Vypracoval: Bc. Martin Suško (341930) FF: BA401F Finština v systémových souvislostech I Vyučujúci: Mgr. Petra Hebedová 15. februára 2013 Postavenie dialektov v spravodajstve Fínska a Nórska Úlohou tohto textu je porovnanie jazykovej situáce dvoch škandinávskych krajín so zameraním na dialekty. Práca predstavuje niektoré rozdiely medzi dialektmi a spisovnými formami jednotlivých jazykov. Na základe vlastnej bakalárskej práce o situácii v NRK[1] a konzultácií s rodenými Fínmi porovnávam situáciu dialektov v spravodajstve - v Nórsku slúži ako príklad zmienené NRK, vo Fínsku spoločnosť YLE. Zatiaľ čo pri práci o NRK som mal k dispozícii výsledky dotazníka rozoslaného samotným zamestnancom, pri popise situácie v YLE vychádzam predovšetkým z článkov a diskusií uverejnených na stránkach yle.fi. Pod pojmom dialekt rozumiem územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti. Je to územný (zemepisný) variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom (…), tvoriaci komplexnú lingvistickú, historickú a sociologickú kategóriu.[2] Hlavná a z nórskeho pohľadu jediná styčná plocha medzi Fínskom a Nórskom je zákonom daná dvojjazyčnosť.[3] Vo Fínsku sú týmito jazykmi fínčina a švédčina, tj. jazyky geneticky veľmi odlišné, v Nórsku sú to jazyky geneticky príbuzné, z pohľadu cudzinca veľmi podobné a aj v Nórsku samotnom sa prejavujúce predovšetkým v písanej forme, nynorsk a bokmål.[4] Fínskemu kirjakieli tak v Nórsku zodpovedajú dve oficiálne jazykové formy. Hoci sú početne nevyrovnané (bokmål[5] 85-90%, nynorsk 10-15%), sú zastúpené vo všetkých oblastiach a odvetviach. Žiaci a študenti z oboch skladajú skúšky. Dá sa povedať, že nynorsk má silnejšiu pozíciu v rámci poľnohospodárstva, literatúry a humanitných odborov. V rámci ekonomických a technických odborov prevažuje bokmål. Tieto oblasti sú zároveň pod silným vplyvom angličtiny a veľká časť príslušnej odbornej komunikácie prebieha v nej.[6] Oficiálny variant fínčiny sa nazýva standardikieli/yleiskieli. Názov kirjakieli označuje jeho písanú podobu. Je výrazne odlišný od hovorového jazyka, puhekieli. Všeobecne je puhekieli zjednodušenou a v jednotlivostiach skrátenou podobou štandardnej fínčiny, s odlišnosťami v lexike. Niekoľko rozdielov uvádza priložená tabuľka: Yleiskieli Puhekieli Zmeny osobných zámien minä, sinä, hän, he mä, sä, se, ne Redukcia pádových koncoviek tässä täs Absencia koncovej slabiky kyllä kyl mutta mut sitten sit Základné rozdelenie fínskych dialektov[7] Zdroj: http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2709&artikel=5028787 Fínske dialekty sa delia na východné a západné. Vzhľadom k obsahu práce je bližšie rozdelenie týchto skupín uvedené len v priloženej mape, tu všeobecne popíšem hlavné rozdiely medzi Z a V nárečiami. Bez konkrétnejšieho určenia (v bunke) ide o všeobecný rys celej skupiny. Tabuľky popisujú vzťah voči yleiskieli. Konsonant d: Západné Východné r pata:parat ø pata:paat (poat) l pata:palat (niektoré nárečia Häme) j hidas – hijas, side – sije d pata:padat (Pori, Tornio) v susi:suvet, latu: lavut Slabika ts: tt:tt mettä:mettän (Häme, pohjolské nárečia) ht:t mehtä:metän (savoské nárečia) tt:t mettä:metän (juhozápadné nárečia) ht:h mehtä:mehän (okrajovo v savoských) ts:ts metsä:metsän (juhovýchodné, časť) ss:ss messä:messän (juhovýchodné, časť) Striedanie kmeňov, lk a rk: jälki:jäljet jälki:jälet kurki:kurjet kurki:kuret nälkä:näljät, nä(l)läät* nälkä:nälät märkä:märjät, mä(r)räät* märkä:märät *dlhý vokál je typický pre pre Häme a južné pohjolské nárečia Asimilácia t: heräkkää, puukkin herätkää, puutkin suurep puut suuret puut Diftongizácia a/ä: maa, pää moa, peä kalaa, leipää kaloa, leipeä* *centrálne savoské dialekty: mua, piä, kalloo, lei(p)pee Rozšírenie diftongov uo, yö, ie: sua, tyä, tiä, viaras suo, työ, tie, vieras Osobné zámená, pl. : me, mee, mei, met myö te, tee, tei, tet työ he, hee, hei, het hyö Rozdiely* v lexike: Z V yleiskieli/význam kori vasu Z/košík vihta vasta brezová metlička syöstävä sukkula časť tkáčskeho stavu nisu vehnä V/pšenica karitsa vuona Z/jahňa ehtoo ilta večer vähä pieni V/malý kaukana etäällä ďaleko *pokiaľ tabuľka neuvádza pôvod spisovného lexému, používajú sa ako spisovné oba. Základné rozdelenie nórskych dialektov Zdroj: http://sprakkalender2013.wordpress.com/category/oh/ Rozdelenie na západné a východné nárečia (vestnorsk, østnorsk) približne zodpovedá hranici danej pohoriami nazvanými spoločne Langfjella.[8] Veľmi približne sa dajú popísať nasledovne: východonórske nárečia obsahujú cerebrálne l, západné (obzvlášť juhozápad + Bergen) hrdelné r. Najtypickejším znakom nárečí Trøndelagu (trøndsk) je silná palatalizácia (hund: huinn, mann: mainn), v severných nárečiach (nordnorsk) je palatalizácia slabšia a vo viacerých rysoch sa podobajú bokmålu.[9] Uvedený popis nie je v žiadnom prípade dostatočný, rozdiely teda podľa menších oblastí uvediem na záporovej častici a koncovke infinitívu slovies.[10] Lexikálne rozdiely uvediem v tabuľke na nynorsku, bokmåle a nárečí oblasti Nord-Gudbrandsdalen. Záporná častica ikke/ikkje: [11] západ, juh; okrem Kristiansandu ikkje sever, okrem oblasti Finnmark ikkje Finnmark ikke juhovýchod (Oslo) + Kristiansand ikke juh oblasti Østfold ente/inte okolie jazera Mjøsa, obce východného Nórska itte Trøndelag a Nordmøre itj Ďalej sa nórske dialekty delia podľa koncoviek infinitívu: -a; -e; -a/-e; ø. Dialekty s typickou koncovkou -a sa používajú vo Vestlandet, vo vnútrozemí pozdĺž Sognefjordu a na juh smerom k Vest-Agderu. Koncovka -e sa používa v krajoch Troms a Finnmark, na severe Vestlandet, v Bergene, ale tiež na juhovýchode. Je typická pre bokmål. Apokopa v podobe nulovej koncovky infinitívu je najbežnejšia v kraji Nordland (skrive:skriv, písať). Rozdielny infinitív[12] je prítomný vo veľkej časti východného Nórska, Østlandet. V praxi znamená, že časť slovies končí v infinitíve na -e, časť na -a. Použitie závisí od konkrétneho dialektu a ovládajú ho spravidla iba domáci.[13] V Trøndelagu sa používa ako apokopa, tak rozdielny infinitív. Rozdiely v lexike: BM NN døl význam forundret forfjamsa fortusta udivený mange/mye mange/mykje bråttå mnoho bue boge båggå oblúk/luk skikkelig skikkeleg dugelé poctivý/poriadny trivelig triveleg luggum príjemný jordbær jordbær jælbær jahody bli kvalm bli kvalm øgjest mať závrat, nevoľnosť røre røre røyve dotknúť sa drive med noe halde på med noko ståke mæ pracovať na niečom Ako tabuľka naznačuje, prevzatie dialektu do celoštátneho vysielania v sebe nesie potenciál pre nedorozumenia. V nasledujúcej kapitole sa pokúsim uvedené údaje uviesť do