Je život len náhodná chemická reakcia?
Máme právo manipulovať s prírodou a so životom?
Je naše telo zastaranou skladačkou pre nové protézy a biotechnologické
náhrady ?
Kde je hranica medzi živým a neživým?
Aké je miesto človeka v prírode?
Alebo je to práve príroda, ktorá ovplyvňuje náš život a ktorá s nami
manipuluje?
Na rozdiel od zvierat, ktoré majú inštinkty, sme si my ľudia vytvorili
učenie, aby sme poznali, čo je to vlastne život. Tým učením je náuka
o živote: Biológia
Umenie (rovnako ako veda) sa vždy výdatne inšpirovalo prírodou, jej krásami a záhadami
v celej svojej šírke. Naprieč všetkými epochami ľudskej spoločnosti jestvovali
napodobňujúce (mimetické) princípy zobrazovania v umení a v tvorivej ľudskej činnosti.
Príroda bola vždy akousi inšpirujúcou múzou pre umelcov. V bioarte sa príroda stáva viac
než múzou. Je samotným materiálom, umeleckým médiom.
Aj napriek využitiu nového média, bioart nepredstavuje nový druh umenia, ale skôr nový
mód konceptuálneho umenia (W.J.T.Mitchell).
Umenie a veda sa spolu vzájomne prelínajú a nachádzajú nové interdisciplinárne témy v
bioarte, ktorý využíva živé médium a rôznymi spôsobmi pracuje so „živým“. V mnohých
prípadoch sa umelecké intencie vedome i nevedome prelínajú s vedeckými prístupmi.
Bioumelci atakujú hranice medzi umením, vedou a prírodou, pričom integrujú vedu
a technológie do sféry umenia. Diela bioartu sú často koncipované na báze experimentu
alebo využívajú tradičné vedecké postupy, ktoré transformujú do kontextu umenia.
Nepopierateľne však súčasťou procesu realizácie týchto diel je minimálne konzultácia alebo
priamo realizácia umeleckého konceptu kvalifikovaným vedeckým tímom.
Umelci takýmto spôsobom nenasledujú iba estetické impulzy, ale skôr vyvolávajú etické či
filozofické otázky významu biologického výskumu, pátrajú po našej podstate. Problematizujú
otázku života, ktorá zamestnáva filozofov a humanistov od počiatku ľudstva.
Široký záber a interdisciplinarita prác rezonuje v inštaláciách oscilujúcich medzi digitálnou
a organickou sférou a môže akcentovať tiež aspekt interaktivity. Táto bipolarita je
zhmotnením „vlhkého manifestu“ Roya Ascotta, kedy sa digitálne médiá prepájajú s vlhkým
biologickým systémom, čím vznikajú moistmedia1 (vlhké médiá).
Aféry života chcú priblížiť divákovi komplexnosť a rôznorodosť umeleckých prístupov
biologického umenia. Bioart však nie je len umenie „pod mikroskopom“. Bioart poníma celú
škálu progresívnych umeleckých prístupov, ktoré používajú živé organizmy a ich časti, bunky
alebo DNA ľudského tela, baktérie, alebo flóru, pričom sa pohybujú v širokom rozmedzí
konceptuálneho umenia.
Tento prierez viacerými technikami a umeleckými prístupmi sa snaží smerovať pozornosť
na prírodu a život ako taký, ktorý nám niekedy pod tlakom technológií a výletov do virtuality
uniká.
1 Roy Ascott. The Moistmedia Manifesto. Installation, gr2000az. Graz, Austria, 2000. Dostupné online:http://biomediale.ncca-
kaliningrad.ru/?blang=eng&author=ascott
Polona Tratnik je slovinská umelkyňa a zároveň teoretička nových médií. Jej umelecké práce sa
prelínajú s prírodnými vedami s dôrazom na biotech, pričom kladie dôraz na filozofické otázky.
