Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov
„Židovský kódex“, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim
občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva.
198/1941 Sl.z.
Nariadenie
zo dňa 9. septembra 1941
o právnom postavení Židov.
Vláda Slovenskej republiky podľa § 1 zákona č. 210/1940 Sl.z. nariaďuje:
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.
Vymedzenie pojmu.
§ 1.
(1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:
a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov;
b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých
rodičov [§ 2, písm. a)], ak
1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského
(židovského) vyznania,
2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)],
3. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939,
4. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako
nemanželské dieťa po 20. februári 1940.
(2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v smysle ustanovení tohto nariadenia
má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.
§ 2.
Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá:
a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov (§ 1, ods. 2), ak sa
podľa § 1, písm. b) nepokladá za Žida,
b) kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča (§ 1, ods. 2).
§ 3.
(1) Pokračujúce, poťažne na pokračovanie príslušné úrady, súdy a orgány
verejnoprávnych korporácií a ustanovizní majú v prípadoch, v ktorých je to pre ich
rozhodnutie (opatrenie a pod.) nevyhnutne potrebné, žiadať od strany potvrdenie o tom, že nie
je Žid, poťažne židovský miešanec.
(2) Úrady, súdy a orgány (ods. 1), nemajú žiadať potvrdenie podľa ods. 1 v prípade, ak
je im z predložených dokladov alebo ináč známe, že strana nie je Žid, poťažne židovský
miešanec.
(3) Potvrdenia podľa ods. 1 vydávajú obecné (obvodné) notárske úrady - v Bratislave
Štátny matričný úrad - príslušné podľa bydliska.
(4) Pre osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko, vydáva
potvrdenie (ods. 1) Štátny matričný úrad v Bratislave.
(5) V pochybných prípadoch, či je niekto Žid, židovský miešanec, alebo nie,
rozhoduje Ministerstvo vnútra. O rozhodnutie môže žiadať tak strana, ako aj úrad, súd
alebo orgán verejnoprávnej korporácie, poťažne ustanovizne.
(6) Matričné výťahy potrebné pre vydanie potvrdenia podľa ods. 1, výslovne na ten
cieľ vydané a ako také označené, nepodliehajú kolkom ani poplatkom. Výšku
odmeny, ktorú sú oprávnení vyberať cirkevní matrikári za tieto výťahy, určí minister
vnútra vyhláškou.
§ 4.
Za židovské sdruženie podľa tohto nariadenia treba považovať:
a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské
sdruženia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským
sdruženiam),
b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica
verejných spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia), alebo ak aspoň polovica účasti na
zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),
c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov
správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským
sdruženiam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú
stále bydlisko v cudzozemsku,
d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú
Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským sdruženiam),
e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí
Židom (židovským sdruženiam),
f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku,
ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú
Židia (židovské sdruženia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných
právnych predpisov.
§ 5.
Židovskú alebo nežidovskú povahu sdruženia (§ 4) určuje v pochybných prípadoch
Ústredný hospodársky úrad.
ČASŤ PRVÁ.
Osobné postavenie.
HLAVA I.
Evidencia.
§ 6.
(1) Obecné (obvodné) notárske úrady - v Bratislave Policajné riaditeľstvo - vedú
evidenciu Židov, ktorí majú bydlisko v obvode ich pôsobnosti.
(2) Policajné riaditeľstvo v Bratislave vedie evidenciu aj tých Židov, ktorí sa zdržujú na
území Slovenskej republiky, avšak na tomto území nemajú bydlisko.
(3) Na základe evidencií podľa ods. 1 a 2 vedie Ministerstvo vnútra ústrednú evidenciu.
(4) Židia sú povinní hlásiť dáta a ich zmeny, potrebné pre evidencie podľa ods. 1 a 2.
(5) Podrobnosti o vedení evidencií a ohlasovacej povinnosti (ods. 4) určí Ministerstvo
vnútra.
§ 7.
Kto vedome nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 6, potresce sa za priestupok
okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-,
ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
HLAVA II.
Označenie.
§ 8.
(1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o
spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným
ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.
(2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského
sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister.
(3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za
priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks
10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
HLAVA III.
Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku.
§ 9.
(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom)
a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2].
(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin
väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.
§ 10.
Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou
(Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.
§ 11.
Trestné pokračovanie pre trestné činy podľa §§ 9 a 10 patrí do pôsobnosti krajských súdov.
HLAVA IV.
Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií.
§ 12.
(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do
orgánov verejnoprávnych korporácií.
(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a
ustanovizní vôbec.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských
manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.
§ 13.
(1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán
národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstaffel
a Deutsche Jugend.
(2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií
uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida.
§ 14.
(1) Žid nesmie byť ustanovený za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného
správcu, vnúteného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručníka, opatrovníka,
vyjmúc ustanovenie za poručníka a opatrovníka pre poručenca alebo opatrovanca-Žida.
(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj pre židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a).
HLAVA V.
Nespôsobilosť k verejným službám.
§ 15.
(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych
korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho
poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov,
fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných
ustanovizní ako aj Ústredne Židov.
(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).
Dôstojníkom a poddôstojníkom brannej moci alebo žandárstva nemôže byť ani židovský
miešanec uvedený v § 2, písm. b).
(3) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.
HLAVA VI.
Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania.
Diel prvý.
Nespôsobilosť k verejnému notárstvu, advokácií a civilnému inžinierstvu.
§ 16.
(1) Žid nemôže byť:
a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),
b) advokátom (advokátskym osnovníkom),
c) civilným inžinierom.
(2) Ustanovenie ods. 1 písm. a) a b) platí aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2,
písm. a).
(3) Ustanovenie ods. 1, písm. a) platí aj o nežidovských manželoch Židov.
§ 17.
(1) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa príslušným okresným súdom väzením do 3 mesiacov a
peňažným trestom od 1000.- do 5000.- Ks:
a) kto, súc podľa § 16 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom pokračuje,
b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnať osobu z tohto
povolania vylúčenú,
c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe, vylúčenej
podľa § 16 z povolania, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená.
(2) Člen verejnonotárskej alebo advokátskej komory, ako aj člen príslušnej záujmovej
organizácie inžinierskej, ktorý sa previnil proti ustanoveniam ods. 1, písm. b) a c), stráca
právo vykonávať svoje povolanie a vymaže sa zo soznamu príslušnej komory (organizácie).
(3) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.
Diel druhý.
Nespôsobilosť k výkonu lekárskej a zverolekárskej praxe.
§ 18.
(1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax.
(2) Ustanovenie ods. 1, nakoľko ide o lekársku prax, sa vzťahuje aj na židovských
miešancov, uvedených v § 2, písm. a).
§ 19.
(1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom
peňažným trestom od 500.- Ks do 50.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má
premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní:
a) kto súc podľa § 18 vylúčený z výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe, ju
vykonáva,
b) kto vo výkone lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zamestnáva alebo umožňuje
zamestnávať osobu z jej výkonu vylúčenú,
c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje pokračovať vo výkone
lekárskej praxe osobe z nej vylúčenej.
(2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.
Diel tretí.
Nespôsobilosť k výkonu na lekárnickú prax a k právam na lekárne.
§ 20.
(1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.
(2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom
(spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným.
(3) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).
§ 21.
(1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom
peňažným trestom od 1000 do 100.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti má sa premeniť
na zatvorenie od 10 dní do 60 dní:
a) kto, súc podľa § 20 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom
pokračuje,
b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnávať osobu z neho
vylúčenú,
c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe vylúčenej
podľa § 20, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená.
(2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.
HLAVA VII.
Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej
a listového tajomstva.
Diel prvý.
Pracovná povinnosť.
§ 22.
(1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú
povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.
(2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a
pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra.
(3) Ustanovenia ods. 1 neplatia pre Židov, ktorí majú povolenie podľa § 43, ods. 1,
poťažne ktorí podľa § 258, ods. 2 môžu zostať v doterajšom zamestnaní, ako aj pre Židov,
na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 256, pokiaľ príslušné povolenie alebo výnimka platí.
§ 23.
Prácami, vykonávanými podľa § 22, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a
osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu.
§ 24.
Kto neposlúchne príkaz (§ 22) nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná,
alebo ju vykonáva nedbale, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce
sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do
10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15
dní.
Diel druhý.
Osobné a domové prehliadky.
§ 25.
Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to
aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.
§ 26.
(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských
sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia
ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb.z. a n.
(2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a
židovských sdružení.
Diel tretí.
Obmedzenie listového tajomstva.
§ 27.
(1) Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek
poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je
povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné
označenie (židovskú hviezdu).
(2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, sa potresce okresným
(štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks
100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti
premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
Diel štvrtý.
Obmedzenie ohľadom bydliska.
§ 28.
(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť
povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť
nasťahovať sa do určitej obce (mesta).
(2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody
okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať.
(3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť Židom povinnosť vysťahovať sa z určitej
časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej
časti, a to všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.
§ 29.
(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre
Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých
ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo
zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).
(2) Prestúpenie obmedzení alebo zákazov, vydaných podľa ods. 1, potrescú okresné
(štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100 do 10.000 Ks, ktorý v prípade
nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
HLAVA VIII.
Obmedzenie spolkového a shromažďovacieho práva, ako aj tlačovej
slobody.
Diel prvý.
Spolkové právo a Ústredňa Židov.
§ 30.
(1) Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo židovské organizácie [§ 4, písm. f)]
okrem židovských náboženských obcí.
(2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom
peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti
premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.
§ 31.
(1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne
povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave.
(2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú
všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov.
(3) Ústredňa Židov podlieha len dozoru Ústredného hospodárskeho úradu; jeho
príkazy a úpravy sú pre ňu záväzné.
§ 32.
Podrobnosti, najmä o vnútornej organizácii, o orgánoch Ústredne Židov a o právach
a povinnostiach jej členov, taktiež o dozore (§ 31, ods. 3), určuje Ústredný hospodársky úrad.
Diel druhý.
Shromažďovacie právo.
§ 33.
Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na
iných verejných shromaždeniach.
Diel tretí.
Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných
umeleckých produktov.
§ 34.
(1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani
prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.
(2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis.
Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).
(4) Kto poruší ustanovenie ods. 1 až 3, potresce sa okresným (štátnym policajným)
úradom pre priestupok peňažným trestom od 100 Ks do 10.000 Ks, ktorý sa má v
prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
§ 35.
(1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne
dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.)
produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie
uvedených produktov na vedecké ciele.
(2) Zákaz podľa ods. 1 platí aj o duchovných produktoch židovských miešancov,
uvedených v § 2, písm. a).
(3) Kto vedome poruší ustanovenie ods. 1 a 2, potresce sa okresným (štátnym
policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý v
prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.
HLAVA IX.
Obmedzenia vo veciach kultu a vzdelania.
Diel prvý.
Kultové budovy.
§ 36.
(1) Príslušníci izraelitského (židovského) vyznania a židovské náboženské obce môžu svoje
kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že
ide o budovy, určené pre náboženské úkony.
(2) Židovské synagogy a modlitebne musia byť upravené podľa ods. 1 do 1. júla 1942;
inak prejdú uvedeným dňom na základe rozhodnutia okresného (mestského notárskeho)
úradu do vlastníctva štátu. Podrobnosti o úprave vydá minister vnútra.
Diel druhý.
Zákaz rituálnych porážok.
§ 37.
(1) Židovské rituálne porážky akéhokoľvek dobytka a zvieractva, ako aj výsek,
predaj a akékoľvek danie do konzumu alebo použitie mäsa a mäsitých výrobkov
pochádzajúcich z rituálnych porážok, sa zakazuje.
(2) Nezachovanie ustanovení ods. 1 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako
priestupok peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade
nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. V prípade opakovania tresce
sa priestupok zatvorením od 2 do 30 dní.
Diel tretí.
Obmedzenia ohľadom vzdelania.
§ 38.
(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch
okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.
(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne,
nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových - a vzdelanie,
ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným
vyučovaním.
(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno
nostrifikovať.
§ 39.
(1) Židia v školopovinnom veku - okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom
uznaných kresťanských cirkví - môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných
ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a
národnej osvety.
(2) Osobný a vecný náklad ľudových škôl (tried) uvedených v ods. 1 sú povinné hradiť
príslušné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej
osvety.
§ 40.
Cieľom preškolenia Židov možno pre nich zriadiť osobitné kurzy, ktorých náklady
hradí Ústredňa Židov.
HLAVA X.
Obmedzenia ohľadom zamestnávania.
Diel prvý.
Pomocnice v židovských domácnostiach.
§ 41.
(1) V židovských domácnostiach nemožno zamestnávať pomocnice v domácnosti -
Nežidovky.
(2) Za židovskú sa považuje domácnosť, v ktorej väčšina členov sú Židia.
(3) Za pomocnice v domácnosti sa považujú aj posluhovačky, vychovávateľky a pod., a
to aj vtedy, ak nebývajú v domácnosti alebo v byte zamestnávateľa.
§ 42.
Porušenie ustanovení § 41 trescú ok resné (štátne policajné) úrady ako priestupok
peňažným trestom od Ks 500.- do Ks 50.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti
premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.
Diel druhý.
Zamestnávanie.
§ 43.
(1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere
možno len po udelení povolenia (ods. 3).
(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na zamestnávanie - úplatné aj bezplatné židovských
rodinných príslušníkov, zamestnávaných Židmi; povolenie podľa ods. 1 netreba
v prípadoch, kde zamestnávateľom je štát, jeho podniky, ústavy, fondy atď. alebo na
prípady, kde štátne úrady (orgány) prikážu Žida do práce podľa nariadenia s mocou zákona č.
129/1940 Sl.z.
(3) Povolenie podľa ods. 1 udeľuje (predlžuje) Ústredný hospodársky úrad. Udelené
(predĺžené) povolenie môže tento úrad kedykoľvek odňať.
§ 44.
(1) Žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43 je povinný podať zamestnávateľ, v prípade §
46, ods. 2 však zamestnanec.
(2) Žiadosť o predĺženie pracovného povolenia treba podať najneskôr 30. dňa pred
uplynutím jeho platnosti; až do vybavenia tejto žiadosti môže Žid zostať v doterajšom
zamestnaní.
§ 45.
Služobná, pracovná alebo učebná smluva uzavretá so Židom, pre ktorého bolo udelené
(predĺžené) pracovné povolenie, je platná len, nakoľko neodporuje podmienkam
udeleného (predĺženého) povolenia.
§ 46.
(1) Povolenie zamestnávať Žida udelí sa len určitej osobe (zamestnávateľovi), pre
určité zamestnanie alebo určitý podnik (závod), pre určitého Žida (zamestnanca), na určitý
čas, a možno ho viazať podmienkami tak pre zamestnávateľa ako aj pre zamestnanca.
(2) Židovskému zamestnancovi, ktorý podľa povahy svojej práce často mení pracovné
miesto (nádenník, robotník, pomocnica v domácnosti a pod.), možno udeliť pracovné
povolenie pre určitý druh zamestnania na určitý čas. Toto povolenie možno tiež viazať
podmienkami ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca. Takéhoto zamestnanca
počas trvania jeho pracovného pomeru možno zamestnávať bez ďalšieho povolenia.
§ 47.
(1) V prípade zamietnutia žiadosti o pracovné povolenie, ako aj v prípade jeho odňatia
alebo zamietnutia žiadosti o jeho predĺženie a v prípade oneskoreného podania žiadosti
(§ 258, ods. 1) je zamestnávateľ povinný služobný, pracovný alebo učebný pomer hneď
zrušiť so šesť -, poťažne dvojtýždňovou výpovednou lehotou, podľa toho, či ide o
zamestnancov vo vyšších službách alebo o zamestnancov iných. Ak má zamestnanec na
základe služobnej smluvy okrem pevného služného (platu) nárok na odbytné alebo iné
odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné služné
(plat).
(2) Židovskí zamestnanci, prepustení zo služobného (pracovného alebo učebného) pomeru
vzhľadom na ustanovenia §§ 43 až 46, nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) prípadne
iné požitky, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26/1929 Sb.z. a
n., podľa zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. a právnych predpisov tieto zákony meniacich a
doplňujúcich. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu
(penzijnú) alebo inú obdobnú základňu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním
zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Túto výplatu možno vykonať aj v splátkach,
najneskoršie však do 1 roku odo dňa prepustenia.
§ 48.
Porušenie ustanovení §§ 43 až 47 trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady
peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 100.000.- alebo zatvorením od 10 dní do 60 dní.
V prípade nevymožiteľnosti má sa peňažný trest premeniť na zatvorenie od 10
dní do 60 dní.
HLAVA XI.
Zastupovanie a zákaz intervencií.
§ 49.
(1) Advokát môže zastupovať Žida len v prípadoch, v ktorých je zastúpenie advokátom
podľa právnych predpisov povinné, alebo v prípadoch, kde pokračujúci úrad alebo súd
uzná to za potrebné a to uloží. Inak v pokračovaní pred úradmi, súdmi a orgánmi
verejnoprávnych korporácií a ustanovizní môže byť zmocnencom Žida len Žid.
(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na verejného notára, ktorý má oprávnenie
zastupovať stránku pred okresným súdom podľa § 8 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z.
(3) Zmocnencom Žida podľa ods. 1 môže byť len svojprávny Žid, ktorý je k
zmocniteľovi v pomere príbuzenskom vzostupnej alebo sostupnej vetvi, v manželskom
alebo súrodeneckom. Okrem toho môže byť zmocnencom majiteľa podniku aj obchodný
zmocnenec - Žid (§§ 37 a 43 obch. zák.) vo veciach týkajúcich sa prevádzky podniku.
§ 50.
(1) Kto vedome poruší ustanovenia § 49, potresce sa pre prečin krajským súdom väzením
do dvoch rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa
premení na náhradný trest väzenia do troch mesiacov.
(2) Nežid, ktorý bez zmocnenia sa obráti na úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej
korporácie, inštitúcie (intervencia) cieľom hájenia práva alebo záujmu Žida, potresce sa pre
prečin krajským súdom väzením do päť rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý sa v
prípade nevymožiteľnosti premení na náhradný trest väzenia do 3 mesiacov.
(3) Podmienečný odklad výkonu trestu uvedeného v ods. 1 a 2 je vylúčený.
HLAVA XII.
Iné obmedzenia.
§ 51.
Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane.