kontextu škandinávskej mediálnej reality. Porovnanie situácie v Nórsku a Fínsku V NRK je možné použitie dialektu presadiť a v poslednej dobe sa pravidlá dosť rozvoľňujú – ako dokladá autorova bakalárska práca, situácia je nejasná a jazykoví konzultanti, ktorí by ju mali držať pod kontrolou, sa nedokážu zhodnúť medzi sebou – k rôzne ventilovaným sporom dochádza predovšetkým medzi konzervatívnymi zástancami spisovného nynorsku/bokmålu a ich liberálnymi kolegami. Jednoznačne sa pridať ku ktorejkoľvek zo strán je pre cudzinca náročné, dá sa však identifikovať jeden zo zásadných problémov – nárokom na vyjadrenie individuality sa môže maskovať nekonzekventné až nesprávne používanie jazyka, bez ohľadu na konkrétnu formu. Na toto vo svojich internetových príspevkoch často upozorňuje napr. Finn-Erik Vinje.[14] Napriek tomu sa väčšina opýtaných zamestnancov NRK zhodla na tom, že jazyk podľa normy je tým, čo chcú vo vysielaní používať – a počúvať. Ako vyplýva z podobne orientovanej magisterskej práce Siri S. Heli, je téma dialektov v celoštátnom spravodajstve stále otvorená.[15] Väčšina zástancov spisovného jazyka v médiách pochádza paradoxne z oblastí, kde sa tradične používa nynorsk. Jedným z vysvetlení je to, že kým v systéme s pevnými pravidlami, kde má nynorsk zaručených 25% vysielacieho priestoru, v praxi nehrozí ďalšie obmedzovanie, v liberálne vedenom NRK by to mohlo znamenať, že by spisovný nynorsk musel ustupovať ťažko kontrolovateľným dialektom. Vo Fínsku panuje skôr rezervovaný prístup, aspoň pokiaľ som mal možnosť zistiť z diskusií s Fínmi a sledovaním internetových diskusií. Ťažko tu generalizovať, ale väčšina diskutujúcich má záujem o spisovnú fínčinu – dialekt patrí prinajlepšom do lokálneho spravodajstva, navyše by aj v ňom mal spĺňať určité kvalitatívne kritériá (obzvlášť to, že dialekt určitej oblasti má používať len jej obyvateľ). Nepodarilo sa mi získať žiadne relevantné informácie o tom, že by sa jednotlivé skupiny používateľov pokúšali o presadenie dialektov v spravodajstve či celoštátnom vysielaní vôbec. Voči napodobňovaniu dialektov existuje pozoruhodne ambivalentný postoj. Kým použitie dialektu z okolia napr. Pori obyvateľom hlavného mesta by v spravodajstve (nech už by pohnútky boli akékoľvek) mohlo vyvolať vlnu nevôle, potenciál dialektov ako kulís pre zábavné programy sa zdá byť nevyčerpateľný. Imitovanie dialektov rôznymi komikmi (Atle Antonsen, Harald Eia, Bård Tufte Johansen, Otto Jespersen, Trond Kirkvaag [† 2007] atď), je dlhodobo populárne. Fínske programy Kummeli, Mankeli a Studio Julmahuvi sú z hľadiska tohto textu obdobou nórskych Team Antonsen, Storbynatt, či Uti vår hage. Spoločné majú predovšetkým skeče zamerané na parodovanie spoločenských javov, s dialektom ako nástrojom pre vytvorenie dôveryhodnejšej postavy. Postava používajúca v scénke dialekt pôsobí automaticky komickejšie, než keby používala spisovný jazyk. Použitie dialektu v spravodajstve[16] je všeobecne akceptovateľné, pokiaľ je používaný správne. Vzhľadom na obtiažnosť definovania “správneho” použitia je hlavným predpokladom dialekt nezosmiešňovať. Pre zábavné programy to pochopiteľne platí naopak. Ako YLE, tak NRK doposiaľ vystupujú ako sprostredkovatelia spisovného jazyka, pričom situácia vo Fínsku je ustálená. Nórsko v tomto smere prechádza dlhodobými zmenami a použitie dialektov v spravodajstve má stúpajúcu tendenciu. Zdroje: Dialekt. In: FILIT: Otvorená filozofická encyklopédia [online]. 