Masarykova Univerzita
Filozofická fakulta
Baskická literatúra
Nikolas Ormaetxea Orixe
Meno: Petra Pisková Ročník: 4
Program:Filológia Školský rok:2013/2014
Odbor: Španielsky jazyk a literatúra
Obsah
Životopis............................................................................ str. 2-3
Rozdelenie tvorby.............................................................. str. 3
Preklad rukopisov.............................................................. str. 3-5
Kniha Denok but-Todos uno............................................. str. 5-6
Preklad básne Un arbol-Strom.......................................... str. 6
Prínos Orixeho pre baskickú literatúru............................. str. 7
Bibliografia........................................................................ str. 8
Príloha
Nicolas Ormaetxea
Nicolas Ormaetxea sa narodil v meste Orexa ( Gipuzkvánsko) v roku 1888. Pochádzal z trojičiek a
pretože rodičia nemali dostatok peňazí na jeho výchovu, poslali ho do mesta Huizi v Navarre. Tam
vyrastal vo vidieckom prostredí až do svojich sedemnástich rokov. Žil u rodiny Errelkaldeovcov.
´´Dve matky a žiadna´´ vyhlásil strpkosťou v vdiele Quito'n arrebarrekin. Ked mal sedemnásť rokov,
poslali ho do Jezuitskej školy v meste Xabier. Tam strávil dva roky. V roku 1907 odišiel do Loyoly
kôli jezuitskym studiám. V roku 1910 pokračuje vo svojom štúdiu v meste Burgos. Vďaka štúdiu,
ktoré dostavál počas týchto rokov ,ovládal klasickú gréčtinu a latinčinu. V roku 1912 odchádza do
mesta Oňa de Burgos y tu až do roku 1915 študuje filozofiu. Po ukončení štúdia mali jezuiti vo
zvyku pôsobiť na škole kde študovali tri roky ako učitelia. Orixe pôsobil ako učiteľ až šesť rokov
,až kým nezačal mať problémy so svojimi nadriadenými. V roku 1923 bol kôli týmto problémom
vylúčený zo Spoločenstva jezuitov. V tomto období už začal publikovať svoje diela v časopisoch
Jesusen Biotzaren y RIEV.
Pred občianskou vojnou v Euskaltzainda y v denníku Euzkadi.
Keď bol vylúčený z Jezuitského spoločenstva odišiel do Bilbaa. Tu pracoval až do roku 1931najprv
v Euskaltzandia spolupráci s Azkuem a neskôr v denníku Euzkadi ako vedúci sekcie baskického
jazyka. Do roku 1928 nahradzuje Kirikiňa, ktorý tu pracoval do svojej smrti. Na začiatku roku 1927
začal pracovať v tomto denníku, písal väčšinou v španielskom jazyku o témach, ktoré sa týkali
baskického jazyka a literatúry. Po smrti Kirikiňa sa stal vedúcim sekcie backického jazyka. V tomto
denníku napísal aj mnoho kritík.
V tomto období Orixe publikovat tri knihy: Tormes? Ko itsu-mutilla (1929), Mireio (1930), a Santa
Cruz Apaiza(1929). Prvé dve knihy sú preklady. Kniha Tormes?: ko itsu-mutilla vyjadruje manifest
konzervatívneho myslenia Orixeho, pretože úplne potláčal ale modifikoval odseky v originálnych
textoch , ktoré sa mu zdali obscénne. Jeho priateľ básnik Lauaxeta bol ten, ktorý mu navrhol
preložiť knihu Mireya. Naopak, kniha Santa Cruz Apaiza je bibliografia vo forme románu, ktorá
rozpráva príbeh kňaza, ktorý bol vojakom-partizánom počas karlistickych vojen. V roku 1931 ho
spoločnosť Euskaltzaleak požiadala aby napísal národnú epickú báseň. Kôli splnenie tejto
požiadavky odišiel žiť do mesta Orexa. Tu dozrela epicko-folklorická báseň
Euskaldunak,pochádzajúca z vidieckého prostredia, ktorá je chválou tradičného baskického
prostredia (Euskal Herria). Aj napriek tomu, že túto báseň dokončil ešte pred vypuknutím vojny
nemohla byť publikovaná až do roku 1950. V roku 1934 publikoval mystickú báseň Barne-
muinetan.