§ 52.
Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.
§ 53.
Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§§ 1 a 12 zák. č. 81/1935 Sb.z. a n.), ani
obdržať povolenie na jeho riadenie.
§ 54.
(1) Spôsob cestovania Židov na štátnych železniciach, ako aj iných verejných
hromadných dopravných prostriedkoch upraví minister dopravy a verejných prác
vyhláškou v Úradných novinách.
(2) Minister vnútra sa splnomocňuje zaviesť pre Židov iné obmedzenia ohľadom
cestovania, a to vyhláškou v Úradných novinách, v ktorej môže určiť pre nezachovanie
týchto obmedzení peňažné tresty do 5.000 Ks, ktoré sa majú v prípade nevymožiteľnosti
premeniť na zatvorenie do 15 dní.
§ 55.
(1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je
aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu
rádiovysielača.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.
§ 56.
(1) Cestovné pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy
možno vydať Židom len so svolením Ministerstva vnútra (Ústredne štátnej
bezpečnosti), a to s platnosťou najviac na 1 rok.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.
ČASŤ DRUHÁ.
Majetkoprávne postavenie.
HLAVA I.
Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení.
§ 57.
Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k
nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.
§ 58.
Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné,
obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a
nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie.
HLAVA II.
Obmedzenie voľnosti nakladať s majetkom.
§ 59.
(1) K platnosti právnych úkonov, ktorých predmetom je prevod, zánik, zmena alebo
obmedzenie vlastníckeho alebo iného práva Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj
židovských sdružení k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a právam, ktorých riadna
(obecná) hodnota prevyšuje sumu Ks 500, treba písomné povolenie Ústredného
hospodárskeho úradu. Túto sumu môže Ústredný hospodársky úrad zvýšiť alebo
snížiť vyhláškou v Úradných novinách. Ak ide o živý a mŕtvy inventár, používaný
k prevádzke poľnohospodárstva, písomné povolenie dáva a sumu 500 Ks ohľadom tohto
inventára zvyšuje, poťažne snižuje Štátny pozemkový úrad.
(2) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na úkony cudzích štátnych príslušníkov, ktorí
nemajú v tuzemsku bydlisko, na nájom miestností v obytných domoch, na prevody
hotových peňazí, na prevody tovarov pri obvyklom vykonávaní výrobnej, obchodnej alebo
inej živnostenskej činnosti, na právne úkony pri činnosti poľnohospodárskej a na
zaistenie poľnohospodárskych prevádzkových úverov, nakoľko nepresahujú rámec
riadneho hospodárenia, a na prípady prevodu poľnohospodárskych nehnuteľností podľa §
150, ods. 1 tohto nariadenia a podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z.
(3) Nakladanie (dispozícia) podľa ods. 1 s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich
majetkovými súčiastkami a príslušenstvom sa zakazuje; na toto nakladanie sa vzťahujú
ustanovenia §§ 167 až 190.
(4) Zákaz uvedený v ods. 3 sa nevzťahuje na nakladanie (dispozíciu) s hospodárskymi
podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami, príslušenstvom nežidovských manželov
Židov. Zákaz, uvedený v ods. 3, sa nevzťahuje ani na nakladanie s účastinami, závodnými
podielmi a kuksami; nakladať s týmito možno bez ohľadu na ich hodnotu s povolením
komisie, zriadenej pri Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939
Sl.z., ktorej členom pri povoleniach podľa tohto odseku je aj zástupca Ústredného
hospodárskeho úradu. Povolenie možno vydať len so súhlasom zástupcu Ústredného
hospodárskeho úradu.
§ 60.
(1) Ústredný hospodársky úrad je povinný vyberať za povolenie podľa § 59, ods. 1 a
4 v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 215) dávku vo výške 20%
riadnej (obecnej) hodnoty predmetu právneho úkonu, a to na ťarchu osôb (sdružení)
uvedených v § 59, ods. 1. Tejto dávke nepodliehajú povolenia podľa § 59, ods. 4, ak ide o
povolenia pre Židov (židovské sdruženia), ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi a
nemajú v tuzemsku bydlisko (sídlo). Ak je však predmetom povolenia vklad alebo výmaz
hypotekárneho záložného práva, alebo ak sa nakladanie koná na základe úradného
(súdneho) rozhodnutia, môže Ústredný hospodársky úrad upustiť od vyberania dávky.
Vykonateľné rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o vyrubení dávky podľa tohto
odseku je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
V prípadoch podľa § 59, ods. 1, posledná veta - túto dávku vyberá Štátny pozemkový úrad v
prospech Fondu pre pozemkovú reformu.
(2) Podrobnosti o povoľovacom pokračovaní a o vyberaní dávky upravuje Ústredný
hospodársky úrad so schválením predsedu vlády - poťažne Štátny pozemkový úrad so
schválením vlády - a vyhlásia ich v Úradných novinách.
§ 61.
Porušenie ustanovení § 59 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok
peňažným trestom od Ks 10.- do Ks 500.000.- alebo zatvorením od jedného dňa do 6
mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 6
mesiacov. Predmety právneho úkonu možno vyhlásiť za prepadnuté.
HLAVA III.
Obmedzenie nakladať s peňažnými hotovosťami a cennými papiermi.
Diel prvý.
Povinnosť ukladať peňažné hotovosti na vkladné knižky.
§ 62.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné
hotovosti nad výšku, uvedenú v § 63 na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u
peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky.
(2) Peňažné hotovosti treba uložiť najneskoršie do 3 dní od ich prijatia.
§ 63.
(1) Osoby uvedené v § 62, ods. 1, nesmú mať u seba väčšiu sumu, než ktorá:
a) zodpovedá ich životnej miere a životnej miere ich rodiny, najviac však Ks 1000
na jednu osobu,
b) je potrebná na prevádzanie podniku alebo výkon povolenia, najviac však vo
výške 5% obratu, docieleného v poslednom roku.
(2) Ústredný hospodársky úrad môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v
jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu
uvedenú v ods. 1.
Diel druhý.
Viazané účty.
§ 64.
(1) Všetky platby v prospech Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj v prospech
židovských podnikov a židovských sdruženímožno konať len na viazaný účet príjemcu u
niektorého peňažnéhoústavu uvedeného v sozname určenom Ministerstvom financií v dohode
s Ústredným hospodárskym úradom. Tento soznam vyhlasuje Ministerstvo financií v
Úradných novinách.
(2) Nakoľko toto nariadenie neustanovuje ináč, zakazuje sa osobám, podnikom a
sdruženiam, uvedeným v ods. 1 prijímať akékoľvek platby iným spôsobom, než je
uvedený v ods. 1.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na židovské podniky, ktoré sú pod dočasnou
správou.
§ 65.
(1) Osoby (sdruženia osôb), uvedené v § 64, ods. 1, sú povinné oznámiť peňažnému
ústavu, že ich účet je viazaný podľa tohto nariadenia.
(2) Peňažné ústavy sú povinné viazané účty (§ 64, ods. 1) označiť ako židovské a
oznámiť ich Ústrednému hospodárskemu úradu.
§ 66.
Na viazaný účet (§ 64, ods. 1) sa nemusia skladať odpočivné platy, platby za tovar a za
výkony pri prevádzke podniku alebo pri výkone povolania, ak je pri nich obvyklé platenie v
hotovosti.
§ 67.
Platiteľ je povinný poukázať platby na viazaný účet
u peňažného ústavu (§ 64, ods. 1), ktorý mu príjemca označí. Ak
príjemca takýto peňažný ústav neoznačí, má sa platba složiť na
viazaný účet u Poštovej sporiteľne.
Diel tretí.
O úschovách.
§ 68.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní skladať do
depozitu, znejúceho na ich meno, u niektorej devízovej banky alebo u iného tuzemského
peňažného ústavu podľa soznamu, určeného Ministerstvom financií v dohode
s Ústredným hospodárskym úradom, všetky účastiny, kuksy, pevne zúročiteľné hodnoty
(efekty) a cenné papiere podobného druhu. Složenie musí sa stať do 8 dní po nadobudnutí
jednotlivých cenných papierov, poťažne po uskutočnení výmeny cenných papierov a
žrebov, ktorých viazaná úschova bola, alebo je nariadená osobitnými právnymi predpismi.
(2) Povinnosť skladania podľa ods. 1 sa nevzťahuje na žreby Slovenskej triednej loterie,
ani na cenné papiere a žreby, ktorých viazaná úschova bola nariadená osobitnými právnymi
predpismi.
(3) Povinnosť, uvedená v ods. 1, postihuje aj nežidovského držiteľa (detentora) hodnôt
(efektov) tam uvedených, ak ich drží pre osoby (sdruženia osôb) uvedené v ods. 1.
(4) Práva, ktoré sú na cenných papieroch, zostávajú složením nedotknuté.
(5) Soznam peňažných ústavov podľa ods. 1 vyhlási Ministerstvo financií v Úradných
novinách.
§ 69.
Ustanovenia § 68 vzťahujú sa tiež na predmety zo zlata alebo platiny, z ich sliatín
navzájom alebo s inými kovmi, a to aj vtedy, ak sú tieto predmety len zčasti zo zlata
alebo platiny (sliatín), a tiež na drahokamy a perly; nevzťahujú sa však na:
a) snubný prsteň vlastný a snubný prsteň zomrelého manžela,
b) náhražky zubov z drahých kovov, ak sa ich ako takých užíva,
c) tovar, ktorý je predmetom obvyklého výkonu obchodnej alebo inej
živnostenskej činnosti (zlatníckej, klenotníckej, hodinárskej, zubotechnickej a pod.).
§ 70.
Previesť vkladné knižky osôb (sdružení osôb) uvedených v § 68, ods. 1 na iné osoby
(sdruženia osôb), ako aj prenášať cenné papiere z jedného peňažného ústavu na druhý,
možno len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.
§ 71.
Osoby, sdruženia osôb), uvedené v § 68, ods. 1, môžu zriaďovať u peňažných ústavov
bezpečnostné schránky a uzavreté úschovy okrem depozitov podľa §§ 68 a 69 len s
povolením Ústredného hospodárskeho úradu.
§ 72.
Výbery z depozitov (§§ 68 a 69) z bezpečnostných schránok a uzavretých úschov (§ 71)
sú prípustné len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.
Diel štvrtý.
Obmedzenie výberov z vkladov a účtov.
§ 73.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných
knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch - bez ohľadu na to, či
znejú na meno, heslo a pod., - počítajúc do toho aj viazané účty podľa §§ 64 až 67, vedených
u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu,
vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks
500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2) Ústredný hospodársky úrad môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v
jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu
uvedenú v ods. 1.
§ 74.
Výbery v hotovosti alebo poukazom z vkladov a účtov uvedených v § 73 nad mieru tam
určenú sú prípustné bez osobitného povolenia Ústredného hospodárskeho úradu len, ak ide o
dane, dávky, poplatky alebo iné záväzky voči štátu, samosprávnym sväzkom a
verejnoprávnym poisťovacím ústavom, alebo ak ide o úhradu skutočných prevádzkových
nákladov alebo platov za výkony, ktorých potreba bude dokázaná vyplácajúcemu
peňažnému ústavu predložením dokladov. Správnosť týchto dokladov a potrebu úhrady
prevádzkových nákladov ohľadom židovských podnikov (závodov) a domov, kde boli
ustanovení dôverníci alebo dočasní správcovia, preskúmávajú a potvrdzujú títo. Výplaty
na dane, dávky, poplatky a iné záväzky voči štátu, samosprávnym sväzkom a
verejnoprávnym poisťovacím ústavom vykonajú ústavy (§ 73, ods. 1) priamo.
§ 75.
Podrobnosti o spôsobe vyplácania z vkladov a účtov (§§ 73 a 74) určí Ústredný
hospodársky úrad.
Diel piaty.
Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 76.
Porušenie ustanovení §§ 62 až 65 a §§ 67 až 75 sa trestá ako ťažký dôchodkový
priestupok podľa ustanovení zákona č. 7/1924 Sb.z. a n. v znení právnych predpisov
tento zákon meniacich a doplňujúcich.
HLAVA IV.
Iné majetkoprávne obmedzenia.
Diel prvý.
Štátny príspevok k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia.
§ 77.
(1) Židia nemajú nárok na výplatu štátneho príspevku podľa § 123 zákona č. 221/1924
Sb.z. a n. v znení článku I. vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb.z. a n., taktiež podľa §
18a zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 200/1936 Sb.z. a n., konečne
podľa § 176 zákona č. 26/1929 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 117/1934 Sb.z. a n.
(2) Poistenci, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie ods. 1 sú povinní hlásiť túto
skutočnosť príslušnému nositeľovi verejnoprávneho poistenia najneskôr do 60 dní odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(3) Nesplnenie povinnosti, uvedenej v ods. 2, tresce ako priestupok okresným (štátnym
policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade
nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.
Diel druhý.
Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov.
§ 78.
(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych
dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.
(2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im
zakazuje držba gramofonových platní s národnými piesňami (melódiami).
(3) Porušenie ustanovení ods. 1 a 2 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako
priestupok peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade
nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
Diel tretí.
O výpovediach.
§ 79.
(1) Prenajímateľ bytu je oprávnený vypovedať prenájomnú smluvu židovským osobám a
židovským sdruženiam s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď sa môže dať
kedykoľvek.
(2) Právo vypovedať prenájomnú smluvu podľa ods. 1 má aj dočasný správca, ak sa o
prenájom uchádza osoba nežidovská.
(3) Dočasný správca môže určiť nižšie nájomné, ako platil židovský nájomník len s
povolením Ústredného hospodárskeho úradu.
(4) Ústredný hospodársky úrad môže z dôvodov verejného záujmu aj Židovi vlastníkovi
domu alebo židovským osobám, ktoré z hocakého titulu v ňom užívajú byt,
nariadiť jeho vyprázdnenie, a to s dvojtýždňovou lehotou. Takýto príkaz je exekučným
titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
(5) Ústredný hospodársky úrad môže zakázať Židom najímať byty v určitých domoch
alebo v určitých čiastkach obce (mesta).
(6) Ustanovení ods. 1 a 2 možno použiť na miestnosti (byty) lekárov-Židov, dokiaľ majú
povolený výkon lekárskej praxe, len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.
(7) Ústredný hospodársky úrad môže určiť, nájomné objekty, domy, ulice, časti obce
(mesta), v ktorých nemožno použiť ustanovení ods. 1 a 2.
§ 80.
Prenájom miestnosti (bytu) podľa § 79, ods. 3 a 5 bez povolenia Ústredného
hospodárskeho úradu, je neplatný.
Diel štvrtý.
Zrušenie nájomných (árendálnych) smlúv.
§ 81.
Štátny pozemkový úrad môže zrušiť výmerom árendálne, poťažne nájomné smluvy,
ktorými Nežidia dali svoje poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, ods. 2, zák. č.
46/1940 Sl.z.) do árendy, poťažne nájmu Židom alebo židovským sdruženiam, a to aj
pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby. Zrušiť tieto smluvy možno
hocikedy, avšak len pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom árendálne
smluvy len ku koncu hospodárskeho roku.
§ 82.
Árendátorovi, poťažne nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu,
že árenda, poťažne nájom budú predčasne zrušené podľa § 81.
§ 83.
(1) Štátny pozemkový úrad výmer podľa § 81 doručí vlastníkovi nehnuteľnosti (jeho
plnomocníkovi) a árendátorovi, poťažne nájomcovi.
(2) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa § 81 a opatrený doložkou
vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.
ČASŤ TRETIA.
Vylúčenie z verejného života.
HLAVA I.
Vylúčenie z verejných funkcií.
§ 84.
(1) Verejné funkcie Židov a židovských miešancov (§ 12) zaniknú najneskôr 2
mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(2) Zánik funkcie podľa ods. 1 má účinky vzdania sa príslušnej funkcie.
§ 85.
Členstvo Židov a židovských miešancov v korporáciách, uvedených v § 13, zanikne
najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
§ 86.
Ustanovenie § 84 platí aj o zániku funkcií podľa § 14.
HLAVA II.
Prepustenie z verejných služieb, odškodnenie a zmena niektorých
ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích platoch.
Diel prvý.
Prepustenie z verejných služieb.
§ 87.
(1) Židia vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb musia z nich
byť prepustení.
(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a),
poťažne - nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) - aj pod písm.
b), a o nežidovských manželoch Židov.
§ 88.
(1) Prepustenie podľa § 87 neprekáža zaviesť, poťažne ukončiť disciplinárne
pokračovanie proti prepustenému zamestnancovi pre čin spáchaný pred prepustením.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj vtedy, ak disciplinárne pokračovanie bolo zastavené z
dôvodu prepustenia zamestnanca zo služby podľa vládneho nariadenia č. 74/1939 Sl.z. V
tomto prípade má sa disciplinárne pokračovanie znova zahájiť, i keď bolo zastavené.
(3) Pri disciplinárnom odsúdení možno ako disciplinárny trest vysloviť tiež stratu
odstupného (§§ 89 a nasl.)
Diel druhý.
Odškodnenie prepustených zamestnancov.
§ 89.
(1) Zamestnanci, prepustení zo štátnych alebo verejných služieb (§ 87), ktorí vykazujú
menej ako 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného, dostanú za
každý celý rok tejto služby odstupné vo výške 8% penzijnej základne.
(2) Skutočnou službou treba rozumieť iba skutočne vykonanú verejnozamestnaneckú
alebo inú službu započítanú zhodnotením prémiových rezerv.
§ 90.
(1) Zamestnanci, ktorí vykazujú aspoň 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre
výmer výslužného, môžu si zvoliť:
a) alebo odstupné,
b) alebo nárok na odpočivné platy.
(2) Voľbu podľa ods. 1 treba vykonať písomne na úrade príslušnom pre poukázanie
služobných platov, a to do troch mesiacov odo dňa prepustenia. Ak nebola voľba v
tejto lehote vykonaná, zachová sa nárok na odpočivné platy podľa ods. 1, písm. b).
§ 91.
(1) Zamestnanci, ktorí si zvolili odstupné podľa § 90, ods. 1, písm. a), dostanú za
prvých 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného po 8%, za každý
ďalší celý rok tejto služby po 6% penzijnej základne. Toto odstupné nesmie prevyšovať
dvojnásobok penzijnej základne.
(2) Ustanovenia § 89, ods. 2 platia obdobne.
§ 92.