„ I bring philosophy and biotechnology into the sphere of art.“
Hair in Vitro je transdisciplinárny projekt spájajúci biotechnológie, umenie a humanitné obory. Išlo
o sériu experimentov za pomoci tímu odborníkov v rozmedzí štyroch rokov. Tento projekt pracoval
s umelo pestovaným biomateriálom, ktorý bol za asistencie plastického chirurga oddelený od ľudského
tela a kontrolovaný v laboratórnych podmienkach. Výskum zaznamenával správanie jednotlivých
vzoriek vlasov a delenie kožných buniek pomocou monitorovania sekvenčným fotografovaním. Cieľom
projektu bolo maximálne predĺžiť životnosť takto umelo kultivovaného biomateriálu. Hair in vitro
poukazuje na význam biotechnológií a ich perspektívne využitie na podporu lekárstva a estetickej
chirurgie. Projekt reflektuje aktuálnu hybridizáciu umenia, humanitných oborov a technovedy a spája
Viac info: http://www.horizonti.net
I Compare Myself with You/ Porovnávam sa s tebou
Verena Kaminiarz, narodená v nemeckom Hannoveri pôsobí v kanadskom Vancouveri, kde sa zaoberá
biomedicínskymi technológiami a skúma biogenetický výskum v súčasnom filozofickom kontexte.
Vyštudovala umenie a na University of Western Australia získala titul MSc. v obore Biologické umenie.
Projekt Ich Vergleiche Mich Zu Dir intervenciou do života organizmu zvaného ploskuľa. Ploskuľa je
druh pásomnice, ktorá je schopná regenerovať svoje tkanivo. Aj z malej odtrhnutej časti tela môže
dorásť celý živočích, resp. nový jedinec. Autorka svojim zásahom iniciovala rast druhej hlavy ploskule.
Červ má dve hlavy a obidve majú kontrolu nad pohybom tela. Rozhodovanie o smere a pohybe tela nie
je vždy pevne riadené z jednej hlavy. Nastávajú situácie, kedy dochádza k boju dominanciu.
“I believe that this oscillation between failure and success mirrors the processes of genetic
research in a larger sense, as the successes of today may become the demons and monsters of
tomorrow”. Objavuje sa otáznik nad moderným vedeckým experimentom vo vzťahu k ľudskej forme.
Myšlienka vytvoriť organizmus s dvoma hlavami je výrazom názorovej duality, nekonečného cyklu
zlyhaní a úspechov vedy. Úspešne modifikovaný červ sa stáva vlastne zlyhaním, pri jeho pokusoch o
riadenie jeho vlastných rozhodnutí.
Viac info: http://www.aedc.ca/verena/v_main.htm
Julia Reodica vyštudovala elektronické umenie na Polytechnickom inštitúte v New Yorku a vo svojej
tvorbe integruje biotechnológiu do umeleckej praxe. Využíva poznatky z jej pôsobenia a výskumu na
Exploratorium Museum of San Francisco a iných medzinárodných centier vedy a umenia, čím sa stala
jednou z popredných osobností tejto oblasti.
“My cells are in the sculptures because I wanted myself to be new art media" (Julia Reodica)
V každom diele, ktoré vytvorila, sa nachádza jej DNA ako osobný podpis. V rozmedzí rokov 2004
a 2007 autorka použila vlastné bunky, ktoré za pomoci výživových médií v kontrolovanom prostredí
niekoľkých týždňov vykultivovala do finálnej podoby panenskej blany.
Blana sa nenachádza „ani vnútri ani vonku“ vaginálneho kanála. Vo filozofickom význame sa blana
nachádza medzi diskurzívnymi pozíciami.
HymNext je podnetom pre diskusie o vedeckých výskumoch a politike tela. Aj napriek tomu, že tento
projekt primárne poukazuje na symboliku modernej sexuality a konfrontuje tradičné úlohy ženského
tela, syntetizovaná panenská blana zároveň explicitným zhmotnením spoločnosti simulácií
a simulakier. Syntetizovanie panenskej blany predstavuje utopický pokus o „návrat späť“. Návrat do
nevinnosti. Viac info: http://www.phoresis.org/
Rakúsky umelec Roman Kirschner vyštudoval filozofiu, dejiny umenia a audiovizuálne umenie.
Inšpiroval sa francúzskym profesorom medicíny Stéphane Leducom, ktorý vytvoril na začiatku 20.
storočia tzv. chemické záhrady (jardins chimiques), v ktorých pomocou procesov osmózy a difúzie
vytvoril rozoznateľnú organickú formu. Vtedajší kritici Leduca opovržlivo odmietali a tvrdili, že tieto
procesy vyprodukovali iba číre imitácie života, irelevantné k lepšiemu chápaniu života. Leduc v roku
1912 uskutočnil prvý pokus použiť syntézu pre lepšie pochopenie základnej biológie organického
rastu. Leducove chemické záhrady sú zárodkom súčasnej syntetickej biológie. Roman Kirschner použil
podobný postup. Zatiaľ čo v Leducových záhradách sa generovala dynamická kryštalická genéza,
podobná živým formám, Kirchner tento postup uskutočnil v tekutom prostredí sklenenej nádoby.