Počas vojny ho zadržali a držali ho uväzneného šesť mesiacov v pevnosti San Cristóbal de Iruňea.
Hneď na to ako ho prepustili, ho znovu zadržali v roku 1938 ale podarilo sa mu utiecť na sever
Backicka ( Euskal Herria norte). Počas doby dvanástich rokov putoval z jedného konca krajiny na
druhý. Najprv strávil čas v San Juan de Luz v regióne Lapurdi. Tu strávil dva roky. Po tom čo do
druhej svetovej vojny vstúpilo Nemecko, strávil tri a pol roka v koncentračnom tábore Gurs.
Keď ho prepustili žil tri roky v mestách Saubion a Las Landas a ďalšie tri roky v mestách Bearn,
Betharram, dva roky v Bidarrai, na juhu v regióne Navarra. Neskôr sa vrátil znovu do San Juan de
Luz kde žil až do roku 1950. Počas rokov strávených v Imparralde, preložil knihu Urte Guziko
Meza-Bezperak. V exile žil šestnásť rokov 1938-1954. Tieto roky boli pre neho ťažké a plné žiaľu,
ale tiež najplodnejšie a najproduktívnejšie pre baskickú literatúru.
V roku 1950 odchádza do Ameriky. Jokin Zaitegi ho prosí aby prišiel do Guatemaly pomôcť mu
2
založiť časopis Euzko Gogoa. A však,v Guatemale sú ťažké časy a okrem iného má vážne
ekonomické problémy. Strávi tu šesť mesiacov. Zaitegi mu zaistí bývanie a opateru v dome svojich
bohatých priateľov v meste Zaragoza v Salvadore. Tu žil do roku 1954 a preložil tu knihu
Aitorkizunak.
V roku 1954 sa vracia na juh Baskicka. Začne žiť v benediktínskom kláštore v v Lazkau. Cíti sa byť
zostarnutý, chorý a cudzí v južnej časti Baskicka, ktorá sa tak veľmi zmenila počas jeho exilu. Aj
napriek všetkému má stále chuť pracovať. Počas týchto posledných rokov svojho života napísal
knihu Jainkoaren bila.
Počas posledných rokov dosť cestoval. Z Laskaa do Tolosy, z Tolosy do Orexa. Od roku 1958 do
roku 1961cestoval so svojim synovcom kňazom Josém Mari Aranaldem najprv do Aramy a potom
do Aňorga kde v roku 1961 zomiera.
Jeho tvorba sa delí na
Originálnu tvorbu
preklady
tvorba v spolupráci s inými autormi
kompletná tvorba
vybraná tvorba
vybrané články
rukopisy
iné
Tvorba o Orixek
knihy
oslavy
články
didaktické materiály
Preklad rukopisov z 31 júla v roku 1920.
Milý Don Julio:
Vo vašom článku Existujú prísahy v baskickom jazyku? Prekvapil ma preklad slov alajainkoa y arrayoa 
Nepamätám si už číslo Baskického posla ( časopis) , v ktorom som písal o pôvode týchto slov.
1) Alajainkoa. Alajañe> alajañena> alajañekoa>alajañkoa=alajainkoa. Všetky tieto formy sú veľmi používané
až na jednu výnimku alajañekoa ,kde nemôžem s určitosťou povedať, že som už tento výraz
počul. Slovo jaňe vyjadruje vieru. Veľmi veľa krát som ho počul a videl napísané v
Guipuzkvánskej chorografii od Larramendiho. Alafedekoa vyjadruje veľmi obyčajnú ženu.
Vieme, že alajaňekoa môže byť tvarom od slova alajainkoa. Vývoj tohto slova nám
pripomenul sväté meno Boha a dal mu veľmi nebezpečnú formu interpretácie.
2) Slovo arrayoa. Ženy vždy hovoria arranoa. Navyše veta "arrayoak eramain al au" nemá vysvetlenie
v zmysle lúč, ale má význam orol. Z tohto dôvodu si myslím, že slovo arrayoa
3
a môže preložiť ako dravý.
Pánovi Zamarripovi by ste mohli povedať, že v tej istej dedine ( v ktorej je o trochu viac
obyvateľov ako vo vašej ) hovoria slová ako plore, flore, lore, plako, flako, plantatu a iné štylistické krásy.