(1) Nárok na výplatu odpočivných platov podľa § 90, ods. 1, písm. b) vznikne prvým
dňom mesiaca nasledujúceho po dovŕšení 60. roku veku zamestnanca. Nárok na výplatu
odpočivných platov vznikne i pred dovŕšením 60. roku veku, ak zamestnanec je trvale
neschopný na akýkoľvek zárobok pre nemoc, ktorú si sám úmyselne nezavinil; výplata
odpočivných platov sa uskutoční od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po preukaze tejto
neschopnosti svedectvom úradného lekára.
(2) Odo dňa prepustenia až do dňa nadobudnutia nároku na výplatu odpočivných platov
povinný je zamestnanec platiť udržovací príspevok ročne 3% poslednej penzijnej
základne. Udržovací príspevok treba platiť vopred v polročných termínoch na účet úradu,
príslušného na vymeranie odpočivných platov. Ak sa zamestnanec oneskorí so
zaplatením udržovacieho príspevku dlhšie ako jeden rok, zanikajú nároky podľa ods. 1.
(3) Odpočivné platy sa vymerajú podľa platných predpisov z penzijnej základne, ktorú
má zamestnanec v deň prepustenia a podľa započitateľného služobného času v ten deň,
pri čom výslužné sa sníži o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod 6600.- Ks
ročne.
(4) Ustanovenie o snížení výslužného podľa ods. 3 neplatí na nežidovských manželov,
prepustených podľa § 87, ods. 2.
§ 93.
(1) Zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch, ktorí si zvolili nárok na odpočivné
platy podľa § 90, ods. 1, písm. b) a zomreli pred dovŕšením 60. roku veku, vymerajú sa
podľa platných penzijných predpisov. Nárok na ne vznikne len, ak zamestnanec, splní
povinnosť, uloženú v § 90, ods. 2. Zaopatrovacie platy sa vymerajú z penzijnej základne,
ktorú má zamestnanec (manžel alebo otec) v deň prepustenia a podľa započitateľného času v
tento deň, pričom platia ustanovenia § 95.
(2) Zaopatrovacie platy po zamestnancoch, ktorí zomreli v činnej službe za účinnosti
tohto nariadenia, vymerajú sa tiež podľa ods. 1.
(3) Úmrtné v prípadoch ods. 1 a 2 sa snižuje na polovicu.
Diel tretí.
Zmena niektorých ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích
platoch.
§ 94.
Výslužné požívateľov štátnych odpočivných platov Židov sa snižuje o 30%. Týmto
snížením nesmie klesnúť výslužné pod Ks 6600.- ročne.
§ 95.
(1) Vdovská a sirotská penzia poberaná požívateľmi-Židmi sa snižuje o 30%. Týmto
snížením nesmie klesnúť vdovská penzia pod Ks 6000.-, sirotská penzia pod Ks 3000.- ročne.
(2) Príspevky na výchovu sa vymerajú zo sníženej vdovskej penzie.
§ 96.
(1) Zaopatrovacie platy pre pozostalých po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo
výslužbe za účinnosti tohto nariadenia, vymerajú sa podľa platných predpisov, pričom platí
ustanovenie § 95.
(2) Úmrtné po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo výslužbe, sa vymeria z výslužného
sníženého podľa §§ 92 a 94.
Diel štvrtý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 97.
(1) Odstupné sa vyplatí najviac v štyroch termínoch, a to do troch, šiestich, deviatich a
dvanástich mesiacov od prepustenia; odstupné, ktoré neprevyšuje sumu Ks 2000.-, sa
vyplatí naraz; odstupné, ktoré prevyšuje túto sumu, sa vyplatí tak, aby splátky boly až do
vyčerpania odstupného aspoň 2000.- Ks.
(2) Poskytnutie odstupného vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o
verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných
príspevkov.
§ 98.
Ustanovenie § 28 ods. 1, veta druhá vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb.z. a n. a
ustanovenie § 12, ods. 2 až 6 zákona č. 40/1941 Sl.z. neplatia pre poživateľov štátnych
odpočivných a zaopatrovacích platov, upravených týmto nariadením.
§ 99.
(1) Štátnymi zamestnancami podľa tohto nariadenia sú zamestnanci štátu, ústavov,
podnikov, fondov a zariadení štátnych alebo štátom spravovaných, na ktorých sa
vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb.z. a n. a právne predpisy na jeho základe vydané.
(2) Ustanovenia tejto časti platia aj pre:
a) učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon č. 104/1926 Sb.z. a n.,
b) neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších
učilíšť,
c) osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 70/1930 Sb.z. a n. a pre ostatných príjemcov
odpočivných a zaopatrovacích platov Židov, vyplácaných štátnou správou železničnou,
pričom smluvné výhrady odporujúce tomuto nariadeniu sa rušia,
d) pozostalých po osobách uvedených pod písm. a) až c), nakoľko nespadajú pod
ustanovenia ods. 1.
§ 100.
Všetky ustanovenia o najnižšom výmere odpočivných
a zaopatrovacích platov neplatia pre osoby, na ktoré sa vzťahuje
toto nariadenie, okrem prípadov, v ktorých podľa doteraz platných
predpisov je určený najnižší ročný výmer nižší ako Ks 6600.u
odpočivných platov a u zaopatrovacích platov nižší ako Ks
6000.- ročne.
HLAVA III.
Vylúčenie z lekárskej praxe a z oprávnenia civilných inžinierov.
§ 101.
(1) Oprávnenia Židov-lekárov a zverolekárov k výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej
praxe zaniknú najneskôr do 3 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o civilných inžinieroch.
(3) Lehotu podľa ods. 1 a 2 môže na čas nevyhnutnej potreby predĺžiť´vláda, a to
všeobecne pre jednotlivé povolania alebo v jednotlivých prípadoch.
HLAVA IV.
Zánik lekárnických koncesií a prevod lekární.
§ 102.
(1) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo
osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom)
je Žid, sa odnímajú dňom, kedy príslušnú lekáreň prevezme Ministerstvom vnútra
ustanovený vládny komisár. Ustanovenie vládneho komisára sa uverejní v Úradných
novinách.
(2) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo
osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom)
nie je síce Žid, ale pri obchodnom vedení príslušnej lekárne je v akomkoľvek spoločníckom
pomere so Židom, podliehajú tiež ustanoveniam §§ 102 až 109.
(3) Taktiež podliehajú ustanoveniam §§ 102 až 109 verejné lekárne s právom reálnym,
radikovaným alebo osobným, ktoré sú spravované sirotským, vdovským alebo
akýmkoľvek iným právom, nakoľko nositelia týchto práv sú Židia.
§ 103.
(1) Kým Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár neprevezme lekárňu,
ktorá podlieha ustanoveniam § 102, musí doterajší nositeľ práv k príslušnej lekárni
zaobstarávať potrebné zásoby liekov, liečiv a vôbec materiálu všetkého druhu a postarať sa o
nerušený chod príslušnej lekárne.
(2) Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu doterajší nositelia práv k lekárňam,
ktorých sa toto nariadenie týka, s týmito právami disponovať len so súhlasom Ministerstva
vnútra. Dispozície bez tohto súhlasu sú právne neúčinné.
(3) Vládny komisár povedie na účet doterajšieho nositeľa práv príslušnú lekáreň až do
udelenia odňatého práva alebo koncesie novému koncesionárovi alebo až do jej
likvidovania (§ 104, ods. 2).
§ 104.
(1) Na lekáreň, odňatú podľa § 102 (v ďalšom texte „odňatá lekáreň“), môže
Ministerstvo vnútra podľa voľného uváženia verejnou súťažou udeliť novému
uchádzačovi koncesiu ako osobné právo na verejnú lekáreň. Ministerstvo vnútra vo
výnimočných prípadoch môže udeliť takúto koncesiu aj uchádzačovi, u ktorého nie sú
splnené predpoklady na klauzulovanie lekárnického diplomu.
(2) Odňaté lekárne, na ktoré Ministerstvo vnútra nemieni udeliť novému uchádzačovi
koncesiu, sa zlikvidujú.
§ 105.
(1) Za odňaté právo k verejnej lekárni s právom reálnym alebo radikovaným prislúcha
majiteľovi peňažná náhrada z Likvidačného lekárnického fondu (§ 108). Výška peňažnej
náhrady sa určuje 10% ročného priemeru príslušným finančným úradom ustáleného obratu,
docieleného v príslušnej lekárni v rokoch 1936, 1937 a 1938. Na prípadnú opravu priznania
obratu prevedenú po 1. januári 1939 sa neberie zreteľ.
(2) Za odňatú koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným náhrada neprislúcha.
§ 106.
(1) Pri udelení koncesie na verejnú lekáreň s osobným právom novému koncesionárovi
podľa § 104, ods. 1, je tento povinný zaplatiť do Likvidačného lekárnického fondu
prídelový príspevok. Výška prídelového príspevku sa určuje 25% ročného priemeru obratu,
určeného podľa § 105, ods. 1.
(2) Nový koncesionár môže prídelový príspevok uhradiť Likvidačnému lekárnickému
fondu v splátkach tak, že prvú tretinu príspevku musí vyplatiť hneď pri udelení osobného
práva na verejnú lekáreň, ďalšie dve tretiny uhradí v 12 rovnakých polročných splátkach
bez zúročenia. Splátky sa majú odovzdať vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po
uplynutí polroku. Pri nezachovaní splátkového termínu sa predpisujú 5% úroky zo
zameškania, ktoré sú spolu s neuhradenou splátkou vymáhateľné Likvidačným lekárnickým
fondom exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
Vykonateľnosť výmeru potvrdzuje Ministerstvo vnútra.
(3) Ak koncesionár zomre pred vyplatením prídelového príspevku a lekáreň bude preto
spravovaná sirotským alebo vdovským právom, neprechádza povinnosť ďalšieho platenia na
siroty alebo vdovy, ale nedoplatok prídelového príspevku je povinný zaplatiť koncesionár,
ktorý po zániku sirotského alebo vdovského práva nadobudne osobné právo na túto lekáreň.
Úroky zo zameškania sa nepredpisujú.
§ 107.
(1) Nový koncesionár je povinný prevziať všetky zásoby oficiálnych a neoficiálnych
liekov a liečiv, k prevádzaniu lekárne nevyhnutne potrebných a nepostrádateľné špeciálne
liečivá, ako aj zariadenie odňatej lekárne, a to: zásoby v nákupnej cene a zariadenie v
odhadnej cene. Prevzatie a určenie ceny zásob a zariadenia, ako aj určenie toho, ktoré
lieky a liečivá sú k prevodzovaniu lekárne nevyhnutne potrebné, a ktoré špeciálne liečivá
sú nepostrádateľné, vykoná Ministerstvom vnútra ustanovená komisia. Proti rozhodnutiam
tejto komisie je prípustné odvolanie do 15 dní na Ministerstvo vnútra.
(2) Cenu zásob a zariadenia zaplatí nový koncesionár do Likvidačného lekárnického
fondu v 12 rovnakých polročných splátkach pri 5% zúročení. Pri nezachovaní
splátkového termínu postupuje sa podľa ustanovenia § 106, ods. 2, predposledná veta.
§ 108.
(1) Cieľom jednotného prevedenia peňažných dispozícií ohľadom odňatých lekární
podľa tohto nariadenia slúži "Likvidačný lekárnický fond", zriadený pri Ministerstve
vnútra (§ 7 vl. nar. č. 145/1939 Sl.z.).
(2) Likvidačný lekárnický fond vedie o každej odňatej lekárni samostatné "likvidačné
konto" a o nových koncesiách, udelených namiesto odňatých lekární, spoločné "prídelové
konto".
(3) Do likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne plynú tieto príjmy:
a) cena za zásoby a zariadenia odňatej lekárne od nového koncesionára s
príslušným úrokom, ako aj úroky zo zameškania,
b) peňažná náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo
radikovaným z prídelového konta.
(4) Likvidačný lekárnický fond vyplatí z likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne
pohľadávky veriteľov oproti bývalému nositeľovi práva k nej, a to len do výšky príjmov v
bodoch a) a b), ods. 3 uvedených. Prípadný zostatok príjmu na likvidačnom konte sa
vyplatí bývalému nositeľovi práv k odňatej lekárni, ktorej sa likvidačné konto týka.
(5) Pri platení pohľadávok treba postupovať tak, že v prvom rade treba uhradiť dane a
verejné dávky, pohľadávky penzijného ústavu a iných verejnoprávnych sociálnepoisťovacích
ústavov, peňažné tresty podľa § 21, platy (mzdy) zamestnancov, prípadne
pohľadávky prenájomníka, dodávateľov lekárnických zásob všetkého druhu a dlžoby,
zaistené vo verejných knihách na lekárňach s právom reálnym alebo radikovaným.
(6) Nakoľko by do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k odňatej
lekárni zaplatené sumy nepostačily na plnú úhradu v ods. 5 uvedených pohľadávok,
odkazujú sa tam uvedení veritelia, ako aj prípadní ďalší veritelia, na porad práva proti
pôvodnému dlžníkovi. Štát, Likvidačný lekárnický fond a nový koncesionár nepreberajú
nijaké ručenie za vymienky, dlhy a záväzky bývalých nositeľov práv k odňatým lekárňam.
(7) Do prídelového konta plynie prídelový príspevok od nového koncesionára za udelenú
koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným a prípadné úroky zo zameškania.
(8) Z prídelového konta sa vyplatí:
a) náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo radikovaným
do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k príslušnej odňatej lekárni;
b) odmeny a režijné výdavky Likvidačného lekárnického fondu.
(9) Prebytok prídelového konta sa použije na výstavbu štátnych nemocníc.
§ 109.
Odňatím práv alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo
osobným podľa § 102, zaniká automaticky i prípadný prenájomný pomer prenájomníka
príslušnej odňatej lekárne. Nárok na odškodné titulom predčasného zrušenia smluvy
smluvnej strane - Židovi neprislúcha.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Prevod majetku.
HLAVA I.
Súpis.
§ 110.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj
majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto
nariadenie nadobudne účinnosť.
(2) Židia cudzí štátni príslušníci, ktorí majú bydlisko v tuzemsku, sú povinní vykázať
len majetok (s udaním hodnoty), ktorý sa nachádza v tuzemsku.
(3) Každá osoba, ktorá podlieha vykazovacej povinnosti podľa ods. 1 a 2, vykáže svoj
majetok osobitne. Majetok nesvojprávnych osôb sú povinní vykázať ich zákonní zástupci.
(4) Výkaz sa podáva štvormo na úradnom súpisovom hárku, ktorý vydá Štátny štatistický
úrad. Toto tlačivo zakúpia si strany na obecných (obvodných) notárskych úradoch - v
Bratislave na Policajnom riaditeľstve.
§ 111.
(1) Hodnota každej súčasti majetku sa má vo výkaze uviesť podľa bežnej ceny, ktorú má
v deň, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.
(2) Veci, ktoré slúžia osobnej potrebe a predmety zariadenia bytu a inventára, nakoľko
ich bežná cena jednotlive nepresahuje sumu 3.000.- Ks, majú byť vo výkaze uvedené
hromadne.
§ 112.
(1) Výkaz majetku má sa podať do 1. októbra 1941 u obecného (obvodného) notárskeho
úradu príslušného podľa bydliska (sídla) a v Bratislave u Policajného riaditeľstva. Pre
osobu, ktorá nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je podacím miestom
Policajné riaditeľstvo v Bratislave.
(2) Úrad príslušný podľa ods. 1 výkaz zrejme nesprávny alebo neúplný označí ako taký a
oznámi to podateľovi. Do lehoty uvedenej v ods. 1 môže podateľ výkaz doplniť, opraviť
alebo podať nový výkaz.
(3) Osobe, ktorá nesplní v lehote podľa ods. 1 vykazovaciu povinnosť, vymenuje
Ústredný hospodársky úrad kurátora (§ 16 vl. nar. č. 8/1928 Sb.z. a n.), ktorý majetok zistí a
vykáže. Odmenu kurátora určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu vykázaného
majetku.
§ 113.
(1) Osoby (sdruženia osôb) povinné vykazovacou povinnosťou podľa § 110 ods. 1 a 2,
poťažne kurátor (§ 112, ods. 3), majú príslušnému úradu (§ 112, ods. 1) do 15 dní hlásiť
každú zmenu (prírastok alebo úbytok) majetku, ktorá nastane v deň alebo po dni, kedy
toto nariadenie nadobudne účinnosť, ak táto zmenapresahuje rámec riadneho
hospodárenia alebo pravidelnéhoobchodného styku, poťažne nadobudnutie majetku v
hodnote nad 5000Ks, ak ku dňu uvedenému v § 110, ods. 1 nemaly nijaký majetok.
(2) Výkazy podľa ods. 1 sa podávajú štvormo na predpísanomúradnom tlačive.
§ 114.
(1) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov, ktonevykáže včas (§§ 112 a
113) svoj majetok, alebo kto podá výkazsvojho majetku v podstatných bodoch nepravdivý
alebo neúplný.
(2) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov zodpovedný orgán
židovského sdruženia (§ 110, ods. 1), ktorý nevykáže včas (§§ 112 a 113) majetok
sdruženia, alebo ktorý podá výkaz v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný.
(3) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa väzením do 2 rokov, kto spácha z nedbanlivosti čin
uvedený v ods. 1.
(4) Prečinu sa dopúšťa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, a potresce sa väzením do 1
roku, kto hocakým spôsobom osobe, ktorej majetok spadá pod vykazovaciu povinnosť,
pomáha takýto majetok zatajiť alebo ukryť.
(5) Pri výmere trestu nemožno použiť ustanovení § 92 trestného zákona a nemožno uložiť
trest podmienečne.
(6) Pri odsúdení pre zločin podľa ods. 1 súd vysloví, že majetok odsúdeného prepadá v
prospech štátu. Rozsudok takýto súd doručí príslušnému okresnému úradu, ktorý zhabanie
prevedie. Ináč všetky majetkové hodnoty, ktorých sa použilo na spáchanie alebo pri
spáchaní činov podľa ods. 1 až 4, alebo ktoré boly poskytnuté ako odmena za pomoc pri ich
alebo na ich spáchanie, súd má zhabať podľa § 61 trestného zákona.
(7) Pokračovanie pre činy podľa ods. 1, 2 a 4 patrí do pôsobnosti krajského súdu, pre
činy podľa ods. 3 - do pôsobnosti okresného súdu.
HLAVA II.
Výkup nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených.
§ 115.
