Kolapsu civilizácií
KONI€C 5V€TA A MAYSKÉ KALGNDÁRNG ZÁZNAMY
autor | JAKUB SPOTAK foto | z archívu autora, PGTGR VALGNT
„Quetzal príde, zelený vták príde. Ah Kantenal príde. Krvavé zvratky prídu. Kukulkán príde 5 nimi po druhýkrát. Slovo Božie. Itzovia prídu."
Tento úryvok sa nachádza na 53. strane ko Loniálneho prameňa Chilam Balam z Chuma-yelu, ktorý bol napísaný približne v rokoch 1775 - 1800. Úryvok predstavuje súčasť proroctva pre k'atun 4 Ajaw, teda pre 20-ročné éry. Takéto zavŕšenie tzv. k'atunového cyklu s označením 4 Ajaw sa konalo v roku 1500, následne v roku 1756 a ďalšie príde 21. decembra 2012.
V poslednom období vyšlo niekoľko publikácií, ktoré sa istým spôsobom venujú roku 2012. Ten spájajú s mayskou civilizáciou, s ich kalendárom a predpoveďami o zániku sveta. Žiadna z týchto publikácií však neoboznamuje čitateľa s charakteristikou a fungovaním mayského kaLendára, a to je škoda. Má to za násLedok predstavy laickej verejností o mayskom kalendári ako o veľkom kamennom kruhu, ktorý je v skutočnosti aztécky a nazývame ho „Slnečný kameň". Tento kameň síce obsahuje aj prvky jedného z kalendárov, avšak primárne informuje o mytológii štyroch predchádzajúcich svetov a piatom, aktuálnom svete. Vtipná predstava o tom, že sa mayský kalendár končí kvôli absencii ďalšieho miesta na kameni, je úplne mylná, bez ohľadu na to, že ide o aztécky výtvor.
Mayská matematika
Skôr, ako by sme mohli pochopiť základný princíp mayského kalendára, potrebujeme poznať princípy mayskej matematiky. Dôkazy o vysokej úrovni znalosti matematiky pred klasických, klasických i poklasických Mayov máme prakticky na každom hmatateľnom kúsku s hieroglyfickým textom, ktorý sa nám zachoval. Matematika sa v Mezoamerike začala vyvíjať už v strednom
► Hieroglyfický text z mesta Monte Albán. Jeden z najra-nej5ích zápisov matematiky a kalendára v mezoamerike.
ročník XXIII
▲ „La piedra del Sol", alebo Slnečný kameň. V jeho strede
SA NACHÁDZAJÚ SYMBOLY PREDSTAVUJÚCE ŠTYRI PREDCHÁDZAJÚCE SVETY S PIATYM SÚČASNÝM UPROSTRED. TlETO SYMBOLY SÚ LEMOVANÉ GLYFMI 260-dň0véh0 KALENDÁRA TONALPOHUALLI.
predklasickom období (900 pred Kr. - 400 pred Kr.), pričom jasné dôkazy o používaní matematiky máme z olméckej oblasti v okolí mesta Monte Albán približne z roku 600 pred Kr. Mayovia bez akéhokoľvek vplyvu dokázali vyvinúť napríklad koncept nuly. Ako vieme, obyvatelia starej Indie dokázali niečo podobné, ale oveľa neskôr, keď ako národ Starého sveta vyvinuli symbol pre „nič", teda absenciu vôbec čohokoľvek, prázdnotu ako jednu zo základných častí matematiky. Mayovia však úplne nezávisle od tejto tradície na základe vlastných vedomostí, vyvinuli „svoju" nulu.
HISTORICKÁ REVUE | 57
Kolapsu civilizácií
kalendárne záznamy
„Svoju" kvôli tomu, že na rozdiel od našej tradície, nebola táto nula symbolom prázdnoty, ale práve naopak, symbolom naplnenia, kompletností. Práve preto môžeme vidieť v ikonografii to, že nula je reprezentovaná uzatvorenou morskou mušľou, respektíve mušľou vo všeobecnosti a taktiež aj kvetom. Nula bola dôležitý element pre vyjadrenie vyšších rádov čísel v pozičnom systéme. Niečo ako v našej matematike, kde pridaním nuLy zvyšujeme nominálnu hodnotu čísla (1 - 10 - 100 - 1000 - atd'.). Rozdiel medzi našou matematikou a mayskou je ten, že na rozdiel od našej desiatkovej sústavy Mayovia po-užívaLi dvadsiatkovú. Táto sústava pravdepodobne vychádzala z archaického zvyku
používať pri počítaní okrem prstov na rukách aj prsty na nohách. Je to typické hlavne u etník v tropických oblastiach.