Inštalácia pozostáva z tmavých kryštálov, ktoré rastú, vyživujú sa, resp. podľa jeho slov sa samé
požierajú a snažia sa o spojenie, pričom vznikajú rôzne zaujímavé konštelácie, generujúce zvuk.
Nakoniec sa kryštály ako chiméra rozplynú v akýsi dymový oblak. Toto dielo poukazuje na aspekt
evolúcie života. Nekonečný cyklický príbeh zrodu, rastu, vyživovania, spájania sa či reprodukcie
jedincov v prírode, ich úpadku až po smrť. Viac info: http://www.romankirschner.net/
Pôvodným menom Hunter O'Reilly, v roku 2009 sa nechala premenovať na Hunter Cole. Je známa pre
svoje inštalácie týkajúce sa otázok biotechnológie a našej kultúry. Dosiahla titul Ph.D. v obore
genetika na University of Wisconsin v Madisone a vyučuje na Loyola University Chicago predmet Biology
through Art.
Autorka pomocou perokresby naniesla bioluminiscenčné baktérie na sklo (petriho misku), kde sa
štruktúra kresby postupne mení. Po dobu 14 dní baktérie rastú a postupne odumierajú. Baktérie boli
fotografované časozbernou technikou pri zhasnutom svetle, kedy svietia. Zároveň bola z tohto procesu
vygenerovaná tzv. „Proteínová hudba“.
Tieto živé kresby symbolizujú cyklus života a smrti, pričom poukazujú na našu vlastnú smrteľnosť.
Baktérie vytvárajú umelecké dielo tým, že rastú a umierajú. Keďže ide o proces neustálej premeny, tvar
pôvodného obrázka sa môže meniť. Baktéria vlastne svojou existenciou vytvára určitý naratív.
Viac info: http://www.huntercole.org
Amy Youngs vyštudovala na School of the Art Institute v Chicagu a momentálne pôsobí na Ohio State
University ako profesorka. Vytvára biologické umenie s aspektmi interaktivity, pracuje s rôznymi
médiami ako skulptúra, digitálne médiá, zvukové inštalácie, do ktorých integruje hmyz, živočíchy
a rastliny. Hľadá komplexné vzťahy medzi technológiou a meniacim sa vzťahom prírody a nás. Zaujíma
ju interakcia rastlín a zvierat v skonštruovaných ekosystémoch. Farm Fountain je dokumentácia
vytvorenia krytého ekosystému flóry a fauny. Visiaca záhradná fontána funguje na základe konceptu
aquaphonics. Táto visiaca záhradná fontána používa systém čerpadla, kde prúdia živiny z rybieho
odpadu priamo ku koreňom rastlín. Rastliny a baktérie zase slúžia na očistenie vody pre ryby.
(udržateľný systém pre vodné živočíchy a rastliny v symbiotickom prostredí).
Tento projekt je experimentom pre lokálne, trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a recykláciu.
Využíva plastové fľaše ako nádrže a neustále recykluje vodu v systéme. Vytvára zdravé prostredie,
ktoré tiež poskytuje kyslík a svetlo pre návštevníka.
Amy M. Youngs s Kenom Rinaldom tento koncept poskytujú v rámci tzv. DIY kultúry pre výrobu
domácich verzií ekosystému a na webstránkach majú videonávod na jeho výrobu.
Viac info: http://farmfountain.com a http://hypernatural.com/
Softwarová inštalácia. (Twitter stream API, c++, openFrameworks, php CLI, apache server, databáza
mysql)
Projekt Michala Šimonfyho vznikol v rámci jeho diplomovej práce v Ateliéri digitálnych médií Akadémie
výtvarných umení v Banskej Bystrici v roku 2011. Tento projekt je experimentálno-dynamickou
simuláciou jednoduchého života, ktorého existencia a evolúcia smerom k vývoju alebo zániku je
podmienená analýzou aktivity prebiehajúcej na sociálnych sieťach. Program zabezpečuje a sleduje
približne 100.000 užívateľských statusov za minútu (144 miliónov/deň) a v reálnom čase vyberá tie,
v ktorých sa vyskytujú kľúčové slová súvisiace so vznikom a zánikom života.