Nežid (fyzická i právna osoba) - v ďalšom texte "žiadateľ" -, ktorého nehnuteľnosť na
exekučnej dražbe kúpil Žid, je oprávnený túto nehnuteľnosť kúpiť nazpät za výkupnú cenu.
§ 116.
Ustanovenie § 115 neplatí, ak v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia
a) je na nehnuteľnosť už vložené vlastnícke právo v prospech Nežida (fyzickej
alebo právnej osoby),
b) je žiadosť o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosť v prospech Nežida
(fyzickej alebo právnej osoby) na súde podaná a nebude neskôr zamietnutá,
c) je mimoknihovným vlastníkom takejto nehnuteľnosti Nežid (fyzická alebo
právna osoba).
§ 117.
(1) Výkupná cena (§ 115) rovná sa cene, za ktorú Žid nehnuteľnosť na dražbe kúpil.
(2) Ak Žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe pred 30. októbrom 1918, výkupná cena
podľa ods. 1 sa zvyšuje, ak a nakoľko to vyžaduje uspokojenie pohľadávok
nežidovských hypotekárnych veriteľov, najviac však na štvornásobok.
(3) Ak na nehnuteľnosti boly po dražbe prevedené investície, hodnota týchto sa pripočíta
k výkupnej cene (ods. 1 a 2) v sume, ktorou sa objektívne zvýšila hodnota nehnuteľností ku
dňu odhadu (§ 124, ods. 4), najviac však v sume na investície skutočne vynaloženej.
§ 118.
(1) Ak žiadateľ zomrel, alebo neuplatnil právo výkupu včas (§ 119), môžu toto v lehote
ďalších troch mesiacov uplatniť osoby, ktoré by dedily nehnuteľnosť po žiadateľovi.
(2) Ak je osôb v ods. 1 uvedených viac, právo výkupu môžu uplatniť osobitne alebo
spoločne.
§ 119.
(1) Právo výkupu treba uplatniť písomnou žiadosťou do 6 mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V prípade, ak žiadosť o vklad vlastníckeho
práva v prospech Nežida, v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia podaná, bola neskôr
zamietnutá (§ 116, písm. b), odo dňa právoplatnosti zamietnutia.
(2) Žiadosť treba podať na okresnom súde, na ktorého území je nehnuteľnosť, a to v
toľkých vyhotoveniach, koľko je pozemnoknižných záujemcov, a okrem toho po jednom
vyhotovení: pre súd, pre daňový úrad a pre Štátny pozemkový úrad.
§ 120.
(1) Žiadosť má obsahovať:
a) označenie súdu,
b) označenie strán podľa mena, povolania alebo zamestnania, bydliska alebo
pobytu,
c) označenie nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami,
d) označenie spisov o dražbe, ktorá je podkladom výkupu, a to podľa spisovej
značky a súdu,
e) označenie skutočností, rozhodných pre podmienky výkupu a označenie
dôkazov na tieto skutočnosti,
f) návrh na povolenie výkupu.
(2) So žiadosťou súčasne treba složiť do súdneho depozitu preddavok na výkupnú cenu
vo výške štvrtiny ceny, za ktorú Žid - židovské sdruženie - nehnuteľnosť na dražbe kúpil,
a potvrdenie o tom k žiadosti pripojiť.
§ 121.
Oneskorenú žiadosť alebo žiadosť, ku ktorej nie je pripojené
potvrdenie o složení preddavku podľa § 120, ods. 2, treba
z úradnej povinnosti odmietnuť.
§ 122.
(1) Žiadosť o výkup treba poznačiť v pozemkovej knihe.
(2) Ak súd žiadosť neodmietne, upovedomí o nej všetkých pozemnoknižných
záujemcov, príslušný daňový úrad a Štátny pozemkový úrad doručením jedného
exemplára žiadostí.
(3) Ak upovedomenie pozemnoknižnému záujemcovi nemohlo byť doručené, alebo ak
do 30 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd mu ustanoví kurátora a
upovedomenie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi.
§ 123.
Právo na zvýšenie výkupnej ceny o hodnotu investícií môže uplatniť každý
pozemnoknižný záujemca písomnou žiadosťou, ktorú treba podať do 30 dní od doručenia
upovedomenia (§ 122).
§ 124.
(1) Po vypršaní 30-dňovej lehoty (§ 122, ods. 3) súd určí termín, na ktorý predvolá
žiadateľa a všetkých pozemnoknižných záujemcov na zistenie skutkových okolností, či sú
dané podmienky výkupu, a na ustálenie výkupnej ceny.
(2) Ak na termín nepríde žiadateľ alebo pozemnoknižný záujemca, ktorý podal
žiadosť o zvýšenie výkupnej ceny (§ 122), treba mať zato, že od svojej žiadosti odstúpil.
Ináč neprítomnosť pozemnoknižného záujemcu neprekáža rokovaniu.
(3) Pomery a skutkové okolnosti, či sú dané podmienky výkupu, ako aj jestvovanie
investícií, treba dokázať podľa predpisov nesporného pokračovania.
(4) Hodnotu investícií a hodnotu bremien, uvedených v § 191 exekučného zákona,
vložených po dražbe, treba zistiť podľa predpisov odhadného poriadku (vl. nar. č.
100/1933 Sb.z. a n.).
§ 125.
(1) Súd podľa výsledkov dokazovania žiadosť o výkup usnesením alebo zamietne, alebo
výkup povolí a usnesenie doručí žiadateľovi, všetkým pozemnoknižným záujemcom,
príslušnému daňovému úradu a Štátnemu pozemnoknižnému úradu.
(2) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má obsahovať:
a) označenie súdu,
b) označenie žiadateľa a pozemnoknižného vlastníka a ich zástupcov podľa
mena, povolania (zamestnania), bydliska (pobytu),
c) označenie vykupovanej nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami,
d) výrok, že sa výkup povoľuje,
e) výkupnú cenu (§ 117, ods. 1 a 3),
f) rozhodnutie o útratách pokračovania,
g) odôvodnenie,
h) deň vynesenia usnesenia.
(3) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. 1, je prípustný rekurz. Ak súd druhej stolice
zmenil usnesenie súdu prvej stolice, je prípustný ďalší rekurz na súd tretej stolice.
§ 126.
(1) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má dňom vynesenia účinok exekučnej dražby
bez zachovania služobností, vložených po dražbe; preto ustanovenia §§ 180 až 184
exekučného zákona treba použiť obdobne.
(2) Po právoplatnosti usnesenia, ktorým sa výkup povolil, rokuje sa o poradí podľa
ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona.
(3) V usnesení o poradí určí súd zvýšenie výkupnej ceny podľa § 117, ods. 2.
§ 127.
Zbytok výkupnej ceny s 5% úrokmi odo dňa vynesenia usnesenia podľa § 125 má
žiadateľ složiť do súdneho depozitu do piatich rokov odo dňa vynesenia tohto usnesenia.
§ 128.
Po složení celej výkupnej ceny súd nariadi jej výplatu podľa rozvrhového usnesenia.
§ 129.
(1) Ak žiadateľ v päťročnej lehote výkupnú cenu nezaplatil, alebo odstúpil od výkupu,
súd o tom upovedomí Štátny pozemkový
úrad.
(2) Štátny pozemkový úrad má právo prevziať nehnuteľnosť v 30-dňovej lehote od
doručenia upovedomenia podľa stavu pokračovania v čase uplatnenia tohto práva.
(3) Toto právo na prevzatie uplatní Štátny pozemkový úrad tým, že výkupnú cenu složí do
súdneho depozitu a o tom upovedomí súd, ktorý výkup povolil.
§ 130.
Ak ani Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, súd z úradnej povinnosti zruší
pokračovanie a nariadi výmaz poznámky výkupu v pozemkovej knihe.
§ 131.
(1) Ak sa pokračovanie zrušilo, alebo ak nehnuteľnosť prevzal Štátny pozemkový úrad,
žiadateľ musí hneď odovzdať nehnuteľnosť pozemnoknižnému vlastníkovi, poťažne
Štátnemu pozemkovému úradu.
(2) Za obdobie, pokiaľ mal žiadateľ nehnuteľnosť v držbe, musí pozemnoknižnému
vlastníkovi, poťažne Štátnemu pozemkovému úradu vydať čistý výnos nehnuteľnosti.
§ 132.
Preddavok na výkupnú cenu (§ 120, ods. 2) je súčasne i zálohou na útraty, ktoré obťažujú
žiadateľa, na výnos, ktorý je žiadateľ povinný vydať (§ 131, ods. 2) a na dane a verejné
dávky viaznúce na nehnuteľnosti, splatné po dni vynesenia usnesenia povoľujúceho výkup,
ktoré podľa § 184 exekučného zákona znáša žiadateľ.
§ 133.
(1) Ak žiadateľ výkupnú cenu zaplatil, alebo ak v prípade nezaplatenia Štátny
pozemkový úrad nehnuteľnosť prevzal, útraty pokračovania spolu s útratami kurátora,
okrem vlastných útrat strán (žiadateľa a pozemnoknižných záujemcov) a útrat ich právnych
zástupcov, sú prednostnými položkami pri rozvrhu výkupnej ceny.
(2) Ak žiadateľ výkupnú cenu nezaplatil, alebo ak od svojej žiadosti odstúpil a Štátny
pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, všetky útraty pokračovania znáša žiadateľ.
§ 134.
(1) Ak žiadosť podala osoba, uvedená v § 118 a nedokázala, že je jedinou na výkup
oprávnenou osobou, súd zavedie pokračovanie len po vypršaní lehoty podľa § 118, ods. 1.
(2) Ak žiadosti podaly viaceré osoby osobitne, treba pokračovanie spojiť.
(3) Ak viac osôb splnilo podmienky výkupu a nedošlo medzi nimi k dohode o podieloch,
pripadá im vykúpená nehnuteľnosť rovným dielom.
(4) Ak niektorý zo žiadateľov od žiadosti odstúpil alebo ak nesplnil podmienky výkupu,
prechádzajú jeho práva a povinnosti na ostatné osoby, pričom súd na splnenie povinností
dá ostatným osobám primeranú lehotu.
§ 135.
Ak žiadateľ od žiadosti odstúpil, alebo výkupnú cenu včas nezaplatil, sumu, ktorú
složil na výkupnú cenu, po zaplatení výnosu, útrat, daní a verejných dávok, uvedených v §
132, treba mu vrátiť.
§ 136.
(1) Ak osoby uvedené v §§ 115 a 118 v lehote podľa § 119, ods. 1, neuplatnia právo
na výkup, prechádza toto na Štátny pozemkový úrad, ktorý ho môže uplatniť alebo podľa
tejto hlavy (§§ 115 až 140) v ďalších troch mesiacoch, alebo podľa § 150.
(2) Nadobudnutie nehnuteľnosti Štátnym pozemkovým úradom podľa tejto hlavy má
právny účinok nadobudnutia podľa § 150.
§ 137.
Uplatnenie práva výkupu podľa §§ 115 až 136 a § 150 vylučuje uplatňovanie práva
exekučného a každého iného práva na výkup.
§ 138.
Ak v tejto hlave (§§ 115 až 140) nie je ustanovené inak, platia v pokračovaní podľa
nej obdobné ustanovenia exekučného zákona.
§ 139.
Právo výkupu podľa §§ 115 a 118 prislúcha len štátnym občanom Slovenskej republiky.
§ 140.
(1) Hodnotou predmetu pokračovania podľa §§ 115 až 139 je cena, za ktorú Žid kúpil
nehnuteľnosť na dražbe.
(2) Ak výkup bol povolený na základe práva výkupu podľa § 115:
a) sadzba prevodného poplatku sa snižuje pri hodnote do 10.000.- Ks na 1% a pri
hodnote do 20.000.- Ks na 2%,
b) žiadateľ je oslobodený od ručenia za obecnú dávku z prírastku hodnoty
nehnuteľnosti.
HLAVA III.
Povinnosť vrátiť zisk, nadobudnutý odpredajom nehnuteľností,
kúpených na exekučnej dražbe.
§ 141.
(1) Žid je povinný na žiadosť Nežida vydať zisk (§ 146), nadobudnutý odpredajom
nehnuteľnosti, kúpenej na exekučnej dražbe, vedenej proti Nežidovi.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre židovské sdruženie.
(3) Ak nehnuteľnosť odpredali dedičia Žida, povinnosť podľa ods. 1 obťažuje solidárne
týchto.
(4) Ustanovenie ods. 3 sa nevzťahuje na dedičov-Nežidov.
§ 142.
(1) Ak Žid (§ 141, ods. 1) zomrel, sú solidárne povinní vydať zisk jeho dedičia do výšky
pozostalosti.
(2) Ak zaniklo židovské sdruženie (§ 141, ods. 2), sú solidárne povinné vydať zisk
osoby (sdruženia osôb), na ktoré prešiel majetok zaniknuvšieho židovského sdruženia, a to
do výšky prevzatej hodnoty.
(3) Povinnosť vydať zisk podľa ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na Nežidov a na nežidovské
sdruženia.
§ 143.
(1) Ak Nežid, ktorému by podľa predošlých ustanovení patril
nárok na vydanie zisku, zomrel, vydanie zisku môžu žiadať dedičia.
(2) Ustanovenie ods. 1 neplatí, ak osoba, ktorá by bola
dedila, je Židom.
§ 144.
Nárok na vydanie zisku treba uplatniť do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia žalobou, o ktorej - bez ohľadu na hodnotu sporu - prislúcha rozhodovať
okresnému súdu, v obvode ktorého leží nehnuteľnosť kúpená Židom na dražbe.
§ 145.
(1) Ak nehnuteľnosť podlieha výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), Nežid nemôže
žiadať o vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149). V takomto prípade, ako aj vtedy,
ak osoby uvedené v §§ 141 a 143 neuplatnia alebo nemôžu uplatniť právo na vydanie
zisku, prechádza toto na štát.
(2) Nárok štátu na vydanie zisku treba uplatniť podľa § 144 do jedného roka od
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
§ 146.
(1) Pod ziskom (§ 141) treba rozumieť rozdiel medzi cenou, za ktorú Žid (židovské
sdruženie) nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a cenou, za ktorú nehnuteľnosť bola predaná.
(2) Ak na nehnuteľnosti v čase od dražby do odpredaja boly vykonané investície, treba
na žiadosť Žida zisk určený podľa ods. 1 snížiť o sumu, o ktorú sa investíciou objektívne
zvýšila hodnota nehnuteľnosti ku dňu jej odpredaja, avšak najviac o sumu na investície
skutočne vynaloženú.
(3) Ceny pred 30. októbrom 1918 treba valorizovať štvornásobne.
§ 147.
Nárok na vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149 prislúcha len štátnym
občanom Slovenskej republiky.
§ 148.
Vydanie zisku podľa § 142, ods. 1 nezakladá nárok podľa § 179 zák. čl. XI/1918 na
vrátenie alebo na pomerné sníženie dedičských dávok (dane z obratu a prevodného poplatku).
§ 149.
Ustanovenia tejto hlavy (§§ 141 až 149) neplatia, ak od predaja, ktorým Žid nadobudol
zisk, do uplatnenia nároku Nežidom, uplynulo 32 rokov.
HLAVA IV.
Výkon pozemkovej reformy na židovských poľnohospodárskych
nehnuteľnostiach.
§ 150.
(1) Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú
sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách,
vlastníctvom slovenského štátu. Za tieto nehnuteľnosti sa poskytne dodatočne náhrada,
ktorej výšku určí podľa § 156 a ktorú podľa § 159 vyplatí Štátny pozemkový úrad.
(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľnosti:
a) ktoré sa scudzia so súhlasom Štátneho pozemkového úradu (§ 26 zákona č.
46/1940 Sl.z.), ak žiadosť o súhlas bola podaná do 30. mája 1941,
b) ktoré podliehajú výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), ak ich osoby uvedené v
§§ 115 a 118 včas vykúpia,
c) ktoré sa do dňa určeného Štátnym pozemkovým úradom podľa ods. 1 odpredajú
súdnym predajom pri zachovaní ustanovení §§ 16 až 18 zákona č. 46/1940 Sl.z., ak dražba
nebude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo ak nebude vyhlásená za neplatnú
podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona.
§ 151.
(1) Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa § 150 sú všetky nehnuteľnosti okrem:
a) obytných domov, ak tieto nie sú súčasťou poľnohospodárskeho celku,
b) stavebných parciel v zastavených častiach obcí (miest), ak tieto parcely nie sú
súčasťou poľnohospodárskeho celku,
c) priemyselných, obchodných podnikov (závodov),
d) záhradok o výmere do 1.000 štvorcových siah, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami,
uvedenými pod písm. a) a c).
(2) Priemyselnými a obchodnými podnikmi (závodmi) podľa ods. 1, písm. c) nie sú:
liehovary, tehelne, píly, mlyny a kameňolomy, ak sú súčiastkou poľnohospodárskeho celku.
(3) V sporných prípadoch, či ide o poľnohospodársku nehnuteľnosť alebo nie,
rozhodne predseda Štátneho pozemkového úradu po dohode s predsedom Ústredného
hospodárskeho úradu.
§ 152.
(1) Súdy na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vložia v pozemkovej knihe
vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom štátu, pre
slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), alebo na základe prídelovej listiny, poťažne
kúpopredajnej smluvy pre osoby, ktoré Štátny pozemkový úrad v žiadosti označí.
(2) Súd môže žiadosť Štátneho pozemkového úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť len
pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.
(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1,
sťažnosť sa nepripúšťa.
§ 153.
(1) Osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, je povinná na
vyzvanie Štátneho pozemkového úradu odovzdať ju do držby štátu (Štátnemu
pozemkovému úradu), poťažne osobe, ktorú Štátny pozemkový úrad označí; ak tak neučiní,
súd na žiadosť Štátneho pozemkového úradu uvedie štát (Štátny pozemkový úrad), poťažne
osobu, ktorú Štátny pozemkový úrad označí, do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2
exekučného zákona.
(2) Kým Štátny pozemkový úrad, poťažne osoba, ktorú Štátny pozemkový úrad označí,
nevezme nehnuteľnosť do držby, osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu
podľa § 150, je povinná nehnuteľnosť obhospodarovať podľa zásad riadneho
hospodárenia pod následkami trestných sankcií nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z.
a platiť všetky verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá, ktoré obťažujú ju,
vlastníka nehnuteľnosti a nehnuteľnosť samu, ako aj príspevok podľa § 166.
§ 154.