Na zápis čísel využívali Mayovia pozičný systém, nie však horizontálny s rastúcou hodnotou zľava doprava ako my, ale vertikálny s rastúcou hodnotou zdola nahor. Mayovia používali na zobrazenie čísel iba dva znaky - bodku a čiarku. Takýto typ zobrazenia je však iba pri najjednoduchšej, aj keď najrozšírenejšej forme zobrazenia. Mierne zložitejšia forma je tzv. hlavový variant čísel. Jedným z odzbrojujúco krásnych výsledkov práce starovekých mayských umelcov, čo sa týka matematiky, je tzv. plnofigurálne zobrazenie čísel.
Princíp fungovania kalendárneho kruhu. Časť A a B predstavujú 260-dňový
KALENDÁR TzOLK '|n a ČASŤ C 360-DŇOVÝ KALENDÁR HaAB
Komplikovaný kalendár
Čísla sú v mayských textoch, teda v rámci hieroglyfického písma, veľmi zriedkavo využívané v nekalendárnych údajoch, respektíve zaznamenávajú Len zriedkavo počty určitých veď. Jednoznačnú prevahu použitia čísel predstavuje hieroglyfický kalendárny zápis. Ako by sme teda mohli charakterizovať mayský kalendár?
V prvom rade ide o spojenie niekoľkých cyklických systémov, respektíve ka-Lendárov do jedného celku. Tým prvým systémom je tzv. kalendárny kruh. Názov je prakticky definovaný abstraktnou predstavou o tom, že tento kaLendár je zLožený z dvoch v zásade nezávislých kalendárov, ktoré akoby pracovaLi vo forme dvoch ozubených kolies. Tieto dva kalendáre sa nazývajú Tzolk'in a Haab. Tzolk'in je považovaný za posvätný kalendár, ktorý sa skLadá z kombinácie 20 rôznych dní/mien s číslami od 1 - 13. Kombináciou „každý s každým" dostávame kompletný počet dní tohto kalendára - 260. Haab je druhým koLesom kaLendára a je nám už trochu bližší. Má 365 dní, pričom je vytváraný kombináciou čísel a mien od 1 - 20 a 18-timi mesiacmi, pričom 19-ty mesiac Wayeb má iba 5 dní. Napriek vzájomnej nezávislosti sú uvádzané tieto kalendáre v textoch vždy spolu, produkujú akýsi „dvojdátum".
Okrem tohto dvojdátumu bol čas určovaný tzv. dlhým počtom. Dvojdátum stával na jeho konci, ale dlhý počet by sa zaobišiel v podstate aj bez neho. Vychá-dzaL z mytoLogického počiatku aLebo stvorenia sveta, ktorý pripadal na 11. august
3114 pred Kr. V dlhom počte mu zodpovedal číselný údaj 13.0.0.0.0 a dvojdátum
z kalendárneho kruhu ho dopĺňal údajom
4 Ajaw (zTzolk'inu) 8 Kumk'u (z Haabu). Dlhý počet prakticky vychádza z princípu matematického pozičného systému. Tento druh kalendára sa vo všeobecnosti skladá z piatich jednotiek, respektíve cyklov. V zásade slúžil na spočítanie všetkých dní, ktoré uplynuli od stvorenia sveta, a to v časových jednotkách podľa poradia zápisu - počet bak'tunov (štyristoročí), počet k'atunov (dvadsaťročí), počet tunov (roky), tieto prvé tri údaje teda umiestnili akúkoľvek udalosť v čase cez „balíky" rokov, ktoré až po ňu uplynuli od stvorenia sveta. DopLnené boLi spresnením, teda okrem okrúhlych rokov, koľko do konkrétneho záznamu v čase chýbalo mayských mesiacov (winalov) a dní (k'inov). Mayovia v skutočnosti stále počítali dni, ibaže ich uzatvárali do stále väčších celkov.
