Veronika Struhárová (383557) Stredoveké váhy a závažia Váhy V ranom a vrcholnom stredoveku slúžili k váženiu jemné skladacie vážky (obr. 1) z bronzu alebo iných farebných zliatin. Funkciou týchto váh bolo výlučne váženie platidiel či už v podobe mincí, alebo nerazených kusov drahého kovu. Dôvodov, prečo si kupci či remeselníci radšej peniaze zvážili ako prepočítali, bolo viac. Prvým dôvodom bola technická nedokonalosť razby a s tým súvisiace kolísanie váhy jednotlivých kusov (pri väčších platbách mohlo teda prichádzať ku strate). Taktiež sa v domácom obežive užívali cudzie platidlá, čiže bolo potrebné prevádzať miestne váhové jednotky na cudzie a naopak. Narastajúcu tendenciu používania váh pozorujeme v dobách nedôvery k oficiálnym platidlám. A to hlavne v 12. a 13. storočí, kedy často dochádzalo k „obnove mince“ (renovatio monetae) čo trvale znehodnocovalo menu. Medzi bádateľov, ktorí sa zaoberali touto témou, patria napr. Miroslav Richter (spracoval územie Čiech), Pavel Michna (Morava), Martin Ježek (Čechy a Morava) a Heiko Steuer (typológia a chronológia v Európe). Z územia Čiech a Moravy poznáme 23 exemplárov/fragmentov skladacích váh z 18 lokalít. Jednalo sa väčšinou o významné mestá, strediská trhu alebo ich zázemie. Za najstaršie sa považujú váhy z Kolína-Hánína. V ich blízkosti bol objavený denár Boleslava II, ktorý ich datuje do 10. storočia. Na základe archeologickej stratigrafie bolo možné datovať najviac artefaktov do druhej polovice 13. storočia (Čáslav, Hradišťko-Sekanka, Most, Praha-Ungelt), prípadne do prvej polovice 14. storočia (Brno, 2 zlomky z Horného náměstí v Olomouci). Do 14. storočia zaraďujeme ďalšiu vážku z Olomouca a do 13.-14. storočia exemplár zo Starého Plzenca. Podľa Steuerovej typológie je možno väčšinu kusov zaradiť do typu 8 s ťažiskom výskytu v 13. storočí (pretiahla stredná časť a dlhé ramienka; obr. 2.1). Steuerov typ 7 (Chrudim, Kolín-Hánín, Most, Olomouc-Denisova ul. č. 45) je starší a často kladený do 11.-12. stor. (ale poznáme aj nálezy tohto typu z 13. stor.). Tento typ je charakteristický absenciou druhého plastického skoseného hranolu pri konci ramienok. Steuerov typ 9 je chronologicky nevyhranený a patria sem napr. vážky zo Strachotína–Petrovy louky (drobný artefakt, dvojnásobne dlhé nečlenené ramienka; obr. 2.2). Zaujímavý je nález váh z Tišnova (obr. 2.3), ktorý je veľmi dobre zachovaný. Chýbajú mu iba misky a jazýček s strmeňom. Podľa členenia Steuera by sa dal zaradiť ku typu 8 (rovnako aj vážky z Ivančíc – obr. 2.4). Na lokalite Veselí nad Moravou sa podarilo odkryť pri výskume v Zámecké ulici fragment skladacích vážok (jedno rameno s časťou stredu a s jedným očkom z retiazky). Na základe stratigrafie ich môžeme datovať približne do 14. stor. a priradiť ich ku typu 8 (obr. 3). Medzi najnovšie nálezy patria taktiež vážky z hradu Kaltenštejna u Žulové. Radené sú k mladším variantom Steuerovho typu 8. Neúplná bronzová miska váh (priemer cca 10 cm) bola objavená na hrade Freudenštejn v Jeseníkách. Ďalšia miska bola zachránená z hradu v polohe Smilovo hradisko u Prostějova. Všetky tieto hrady sú spojené s pokusmi o dolovanie drahých či farebných kovov. Aj keď sa môžeme oprieť o členenie H. Steuera, ukazuje sa však, že vážky v stredoeurópskom priestore majú modifikovanú škálu typologických znakov (Olomouc; hrad z Lipnice – 14. stor.), odlišných od západnej Európy. Obr. 1 - Skladacie vážky podľa K. Wachowského (Michna 1979) Obr. 2.1 - Typové vyobrazenie stredovekých skladacích vážok typu 8 podľa H. Steuera 2 - Fragment skladacích vážok zo Strachotína-Petrovy louky 3 - Skladacie vážky z Tišnova 4 - Ramienko skladacích vážok z Ivančíc (podľa Doležel 2007) Obr. 3 - Fragment vážok z Veselí nad Moravou (podľa Dejmal 2012) Závažia Jedným z osobitných typových skupín závaží vrcholného stredoveku sú závažia miskovité (lotové). Majú podobu nižších alebo hlbších kónicky sa rozširujúcich misiek. Vyrábané boli prevažne z bronzových zliatin a zdobené boli rytím, vybíjaným dekorom alebo boli úplne hladké. Vytvárané boli celé súpravy (obr. 4), kde sa v najväčšom závaží ukrývali menšie (spravidla o polovicu) a bolo možné ich uzavretie viečkom. Základnú hmotnostnú veličinu predstavoval jeden lot (1/16 hrivny). Celkovo sa podarilo získať 13 kusov – 3 z Čiech (Praha – Staré Město, Staré Mýto u Tisové (obr. 5), Písek – pole u Šarlatského rybníka) a 10 z Moravy (hrad Boskovice, Brno – Josefská ulice (obr. 6), Gruna-Hradisko, Jihlava – Masarykovo nám., Olomouc – Horní nám. (obr. 7), 3x Štěpánov nad Svratkou – Havírna, Uherské Hradiště – Zelný trh, Vícov – Městisko (obr. 8)). Tieto závažia tvoria homogénny súbor a celkom dominujú širšie a nižšie miskovité tvary, kónicky sa rozširujúce (obr. 9). Výnimočný je vyšší „pohárovitý“ variant zo Starého Města. Dná sú rovné, ale aj výrazne vyklenuté. Všetky závažia 13. a 14. stor. boli celkom zrejme odliate z cínových a olovnatých bronzov do tzv. stratenej formy. Poznáme aj ďalšie tvary závaží: kotúčovité, doskovité, bochníkovité a kventlíkové. O Obr. 4 - Tábor. Skoro kompletná sada stredovekých lotových závaží z archeologického výskumu pred hradom Kotnovem (podľa Doležel 2008) Obr. 5 - Staré Mýto u Tisové. Lotové závažie, detektorovou prospekciou získané z plochy zaniknutej mestskej lokality polovice 13. storočia (podľa Doležel 2008) Obr. 6 - Brno, Josefská ulice, dom č. o. 7. Uzavieracia dóza súpravy lotových závaží z jímky (obj. č. 543), zaniknutej v prvej polovici 14. storočia (podľa Doležel 2008) Obr. 7 - Olomouc, Horní náměstí, pred domom č. o. 16. Miskovité závažie s plombou tmelu, druhotne upravujúcou hmotnosť. Koniec 13. storočia (podľa Doležel 2008) Obr. 8 – Městisko u Vícova. Lotové závažie z areálu opevnenej mestskej osady druhej polovice 13. storočia. Dno závažia s adjustačnou vrstvou cínu (?), členenou trojuholníkovými vpichmi (podľa Doležel 2008) Obr. 9 - Stredoveké lotové závažia z českých zemí. 1 – Staré Mýto; 2 – Gruna, Hradisko; 3 – Písek; 4 – Štěpánov nad Svratkou, Havírna č. 9; 5 – Olomouc, Horní náměstí; 6 – Boskovice, hrad; 7 – Jihlava, dom č. p. 96-2; 8 – Vícov, Městisko (podľa Doležel 2008) Bibliografia Dejmal, M., 2012: Struktura vrcholně středověkého osídlení ve Veselí nad Moravou. Archaeologia historica 37/1, 209-232. Doležel, J., 2007: Na okraj nálezů středověkých vážek z českých zemí. In: Od knížat ke králům, Sborník u příležitosti 60. narozenin Josefa Žemličky, Praha, 147-157. Doležel, J., 2008: Středověká miskovitá (lotová) závaží v českých a moravských nálezech. Přehled výskumů 49, 183-215. Ježek, M., 2002: Odkrycia wag skladanych w krajach czeskich. In: Civitas & Villa. Miasto i wies w sredniowiecznej Europie Srodkowej. Wroclaw – Praha, 453-456. Michna, P., 1979: Strědověké minocovní vážky z Olomouce. Vlastivědný věstník moravský XXXI, 38-48.