Posudzovanie vierohodnosti
u detí a dospelých
Kurz forenznej psychológie FF MU Brno 2014
prof. PhDr. Anton Heretik, PhD.
Katedra psychológie FF UK
Bratislava
Výpoveď ako pamäťový výkon
a/ Fáza vštiepenia (fyzikálne podmienky pre
vnímanie, funkčné schopnosti vnímania, aktuálna emócia,
zameranosť osobnosti)
b/ Fáza podržania/zabúdania. (spontánne
zabúdanie- tzv. Ebbinghaussova krivka, tzv. Bartlettov
princíp, motivované zabúdanie, dĺžka času medzi
vštepením a výbavou, zásahy do obsahu spomienky).
c/ Fáza vybavenia a znovupoznania pri
výpovedi, rekognícii, či rekonštrukcii (pozícia
vypovedajúceho, vôľové vlastnosti , motivovanosť, zložitosť
materiálu, epizodická pamäť, psychopatológia)
Ovplyvňovanie pamäti svedka
Výskumy E.F.Loftusovej
zavádzajúca informácia (misinformation efekt, tri
fázy - podnet, podsunutie inform., pamäťový test)
falošná spomienka (false memory,Lost in the mall
procedure – riziko zvyšuje arousal, sugestívne kladené
otázky, emočne negatívne nabité spomienky)
Pravé spomienky sú emočne živšie, senzorickejšie ako
falošné spomienky
Výskumy na FF UK – misinformácia platí na centrálne i
periférne detaily, zvýšený arousal na záver zhoršil presnosť
pamäti, anxiozita ako črta mala mierne zhoršujúci vplyv na
presnosť
História odhaľovania
klamstva, hriechu, zločinu
Primitívne (magické) spôsoby
Stredovek: Boží súd, žeravé železo, vriaca voda
Prvé psychofyziologické pokusy:
16-19 st. Meranie pulzu, TK, pneumograf,
pletyzmograf, pneumograf
Psychologické metódy :
19-20. st. Slovne-asociačný experiment (Galton,
Jung)
Komplexné FP prístupy: Muensterberg,
Gross ai
Úrovne klamstva/nepravdivých
výpovedí
• Omyl (ilúzie vnímania, dekoncentrácia
pozornosti, neprimeraná generalizácia)
• Neúmyselná lož (katatýmne myslenie,
mechanizmy osobnosti)
• Úmyselná lož ( vedomý myšlienkový konštrukt s
cieľom uškodiť)
Brewer a Wiliams – falzifikácia, distorzia,
zatajenie (pasívna forma klamstva)
Vrij :na seba orientované klamstvo vs. na
druhých orientované klamstvo
Spôsoby odhaľovania klamstva
• Neverbálne (mimika, pantomimika/
gestikulácia, proxemika,posturológia, haptika,
paralingvvistika)
• Verbálne ( dynamické:tempo, plynulosť,
štrukturálne-obsahové: súvislosť,
determin.tendencia, štylizácia,
• obsahové: slovná zásoba, realistickosť,
informácie, detaily)
• Psychofyziologické (polygrafické
registrovanie -TK,tepová frekevencia, KGR,
svalové napätie, rytmus dýchania ai)
Odhaľovanie lži, či zatajovania
pravdy – neverbálna k.
mimika (napätý výraz , uhýbanie pohľadom, zmeny farby tváre)
sčervenanie, zblednutie)/
gestikulácia (zovreté, či schované ruky, gestá smerom k
vlastným ústa, " zakrývanie úst")
posturológia, kinetika (uzavreté polohy, odvrátenie tela od
vypočúvajúceho, pohrávanie sa s predmetmi, časťami odevu)
proxemika - mimovoľné zväčšovanie dištancie, odťahovanie sa
paralingvistika - zmeny v intonácii, v tempe reči, používaní
odmĺk
lingvistika - náhle zmeny v slovníku a štylizácii, všeobecné
frázy, klišé, "slovná vata"(/ "dalo by sa povedať", "ľudia si myslia ", " vo
všeobecnosti...", "mohlo by to tak byť").
Vierohodnosť
Schopnosť indivídua vierohodne vypovedať ku
konkrétnemu obsahu. Osobitne sa posudzuje:
- Všeobecná vierohodnosť
- Špecifická vierohodnosť
Alternatívne pojmy: pravdovravnosť,
dôveryhodnosť/hodnovernosť, pravdivosť
výpovede
• schopnosť vypovedať (Aussagenfähigkeit)
• ochota vypovedať (Aussagewilligkeit ).
(Leferenz 1972)
Všeobecná vierohodnosť
Relatívne stabilná vlastnosť (psychologické
predpoklady) osoby vierohodne vypovedať
Čiastkové faktory:
- Vek
- Intelektové schopnosti (u detí mentálny
vek),
- Štruktúra a integrita osobnosti (vrátane
emocionálnych a mravných komponentov
a prítomnosť resp. neprítomnosť
psychopatológie)
Všeobecná vierohodnosť
ontogentické aspekty
Raný a predškolský vek (0-6r.)