Náš kalendár však pracuje na podobnom princípe. Uzatvára tiež svojím spôsobom dni do väčších celkov, ktorými sú týždne, mesiace, roky, desaťročia, storočia, pričom ich usporadúva ešte kompliko-
Úryvok textu zo stély C z mesta
quiriquá, ktorý zaznamenáva stvorenie sveta 4 AjAW 8 KuMK'U a uloženie troch kameňov
vanejšie do sedmičiek (týždne), dvanástok (mesiace) a násobkov desiatky (desaťročia, storočia, tisícročia). Najkomplexnejší možný zápis u Mayov tvoril dlhý počet v kombinácii s dvojdátumom z kalendárneho kruhu a tzv. doplnkovými sériami (mesačné série, 9-dňové série, 819-dňové série atd'.), bez ktorých sa však zaobídeme, Lebo nie sú rozhodujúce a na ich vysvetLe-nie by bola potrebná objemnejšia štúdia.
Kľúč k rozlúšteniu mayského času
Prepočet dátumov mayského kalendára do nášho „európskeho" boL oriešok, ktorému sa venovali mayológovia už od samého počiatku štúdií mayskej kuLtúry. Lúštenia španielskych kroník zo 16. storočia (napríklad Diego de Landa a jeho Správa o veciach na Yucatáne), domorodých kronikárov z koloniálnych čias (knihy Chila-ma Balama) a prežitky starého kalendára, ktorý sa čiastočne používal na vysočinách v Guatemale, boli podrobené porovnaniu s astronomickými údajmi z hieroglyfických nápisov, s archeologickými nálezmi a s výsledkami nových technológií, ako je
napríklad rádiokarbónová analýza. Kľúč k úplnému rozlúšteniu však ležal v meste
Poco Uinic, ktoré sa nachádza v mexickom
štáte Chiapas. NašLa sa tam stéla, na ktorej bol záznam v dlhom počte 9.17.19.13.16 (čo už vieme, že hovorí: „od stvorenia sveta upLynuLo 9 bak'tunov (štyristoročí), 17 k'atunov (dvadsaťročí), 19 tunov (rokov), 13 winalov (mesiacov) a 16 k'inov (dní)"). Tento údaj tu stál v spojení so symbolom známym z poklasických kódexov ako znak pre zatmenie Slnka. Zatmení Slnka nebýva veľa ani vo veľkých úsekoch času a smerom dozadu i dopredu vieme ich dátumy perfektne vypočítať. Práve preto môžu dovtedy približný mayský dátum dôveryhodne spresniť. To sa naozaj stalo, zatmenie Slnka pripadlo s istotou na 16. júl 790 po Kr., čo definitívne ukotvilo mayský systém počítania času. Podľa odborníkov Simona Martina a NikoLaia Grubeho je však stále neisté, či všetky mayské kráľovstvá používali rovnaké údaje pre dlhý počet. Najakceptovanejšou koreláciou, ktorá je uznávaná takmer všade, je koreLácia Good-man-Martinez-Thompson (GMT), sprecizo-vaná bádateľmi, ktorých menami je oz-
Západný panel v Chráme kríža v Palenque so stvoriteľským dátumom. Zvýraznená je pasáž, ktorá hovorí - Dňa 4 Ajaw 8 Kumk'u je ukončený trinásty bak'tun.
58 | HISTORICKÁ REVUE
br 8
1201E
ročník XXIII
HISTORICKÁ REVUE | 59
Kolapsu civilizácií
Koniec sveta a mayské kalendárne záznamy
načená. Niektorí odborníci používajú tzv. astronomickú koreláciu, ktorá je posunutá Len o dva dni a býva označovaná aj ako GMT+2.
Odkiaľ sa vzala idea o mayskom konci sveta?
Čo nás vôbec priviedlo k myšlienke o 21. decembri 2012 ako o konci mayského kalendára? Treba jednoducho vychádzať z mayského numerického zápisu dlhého počtu, teda vo forme - dlhý počet + kalendárny kruh (Tzolk'in + Haab) tak, ako pripadne na tento dátum. Uvedený deň sa zapíše ako 13.0.0.0.0 4 Ajaw 3 K'ank'in. Ide teda o ukončenie k'atunu 4 Ajaw tak, ako bolo spomenuté v úvode článku. Taktiež prichádza k zavŕšeniu bak'tunového cyklu, ktorý nadobudne hodnotu čísla
Oltár I z Naranjo zobrazuje históriu mesta Naranjo od mýtického predka
CvľAVo) az po oslavy UKONČENIA IO
bak'tunu (Vpravo).