(1) Ak nehnuteľnosť, ktorá sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, bude v čase
prechodu vlastníctva v árende, prípadne v nájme, ostanú práva a povinnosti árendátora,
poťažne nájomcu voči štátu nezmenené, kým Štátny pozemkový úrad nezruší árendálny,
poťažne nájomný pomer. Árendu, poťažne nájomné, splatné po dni prechodu vlastníctva
na štát, je povinný árendátor, poťažne nájomca platiť Štátnemu pozemkovému úradu.
(2) Štátny pozemkový úrad môže árendálny, poťažne nájomný pomer zrušiť
výpoveďou aj pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby; vypovedať
ich možno hocikedy, avšak pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom
árendálny pomer však len ku koncu hospodárskeho roku. Štátny pozemkový úrad dá
výpoveď výmerom.
(3) Ak árendátor, poťažne nájomca neplatí dane alebo iné verejnoprávne pohľadávky,
je to dôvodom zrušenia árendálneho, poťažne nájomného pomeru.
(4) Árendátorovi, poťažne nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z
dôvodu, že árenda, poťažne nájom budú podľa ods. 2 zrušené.
(5) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou
vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.
§ 155.
Štátny pozemkový úrad môže s nehnuteľnosťami, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom
štátu, nakladať podľa zákona č. 46/1940 Sl.z. alebo podľa smerníc, vydaných vládou.
§ 156.
(1) Výšku náhrady (§ 150) určí Štátny pozemkový úrad výmerom so zreteľom:
a) na skutočnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 30. mája 1941 po odpočítaní tiarch,
ktoré budú aj naďalej zachované,
b) na skutočnú hodnotu investícií podľa času prevzatia nehnuteľnosti do držby
(§ 153, ods. 1),
c) na cenu prídelovú, poťažne cenu, za ktorú Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť
predá,
d) na režiu Štátneho pozemkového úradu,
e) na príspevok do Fondu pre pozemkovú reformu (§ 7, ods. 3 zák. č. 46/1940 Sl.z. v
znení § 3 zák. č. 176/1940 Sl.z.),
f) na cenu, za ktorú Žid (židovské sdruženie) nehnuteľnosť nadobudol,
g) na pohľadávky hypotekárnych veriteľov.
(2) Ak na nehnuteľnosti viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená, číselne
nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Štátny pozemkový úrad vo výmere, uvedenom v
ods. 1, určí podľa § 24 vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n. kapitály, ktoré
odpovedajú ich protihodnote.
§ 157.
Vklad vlastníckeho práva podľa § 152 má voči veriteľom, ktorí pri rozvrhu dražobnej
kúpnej ceny majú nárok na prednostné uspokojenie, voči hypotekárnym veriteľom, iným
vecne oprávneným a tretím osobám ten istý právny účinok, ako by nehnuteľnosti boly
odpredané na exekučnej dražbe v deň prechodu vlastníctva podľa § 150 bez ponechania
pozemnoknižných tiarch. Štátny pozemkový úrad môže však určiť, že niektoré
pozemnoknižné ťarchy zostanú prechodom vlastníctva podľa § 150 nedotknuté do výšky
sumy, v ktorej by boly podľa rozvrhového usnesenia uspokojené, keby neboly ponechané.
§ 158.
(1) Okresný súd rozvrhne náhradu určenú podľa § 156 na žiadosť Štátneho pozemkového
úradu, doloženú výmerom, a to podľa §§ 188 až 199 exekučného zákona s odchylkami,
uvedenými v ods. 3 až 6.
(2) K rozvrhu podľa ods. 1 je príslušný okresný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, za
ktorú náhrada sa má rozvrhnúť.
(3) Prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady je i hektarový príspevok, uvedený v §
166, vo výške, v ktorej ho uplatní Štátny pozemkový úrad, a to v poradí za verejnými
ťarchami.
(4) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky,
poplatky a ich príslušenstvá - bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie -, ktoré
dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu podľa § 150 a ktoré
neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré
sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania.
(5) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi,
alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu vlastníctva podľa § 150,
nemohlo byť doručené, alebo do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení,
súd im vymenuje kurátora a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi.
Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol vymenovaný, kým sa tento o svoje zastúpenie
nepostará. Odmena kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.
(6) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Štátnemu pozemkovému úradu
právoplatné rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti.
§ 159.
Štátny pozemkový úrad je povinný do 30 dní od doručenia rozvrhového usnesenia (§
158, ods. 6):
a) pohľadávky radené v rozvrhovom usnesení v prednostnom a pozemnoknižnom
poradí, ktoré nebudú zachované a prevzaté, ako aj pohľadávky radené podľa § 158, ods. 4
alebo zaplatiť priamo oprávneným alebo složiť do súdneho depozitu,
b) postarať sa, aby zvyšok náhrady po srážke na odškodnenie zamestnancov podľa
§ 62 zákona č. 46/1940 Sl.z. bol zapísaný do náhradovej knihy (vl. nar. č. 241/1940 Sl.z.).
§ 160.
V súdnom pokračovaní, uvedenom v §§ 158 a 159, Štátny pozemkový úrad má tie
isté práva ako vymáhajúci veriteľ v exekučnom pokračovaní.
§ 161.
Ak Štátny pozemkový úrad predloží súdu potvrdenie, že povinnosti uvedenej v §
159 vyhovel, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené alebo zaznamenané
ťarchové položky a poznámky na nehnuteľnosti okrem tých, ktoré budú zachované a
prevzaté, a vykoná podľa §§ 200 až 202 exekučného zákona výplatu tej čiastky náhrady, ktorú
Štátny pozemkový úrad složil do súdneho depozitu, a to tým oprávneným, pre ktorých sa táto
složila.
§ 162.
(1) Živý a mŕtvy inventár a iné veci (príslušenstvo nehnuteľnosti), potrebné k
prevádzke poľnohospodárstva na nehnuteľnosti, ktorá sa stala podľa § 150 vlastníctvom
štátu, môže Štátny pozemkový úrad vykúpiť, vyjmúc prípady, ak tieto veci patria
vlastníckym právom Nežidom.
(2) Ak nedôjde k dohode o výške výkupnej ceny, Štátny pozemkový úrad výmerom
určí výkupnú cenu.
(3) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily vlastníkovi nehnuteľnosti, výkupná cena
tvorí súčiastku náhrady za nehnuteľnosť.
(4) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily inej osobe ako vlastníkovi nehnuteľnosti,
výkupná cena sa vyplatí vlastníkovi veci.
(5) Ak Štátny pozemkový úrad zistí dotazom na príslušný okresný súd, daňový úrad,
okresný úrad, prípadne aj iný úrad, že na vykúpených veciach viaznu práva tretích osôb,
alebo ak zistí, že zaplateniu prekážajú iné dôvody, namiesto platenia složí výkupnú cenu
do depozita okresného súdu s príslušným návrhom.
(6) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 1, opatrený doložkou
vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.
§ 163.
(1) Štátny pozemkový úrad vyzvanie podľa § 153, ods. 1 a výmer vydaný podľa § 156
doručí len osobe, ktorej nehnuteľnosť sa stala podľa § 150 vlastníctvom štátu, výmer vydaný
podľa § 154, ods. 2 doručí len árendátorovi, poťažne nájomcovi, a výmer vydaný podľa´§
162 doručí len vlastníkovi veci.
(2) Ak Štátny pozemkový úrad osobám uvedeným v ods. 1 výmer, poťažne vyzvanie
doručiť nemôže, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, ustanoví
im kurátora cieľom zastupovania pred Štátnym pozemkovým úradom.
§ 164.
(1) Len čo nastane prechod vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 150, súdy z úradnej
povinnosti zrušia na ne vedený zátvor, vnútenú správu, okrem vnútenej správy nariadenej
podľa nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z. a dražobné pokračovanie, vynímajúc
prípady uvedené v § 150, ods. 2, písm. c).
(2) Štátny pozemkový úrad je oprávnený žiadať vyhlásiť dražbu za neplatnú z dôvodu, že
neboly splnené dražobné podmienky podľa § 185 exekučného zákona.
(3) Ak sa dražba zruší podľa § 179 exekučného zákona, alebo vyhlási za neplatnú podľa
§ 185 alebo § 187 exekučného zákona (§ 150, ods. 2, písm. c)], nemožno nariadiť novú
dražbu. Ak sa dražba vyhlásila za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok vádia,
poťažne zvyšok súm, zaplatených na dražobnú kúpnu cenu po odpočítaní útrat dražby, súd
vráti dražobnému kupcovi.
§ 165.
(1) Veriteľ, ktorý má na nehnuteľnosti (§ 150) vložené záložné alebo exekučné záložné
právo, zaznamenané záložné právo, alebo poznamenanú vykonateľnosť záložného práva, je
povinný na vyzvanie Štátneho pozemkového úradu do 8 dní od jeho doručenia podať
písomné osvedčenie o tom, či jeho pozemnoknižne zaistená pohľadávka skutočne
jestvuje a v akej výške, a to na istine, na úrokoch a na útratách.
(2) Za osoby nesvojprávne, osoby, ktoré bývajú mimo územia Slovenskej republiky a
právne osoby, je povinný podať osvedčenie podľa ods. 1 ich zákonný zástupca, poťažne ich
splnomocnenec.
(3) Osobe uvedenej v ods. 1 a 2, ktorá osvedčenie podľa ods. 1 do 8 dní od
doručenia vyzvania nepodá, alebo podá osvedčenie nepravdivé, uloží na návrh Štátneho
pozemkového úradu okresný (štátny policajný) úrad výmerom pokutu od 100 Ks do
100.000 Ks.
§ 166.
Dokiaľ poľnohospodárske nehnuteľnosti sa nestaly vlastníctvom štátu podľa § 150, ods. 1,
alebo dokiaľ Štátny pozemkový úrad nedá súhlas k ich odpredaju podľa § 26 zákona č.
46/1940 Sl.z., vyrubuje a vyberá uvedený úrad ročne od vlastníka 20.- Ks z jedného
hektaru ako príspevok v prospech Fondu, zriadeného podľa § 50 zákona č. 46/1940 Sl.z.
Príspevok platí sa ročne vopred na celý kalendárny rok. Lesné oddelené majetky prevezme
Ministerstvo hospodárstva - nakoľko doteraz tak neučinilo - do vlastnej odbornej správy,
ktorá potrvá až do prevodu podľa § 150, ods. 1 alebo podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z.
HLAVA V.
Prevod židovských podnikov.
§ 167.
(1) Za židovské podniky treba považovať:
a) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia,
b) podniky židovských sdružení.
(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.
(3) Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190
určí v pochybných prípadoch Ústredný hospodársky úrad.
§ 168.
(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadných miestach označiť svoje podniky
(prevodzovne) nápisom "Židovský podnik".
(2) Židovské podniky pod dočasnou správou treba označiť nápisom "Podnik pod
dočasnou správou".
(3) Predpísané nápisy podľa ods. 1 a 2 vydáva Ústredný hospodársky úrad.
§ 169.
(1) Nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov, ako aj
židovských sdružení, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(2) Ustanovenia ods. 2 vzťahujú sa na oprávnenia židovských sezónnych podnikov len
vtedy, ak tieto v poslednej sezóne neboly v prevádzke.
§ 170.
Ústredný hospodársky úrad môže cieľom vylúčenia Židov a židovských sdružení zo
slovenského hospodárskeho a sociálneho života nariadiť:
a) likvidáciu židovského podniku,
b) prevod podniku Žida alebo židovského sdruženia na Nežida, alebo na
nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku (§ 171, ods.
1),
c) prevod podniku Žida na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid - prevoditeľ
zúčastní, za obecnú hodnotu podniku (§ 171, ods. 2 a § 172),
d) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na obchodných spoločnostiach
(akcií, kmeňových vkladov, kuksov, závodných alebo iných podielov) na Nežida alebo
nežidovské sdruženie za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, ods. 3 a § 172) okrem
prípadu uvedeného pod písm. e), a to len po predbežnom súhlase komisie zriadenej pri
Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl.z., ktorej členom
v takýchto prípadoch je aj zástupca Ústredného hospodárskeho úradu,
e) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na verejných obchodných alebo
komanditných spoločnostiach na Nežida, ktorý vstúpi do spoločnosti ako nový alebo
ďalší spoločník, za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, ods. 4 a § 172).
§ 171.
(1) Likvidačnú hodnotu židovského podniku [§ 170, písm. b)] určí Ústredný
hospodársky úrad; pred jej určením má sa vyjadriť Slovenská revízna a dôvernícka
spoločnosť do prepadnej lehoty, určenej Ústredným hospodárskym úradom.
(2) Obecnú hodnotu židovského podniku [§ 170, písm. c)] určí Ústredný hospodársky
úrad tak, že z likvidačnej hodnoty ustálenej podľa ods. 1 odpočíta dlžoby zistené podľa §
172 a dlžoby uznané prejímateľom, i keď tieto neboly prihlásené.
(3) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na obchodných
spoločnostiach [§ 170, písm. d)] určí Ústredný hospodársky úrad alebo so zreteľom na
burzovú, nominálnu alebo predajnú cenu účasti, alebo príslušným zlomkom obecnej
hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2.
(4) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na verejných obchodných
alebo komanditných spoločnostiach [§ 170, písm. e)] určí Ústredný hospodársky úrad
príslušným zlomkom obecnej hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2.
§ 172.
Cieľom zistenia majetkového stavu židovského podniku môže Ústredný hospodársky
úrad - alebo na jeho príkaz dočasný správca - vyzvať veriteľov vyhláškou v Úradných
novinách, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky proti prevoditeľovi, a to v
prípadoch prevodu podľa § 170, písm. c) alebo e) pod následkami pominutia ich uspokojenia
z majetkovej podstaty podniku v prípade, že k jeho prevodu skutočne dôjde. Povinnosti
na daniach, poplatkoch a iných štátnych pohľadávkach treba zistiť dotazom na príslušnom
daňovom úrade. Dotaz nahradzuje zaslanie odpisu vyhlášky určenej pre Úradné noviny.
§ 173.
Ak sa zistí, že majetková podstata židovského podniku bola proti zásadám riadneho
hospodárenia úmyselne zmenšená, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť jej doplnenie
z iného majetku prevoditeľa, poťažne z majetku členov židovského sdruženia.
§ 174.
(1) Pri likvidácii podniku [§ 170, písm. a)] Ústredný hospodársky úrad určí podmienku a
spôsob likvidácie, pričom sa môže odchýliť od predpisov platných o pokračovaní pri
likvidácii. Rozhodnutia o likvidácii a o jej podmienkach sa uverejňujú v Úradných
novinách na útraty majiteľa podniku.
(2) Uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne
židovského sdruženia.
§ 175.
(1) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. b) neprechádzajú dlžoby prevoditeľa na
prejímateľa okrem prípadu ich prevzatia (§ 176, ods. 4). Veritelia, voči ktorým dlžoby
neboly prevzaté, budú uspokojení podľa § 176 z likvidačnej hodnoty. Povinnosti
prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté.
(2) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. c):
a) prechádzajú dlžoby prevoditeľa na nežidovské sdruženie len, ak
a nakoľko boly prihlásené podľa § 172;
b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi;
c) Povinnosti prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté.
(3) Pri prevode účasti podľa § 170, písm. d):
a) pomer prejímateľa, poťažne spoločnosti voči veriteľom zostáva nezmenený;
b) ak ide o verejnú obchodnú alebo komanditnú spoločnosť, Ústredný hospodársky
úrad určí pomer medzi spoločníkmi.
(4) Pri prevode účasti podľa § 170, písm. e):
a) ostáva pomer spoločnosti voči veriteľom nezmenený, s tým obmedzením však,
že veritelia budú uspokojení len vtedy, ak prihlásili svoje požiadavky podľa § 172,
b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi, pričom postavenie
doterajších nežidovských spoločníkov sa nesmie zhoršiť.
§ 176.
(1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. b) je prejímateľ povinný do 120
dní od doručenia rozhodnutia o prevode podniku složiť sumu, ktorá zodpovedá likvidačnej
hodnote podniku, do súdneho depozitu na okresnom súde príslušnom podľa miesta
podniku.
(2) Súd rozvrhne sumu (ods. 1) na veriteľov prevoditeľa. Za tým cieľom bezodkladne po
doručení rozhodnutia o prevode podniku vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli
vyzve veriteľov, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, ich
príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa zakladajú, ako aj dôkazov, a to nehypotekárnych
veriteľov pod následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy. Ak je o
požiadavke zahájený spor, treba uviesť aj procesný súd a číslo spisu. Odpis vyhlášky doručí
súd príslušnému daňovému úradu.
(3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie likvidačnej hodnoty. Termín
sa má určiť tak, aby sa rozvrhové pojednávanie mohlo konať najneskoršie do 45 dní od
uverejnenia vyhlášky. Hypotekárne požiadavky zaistené na nehnuteľnostiach, ktoré patria
k podniku, uspokojí predovšetkým z likvidačnej hodnoty preberaných nehnuteľností
podľa pozemnoknižného poradia, a to podľa zásad exekučného pokračovania. Ak medzi
veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, nedôjde k
dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia súd podľa zásad exekučného pokračovania; ak
by požiadavky nemohly byť celkom uspokojené z likvidačnej hodnoty, pokračuje súd
podľa zásad konkurzného pokračovania.
(4) V lehote uvedenej v ods. 1 netreba složiť časť sumy, ktorá pripadá na dlžoby podniku
súdom uznané a prejímateľom prevzaté. Prejímateľ nežidovských hypotekárnych
požiadaviek môže prevziať dlžoby so súhlasom hypotekárneho veriteľa; u ž idovských
hypotekárnych požiadaviek je oprávnený prevziať dlžoby aj bez takéhoto súhlasu. So
súhlasom veriteľa môže prejímateľ prevziať aj iné než hypotekárne dlžoby podniku.
(5) Na složenie tej časti sumy, ktorá by pripadla na židovských veriteľov, môže
Ústredný hospodársky úrad povoliť lehotu do 5 rokov a určiť výšku splátok. Povolenie
splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.
(6) Hypotekárny veriteľ aj pri výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky,
platné pre prevoditeľa. Prevod podľa tohto nariadenia nemôže byť dôvodom pre
vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval opak ujednaný.
(7) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o prevode podniku je
prevoditeľ povinný hneď odovzdať podnik prejímateľovi.
(8) Po složení sumy, ktorá zodpovedá určenej hodnote nehnuteľnosti, ktorá patrí
podniku, poťažne po prevzatí dlžôb, ktoré na nej viaznu, vloží súd z úradu vlastnícke právo
v prospech prejímateľa, pričom súčasne vymaže neprevzaté ťarchy.