Problémy:
myslenie (egocentrizmus,antropomorfizmus,
sugestibilita, dejová sukcesia,tzv. detská
lož)
emotivita a sociabilita (emočná preferencia
rodiča, psychosexuálna nezrelosť, ADD)
Všeobecná vierohodnosť
ontogentické aspekty
Mladší školský vek (6-10 r.)
Problémy: Vývin mravných noriem (Piaget,
Kohlberg), sociálna adaptácia
Starší školský vek (10-14/15 r.)
Problémy: Identifikácia s vrstovníckymi
hodnotami, somatosexuálne dozrievanie,
skúsenosti s psychotrop. látkami
Zásady výsluchov maloletých
svedkov/poškodených (Malá 1995)
• princíp " otvorenosti mysle". Nevyšetrujeme
sexuálne zneužívané dieťa, ale dieťa, ktoré mohlo byť sexuálne
zneužité. Prístup musí byť otvorený, konštruktívny, podporný.
• princíp "adaptability mysle". Ide o pravidlo, že
dieťa "vedie" a profesionál ho nasleduje a otázky, alebo situácie
štrukturuje podľa potrieb dieťaťa.
• princíp "časovej tolerancie". Vyšetrenie má
prebiehať bez tlaku na čas, niekedy je potrebné pracovať s
prestávkami, vyšetrovať aj s väčšími časovými odstupmi.
• princíp " morálnej a etickej
odpovednosti". Pri vyšetrení sex. zneužitia silné
protiprenosové pocity
Všeobecná vierohodnosť
psychopatolog. kontraindikácie
• Mentálna retardácia (u ľahkej relatívna, u
strednej a ťažkej absolútna)
• Demencia (v závislosti od stupňa)
• Špecifické poruchy pamäti (amnestickokonfabulatórny
sy)
• Akútne psychotické poruchy –
schizofrénia, afektívne poruchy s bludmi
• Niektoré poruchy osobnosti (histriónska
s pseudológia phantastica)
Posudzovanie všeobecnej
vierohodnosti
Klinické metódy
- rodinná a osobná anamnéza
- pozorovanie správnia pri vyšetrení
- dokumentácia, produkcia probanda
Psychodiagnostické metódy
- vývinové škály,
- výkonové metódy schopností
- projektívne a semiprojektívne metódy
- subjektívne m.(dotazníky, inventória, škály)
Špecifická vierohodnosť
Vierohodnosť výpovede ku konkrétnemu
právne relevantnému obsahu.
Miera súladu výpovede so skutočnosťou.
Predpoklad zachovaná všeobecná
vierohodnosť + parciálne faktory:
1) Obsahová zložitosť mnestického
materiálu
2) Motivačné faktory
3) Situačné faktory
Špecifická vierohodnosť
zložitosť mnestického materiálu
- množstvo relevantných faktov
- ich vzájomná časová a dejová sukcesia
- výskyt špecifických obsahov, ktoré
"prekračujú možnosti pochopenia“
(prejavy sexuálneho správania u detí,
majetkoprávne vzťahy, technické vedecké
fakty ai)
Špecifická vierohodnosť
Motivačné faktory
• Aktuálny emočný stav
• Citové a príbuzenské vzťahy k osobám,
ktorých sa výpoveď týka
• Vedomá/nevedomá tendencia poškodiť , či
pomôcť týmto osobám
• Snaha zbaviť sa resp. vyhnúť sa obvineniu
• Spustenie špecifických obranných
mechanizmov
Špecifická vierohodnosť
Situačné faktory
• Prostredie výpovede/ výsluchu
• Spôsob vedenia výsluchu (kladenie
otázok, dĺžka výsluchu)
• Prítomnosť „spojencov“
vypovedajúceho (advokát, u detí tiež
psychológ, rodič ai)
Vybrané indikátory vierohodnosti I.
(Kubík 2012)
Protirečivosť a inkonzistencia výpovede
(rozpory v tvrdeniach, dejovej sukcesii, medzi
faktami monológu a dialógu)
Reakcie na neočakávané otázky (verbál. a
neverbal. reakcie na detaily,okolnosti, úmysly)
Podstatné zmeny v správaní,
štrukturálny zlom ( trvalejšie zmeny vo verbal.
a neverbal. kanáloch od istej otázky)
Neúprimné emócie a prejavy neistoty
Uvádzanie nadbytočných a nezvyčajných
detailov (centrálne vs. periférne detaily)
Vybrané indikátory vierohodnosti II.