"Toto dielo reflektuje nástup a rozvoj biotechnológií a genetického inžinierstva, ktoré človeku od konca
minulého storočia umožnili pretvárať model prírody a pôsobiť na environment ako nová, dovtedy
neexistujúca sila. Použitie týchto technológií otvára éru akejsi post-prírody, ktorej podstata (genetický
kód) sa stáva predmetom manipulácie a jej budúci obraz je viac-menej v rukách človeka“. (Michal
Šimonfy)
Vizuálna časť spočíva v simulácií jednoduchého života v podobe umelej baktérie e.coli, ktorej
existencia závisí od prevažujúcej časti správ za posledných desať sekúnd. Baktéria dostáva resp.
nedostáva potrebné živiny na svoj rozvoj. Vzniknutý život je tak určitým vitalistickým obrazom
diskusie. V tomto diele dochádza k zvláštnemu druhu spojenia medzi účastníkmi sociálnej siete Twitter
a umelým systémom, ktorý kumuluje dáta a vizualizuje ich, resp. transformuje do podoby vyvíjajúcej sa
alebo zanikajúcej baktérie. Táto softwarová inštalácia demonštruje symboliku symbiózy prejavov
ľudskej mysle a umelého života na základe vizualizácie dát súvisiacich nie so živými procesmi, ale
s vyslovenými frázami.
V zmysle predošlých autorových interaktívnych inštalácií, kedy zdrojom generovania zvuku bol pohyb
tanečníka, alebo aj gestá dirigenta, ktorý sa stal elektronickým hudobným nástrojom, nasleduje práca
"paralel life". Pohyb mikroorganizmov vo vode digitálne transformovaný, stáva sa zdrojom
generického zvuku. Tento akustický signál, oscilujúce vlny rozvybruvávajú vodnú hladinu, ktorej
priemet je viditeľný súčasne s pohybom vodných mikroorganizmov, ktoré s nami zdieľajú životný
priestor. Odborná spolupráca RNDr. Ján Gálik, CSc (SAV).
New Renaissance: Technē and Nature, Art and (Bio) Technology
In its glorification of vision and understanding of art, Renaissance turned to the Ancient Greek
cultural tradition. Aristotle in particular recognized imitation as the essence of the process of
learning. Human being is the most imitative of all species. Furthermore, man is unique in having
the tool of a hand enabling to perform manual skills. The joint of the manual skill and the
impulse to imitate, is what Aristotle called technē (“art”). Man learns from Nature, competes with
it, and Aristotle even believes that technē completes the work of Nature. Technē means the
artfulness of mind to trick nature and turn it to human advantage. In accordance to this, cultural
(what is produced by man) is comparable to, and even worthier than natural. This stand will be
later taken also by Hegel.
Contemporary understanding of technology is founded in the Ancient Greek comprehension of technē.
The idea of competing with nature explains, why it is often questioned, particularly in regard to the
actual prospects of biotechnology, whether we are playing God.
In the late 1980s Vilém Flusser announced that there will be completely new living creatures arising,
living artworks, with biotechnology. He believed that if genetics, with combining the elements of the
available genetic information, have been limited to variational creation, which is equivalent to evolution,
the possibility for “true” creation, which is comparable to God-like creation, is in sight with biotechnology.
Even if Flusser’s distinction between the two types of creation is problematic, his defense of “true”
creativity is interesting, because it means operation that is not accordant to the program of nature.
It is even opposing the program of nature. Although, in his reflection on art and science, Flusser was
coming to the conclusion that there is no difference between the future artist and biotechnologist, the
concept of “true” creativity is about a subversive act. Primary, resistance is oriented against the program
of nature, but if biotechnology is to be comprehended as an apparatus, who resists to biotechnology? In
the presentation the author will discuss the question, whether contemporary artist is to be
understood as the “creator” that resists the apparatus of biotechnology, machinery producing only
variations within the program of biotechnology.
⦊
⦊
⦊
⦊
⦊
⦊
⦊
⦊