§ 177.
Zo sumy, ktorá by pripadla prevoditeľovi po uspokojení veriteľov podľa § 176,
poukáže príslušný súd 20% štátu v prospech všeobecnej pokladničnej správy.
§ 178.
(1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. c) určí Ústredný hospodársky úrad
podmienky a spôsob zaplatenia obecnej hodnoty podniku (§ 171, ods. 2).
(2) V prípade prevodu účasti na obchodných spoločnostiach podľa § 170, písm. d) a e)
určí Ústredný hospodársky úrad spôsob a podmienky zaplatenia obecnej hodnoty účasti (§
171, ods. 3 a 4).
§ 179.
(1) Ak prejímateľ nemá spôsobilosť prevádzať živnosť podľa platných právnych
predpisov, môže Ústredný hospodársky úrad udeliť čiastočný alebo úplný dišpenz podľa
platných predpisov, pričom však nie je viazaný predpísaným pokračovaním.
(2) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu
podniku udelí príslušný živnostenský úrad prejímateľovi po zaplatení inkorporačného
poplatku živnostenské oprávnenie bez ďalšieho pokračovania. Prejímateľ do udelenia
živnostenského oprávnenia môže prevádzať živnosť na základe rozhodnutia Ústredného
hospodárskeho úradu o nariadení prevodu.
(3) Nariadenie o prevode účasti nahradzuje povolenie podľa nariadenia s mocou zákona
č. 359/1940 Sl.z.
(4) Vydaním rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu
podniku zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne židovského sdruženia.
§ 180.
(1) Ústredný hospodársky úrad je oprávnený po nariadení likvidácie, najneskôr však
do 15 dní od uplynutia likvidačnej lehoty, poťažne do 15 dní po vydaní rozhodnutia
o prevode (§ 170), prenajať živnostenské miestnosti dotknuté pokračovaním podľa tejto
hlavy (§§ 167 až 190). Ak takéto miestnosti boly už prenajaté bez súhlasu Ústredného
hospodárskeho úradu v uvedených lehotách, môže Ústredný hospodársky úrad prenájomné
smluvy zrušiť. Zrušovací výmer je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
(2) Na pokračovanie podľa ods. 1 sa vzťahujú ustanovenia §§ 2 a 3 zákona č. 335/1939
Sl.z.
§ 181.
(1) Prejímateľ, ako aj nežidovské sdruženie (§ 170), má podnik viesť so starostlivosťou
riadneho obchodníka.
(2) Kým nebude uhradená likvidačná, poťažne riadna (obecná) hodnota podniku,
poťažne účasti na obchodných spoločnostiach, poťažne kým nebudú splnené iné záväzky,
ktoré vyplývajú z prevodu:
a) nesmie byť podnik zlikvidovaný bez povolenia Ústredného hospodárskeho
úradu;
b) podnik podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu;
c) možno na podnik uvaliť dočasnú správu, ak by pri jeho vedení boly porušené
povinnosti starostlivého obchodníka.
(3) Ak by včas neboly splnené podmienky čo do uhradenia likvidačnej, poťažne
riadnej (obecnej) hodnoty podniku, poťažne účasti na obchodných spoločnostiach bez
náležitého odôvodnenia, možno rozhodnutie o prevode zrušiť a podnik, poťažne účasť
previesť na iného uchádzača, pričom pôvodný prejímateľ zodpovedá za skutočnú škodu a je
povinný uhradiť trovy pokračovania.
(4) Ústredný hospodársky úrad môže do dvoch rokov po nariadení prevodu podľa § 170,
písm. b) až e) uvaliť na podnik dočasnú správu na návrh príslušnej daňovej správy, ak by
majiteľ podniku riadne neplatil dane a iné verejné požiadavky. Výdavky spojené s
dočasnou správou nie sú u majiteľa odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych
daniach.
(5) Na majetkovú podstatu podnikov uvedených v ods. 4 nemožno vykonať do dvoch
rokov po nariadení ich prevodu zaisťovacie úkony na zaistenie nepredpísaných a
nesplatných daní, ako ani iných verejných požiadaviek.
§ 182.
(1) Ak ide o nehnuteľnosť Žida ale bo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne, alebo v
prevažnej časti na prevádzku podniku, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť prevod
nehnuteľnosti Židov a židovských sdružení s podnikom aj vtedy, ak vlastníkom
nehnuteľnosti nie je majiteľ podniku.
(2) Ak sa s podnikom má previesť aj nehnuteľnosť Žida alebo židovského sdruženia
môže Ústredný hospodársky úrad požiadať súd o poznačenie zamýšľaného prevodu v
pozemkovej knihe.
§ 183.
Ústredný hospodársky úrad môže požiadať súdy previesť odhady, sprisahať strany
(prenajímateľa, prevoditeľa) a svedkov za obdobného použitia súdnych predpisov,
platných o poskytovaní právnej pomoci.
§ 184.
Na súdne pokračovanie podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) neplatia predpisy o súdnych
prázdninách.
§ 185.
Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré
sú potrebné na vykonanie tejto hlavy (§§ 167 až 190). Takto zistené údaje možno použiť
len na ciele podľa tejto hlavy.
§ 186.
Útraty administratívneho, prípadne súdneho pokračovania - okrem útrat právneho
zastupovania -, taktiež dane, poplatky a iné štátne dávky sú prednostnou položkou pri
rozvrhu (§ 176).
§ 187.
(1) Základom prevodného poplatku a dane z obratu je hodnota, určená Ústredným
hospodárskym úradom.
(2) Prístup nového alebo ďalšieho spoločníka [§ 170, písm. e)], ako aj zväčšenie
účasti doterajšieho nežidovského spoločníka jestvujúcej už verejnej obchodnej alebo
komanditnej spoločnosti [§ 170, písm. d)], nepovažuje sa za novú spoločenskú smluvu a
spoplatňuje sa pritom len hodnota prevedenej účasti, určená Ústredným hospodárskym
úradom.
§ 188.
(1) Nezachovanie príkazu podľa § 173 ohľadom doplnenia majetkovej podstaty
židovského podniku, ako aj ustanovení § 168, ods. 1 a 2, § 176, ods. 7, § 181, ods. 1 a 2,
písm. a) a konečne nezachovanie príkazu podľa § 185 potresce ako priestupok okresný
(štátny policajný) úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks
1000.- do Ks 500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od
10 dní do 6 mesiacov.
(2) Trestom uvedeným v ods. 1 sa potresce aj:
a) Žid, ktorý samostatne prevodzuje živnosť bez živnostenského oprávnenia,
b) Žid, ktorý podomove obchoduje bez podomovej knižky,
c) živnostníci, ktorí svoje oprávnenie zneužívajú na to, aby kryli neoprávnené
prevodzovanie živnosti Žida, ako aj Žid, ktorý dá podnet k tomu, alebo trpí, aby sa
oprávnenie zneužívalo ku krytiu jeho neoprávneného prevodzovania živností.
§ 189.
Pre židovské podniky pod dočasnou správou môže Ústredný hospodársky úrad
vyhláškou v Úradných novinách zmierniť obmedzenia pre židovské podniky.
§ 190.
Kto vedome udá nepravdivé skutočnosti, alebo použije takéto skutočnosti na vylákanie
povolenia alebo rozhodnutia podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) potresce sa - ak nejde o čin
prísnejšie trestný - okresným súdom pre prečin väzením do jedného roku a peňažným
trestom od Ks 100 do Ks 200.000. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na väzenie
od 1 dňa do 6 mesiacov.
HLAVA VI.
Prevod ostatných nehnuteľností.
§ 191.
(1) Nehnuteľný majetok Židov a židovských sdružení stáva sa dňom, ktorý určí vláda
vyhláškou v Slovenskom zákonníku vlastníctvom slovenského štátu (Ústredný hospodársky
úrad).
(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľný majetok, ktorý treba považovať za
poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 151) alebo majetkovú podstatu podnikov (§§ 167 až
190) a lekárni (§§ 102 až 109).
§ 192.
(1) Súdy na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vložia v pozemkovej knihe
vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu, pre
slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) alebo na základe listiny, vydanej o scudzení
[§ 199, ods. 1, písm. b)] pre osoby, ktoré Ústredný hospodársky úrad v žiadosti označí.
(2) Súd môže žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť
len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.
(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 2,
sťažnosť sa nepripúšťa.
§ 193.
(1) Dočasní správcovia nehnuteľností, uvedených v § 191, ods. 1 vykonávajú dočasnú
správu pre slovenský štát aj po vydaní vyhlášky (§ 191, ods. 1) až do ďalšieho opatrenia
Ústredného hospodárskeho úradu.
(2) Čistý výťažok dočasnej správy (ods. 1) plynie v prospech Fondu pre podporu
vysťahovalectva Židov.
§ 194.
Osoby (sdruženia osôb), ktorých nehnuteľnosti sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom
slovenského štátu, sú povinné na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu odovzdať
nehnuteľnosti štátu (Ústrednému hospodárskemu úradu) do držby; ak tak neučinia, príslušný
súd na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvedie štát (Ústredný hospodársky úrad) do
držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona.
§ 195.
(1) Ak nehnuteľnosť, ktorá podľa § 191, ods. 1 sa stane vlastníctvom slovenského
štátu, je v nájme (árende), ostávajú práva a povinnosti nájomcu (árendátora) voči štátu
nezmenené tak, ako trvaly voči predošlému prenajímateľovi s obmedzením uvedeným v ods.
2 a 3.
(2) Ak nájomcom - árendátorom - (ods. 1) je Žid alebo židovské sdruženie, môže
Ústredný hospodársky úrad zrušiť nájomný (árendálny) pomer výpoveďou. Výpovednú
lehotu, najmenej 14-dňovú, určí Ústredný hospodársky úrad.
(3) Ak nájomca - árendátor - nezaplatí dane, poplatky a iné verejnoprávne pohľadávky,
je to dôvodom zrušenia nájomného - árendálneho- pomeru.
(4) Nájomcovi - árendátorovi - neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že
nájomný - árendálny - pomer bol podľa ods. 2 alebo 3 zrušený.
(5) Výmer Ústredného hospodárskeho úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou
vykonateľnosti je exekučným titulom súdnej exekúcie.
§ 196.
Za nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu (§ 191, ods. 1) patrí náhrada; výšku a
podmienky zaplatenia náhrady určí Ústredný hospodársky úrad výmerom so zreteľom na
riadnu (obecnú) hodnotu a na pohľadávky nežidovských hypotekárnych veriteľov, a to podľa
smerníc vydaných vládou.
§ 197.
(1) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená,
číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Ústredný hospodársky úrad určí vo
výmere, uvedenom v § 196 kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote podľa § 24
vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n.
(2) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu záložné práva, hypotekárny veriteľ pri
výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky, platné pre prevoditeľa. Prevod
podľa tejto hlavy (§§ 191 až 204) nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani
vtedy, ak by bol býval opak ujednaný.
§ 198.
Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré
sú potrebné na vykonanie ustanovení tejto hlavy (§§ 191 až 204). Takto zistené údaje možno
použiť len na ciele vykonania ustanovení tejto hlavy.
§ 199.
(1) Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) nehnuteľnosti, ktoré podľa § 191, ods. 1 sa
staly jeho vlastníctvom, môže:
a) podržať vo vlastníctve,
b) scudziť tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám za prevodnú
hodnotu,
c) dať do prenájmu tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám.
(2) Prevodnú hodnotu a nájomné (ods. 1, písm. b) a c) určí ústredný hospodársky úrad
so zreteľom na miestne pomery, a to podľa smerníc vydaných vládou.
(3) Podmienky a spôsob podržania vo vlastníctve štátu [ods. 1, písm. a)], scudzenia
[ods. 1, písm. b)] a prenájmu [ods. 1, písm. c)], ako aj spôsob zaplatenia a spravovania
prevodnej hodnoty a nájomného podľa ods. 1 určí Ústredný hospodársky úrad
všeobecne vyhláškou v Úradných novinách a v jednotlivých prípadoch výmerom, a to
podľa smerníc, vydaných vládou.
§ 200.
(1) Náhradu, uvedenú v § 196 složí slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) do
súdneho depozita u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť (§ 191, ods. 1) a
ktorý túto náhradu rozvrhne po doručení výmeru (§ 196) podľa ustanovení §§ 189 až 199
zák. čl. LX/1881 a § 35 zák. čl. LIII/1912 s odchýlkami, uvedenými v ods. 2 až 4.
(2) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky,
poplatky a ich príslušenstvá - bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie - ktoré
dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu podľa § 191, ods. 1 a
ktoré neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené
a ktoré sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania. Zvyšok náhrady odvedie súd
Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov.
(3) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi,
alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, nemohlo byť doručené, alebo ak do
15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im ustanoví kurátora a predvolanie,
ako aj ďalšie usnesenia doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol
ustanovený, kým sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena tohto kurátora je
prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.
(4) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Ústrednému hospodárskemu úradu
rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti.
§ 201.
Po složení náhrady do súdneho depozita (§ 200) a po právoplatnosti rozvrhového
usnesenia, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené a zaznamenané ťarchové
položky na nehnuteľnosti, nakoľko neboly zachované.
§ 202.
Ak Ústredný hospodársky úrad výmer podľa § 192, ods. 1 nemôže doručiť osobám
(sdruženiam osôb), ktorých nehnuteľnosť sa stala podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu,
alebo do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, prevedie náhradné
doručenie tým, že výmer dá uverejniť v Úradných novinách.
§ 203.
(1) Po vydaní vyhlášky podľa § 191, ods. 1 súdy sú z úradnej povinnosti povinné zrušiť
zátvor, vnútenú správu a dražobné pokračovanie, vedené na tie nehnuteľnosti, ktoré podľa
uvedeného ustanovenia sa staly vlastníctvom štátu.
(2) Ak však nehnuteľnosť bola už v deň, prechodu vlastníckeho práva na štát (§ 191, ods.
1) na dražbe odpredaná, ale dražobný kupec nie je ešte ako vlastník zapísaný do
pozemkovej knihy, prechádza táto nehnuteľnosť do vlastníctva štátu len vtedy, ak dražba
bude zrušená pod § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za neplatnú podľa §
185 alebo 187 exekučného zákona; Ústredný hospodársky úrad je oprávnený žiadať
vyhlásiť dražbu za neplatnú pre nesplnenie dražobných podmienok dražobným kupcom
podľa § 185 exekučného zákona.
(3) Ak dražba bude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za
neplatnú podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona (ods. 2), nemožno nariadiť novú
dražbu. Ak bola dražba vyhlásená za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok
vádia, poťažne zvyšok na súde složenej kúpnej ceny, po odpočítaní útrat dražby, súd vráti
dražobnému kupcovi.
§ 204.
(1) Nezachovanie príkazu podľa § 198 potresce ako priestupok okresný (štátny policajný)
úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks
500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 6
mesiacov.
(2) Pokus je trestný.
HLAVA VII.
Výkup poľnohospodárskeho inventára.
§ 205.
Štátny pozemkový úrad môže i okrem prípadov uvedených v § 162 vykúpiť živý a mŕtvy
poľnohospodársky inventár, ktorý slúži na obhospodarovanie oľnohospodárskych
nehnuteľností a ktorý vlastníckym právom patrí Židom alebo židovským sdruženiam.
§ 206.
O výkupe podľa § 205 platia obdobne ustanovenia § 162.
HLAVA VIII.
Prevod iných hnuteľností.
§ 207.
(1) Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť nútený odpredaj za riadnu (obecnú) hodnotu
hnuteľností Židov a židovských sdružení tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym
osobám.
(2) Ústredný hospodársky úrad môže dať zaistiť predmety uvedené v ods. 1.
(3) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na:
a) predmety určené bezprostredne k bohoslužbe alebo domácej pobožnosti,
modlitebné knihy, zariadenia, patriace k miestnostiam určeným pre bohoslužbu, výpravu
hrobov a krýpt, taktiež na predmety bezprostredne potrebné k pohrebu,
b) náboženské relíkvie, rodinné podobizne,
c) rády, záslužné mince a iné čestné odznaky,
d) predmety potrebné k výkonu povolania alebo živnosti,
e) domáci a kuchynský nábytok, potrebný v domácnosti, nádoby, prístroje k
vareniu a jedeniu potrebné, kachle, sporáky, predmety k šateniu potrebné a potrebná
posteľná bielizeň,
f) lieky a iné veci a pomocné prostriedky potrebné v prípade choroby alebo telesnej
vady,
g) potraviny, kurivo a osvetľovacie prostriedky potrebné na čas jedného mesiaca,
h) živý a mŕtvy inventár, ktorý slúži k obhospodárovaniu poľnohospodárskych
nehnuteľností (§§ 162 a 205), nakoľko tieto patria Židom alebo židovským sdruženiam.
§ 208.
(1) Riadnu (obecnú) hodnotu predmetov uvedených v § 207 určí Ústredný hospodársky
úrad, po vypočutí znalca so zreteľom na nákupnú cenu a opotrebenie. Hodnotu každého
predmetu treba určiť osobitne.
(2) Uchádzač je povinný na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu složiť primeranú
zálohu na útraty odhadného pokračovania, ktoré v každom prípade znáša uchádzač.
§ 209.
(1) Ústredný hospodársky úrad vydá výmer o nútenom predaji a doručí ho okresnému
súdu a daňovému úradu, v obvode ktorých sa nachádza predmet núteného predaja.
(2) Vo výmere (ods. 1) určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob
zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty, pričom môže povoliť lehotu zaplatenia riadnej
(obecnej) hodnoty v splátkach, rozvrhnutých najviac na 5 rokov. Povolenie splátok môže
Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.
§ 210.
(1) V prípade núteného predaja podľa § 207 je prejímateľ povinný složiť riadnu
(obecnú) hodnotu do súdneho depozita na okresnom súde, v obvode ktorého sa
nachádza predmet núteného predaja.
(2) Súd rozvrhne sumu, určenú podľa § 208 na veriteľov prevoditeľa. Tým cieľom
po doručení výmeru o nútenom predaji predmetov uvedených v § 207 vyzve vyhláškou v
Súdnom ústrednom oznamovateli veriteľov, aby v 15-dňovej lehote od uverejnenia
prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa
zakladajú, dôkazov, a či na predmetoch vnúteného predaja majú nejaké právo, a to pod
následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy (§ 36 zák. č. 23/1928 Sb.z. a
n.). Odpis vyhlášky doručí súd aj príslušnému daňovému úradu.