Baskický prízvuk:
Aj napriek tomu, že kľúč od našej časomiery je v špecifickosti nášho prízvuku, začínajúc ho
definovať najmodernejšou metódou . Podľa tejto metódy rozlišujeme tónický a intenzívny prízvuk.
Sú ľudia, ktorí nazývajú prízvukom iba úsilie vydať nejaký zvuk. Aby nedošlo k nezrovnalostiam,
majme na zreteli okrem tohto aj iný fenomén. Týmto fenoménom je výška alebo melodický
prízvuk, ktorý zodpovedá ostrému prízvuku.
Existujú tieto dva typy prízvukov v baskičtine? Pri odpovedi na túto otázku sa opieram o vyhlásenia
nájdené u viacerých našich autorov: baskickému jazyku chýba prízvuk, baskičtina má prízvuk. Kôli
vyhláseniam ako tieto a na základe rôznych zážitkov sa prikláňam k tomu, že neexistuje
intenzívny ale tónický prízvuk. Aké pravidlá existujú v baskičtine na jeho rozdelenie? Na
zodpovedanie tejto ťažkej otázky delím skúmanú vec na nasledujúce odvetvia: prízvuk na
jednotlivom slove a prízvuk vo vete a v určitom časovom úseku. Vždy keď hovorím jednoduchý
prízvuk, myslím tým ostrý alebo tónický prízvuk a nie intenzívny.
Pri slovách, ktoré majú tri a viac slabík existujú dva typy prízvukov, ktoré nazývam začiatočný a
koncový prízvuk, pretože sa nachádzajú na prvej a poslednej slabike. Oba typy prízvukov siahajú
do rovnakej výšky aj napriek tomu, že sa nám môže zdať, že koncový prízvuk je vyšší. Existuje
jedna výnimka v prípade homonymie vo vete "Gizonak esan du" ,kde chýba koncový prízvuk na slabike
nak. Muž to povedal . Naopak vo vete "Gizonak   esan  dute" je prítomný koncový prízvuk- muži to
povedali. Takto sa to vyslovuje v oblasti, kde žijem ja. Nezáleží na tom, že v iných oblastiach to je
presne naopak. V oboch prípadoch nedochádza k omylov vo výslovnosti a pochopení a naša
časomiera je voľná koli tomu, čo sme práve spomenuli.. Takto sa snažím zjednotiť názory pánov
Inchauspe, Campión y Arana
O špecifickosti baskického prízvuku:
V slovách, ktoré majú 4 a viac slabík a vo všeobecnosti v zložených slovách existuje ďalší prízvuk,
ktorý nazývame dominantným. Tento prízvuk sa nachádza na poslednej slabike prvého komponentu
slova. Každopádne je nesporné, že v takýchto typoch slov existuje tretí typ prízvuku, hoci jeho
poloha je variabilná. Naše prízvuky sa nemôžu zobrazovať graficky ako je to v iných jazykoch. V
opačnom prípade by nastalo to, čo sa stalo v niektorých amerických gramatikách, napísaných
misionármi. Títo v jednom slove označili 3 prízvuky rovnakého typu a ignorovali tak charakter
týchto časomier. Transkripcia najvernejšia baskickému jazyku bola, čo sa týka prízvuku klasická
grécka, ktorá poznala ostrý a hlboký prízvuk. Ako môžeme pozorovať, v najdlhších slovách ľudia
stále váhajú, kde dať prízvuk. Málokedy vedia, na akú slabiku je potrebne dať prízvuk.
Prízvuk vo vete:
Vo vete existujú tiež dva typy prízvukov. Začiatočný na jej začiatku a koncový na konci vety. To sa
overuje okrem iného aj na španielskych vetách, ktoré vyslovujú rodení Baskici. Ostatné typy sú
variabilné. Prízvuk sa môže nachádzať na ktoromkoľvek slove v závislosti od dôležitosti jeho
významu, a na ktorejkoľvek slabike toho istého slova, keď sa dané slovo nachádza v rozličných
4
vetách. Z tohto dôvodu, slová vo vnútri vety strácajú svoju osobitosť. Niekedy strácajú začiatočnyý
prízvuk, ktorý im prináleží, keď sa nachádzajú samostatne. Zistil som, že od začiatku vety až po
najvyššiu výšku sa strácajú koncové prízvuky a naopak od najvyššej výšky začiatocné.