13. Dôvodom, prečo je tento dátum taký významný, je identické zavŕšenie 13 bak' tunov pri predchádzajúcom stvorení sveta, ktoré pripadalo v prepočte na už spomínaný 11. august 3114 pred Kr.
Mayské stvorenie sveta, respektíve opis stvorenia, sa nám zachovalo v minimálne dvoch známych verziách. Tou prvou je príbeh z quichéjskej knihy Popol Vuh, ktorý bol pravdepodobne rozšírený v celej may-skej oblastí s možnými lokálnymi variáciami. Text sa začína stvorením, kde hlavnú úlohu zohráva stvoriteľ a stvoritelia. Kniha opisuje štyri stvorenia, pričom až ten posledný svet bol obývaný ľuďmi. Popol Vuh je však kniha, zapísaná až po príchode Španielov, a aj keď zdroj predstáv môžeme sledovať do klasického obdobia či dokonca do predkLasického, dnes vieme, že klasickí Mayovia poznali aj iný príbeh stvorenia.
Ako už bolo povedané, všetko sa to udialo 11. augusta 3114 pred Kr.
(13.0.0.0.0 4 Ajaw 8 Kumk'u). Najznámejším textom z klasického obdobia, ktorý zaznamenáva túto udalosť, je stéla C z mesta Quiriguá. Quiriguá je staré mayské mesto, ktoré sa nachádza na území dnešnej Guatemaly, blízko hranice s Hondurasom. Aj napriek malej rozlohe mesta s nie veľkým počtom budov patrí Quiriguá k tým najslávnejším. Vďačí za to obrovským stélám, ktoré sa v meste nachádzajú a špecifickej umeleckej a epigrafickej zložke. Centrálnym motívom stély C je stvorenie sveta v uvedený dátum. Svet bol podľa nápisu stvorený medzi tromi kameňmi ohniska v súhvezdí Orion.
Iný prameň nám zanechal napríklad kráľ Palenque K'inich Kan Balam II. V Chráme Slnka nám zanechal svoju podobizeň, okolo ktorej je hieroglyfický text, ktorý sa začína dlhým počtom a predstavuje históriu jeho dynastie od mýtického predka, cez stvorenie sveta 4 Ajaw 8 Kumk'u až po aktuálneho kráľa. Vidíme teda, že stvorenie sveta zohrávalo u Mayov veľmi dôležitú rolu nielen v kozmológii, ale bolo priamo včlenené do rodinných genealógií. Je dôležité si uvedomiť, ako Mayovia chápali čas a zároveň aj priestor, v ktorom sa nachádzali. Je totiž evidentné, že predstava o konci sveta úzko súvisí s jeho začiatkom a s predstavou uzavretého cyklu, ktorý sa odohráva medzi počiatkom a koncom. Inými slovami, otázka znie, či si skutočne Mayovia predstavovali svet „obmedzený" hranicami bak'tunového cyklu, teda od 4 Ajaw 8 Kumk'u (3114 pred Kr) až po 4 Ajaw 3 K'ank'in (2012 po Kr.), a či hranica tohto cyklu zodpovedala skutočne 13 bak'tunom.
tortuguero a ľa corona - jedine predpovede konca?
Mayské stvorenie sveta 4 Ajaw 8 Kumk'u, ktoré datujeme do roku 3114 pred Kr., je zobrazované na mnohých arte-
60 I HISTORICKÁ REVUE
br 8
12012
faktoch, či už ide o monumentálnu architektúru, keramiku či kódexy. Údajný koniec sveta, spojený s dátumom 4 Ajaw 3
K'ank'in, ktorý datujeme do roku 2012 je však iný prípad. Do nedávna sme poznali iba jeden jednoznačný záznam tohto dátumu v hieroglyfickom písme. Ide o úryvok z monumentu 6 z mesta Tortu-guero v Mexiku. V júni 2012 však vyšiel na svetlo sveta objav z mesta La Corona v guatemalskom Peténe. Ide o schod hieroglyfického schodiska, konkrétne o blok 5, ktorý zaznamenáva politickú históriu mesta a na samotný záver aj dátum 4 Ajaw 3 K'ank'in. Celý blok konkrétne hovorí o príchode kráľa CaLakmuLu do mesta Sak-nikte' (La Corona) v roku 696. Nápis z Tor-tuguera je však predsa len významnejší. Ide o menšie centrum, ktoré sa nachádza približne 61 kilometrov severozápadne od Palenque v Mexiku. Tieto dve mestá boli pravdepodobne v úzkom spojení, pretože králi z oboch miest používali rovnaký titul - k'uhul B'aakal, teda božský pán B'aakalu (kráľovstva Kostí). Mohli úzko spoLupracovať a zdieľať svoju Loká Lnu kuL-túru, avšak máme dôkazy aj o tom, že mestá, ktoré spadali pod B'aakal, nemuseli byť vždy len priateľské.
