MASARYKOVA UNIVERZITA

                                                         Filozofická fakulta









                              Semestrálna práca – Úvod do umenovedných štúdií

                                  Subkultúra : Subkultúra mládeže - hippies












                     2.1.2013



Napísala Lucia Bačíková ,I. ročník , Teórie interaktívnych médií komb.




                     V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa do sveta valí nová éra spôsobu
života, éra, ktorá počas svojho pomerne krátkeho trvania zanechala po sebe stopy až do súčasnosti.
Aj keď dnes je tento štýl života viac menej neriešený , stále vytŕča pomedzi štandardné normy
spoločnosti. Hovoríme o akejsi sekte, komunite? Aj takto bola označovaná vlna tisícky ľudí ,
ktorých hlavným poslaním bola láska a mier. Hnutie hippies, nazývané aj „deti kvetov“ šírili svoju
ideológiu obrovskou rýchlosťou a ráznosťou.  14.januára 1967 sa v San Franciscu ( USA- Kalifornia)
konala demonštrácia s názvom Human Be-In na, ktorej na seba po prvý krát, upozornili v masovom
merítku. Neorganizované hnutie tak ovplyvnilo i dianie za Atlantikom.   Cieľom „ hippisákov“ bola
láska, mier, vzbura proti spoločnosti, vyjadrenie protestu, priateľstvo, sloboda,
promiskuita(i homosexualita), rovnoprávnosť a rovnocennosť medzi človekom a zvieraťom (
vegetariánstvo), do úzadia ide kariéra a peniaze . Na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi humanistické
a uvedomelé rozmýšľanie, a však miera spĺňania týchto tzv. pravidiel prekročila medze. Hippies sa
združovali do skupín či komunít, ktoré potom dodržiavali s radosťou voľnú lásku (free love), ktorá
neskôr viedla k pohlavným chorobám. Často užívali drogy –LSD= preto nazývame hippies aj
psychadelickou érou. Hovoríme o mainstreamovej kultúre s postupným pridružením  náboženstiev (
budhizmus, hinduizmus), filozofie, zvykov.

                                   Hippies má zásadný vplyv na umenie, či už v pozitívnom alebo
negatívnom zmysle, dôležitý  je však celkový dopad, ktorý pociťujeme ešte i dnes. S ním súvisia
i mnohé problémy, ktoré možno označiť za umenovedné .  Podieľali sa na vytvorení alternatívneho
umenia. Najvýraznejším prejavom bola hudba, ale zároveň  jeden z najväčších problémov pre
verejnosť. Bola ovplyvňovaná generáciou beatnikov. Vznikli nové hudobné nástroje, experimentovalo
sa s novými formami audiovizuálnej hudby. Vznikli nové hudobné štýly ako folk rock, San Francisco
rock, western rock,....nebazírovalo sa na presnosti( kvalite) , ale čím bola väčšia jednoduchosť,
improvizácia, či revolučnosť, tým viac voľnosti fanúšikovia dostávali. Medzi najvýznamnejších
hudobníkov onej doby patrí kapela Beatles, Jefferson Airplane, The Doors, Janis Joplin, Jimi
Hendrix. Samotní hudobníci a skupiny do svojich textov zaradili témy kritizujúce  spoločnosť,
užívanie drog a samozrejme i odpor k vojne. Nie všetky sa priamo dotýkali týchto problémov,
niektoré texty len hlásali o kráse života a voľnosti. V auguste 1969 sa konal festival WOODSTOCK(
považovaný za praotca všetkých festivalov), na ktorom sa zhmotnili ideály hippies do prvý krát.
Zúčastnilo sa až 700 tisíc fanúšikov. 6.decembra 1969, zorganizovala skupina Rolling Stones na
automobilovom závodisku Altamont hudobný festival, ktorý mal byť kalifornskou odpoveďou na
WOODSTOCK. V skutočnosti práve táto akcia zmarila predstavu o nenásilnej ére hippies.  Najatí
ochrankári ubodali mladého černocha. Aj keď na jednej strane, piesne sú stále legendárne, otriasli
svetom, veľa ľudí umelecké diela i umelcov  odcudzuje za to, že sa mnohí z nich nedožili vďaka
drogám tridsiatky, či naivnému rozmýšľaniu, ktoré dnes nemá šancu sa stať realitou.

Móda hnutia hippies odstraňovala materializmus, prinášala alternatívne módne trendy, záujem
o východné náboženstva a etnické komunity. Nosili dlhé vlasy, pestré a voľné oblečenie. Práve LSD
určovalo trendy v móde, názory, životné postoje, výtvarné umenie. Pri užití drogy vnímala osoba
živé farby a vzory. Maliari objavili, že svetlo je energia, ktorú možno oslobodiť od plátna,
miešali farby, striekali ich na steny, vytvárali pestré vzory, nádherné dúhové kvety a vlniace sa
krikľavé obrazce z rôznych farebných škvŕn. Okrem takýchto neoficiálnych prúdov, ovplyvnených
užívaním LSD, sa v USA 60. rokov šíri nový smer – pop-art. Plne sa rozvinul v 60. rokoch v New
Yorku spoločne s minimalizmom. Bol ovplyvnený ľudovou kultúrou a komerčným hnutím. V pop-arte je
príbeh nahradený každodennosťou a masová produkcia nadobúda rovnaký význam ako originalita. Predel
medzi vysokým a nízkym umením neexistuje. Najvýznamnejším výtvarníkom pop-artu bol Andy Warhol
(1928 – 1987), používajúci techniku sieťotlače, tiež David Hockney (Big Splash, 1967). Rozvíjalo sa
aj figuratívne maliarstvo, pôsobil napr. Francis Bacon, ďalším smerom bola postmaliarska abstrakcia
(Helen Frankenthaleová, Kenneth Nolard, Frank Stella, E. Kelly...) a pojmové umenie (J. Kosuth).

                                Ak to celkovo zhrnieme, hlavným problémom bola nespokojnosť so
spoločnosťou, nechcú zapadnúť do  konzumného životného štýlu Američanov.( nechceli platiť dane)
Citová revolúcia šokovala umením, vzťahmi medzi ľudmi ( sú proti rodine), reflektovali na vojnu vo
Vietname. Myslím si, že celková myšlienka šírenia mieru je pekná, ba dokonca súhlasím s myšlienkou
určitej voľnosti, pestré hudobné i výtvarné umenie je oceňované a vyhľadávané doteraz.





Literatúra :

Josef Smolík : Subkultúry mládeže (Uvedení do problematiky)

Hanák, Ondřej : Slepé rameno mŕtve řeky

Jankowski, Kazimierz :Odvrácená tvář Ameriky : hippie hledají zaslíbenou zemi