(3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie riadnej (obecnej) hodnoty.
(4) Z rozvrhovanej sumy uhradia sa v prvom rade trovy vyhlášky (ods. 2) a trovy súdneho
pokračovania podľa tejto hlavy (§§ 207 až 214) a potom včas ohlásené záložné, ako aj
vykonateľné požiadavky veriteľov prevoditeľa podľa zásad, uvedených v § 37 zákona č.
23/1928 Sb.z. a n.
§ 211.
Prevzatím výmeru o nútenom predaji prejímateľ nadobúda nárok na prevzatie predmetov
do držby a ich prevzatím stáva sa vlastníkom. Tento výmer, opatrený doložkou
vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.
§ 212.
Ak by prejímateľ včas nesplnil podmienky uhradenia riadnej (obecnej) hodnoty (§ 208,
ods. 2), môže mu Ústredný hospodársky úrad predmety odňať a previesť do vlastníctva
iného uchádzača. Pôvodný prejímateľ je povinný uhradiť Ústredným hospodárskym
úradom určenú sumu za opotrebenie predmetov a útraty pokračovania a zodpovedá za
vzniklú škodu.
§ 213.
(1) Ak na predmete je výhrada vlastníckeho práva v prospech Nežida - nežidovského
sdruženia -, nútený predaj (§ 207) sa nariadi len vtedy, ak prejímateľ už v žiadosti o
nútený predaj alebo na výzvu Ústredného hospodárskeho úradu dokáže, že sa s
vlastníkom dohodol o prevzatí nedoplatku kúpnej ceny, alebo že nedoplatok kúpnej ceny s
príslušenstvom mu zaplatil. Vlastník je povinný prijať toto platenie.
(2) Výhrada vlastníckeho práva Žida (židovského sdruženia) nie je prekážkou núteného
predaja.
(3) Exekučné a iné záložné práva nie sú prekážkou núteného predaja podľa § 207 a budú
uspokojené z riadnej (obecnej) hodnoty (§ 210, ods. 4).
(4) Exekučný súd (daňový úrad) po doručení výmeru o nútenom predaji (§ 209, ods. 1)
odloží dražobné pokračovanie z úradnej moci.
§ 214.
Z hyperochy (§ 210, ods. 4) poukáže súd príspevok 50% v prospech Fondu pre
vysťahovanie Židov; zvyšok sa poukáže na viazaný účet Žida (židovského sdruženia).
ČASŤ PIATA.
Fond pre podporu vysťahovalectva Židov.
§ 215.
Pri Ústrednom hospodárskom úrade je zriadený Fond pre podporu vysťahovalectva Židov
(v ďalšom texte „Fondô). Správu Fondu upravuje štatút, ktorý predloží do 30 dní odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Ústredný hospodársky úrad vláde na
schválenie.
ČASŤ ŠIESTA.
Správa majetku.
HLAVA I.
O dočasných správcoch pre domy.
§ 216.
(1) Ústredný hospodársky úrad môže z vážnych hospodárskych alebo sociálnych
dôvodov uvaliť dočasnú správu na domový majetok Židov, židovských sdružení, židovských
základín a fondov, na ktorý nemôže žiadať uvaliť vnútenú správu Štátny pozemkový úrad.
(2) Dočasnú správu nemožno uvaliť na domový majetok, na ktorý je uvalená súdna
vnútená správa. V prípade uvalenia súdnej vnútenej správy dočasná správa podľa ods. 1
zaniká.
§ 217.
Dočasným správcom môže byť mravne zachovalý slovenský štátny občan, ktorý má
najmenej 24 rokov a potrebné znalosti a skúsenosti.
§ 218.
(1) Dočasný správca vykonáva za vlastníka a na jeho účet všetky práva a povinnosti
okrem práva majetok scudziť. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania
povinnosti vyplývajúcich zo správy. Pri spravovaní je dočasný správca povinný riadiť sa
pokynmi Ústredného hospodárskeho úradu.
(2) Pred nastúpením úradu vykoná dočasný správca sľub do rúk poverenca Ústredného
hospodárskeho úradu.
(3) Dočasný správca je povinný zachovávať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o
ktorých sa dozvedel pri výkone dočasnej správy.
(4) Dočasný správca je povinný vykonávať správu osobne, skladať účty a podávať
zprávy a vysvetlenia Ústrednému hospodárskemu úradu; záujemci si môžu od
dočasného správcu vyžiadať odpis vyúčtovania podaného za celý uplynulý rok; dočasný
správca je povinný ho vydať, a to najneskoršie do konca januára každého roku. Do 15 dní
odo dňa vydania odpisu môžu záujemci podať Ústrednému hospodárskemu úradu proti
vyúčtovaniu námietky, o ktorých rozhodne Ústredný hospodársky úrad s konečnou
platnosťou. Trovy s preskúmaním vyúčtovania spojené znáša podateľ.
(5) Dočasný správca má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu proti
vlastníkovi. Výšku odmeny určí Ústredný hospodársky úrad. Rozhodnutie Ústredného
hospodárskeho úradu o určení odmeny je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. Vyplatená odmena nie je odpočítateľnou položkou podľa
zákona o priamych daniach.
(6) Dočasný správca smie užívať miestnosti (byt) v spravovanom dome len s povolením
Ústredného hospodárskeho úradu a za podmienok ním určených.
(7) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dočasného
správcu alebo dočasnú správu zrušiť.
§ 219.
(1) Dočasný správca môže len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu
vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, najmä majetok zaťažiť a dať
povolenie ku vkladu záložného práva namiesto pozemnoknižného vlastníka.
(2) Ústredný hospodársky úrad dozerá nad hospodárením dočasného správcu a
postará sa o odstránenie závad a nepravidelností pri výkone dočasnej správy.
(3) Z výťažku dočasnej správy sa uhradia v prvom rade verejné dane a dávky, poistné
prémie, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych a iných
tiarch a pod. Podrobnosti o spravovaní výťažku a nakladaní s ním určí Ústredný
hospodársky úrad.
§ 220.
Uvalenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí v pozemkovej knihe. Táto poznámka má
účinky poznámky súdnej vnútenej správy.
§ 221.
(1) Dočasného správcu, ktorý hrubo poruší svoje povinnosti, potresce za priestupok
okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000, ktorý sa
má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov.
(2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený.
HLAVA II.
O dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných,
obchodných a remeselných podnikoch.
Diel prvý.
Ustanovenia všeobecné.
§ 222.
Do židovského podniku môže Ústredný hospodársky úrad menovať kedykoľvek
dôverníka alebo dočasného správcu.
§ 223.
(1) Dôverníkom - dočasným správcom - môže byť mravne zachovalý slovenský štátny
občan, ktorý má najmenej 24 rokov a podľa možnosti aj príslušné odborné vzdelanie a
znalosti.
(2) Dôverník - dočasný správca - má pri výkone svojej funkcie postavenie verejného
orgánu. Táto funkcia nezakladá služobný pomer ani voči podniku ani voči štátu.
(3) Pred prevzatím funkcie vykoná dôverník - dočasný správca - sľub do rúk zástupcu
alebo splnomocnenca Ústredného hospodárskeho úradu.
(4) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dôverníka dočasného
správcu - alebo dôverníctvo - dočasnú správu - zrušiť.
§ 224.
(1) Dôverník - dočasný správca - je povinný zachovať aj úpravy a príkazy, ktoré vydá
Ústredný hospodársky úrad všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.
(2) Dôverník - dočasný správca - vykonáva tiež dozor nad zachovaním ustanovení časti
IV., hlavy V. (§§ 167 až 190).
(3) Dôverník - dočasný správca - je povinný zachovávať úradné tajomstvo o
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dôverníctva - dočasnej správy.
§ 225.
Dôverník - dočasný správca - má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu,
ktorej výšku určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu podniku. Nenahradené hotové
výdavky a nezaplatená odmena sú vymáhateľné podľa § 90, ods. 2 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho
úradu.
Diel druhý.
O dôverníkoch.
§ 226.
(1) Dôverník nesmie používať iné označenie ako „dôverník“.
(2) Dôverník má funkciu kontrolnú; dozerá na hospodárenie podniku a dáva návrhy na
odstránenie závad, ak sa podnik nevedie so starostlivosťou riadneho obchodníka. Za tým
účelom môže nazerať do všetkých kníh, záznamov, ako aj iných pomôcok, ktoré súvisia s
vedením podniku; nesmie však ani prijímať ani poukazovať nijaké platby podniku.
(3) Odborné a záujmové organizácie (živnostenské spoločenstvá, obchodné grémiá a ich
sväzy, obchodné a priemyselné komory, Ústredné sdruženie slovenského priemyslu a
pod.) sú povinné v rámci svojej pôsobnosti bezplatne poskytnúť dôverníkovi rady
a informácie, ak o to požiada.
Diel tretí.
O dočasnej správe.
§ 227.
(1) Dočasný správca je povinný na účet držiteľa podniku urobiť všetky opatrenia, ktoré
treba na zachovanie riadneho a presného chodu podniku. Na neho prechádza správa podniku
a všetko, čo s ňou súvisí. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania
povinností jemu uložených.
(2) Dočasný správca zastupuje podnik jemu do správy sverený pred súdmi a úradmi.
(3) Dočasný správca je povinný vykonávať správu osobne a skladať o svojom
hospodárení účty Ústrednému hospodárskemu úradu v lehotách týmto úradom určených a
podať mu kedykoľvek potrebné zprávy a vysvetlenia.
§ 228.
(1) Dočasný správca potrebuje povolenie Ústredného hospodárskeho úradu, ak
chce vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, ako aj ku všetkým
iným opatreniam mimoriadnej dôležitosti.
(2) Ústredný hospodársky úrad dozerá na to, ako dočasný správca hospodári a z
úradnej moci sa postará o to, aby boly odstránené závady a nepravidelnosti zistené pri
hospodárení.
(3) Dočasný správca platí z výťažku dočasnej správy všetky jej výdavky, ako aj výdavky,
spojené s riadnou prevádzkou podniku; predovšetkým - verejné dane a dávky, mzdy,
príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych požiadaviek, poistné
prémie atď.
(4) Čistý výťažok dočasnej správy podniku sa po zúčtovaní odovzdá držiteľovi podniku
na jeho viazaný účet (§ 64). Držiteľ podniku je však povinný, ak tak rozhodne Ústredný
hospodársky úrad, skladať hotovosti, potrebné na prevádzku podniku, a hradiť jej schodok.
Výmer Ústredného hospodárskeho úradu je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2
vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
§ 229.
Exekučná vnútená správa môže postihnúť len čistý výťažok, ktorý by mal podľa § 228,
ods. 4 dostať držiteľ podniku.
§ 230.
(1) Zavedenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí do príslušnej verejnej knihy, ak sú
súčiastkou podniku nehnuteľnosti. Poznámka zavedenia dočasnej správy má ten účinok,
že dočasná správa môže byť vedená proti každému, kto po poznámke nadobudol práva k
podniku.
(2) Ak je firma držiteľa podniku zapísaná vo firemnom registri, poznačí sa v ňom na
návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvalenie, poťažne zrušenie dočasnej správy a
meno dočasného správcu.
Diel štvrtý.
Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 231.
(1) Dôverníka alebo dočasného správcu, ktorý hrubo poruší povinnosti uložené mu
ustanoveniami §§ 222 až 230 alebo nezachová úpravu alebo príkaz Ústredného
hospodárskeho úradu (§ 224, ods. 1), potresce za priestupok okresný (štátny policajný)
úrad zatvorením od 1 dňa do 3 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000.
Nevymožiteľný peňažný trest sa premení na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov.
(2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený.
§ 232.
Ustanovenia vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadenia s mocou zákona
č. 327/1939 Sl.z. sa nevzťahujú na dôverníkov a dočasných správcov v židovských
podnikoch.
ČASŤ SIEDMA.
Znášanie nákladov revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej
a obecnej hodnoty židovských a arizovaných podnikov,
ako aj židovského majetku.
§ 233.
(1) Náklady revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej hodnoty židovských podnikov, ako aj
náklady kontroly podnikov prevedených podľa § 170 alebo uvedených v § 181, ods. 4,
znáša majiteľ podniku.
(2) Náklady revízie ako aj kontroly dočasných správ domového majetku Židov a
židovských sdružení znáša majiteľ domového majetku.
(3) Náklady ustálenia obecnej hodnoty predmetu právnych úkonov podľa § 53 znášajú
osoby tam uvedené.
§ 234.
(1) Výšku nákladov (§ 233) určí Ústredný hospodársky úrad.
(2) Rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu, ktorým určí náklady, je exekučným
titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.
§ 235.
Náklady uvedené v § 233 nie sú odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych
daniach.
ČASŤ ÔSMA.
Osobitné predpisy vo veciach daňových a poplatkových.
HLAVA I.
Predpisy vo veciach daňových.
§ 236.
(1) Ustanovenia čl. 1, ods. 3 časti druhej zákona č. 266/1936 Sb.z. a n. v znení
článku 29 vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl.z. neplatí pre daňovníkov-Židov a židovské
sdruženia, a to počínajúc rokom 1940.
(2) Za daň všeobecnú zárobkovú, predpísanú vzhľadom na ustanovenie ods. 1 z výnosu
bývalých židovských podnikov, neručia nežidovskí vlastníci týchto podnikov ani majetkové
podstaty nežidovských podnikov.
§ 237.
(1) Úradné rozhodnutia a opatrenia finančných úradov (komisií) vo veciach priamych daní
a dane z obratu, vydané po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 a týkajúce sa
daňovníkov Židov, nežidovských manželov Židov a židovských sdružení možno bez ohľadu
na to, či nadobudly právoplatnosť alebo nie, preskúmať a podľa výsledkov preskúmania
zrušiť, inými nahradiť alebo zmeniť, a to bez udania dôvodov. Zrušené môžu byť aj
sľavy na daniach, dosiahnuté pri konkurzoch a vyrovnaniach.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí i pre dávku z majetku a prírastku na majetku, nakoľko ide o
odpisy z milosti alebo o úľavy podľa § 5 zákona č. 6/1924 Sb.z. a n.
§ 238.
(1) Premlčacie lehoty určené v §§ 277 a 280 zákona o priamych daniach, v § 45, ods. 1 až
4 zákona o dani z obratu, ktoré po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 už uplynuly alebo
sú v behu u daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1 sa obnovujú a začínajú
plynúť dňom 1. januára 1941.
(2) Obnovenie premlčacích lehôt podľa ods. 1 vzťahuje sa aj na daňové predpisy, ktoré
doteraz nenadobudly právoplatnosť, pokiaľ v opravnom prostriedku sa namieta premlčanie.
§ 239.
(1) Ustanovenie § 238, ods. 1 platí obdobne i o obnovení premlčacích lehôt určených
pre zavedenie trestného pokračovania podľa §§ 206 a 208, ods. 2 zákona o priamych
daniach a § 45, ods. 8 až 10 zákona o dani z obratu.
(2) Ustanovenia § 202, ods. 2, písm. b) a § 204 zákona o priamych daniach a § 44,
ods. 1, č. 3 zákona o dani z obratu, o účinnej ľútosti pre trestné pokračovania zavedené
podľa ods. 1, sa suspendujú.
§ 240.
(1) Právo štátu vymáhať splatné dane s prirážkami a s príslušenstvom za daňové
roky 1927 a nasledujúce od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31.
decembra 1940 lehota určená v § 281 zákona o priamych daniach a v § 45, ods. 5 zákona o
dani z obratu už uplynula alebo je v behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína
znovu plynúť dňom 1. januára 1941.
(2) Právo štátu vymáhať dávku z majetku a z prírastku na majetku podľa zákona č.
309/1920 Sb.z. a n. od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31.
decembra 1940 premlčacia lehota určená v § 5 zákona č. 31/1878 r.z. uplynula alebo je v
behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína znovu plynúť dňom 1. januára 1941.
(3) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 276, ods. 3
a § 283, ods. 2 zákona o priamych daniach.
§ 241.
(1) Za nedoplatky priamych daní s prirážkami a s príslušenstvom, dane z obratu a dane
prepychovej s príslušenstvom, dávky z majetku a z prírastku na majetku s príslušenstvom
a pokút a trestov s príslušenstvom - Židov a židovských sdružení, a to bez zreteľa na
to, či nedoplatky pochádzajú z času pred alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia,
ručia osobne a celým svojím majetkom manželia a osoby príbuzné alebo sošvagrené až do
druhého stupňa vpočítane, ktoré žijú alebo v čase vzniku daňovej alebo dávkovej
povinnosti, poťažne spáchania trestného činu, pre ktorý sa trest alebo pokuta vymeraly, žily
s daňovníkom v spoločnej domácnosti a sú osobami uvedenými v § 237 ods. 1. Ak jeden z
viacerých ručiteľov zaplatil nedoplatok (jeho časť), má ohľadom časti, ktorá pomerne pripadá
na ostatných ručiteľov podľa ich počtu, poradom civilného práva uplatňovateľný nárok na
náhradu proti týmto ručiteľom.
(2) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 264, ods. 1,
č. 3 a 5 a ods. 3 zákona o priamych daniach.
HLAVA II.
Predpisy vo veciach poplatkových.
§ 242.
(1) Všetky správne akty (výruby), rozhodnutia, opatrenia vo veciach poplatkových, ktoré
finančné úrady vydaly po 1. januári 1919 a ktoré sa týkajú subjektov uvedených v § 237,
ods. 1, môžu bez ohľadu na ich právoplatnosť preskúmať a zrušiť; platobná povinnosť
týchto subjektov môže byť novým pokračovaním určená.
(2) Ustanovenie § 237, ods. 1, posledná veta, platí obdobne aj pre poplatky.
§ 243.
Premlčacie lehoty na vyrúbenie, dodatočné vyrúbenie, dôchodkové trestné
pokračovanie a vymáhanie poplatkov, určené v poplatkových zákonoch, nakoľko ide o
subjekty uvedené v § 237, ods. 1, neplatia.
§ 244.
(1) Pre právne úkony uzavreté medzi subjektami uvedenými v § 237, ods. 1 platia bez
ohľadu na čas vzniku poplatkovej povinnosti tieto právne domnienky:
a) úplatný majetkový prevod sa považuje za dar, ak bol uzavretý medzi Židmi
manželmi alebo príbuznými priamej vetvi bez obmedzenia a v pobočnej vetvi až do
druhého stupňa vpočítane, a to aj vtedy, ak len jedna z týchto smluvných strán je Židom;
b) veno, bez ohľadu na osobu, ktorá ho poskytuje, považuje sa za dar
bezpodmienečný.