Monumentu 6 z mesta Tortuguero sa venovali už mnohí bádatelia. Asi najlepšiu hĺbkovú analýzu vykonal v poslednom čase Sven Gronemeyer v kooperácii s Barbarou MacLeod, a to v roku 2010 pre Wa-yeb notes. Samotný monument má tvar písmena T (1,31 m x 1,90 m), pričom bol rozbitý na kúsky a skladá sa z niekoľkých častí, ktoré sú porozdeľované v rôznych súkromných i verej- 1 ných zbierkach. Celý monument zaznamenáva históriu kráľa a jeho dynastie a hlavne aj de-dikačné formulky pre stavbu, kde sa nachádza. BoL vytvorený 2 okoLo roku 700 po Kr. Ľavá časť monumentu chýba, preto nepoznáme záznam dlhého počtu.
Dôležitá je pre nás pravá 3 časť monumentu. Veľká časť nápisov je venovaná hlavne rituálnemu zasväteniu domu, v ktorom sa monument nachádzal. Začína sa ešte v hlavnej častí 4 monumentu, kde sa odvíja od dátumu 9 Etz'nab 6 K'ayab 9.11.16.8.18; (čo je 14. január 669). Na pravej časti, ešte pred ústredným dátumom 4 Ajaw 3 5
ročník XXIII
K'ank'in sa dokonca píše o zasväcovacom rituáli pre parné kúpele (pibna:h), ktoré boli určené pre jedného z panovníkov menom Ahkal K'uk. Rituál bol vykonaný konkrétne 7. decembra 510 po Kr. (9.3.16.1.11 8 Chuwen 9 Mak).
Celá pravá časť pozostáva z 20 znakov, rozdelených do štyroch stĺpcov po piatich hieroglyfoch. Text obsahuje veľké dištančné ň'slo (posunutie údaju do minulostí alebo budúcností) - 2 k'in, 9 wi-nal, 3 tun, 8 k'atun a 3 bak'tun (3.8.3.9.2), čiže približne 1364 rokov. Po prirátaní tohto dištančného čísla dostávame 13.0.0.0.0. Nasleduje sloveso TZUTZ, ktoré je tu však v tvare tzu'-ho-ma (C2) spolu s u-oxlahun pik (D2). Znamená to - „bude ukončený trinásty bak'tun". Po oznámení o ukončení prichádza dátum kalendárneho kruhu, kedy sa udalosť uskutoční - 4 Ajaw 3 K'ank'in (C3 a D3). Na pozícii C4 sa nachádza symbol, ktorý väčšinou nasleduje za dištančným číslom. Ide o tzv. časový indikátor, ktorý má buď význam „pred" alebo „po". Tieto glyfy vieme prečítať aj foneticky ako uhtiiy - „stalo sa" a iuhtí - „a potom sa stalo". Monument 6 v Tortuguero sa však zaoberá niečím, čo sa stane v budúcností. Preto používa budúci časový indikátor (FDI) - „stane sa", teda v mayskom jazyku ho čítame ako uhtom. Na pozícii D4 sa nachádza z veľkej časti erodovaný glyf, ktorý by nám mal povedať, o čo konkrétne v tento dátum ide. Prvá
prekresba tohto monumentu naznačovala, že by išlo o symbol IK', čo je znak pre
čiernu farbu. To však už neplatí, ide pravdepodobne o slovo i-li. Gronemeyer ho dešifruje ako sLoveso „vidieť" niečo, aLebo „byť svedkom" niečoho. Na pozícii C5 sa nachádza dôležitý glyf, ktorý obsahuje aj meno istého božstva (alebo božstiev). Veľmi dlho sa myslelo, že ľavá časť tohto glyfu obsahuje slovesný koreň ehm, čo znamená „zostúpiť". Foneticky by sa to dalo dešifrovať ako ye-ma, alebo yemal, teda „jeho zostúpenie". Barbara MacLeod však dešifrovala druhý znak nie ako ma, ale ako ni. V tomto prípade to znamená niečo v zmysle „ukázať sa", alebo „zobraziť sa". Druhá časť tohto glyfu obsahuje symbol pre božstvo B'olon Yokte' K'uh, ktorý je foneticky zapísaný ako boLon-0K-TE'. Tento boh je spomínaný aj ako patrón k'atunu 11 Ajaw v knihách Chilama Balama z Chumayelu, Perez a Kaua. Niektorí odborníci spájajú tohto boha s božstvom L. Glyf na pozícii D5 bol považovaný za názov miesta, kam mal zostúpiť boh (k'uh) menom B'oLon Yokte'. Tým, že sa zmenil význam na pozícii C5 z y-ehm na yeni, mení sa aj význam posLedného gLyfu. Sven Gronemeyer s Barbarou MacLeod tento glyf prekladajú, aj napriek jeho veľkej ne-čitateľností, ako ta chak joy-aj, ktorý znamená niečo v zmysle „inaugurácia, uvedenie do úradu alebo vlády".