1999 [cit. 2013-02-09]. Dostupné z: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/dialekt.html HELLEVIK, Alf. Nynorsk ordliste. Større utgåve, 6. utgåva. Oslo: Det Norske Samlaget, 1989. ISBN 82-521-3349-5. HØINES, Øivind. NDLA. Nasjonal digital læringsarena: Digitale læremidler for videregående opplæring [online]. 2008 [cit. 2013-02-21]. Dostupné z: http://ndla.no/nb/node/70339 LEHIKOINEN, Laila. Suomea ennen ja nyt: Suomen kielen kehitys ja vaihtelu. Helsinki: Finn Lectura, 1994, 256 p. ISBN 95-189-0580-0. LINDROOS-ČERMÁKOVÁ, Hilkka. Suomi-tšekki-suomi: Taskusanakirja. Porvoo u.a: Söderström, 1984. ISBN 95-100-8745-9. RIPKA, Ivor, Mária IMRICHOVÁ a Jana SKLADANÁ. Príručka slovenského pravopisu: pre školy a prax. Bratislava: Agentura Cesty, c2006, 672 s. ISBN 80-969-1591-6. SIVLE, Anders. «Langfjella,» sa du?. In: Yr.no [online]. 2009 [cit. 2013-02-21]. Dostupné z: http://www.yr.no/nyheter/1.6770505 SOLHJEM, Jørn Dissen og Rune. Prate døl. Oslo: Samlaget, 2004. ISBN 82-521-6477-3. SUŠKO, Martin. Språkfriksjon i NRK: et forsøk på å beskrive språksituasjon i Norsk Rikskringkasting. Brno, 2011. Dostupné z: http://is.muni.cz/th/341930/ff_b/. Bakalárska diplomová práca. Masarykova univerzita. SØLBERG HELI, Siri. Jæi, je eller æ: holdninger til standardspråk og dialekt i NRK. Oslo, 2011. Dostupné z: http://urn.nb.no/URN:NBN:no-30698. Magisterská diplomová práca. Universitetet i Oslo. TORP, Arne. Nynorsk i nordisk perspektiv: Språk i Norden. In: Universitetet i Oslo: Det humanistiske fakultet [online]. 2010 [cit. 2013-02-09]. Dostupné z: http://www.hf.uio.no/iln/personer/vit/arnet/nynorskkurs/dokument/nynorsk.nordisk.pdf VENÅS, Kjell. Dialekter i Norge. In: Store norske leksikon [online]. 2013 [cit. 2013-02-21]. Dostupné z: http://snl.no/Dialekter_i_Norge VINJE, Finn-Erik. Bjerkaas-regimet i NRK. In: Finnerikvinje.no [online]. 2010 [cit. 2013-02-21]. Dostupné z: http://www.finnerikvinje.no/blog/?p=5568 ________________________________ [1] Norsk Rikskringkasting – do 80. rokov čisto štátna vysielacia spoločnosť, obdoba britského BBC [2] http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/dialekt.html [3] http://www.hf.uio.no/iln/personer/vit/arnet/nynorskkurs/dokument/nynorsk.nordisk.pdf [4] Obsadenie jednotlivých foriem je v štátom spravovaných médiách dané zákonom, 25% textov vo vysielaní musí byť v NN. [5] v preklade bokmål a kirjakieli znamenajú to isté – „knižný jazyk“ [6] http://www.sprakradet.no/Politikk-Fakta/Fakta/ [7] LEHIKOINEN, Laila. Suomea ennen ja nyt: Suomen kielen kehitys ja vaihtelu. Helsinki: Finn Lectura, 1994, 256 p. ISBN 95-189-0580-0. [8] http://www.yr.no/nyheter/1.6770505 [9] http://snl.no/Dialekter_i_Norge [10] http://ndla.no/nb/node/70339 [11] http://ndla.no/nb/node/70081, existuje množstvo lokálnych variantov, tabuľka uvádza tie najfrekventovanejšie. [12] kløyvd infinitiv - dosl. „rozštiepený“ [13] na základe seminárov Thora Henrika Svevada [14] http://www.finnerikvinje.no/blog/?p=5568 [15] https://www.duo.uio.no/bitstream/handle/123456789/26736/MasteroppgxHeli.pdf?sequence=1 [16] lokálnom vo FI, lokálnom i celoštátnom v NO