od interakcie vlastností nerv. aktivity ¡ 2, od kontextu, v kt. sa organizmus nachádza (prostredie) ¡ (podobne i Antonio Damasio- jeden z najprominentnejšícj neurovedcov súčastnosti) David Chalmers ¡ „ľahký“ problém vedomia: ¡ Ako reagujeme, hovoríme, kráčame kontrolujeme naše chovanie atď? ¡ „ťažký“ problém vedomia ¡ Ako je možné, že interakcie neurónov v mozgu dáva subjektívny charakter vedomia? Pozornosť a vedomie ¡ Dva úzko súvisiace psychologické fenomény ¡ Selektívna pozornosť ¡ Percepčné vedomie ¡ Otázky: ¡ Môžeme si byť vedomí určitého objektu bez zamerania pozornosti na tejto objekt? ¡ Môžu sa objekty, ktoré vedome nevnímame (neviditeľné) dostať do pozornosti? ¡ Môžu mať selektívna pozornosť a percepčné vedomie opačný efekt? ¡ Je pozornosť nevyhnutná pre vedomie? Vedomie Pozornosť ¡ Konceptuálne : prístupové vs. Fenomenálne (Ned Block) ¡ Ontologické: „tažký“ a „ľahký“ problém vedomia (Chalmers) ¡ Psychologické: Implicitné a explicitné (Tulving) ¡ Endogénne a exogénne vyvolávacie mechanizmy (bottom-up a top-down) ¡ Orientujúce, filtrujúce, vyhľadávajúce funkcie Opačný efekt interakcie V a P v Redukovanie pozornosti môže viesť k zvýšeniu vedomia (paobrazy) v Pozornostné mrknutie v (Attentional blink) Vedomé sprac. info pri absencii pozornosti v Priming (sémantický vs. percepčný) v Význam scény (30 ms) (Oliva, Biedermann) Subliminálna/Podprahová percepcia v Nevedomý vplyv podnetov na vedomie jedinca v Podnet, kt. je pod prahom vedomého vnímania v Latencia podnetu v Vizuálna prezentácia podnetu v Príklady: James Vicary, Judas Priest, reklama,... Pozornost, ale nie vedomie ¡ Pozornosť je zameraná, ale nedochádza k vedomému vnímaniu objektu ¡ I markantné stimuli sú ignorované (bottom-up pozornosť), ak úloha je zameraná na iné stimuli (top-down attention) e.g. inattentional blindness ¡ http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.salon.com/env/atoms_eden/2009/03/25/alva_noe/story .jpg&imgrefurl=http://www.salon.com/env/atoms_eden/2009/03/25/alva_noe/&usg=__g5xKVSepicVWUkWz46Hp- K81iD0=&h=200&w=300&sz=51&hl=sk&start=15&um=1&tbnid=dsYw_heMS_sbTM:&tbnh=77&tbnw=116&prev=/images%3 Fq%3Dalva%2Bnoe%2Bconsciousness%26hl%3Dsk%26client%3Dfirefox-a%26rls%3Dorg.mozilla:sk:official%26sa %3DG%26um%3D1