B'olon Yokte' K'uh môže byť teda jednou z variácií boha L, pod-svetného božstva vojny a obety, spojeného možno s Venušou, ale aj s kakaom, obchodom a blahobytom kráľov. Markus Eberl a Christian Prager ho opisujú ako božstvo prechodu, ktorý je často spájaný s koncami jednotlivých cyklov. Vidíme ho aj na keramike, ktorá hovorí o stvorení sveta, alebo aj v Parížskom kódexe, na tzv. k'atuno-vých stránkach, kde sú vyobrazené osLavy konca k'atunových cyklov.
Pravá časť monumentu 6 z tortuguerá, ktorá obsahuje dátum odkazujúci na rok 20i2.
HISTORICKÁ REVUE | 61
Koniec sveta a mayské kalendárne záznam
Sven Gronemeyer a Barbara
MacLoad uvádzajú tento preklad:
„Tzuhtzjo:m uy-u:xLahu:n pik chan ajaw u:x uni:w uhto:m il? Ye'ni/ ye:n bolon yokte' ta chakjoyaj," čo v preklade znamená: „Bude ukončený trinásty bak'tun, čo sa uskutoční dňa 4 Ajaw 3 K'ank'in, kedy bude videná podoba boha B'olon Yokte' počas jeho veľkej inaugurárie."
Odborníci Stephen Houston a David Stuart nepokladajú text v žiadnom prípade za proroctvo a považujú ho za pokračovanie hlavného textu, ktorý sa venuje zasväteniu stavby, kde sa monument 6 nachádzal. Odkaz na nejaké budúce ukončenie cyklov, ako je v tomto prípade rok 2012, nie je ničím nezvyčajný. V hieroglyfických textoch sa s odkazmi na výročné konce cyklov stretávame pomerne často. Celkový odkaz bádateľov by sme teda mohLi sformuLovať takto: V súvislosti so zasvätením parných kúpeľov alebo s významnou politickou návštevou by sme nemuseLi hneď pomýšľať na koniec sveta...
Kolapsy civilizácií
Ukončenie 1 ľikluna
(13.10.4772)
Hieroglyfický text z Chrámu nápisov v meste Palenque
Cyklus pokračuj aj po roku 2012
Existuje niekoľko ďalších hieroglyfických zápisov, ktoré cez dištančné čísla opisujú udalostí ďaleko do minulostí, respektíve aj daleko do budúcností. Dištančné čísla pomáhajú odpichnúť sa od dlhého počtu v texte na pripomenutie časov, ktoré sa udiaLi mimo aktuáLne zobrazovaného.