(2) Opak domnienky uvedenej v ods. 1, písm. a) uznáva sa len v tom prípade, ak kupiteľ
hodnoverne dokáže, že mal prostriedky na vyrovnanie kúpnej ceny a že ju skutočne vyplatil,
a ak predávateľ hodnoverne preukáže, že kúpna cena vplynula do jeho majetku.
Potvrdenie zaplatenia kúpnej ceny v samej kúpnopredajnej smluve nie je dostatočným
dôkazom. Jestvovanie a výšku v smluve prevzatých záväzkov (pasív) treba dokázať
hodnovernými listinami; rovnakým spôsobom treba dokázať skutočnosť, že prevzaté
záväzky (pasíva) boly kupiteľom vyplatené, ak sa majú uznať za platby na kúpnu cenu.
(3) Ak bolo veno poskytujúcemu vrátené, preto že manželstvo zaniklo a poskytujúci
preukáže, že vplynulo do jeho majetku, domnienka o dare podľa ods. 1, písm. b) je
vyvrátená.
§ 245.
(1) Za poplatkové nedoplatky, tresty a pokuty, a to bez zreteľa na to, či pochádzajú z
času pred nadobudnutím alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ručia osobne
subjekty, uvedené v § 237, ods. 1, ktoré nadobudly majetkové predmety od poplatníka Žida
(§ 237, ods. 1) darom alebo úkonom zastierajúcim darovanie, a to do výšky hodnoty
majetku takto nadobudnutého. Medzi manželmi a príbuznými a sošvagrenými až do
druhého stupňa pokladá sa úplatný prevod majetkový za dar alebo za úkon zastierajúci
darovanie; opak tejto domnienky možno dokázať len spôsobom, uvedeným v § 244, ods. 2.
(2) Ustanovenia § 36 zákonného článku XI/1918 o vecnom ručení platia voči osobám
uvedeným v § 237, ods. 1 bez časového obmedzenia, ale bez ujmy práv nadobudnutých
Nežidmi.
HLAVA III.
Spoločné ustanovenia.
§ 246.
Dane, poplatky, peňažné pokuty a tresty, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ 236 až 245,
môže finančná správa zaistiť na majetku dotyčného daňovníka (poplatníka) - Žida, alebo
židovského sdruženia. Toto zaistenie sa vykoná na základe vykonateľného zaisťovacieho
príkazu, vydaného podľa § 284, ods. 1 zákona o priamych daniach, v ktorom netreba
uviesť dôvody, pre ktoré úrad pokladá vybranie za ohrozené.
§ 247.
K opatreniam podľa § 237 je príslušný úrad, ktorý vydal opatrenie alebo rozhodnutie v
poslednej inštancii.
§ 248.
Pre pokračovanie cieľom vykonania ustanovení §§ 236 až 245,
pokiaľ sa týka daňovníkov (poplatníkov) podľa § 237, ods. 1,
suspendujú sa zákonné ustanovenia o zachovaní bankového
a obchodného tajomstva.
§ 249.
Verejné úrady, ústavy, verejní notári a fyzické a právne osoby
sú povinné pri vykonávaní tejto časti (§§ 236 až 249)
spoluúčinkovať a dožiadania finančných úradov s najväčším
urýchlením vybaviť.
ČASŤ DEVIATA.
Spoločné ustanovenia.
§ 250.
Rozsah niektorých pojmov použitých v nariadení.
(1) Tam, kde sa v právnych predpisoch, upravujúcich právne postavenie, poťažne
právne pomery Židov, ktoré zostávajú naďalej v platnosti uvádza pojem „Žid“, treba ním
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia rozumeť „Žida“ podľa ustanovenia § 1.
(2) Tam, kde sa v tomto nariadení používa pojem „Nežid“ (nežidovský), treba pod
ním - okrem prípadu § 9 - rozumieť aj židovského miešanca.
§ 251.
Osobitné ustanovenia o účinnosti tohto nariadenia ohľadom
niektorých osôb.
(1) Osoby, o ktorých sa len dodatočne zistí, že sú Židmi, poťažne židovskými
miešancami, alebo ktoré sa nimi stanú len po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia,
postihujú jeho účinky len odo dňa, kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že sú Židmi, poťažne
židovskými miešancami, poťažne odo dňa, čo sa nimi staly.
(2) Ak je na splnenie niektorej povinnosti podľa tohto nariadenia určená lehota,
počíta sa v prípadoch uvedených v ods. 1 od dní, poťažne skutočnosti tam uvedených.
(3) Účinky ustanovení ohľadom nežidovských manželov Židov postihujú týchto v
prípadoch uzavretia manželstva so Židom po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia odo
dňa uzavretia manželstva. Ustanovenie ods. 2 platí aj tu obdobne.
§ 252.
Vylúčenie sťažností na Najvyšší správny súd a domáhania
sa nápravy pred štátnymi súdmi.
(1) Proti rozhodnutiam (opatreniam a pod.) vydaným podľa tohto nariadenia sa nepripúšťa
sťažnosť na Najvyšší správny súd – okrem prípadov, uvedených v §§ 3, 5 a 167, ods. 3.
(2) V tých prípadoch, kde je vylúčená sťažnosť na Najvyšší správny súd, nemožno sa
domáhať ani nápravy pred štátnymi súdmi podľa § 66 zákona č. 185/1939 Sl.z.
§ 253.
Výpovede služobných pomerov.
Ak dôjde k výpovedi súkromnoprávneho služobného (pracovného) pomeru vzhľadom na
ustanovenia tohto nariadenia - okrem prípadov podľa časti 1, hlavy X, dielu 2 (§§ 43 až
48) - platia o nej a o odbytnom ustanovenia vládneho nariadenia č. 65/1939 Sl.z.
§ 254.
Dávky za úradné výkony.
(1) Dávka za úradné výkony (§ 1 zák. č. 340/1940 Sl.z.) sa vyberá v prípadoch
oslobodení podľa § 255 v týchto sadzbách:
a) za udelenie oslobodenia z ustanovenia § 1 v sume od Ks 1.000.- do Ks
500.000.-,
b) za udelenie oslobodenia z ustanovenia § 2 v sume od Ks 500.- do Ks 100.000.-,
c) za udelenie oslobodenia z jednotlivých alebo viacerých ustanovení nariadenia
v sume od Ks 10.- do Ks 300.000.-,
d) za potvrdenie vydané podľa § 3 vyberá sa dávka 10.- Ks (vl. nar. č. 260/1940 Sl.z. diel
A, pol 2).
(2) Inak platia ustanovenia zákona č. 340/1940 Sl.z. a vládneho nariadenia č.
360/1940 Sl.z.
ČASŤ DESIATA.
Oslobodenie a výnimky.
§ 255.
(1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia.
(2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami.
(3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať.
§ 256.
Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. alebo podľa iných
právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia
ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3
platí obdobne aj o týchto výnimkách.
ČASŤ JEDENÁSTA.
Prechodné ustanovenia.
§ 257.
Prepustenie pomocníc domácností zo židovských domácností.
S pomocnicami v domácnostiach, ktoré nemožno zamestnávať vzhľadom na
ustanovenie § 41, treba služobný pomer zrušiť najneskôr do 31. októbra 1941.
§ 258.
Lehota na podanie žiadostí o povolenie zamestnávať Židov.
(1) Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva Žida v deň, kedy toto nariadenie nadobudne
účinnosť, je povinný do 1. októbra 1941 podať žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43,
pričom sa neberie zreteľ na žiadosti podané do nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia.
(2) Do vybavenia žiadosti podľa ods. 1 podanej po nadobudnutí účinnosti tohto
nariadenia môže Žid zostať v doterajšom zamestnaní.
(3) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých žiadosti o pracovné
povolenie už bolo pred účinnosťou tohto nariadenia vyhovené, alebo v ktorých bola
žiadosť Ústredným hospodárskym úradom zamietnutá, bez ohľadu na to, či výpovedná
lehota už uplynula alebo nie.
§ 259.
Lehota k odovzdaniu preukazov, odňatých oprávnení a prepadnutie
rádioprijímačov a zbraní.
(1) Zbrojné listy, rybolovné lístky, vodičské listy, pasy, preukazy na spôsob
cestovných pasov a dočasné cestovné pasy, vydané Židom pred nadobudnutím účinnosti
tohto nariadenia, strácajú platnosť a ich majitelia Židia, poťažne nežidovskí manželia
židov, majú ich odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade, príslušnom podľa
bydliska - osoby, ktoré nemajú bydliska, - na okresnom (štátnom policajnom) úrade,
príslušnom podľa miesta pobytu, a to do 8 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia,
poťažne - nakoľko ide o cestovné - i dočasné - pasy (preukazy), po
najbližšom návrate z cudziny.
(2) Koncesie na držbu rádioprijímača, poťažne rádiovysielača, majú Židia (nežidovskí
členovia židovskej domácnosti) odovzdať do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia na poštovom úrade, ktorý ich vydal. Rádioprijímače a rádiovysielače, ktoré mali
Židia (nežidovskí členovia židovskej domácnosti), prepadajú v prospech štátu. To platí aj
o rádioprijímačoch, zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné
(štátne policajné) úrady.
(3) Taktiež v prospech štátu prepadajú akékoľvek zbrane, ktorých majiteľmi sú Židia.
To platí aj o zbraniach zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné
(štátne policajné) úrady.
(4) Nesplnenie povinností, uvedených v ods. 1 až 3, trescú ako priestupok okresné (štátne
policajné) úrady peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade
nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od jedného dňa do 15 dní.
§ 260.
Osobitná lehota na zriadenie viazaných účtov, úschov
a vkladných knižiek.
Osoby, ktoré sú Židmi podľa § 1, avšak nimi doteraz neboly, sú povinné zriadiť viazané
účty (§§ 64 a nasl.) a úschovy (§§ 68 a nasl.) do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia. V tej istej lehote sú povinné uložiť svoje peňažné hotovosti na vkladné knižky
(§§ 62 a nasl.).
Osobitné ustanovenie o štátnych zamestnancoch.
§ 261.
(1) Židia, vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb, musia byť
prepustení do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(2) Ak ide o vylúčenie židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a) poťažne nakoľko
ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) aj v § 2 písm. b), a
nežidovských manželov Židov, má sa prepustenie stať do 6 mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(3) Vláda môže v záujme služby predĺžiť lehoty, uvedené v ods. 1 a 2.
§ 262.
(1) Ak bol niekto prepustený zo štátnych alebo iných verejných služieb preto, že sa
vzťahovaly na neho ustanovenia § 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. a vládneho
nariadenia č. 74/1939 Sl.z., poťažne vládneho nariadenia č. 143/1941 Sl.z., avšak podľa
tohto nariadenia nie je Židom ani židovským miešancom uvedeným v § 2 písm. a),
poťažne, nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b),
má byť v predpoklade, že vráti prípadne vyplatené odstupné znovu prijatý do služieb s
právami, ktoré mal pri prepustení, pričom čas od prepustenia až do opätovného nastúpenia
do služby sa nepočíta pre zvýšenie služného a pre nárok na výslužné ani pre jeho výmeru. Ak
by však prichádzalo do úvahy preloženie do výslužby, vymerajú sa mu odpočivné platy
tak, ako by bol daný do výslužby dňom prepustenia.
(2) Požívateľom štátnych odpočivných prípadne zaopatrovacích platov, na ktorých sa
vzťahovaly ustanovenia § 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. a nariadenia č. 143/1941
Sl.z. (§ 11 a 12 naposledy uvedeného nariadenia), avšak podľa tohto nariadenia nie sú
Židmi ani židovskými miešancami, uvedenými v § 2, písm. a), poťažne, nakoľko ide o
dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b) majú od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nárok na odpočivné, poťažne
zaopatrovacie požitky, a to na také, na aké mali v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia č.
143/1941 Sl.z.
§ 263.
Prepadnutie predmetov uvedených v § 74.
Predmety uvedené v § 78, ods. 1 a 2 prepadajú v prospech štátu. Židia sú povinní ich
odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade do 8 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto nariadenia.
§ 264.
Osobitné ustanovenie pre súpis majetku.
Výkaz majetku podľa § 112, ods. 1 nie sú povinní podať Židia, ktorí splnili vykazovaciu
povinnosť podľa § 3, ods. 1 nariadenia č. 203/1940 Sl.z.
§ 265.
Osobitné lehoty pre výkup nehnuteľností.
Ohľadom nehnuteľností, ktoré bolo možno vykúpiť už podľa zákona č. 213/1940 Sl.z. v
znení nariadenia č. 52/1940 Sl.z.:
a) je v prípade § 116 rozhodný deň 11. septembra 1940,
b) právo výkupu podľa § 119, ods. 1, veta prvá treba uplatniť do 10. septembra 1941
vpočítane.
§ 266.
Vylúčenie nároku na vrátenie zisku podľa § 144.
Nárok podľa § 144 nemôžu uplatniť tie osoby, ktoré ho mohly uplatniť už podľa
nariadenia č. 313/1940 Sl.z.
§ 267.
Priechodné ustanovenia k výkonu pozemkovej reformy.
(1) Ustanovenia zákona č. 46/1940 Sl.z., právnych predpisov tento zákon meniacich a
doplňujúcich a právnych predpisov na jeho základe vydaných, nakoľko odporujú tomuto
nariadeniu, neplatia pre prípady, upravené v tomto nariadení.
(2) I po prechode nehnuteľnosti do vlastníctva štátu zostáva odborná správa Ministerstva
hospodárstva podľa § 166, poslednej vety, kým nehnuteľnosť nevezme do držby štát,
poťažne osoba, ktorú označí Štátny pozemkový úrad.
(3) Tam, kde podľa § 1 vládneho nariadenia č. 326/1940 Sl.z.sa počítajú lehoty od
poznámky zamýšľaného prevzatia, treba tieto lehoty počítať pri nehnuteľnostiach, na ktoré
sa vzťahujú §§ 150 až 166, odo dňa určeného vyhláškou podľa § 150.
ČASŤ DVANÁSTA.
Záverečné ustanovenia.
§ 268.
(1) Zrušujú sa všetky právne predpisy, nakoľko upravujú pomery a veci, upravené týmto
nariadením; zrušujú sa najmä: vládne nariadenie č. 63/1939 Sl.z., okrem § 8, vládne
nariadenie č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadení s mocou zákona č. 327/1939 Sl.z. a č.
197/1940 Sl.z., vládne nariadenie č. 145/1939 Sl.z., vládne nariadenie č. 184/1939 Sl.z.,
vládne nariadenie č. 230/1939 Sl.z., okrem § 4, taktiež § 23 zákona č. 46/1940 Sl.z. v
znení nariadenia č. 56/1941 Sl.z., nariadenie s mocou zákona č. 130/1940 Sl.z., nakoľko
sa týka Židov, nariadenie č. 203/1940 Sl.z., zákon č. 213/1940 Sl.z. v znení nariadenia č.
52/1940 Sl.z., nariadenie č. 215/1940 Sl.z., nariadenie č. 216/1940 Sl.z., nariadenie č.
234/1940 Sl.z., nariadenie č. 255/1940 Sl.z., nariadenie č. 256/1940 Sl.z. v znení nariadenia
č. 305/1940 Sl.z., okrem § 7, ods. 3, nariadenie č. 257/1940 Sl.z. v znení nariadenia č.
44/1941 Sl.z., nariadenie č. 291/1940 Sl.z., nariadenie č. 303/1940 Sl.z. v znení nariadení č.
53/1941 Sl.z. a č. 129/1941 Sl.z., nariadenie č. 313/1940 Sl.z., nariadenie č. 314/1940
Sl.z., nariadenie č. 315/1940 Sl.z., nariadenie č. 23/1941 Sl.z., nariadenie č. 57/1941
Sl.z., nariadenie č. 84/1941 Sl.z., nariadenie č. 93/1941 Sl.z., nariadenie č. 143/1941
Sl.z., nariadenie č. 153/1941 Sl.z., nariadenie č. 186/1941 Sl.z. a nariadenie č. 194/1941
Sl.z.
(2) Pre osoby, ktoré boly Židmi podľa § 1, ods. 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z.,
avšak nimi nie sú podľa tohto nariadenia, prestanú príslušné obmedzenia doterajších
právnych predpisov, upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov - nakoľko sa
nezakladajú na rozhodnutí úradu, súdu alebo orgánu verejnoprávnej korporácie - platiť
dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Pre takéto osoby, ak zostanú židovskými
miešancami (§ 2), zostanú platiť tie obmedzenia, ktoré postihnú židovských miešancov
podľa tohto nariadenia.
§ 269.
(1) Pokračovania, ktoré boly započaté podľa doterajších právnych predpisov,
upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov, ak sú Židmi, poťažne židovskými
miešancami, treba dokončiť podľa ustanovení tohto nariadenia.
(2) Pokračovania podľa zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých do dňa nadobudnutia
účinnosti tohto nariadenia už boly vydané rozhodnutia o arizácii alebo povolenia podľa §
2 uvedeného zákona o prevode hospodárskeho podniku, dokončí Ústredný hospodársky úrad
podľa predpisov tohto nariadenia; súdy však podľa ustanovení zákona č. 113/1940 Sl.z.
(3) Ustanovenia § 179, ods. 2 až 4 platia aj pre povolenia o prevodoch hospodárskych
podnikov a pre rozhodnutia o arizácii, ktoré boly vydané podľa §§ 2 a 4, ods. 2 zákona č.
113/1940 Sl.z.
(4) Úkony prevedené vo veciach zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých však do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nebolo vydané ešte rozhodnutie o arizácii, alebo v
ktorých nebolo ešte vydané povolenie podľa § 2 zákona č. 113/1940 Sl.z. ohľadom prevodu
hospodárskeho podniku, nie sú záväzné pre Ústredný hospodársky úrad.
§ 270.
(1) Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia
vlády.
Dr. Tuka v.r.
Sivák v.r.
Mach v.r.
Dr. Pružinský v.r.
Dr. Fritz v.r.
Dr. Medrický v.r.
Stano v.r.
Čatloš v.r.
Čl.1 Platí od 24.6.1942
Čl.2 Platí od 5.3.1943
Čl.3 Platí od 5.3.1943
Čl.4 Platí od 5.3.1943