(Raskin a Steller 1995)
1/ Všeobecné charakteristiky (logická štruktúra,
neštrukturovanosť produkcie, množstvo detailov)
2) Špecifické obsahy (zakotvenie v kontexte, popis
interakcií, reprodukcia konverzácie, popis komplikácií)
3) Zvláštnosti obsahu (neobvyklé detaily,
nadbytočné detaily, vonkajšie asociácie, popis vlastného
stavu, psychický stav pripisovaný páchateľovi)
4) Obsahy vo vzťahu k motivácii výpovede
(spontánne opravy, priznanie pamäťových medzier,
pochybnosti o vlastnej výpovedi, sebaobviňovanie,
ospravedlňovanie páchateľa)
5) Detaily špecifické pre delikt
REALITY MONITORING (Sporer 1997)
Sú výroky vo výpovedi založené na skutočných
prežitkoch ? Kritéria:
1)Jasnosť (clarity)-jasnosť,živosť, ostrosť inf.
2) Percepčné informácie (zvuk, chuť, pach,
vizual.detaily)
3) Priestorové informácie (vzdialenosti, miesta,
lokalizácie)
4) Časové inform. (denná doba, dej.sukcesia)
5)Dojem (affect) uvádzanie vlast.pocitov a dojmov
6) Možnosť rekonštruovať príbeh
7)Reálnosť (realism) hodnoverný, zmyslupl. dej
8) Kognitívne operácie –interpretácie, úsudky
REALITY MONITORING (RM) -
pokrač.
Prítomnosť kritérií 1-7 zvyšuje
vierohodnosť,
8.kritérium (kognitívne operácie) je
negatívny indikátor.
Dotazník na zisťovanie RM
JMCQ Jugment of memory characteristics
questionnaire
43- čiastkových kritérií RMN sa škáluje na 7bodovej
stupnici
SVA (CBCA) Granhag& Stromwall 2004
Statement Validity Assessment (Criteria
Based Content Analysis)
Vychádza z prác Uda Undeutscha, neskôr
Setllera, Vrija,
Semištandardizácia Granhagom a
Stromwallom. 3 fázy:
1) Štrukturované interview
2) Obsahová analýza 19 kritérií CBCA
3) Validizačný kontrolný protokol
Hypotézy pri práci s SVA
(CBCA)
• Hy. o kompletnej fabrikácii
• Hy. o čiastočnej fabrikácii
• Hy. o chybnej transferencii
• Hy. o ovplyvnené výpovede inou
osobou
• Hy. o prítomnosti psychického
ochorenia
Kritéria CBCA
1) Logická štruktúra
2) Neštrukturovaná rečová produkcia
3) Kvalita uvádzaných detailov
4) Kontextuálne prepojenie deja
5) Opis interakcií, rozhovorov, činností
6) Reprodukcia konverzácií
7) Uvedenie nečakaných komplikácií
8) Uvádzanie nezvyčajných detailov
9)Uvádzanie nadbytočných detailov
10)Vyjadrenie nepochopenia okolností
Kritéria CBCA
11) Uvádzanie externých asociácií
12) Opis vlastného duševného stavu
13) Opis duševného stavu páchateľa
14) Spontánne opravy a spresnenia
15) Uvádzanie „nepamätám si“
16) Vyjadrenie pochybností o vierohodnosti
vlastnej výpovede
17) Sebaspochybňovanie, kritika vlast. konania
18) Ospravedlňovanie konania páchateľa
19) Špecifické charakt. konkrétneho tr. činu
CBCA
Validizačný kontrolný protokol
• Psychologické charakteristiky
probanda (intelekt, osobnosť, psychopatol.)
• Kvalita vedenia výsluchu (direktívnosť,
sugestívna otázky ai.)
• Hodnotenie motivácie ku klamstvu
(emočná zaangaž., vplyv tretej osoby)
• Hodnotenie aspektov spojených s
procesom vyšetrovania (porovnanie s
výpoveďami zo spisu, zdrav. dokumentácia,
dôkazy).
Posudzovanie vierohodnosti u
príslušníkov org.zločinu
1/ Výpovede sú často jedinými dôkazmi proti
bossom a ostatným prísluš.org.zloč.
2) Probandi sú často abnormné osobnosti
3/ V minulosti opakovane tr.stíhaní
4/ Sú motivovaní vypovedať dohodami o
odložení obvinenia, dohodou o treste ai.
5) To všetko je obsahom námietok obhajcov
obvinených
6) Osobitý dôraz na pos. špecific.vierohod.
Vierohodnosť ako znalecký
problém – niektoré závery I.
• Posudzovanie vierohodnosti je zložitý
proces má svoje kognitívne, emocionálne
a aspekty
• Závery majú byť pravdepodobnostné
• Komplexné posúdenie všeobecnej a
špecifickej vierohodnosti je možné len u
svedkov a poškodených
• U obvinených sa môžeme vyjadriť len ku
všeobecnej vierohodnosti
Vierohodnosť ako znalecký
problém – niektoré závery II.
• Posúdenie vierohodnosti má byť založené
na komplexnom psychologickom vyšetrení
• Špecifické (semištandardné) metódy môžu
byť len doplnkom
• O pravdivosti výpovede vždy rozhoduje
súd nie znalec !!!