DôLežitýje napríkLad monument, ktorý nechaL vytvoriť jeden z prvých panovníkov mesta Naranjo, vládca Aj Wosal. Ide konkrétne o oltár 1. Text sa začína nástupom na trón, respektíve zakladaním mesta mýtickou postavou. Dôležitý je však časový údaj na začiatku celého textu a dištančné číslo, ktoré sa nachádza pred dedikáciou mýtického zakladateľa. Celý text sa začína dvojdátumom kalendárneho kruhu 12 Ok 18 K'ank'in, ktorý má svoje miesto v dlhom počte podľa Helmkeho a Kettu-nena v dátume 10.6.12.1.9.10. To je však šesťmiestny dlhý počet, nie päťmiestny. Na tomto oltári je teda zaznamenaný väčší cyklus než bak'tun, ktorý v tomto prípade nazývame piktun. Jeho rozsah je zrejme 20 bak'tunov. Má teda hodnotu 203 tu-nov a jednotkový počet dní je 2 880 000. Dátum 10. január 21403 pred Kr., ktorý
6E | HISTORICKÁ REVUE
z toho vyplýva, mal zaiste mytologickú funkciu, ale pekne ilustruje zaoberanie sa históriou mimo aktuálneho cyklu.
Dverový preklad, ktorý sa nachádza v Palenque v Chráme nápisov na západnej stene, obsahuje dlhú históriu tohto mesta, respektíve panovníkov s dôrazom na jeho najslávnejšieho kráľa K'inich Ja-naab' Pakala. Celý nápis sa začína spomenutím bohov tzv. palenskej triády -GI, GII a GIII, pričom niektoré častí textu sú stále nejasné. Obsahuje dátum, ktorý predstavuje zavŕšenie 10-teho bak'tunu (10.0.0.0.0), a nasleduje text až po dátum zavŕšenia 1 piktunu, ktorý má v našom kalendári miesto až v roku 4772 po
T Fotografia tzv. bloku 5, ktorý je
súčasťou hieroglyfického schodiska
v meste La Corona. Posledné tri glyfic-ké bloky zobrazujú dátum 4 ajaw 3 K'ank'in a glyf pre 3 bak'tuny.
Kr. To by znamenalo, že oslava 10 bak'tunu by bola tzv. „pol-
perióda" a v tom prípade by nemal plný cyklus bak'tunov hodnotu 13 ale 20. Na tomto paneli sa nenachádza jediná zmienka zavŕšenia 13 bak'tunu ani záznam kalendárneho kruhu 4 Ajaw 3 K'ank'in.
Najdôležitejší odkaz z Palenque teda zrejme je, že piktun, ktorý je nadradený bak'tunu, nemá svoj vrchol v čísle 13, ale v čísle 20. V texte z mesta Palenque, zasvätenom K'inich Janaab' Pakalovi, vidíme aj ďalšiu nadra-denejšiu jednotku, a to tzv. kalab-tun (204 tunov, teda 57 600 000 dní). V tomto prípade má dištančné číslo hodnotu približne 1 247 000 rokov do minulostí. Následne prechádza text z minulosti do budúcností, kde by mal byť kráľ K'inich Janaab' Pakal 8 dní po oslavách zavŕšenia 1 piktunu účastný na pripomenutí jeho kraľovania (1.0.0.0.0.8 5 Lamat 1 Mol), teda slávnosti sa má zúčastniť až v roku 4772 po Kr., čo je ďaleko po roku 2012. Táto zmienka je mimoriadne dôležitá, lebo nepredpokladá, že by v roku 2012 došlo k prerušeniu cyklu alebo k spusteniu nového.
Skonči sa, alebo sa
NeSKONČíP
Ak teda vezmeme do úvahy dátum mayského vzniku sveta, ktorý je definovaný zavŕšením 13 bak'tunov predchádzajúceho veku, logicky by mal nasledovať ďalší cyklus s 13 bak'tunmi a 21. 12. 2012 by sa mal svet skončiť. Nikto však nemôže tvrdiť, že Mayovia pokladali veky sveta za rovnako dlhé. Veď napriek mayskej záľube v odkazoch na budúcnosť sa k roku 2012 vzťahujú priamo len dva nápisy. Ich obsah nás skôr upokojuje, ako znepokojuje. V prípade nedávneho objavu v meste La Corona sa ukázalo, že v texte sa nenachádza žiadna predpoveď, ba dokonca ani žiaden dodatočný nápis. Čo sa týka Tortuguera, ak aj veľká inaugurácia boha B'olon Yokte' predsa len značí nástup ukončenia sa určitého cyklu, nemusí ešte predstavovať koniec sveta. Na ten si podľa dôkazov z Palenque o 20 bak'tunovom cykle budeme musieť počkať ešte 7 bak'tunov, teda 2 760 rokov. ä
hr 8icoic
ročník XXIII
HISTORICKÁ REVUE | 63