Prízvuk v časovom úseku :
Prízvuk v časovom úseku nie je ničím špeciálny. Deje sa s ním to isté, čo vo vete. Najdôležitejšie je
odhaliť charakter úseku, kôli neskorším záverom. Vo vetách, ktoré nie sú príliš dlhé, môže byť úsek.
Prízvuk tu môže byť stúpajúci a klesajúci. Nerobíme pauzu v hlavných výškach ani pri čiarkach,
ktoré delia slová. Náš úsek je melodický, rýchly a krátky. A však, má širokú stupnicu. Pre rýchlosť
úseku nemôžeme oddeliť počas výslovnosti jeden verš od druhého. Pretože sa preruší melódia,
ktorá sa stupňuje a napreduje až k najvyššej výške. A klesá tým istým spôsobom. Z tohto dôvodu
nie je možné recitovať verše, bez pozmenenia časomiery. Hudobný kompozitor môže dať prízvuk
kde chce, bez toho aby to pôsobilo rušivo ako je to v prípade španielčiny. Strofy, ktoré používame
sa zaviedli vplyvom spevov. Naša strofa zortziko je tá istá ako francúzsky alexandrín. Ak zrušíme
verš a strofu, ako by vyzerala vonkajšia forma našej poézie? Ľahko zistime, že metrická báza musí
byť iná pretože aj prozódia je iná.
Až tu siaha moje úsilie. Bol by som spokojnejší keby ďalší vedci, ktorým to prináleží sa podnietili k
študovaniu baskického prízvuku.
Kniha: Benot bat - todos uno
Kniha písaná v dvoch edíciách. V španielskej a baskickej. Ide o zbierku básni napísanu Orixem.
Basen todos uno v baskictine benot bat :
Autor vyjadruje túžbu zjednotiť všetkých Baskov, ktorí sú rozdelení politicky. Spomína na svoj
domov Errekalde, kde vyrástol. Pre neho je Errekalde srdcom Baskicka. Tento dom je v štvrti
Elbarren a je najväčším v dedine. Narodil sa z trojičiek a o sebe hovori ako o najslabšom z troch.
Preto ho matka dala na výchovu inde. Svornosť a spoločnosť prirovnáva k stromom, ktoré rastú v
lese. Spomína na ľudí z dediny, na pokladníka Belcha, na Irrubeho, ktorý sa vrátil z Ameriky ale
umrela mu žena a vracia sa do USA.
Vraví, že všetci Baskici sú rovnakí, majú rovnaký pôvod, zvyky a zákony. Hermanos somos que
que la madre euskera ha criado en su regazo. 64Str.
Un arbol
V raji bol strom, ktorý zasadil Boh, aby ho ľudia obdivovali a cítili rešpekt. Podobný strom je aj vo
Vizkajsku a pod ním žili ich predkovia,ktorí boli slobodní. Ak chcú byť znovu slobodní, musia
nechať zahraničnú politiku cudzincom ..si queremos ser libres de nuevo como lo fuimon antes,
dejemos para los extranjeros la politica extranjera. Všetci Baskici musia ukončiť roztržky, ktoré
majú medzi sebou a spojiť sa proti nepriateľom.
Saludo a vasconia
Vyzýva k spojeniu 7 regiónov Baskicka. Opisuje nádherný dub v horách, ktorý má 7 konárov. Tieto
konáre ukazujú na všetky strany Španielska a Francúzka. en nuestros montes hay un hermoso roble
que extiende sus siete ramnas en el aire, a ambos lados de espana y de francia. En las tres de aqui
y en las cuatro de allí no es más que una. Str. 69.
Nad týmto stromom letel orol. Dub a orol sú symboly sily Baskicka. Prosí boha, aby pomohol
Baskicku.
5
El marino
Ospevuje námornícku tradíciu baskického ľudu. Územie na pobreží nie je úrodne a preto chodia na
more, čo ich stojí niekedy život. Ospevuje objavenie Nového sveta a baskickeho moreplavca
Elcana, ktorý povedal : tú has sido el primero en darme la vuelta. Tu primus circumdedisti me.
Str.73
Preklad básne Un arbol - Strom
V Raji bol raz jeden strom, zasadený Bohom aby všetci ľudia cítili k nemu rešpekt a úctu. Slávou
Adama bolo žiť v jeho tieni. Čo našiel keď sa od neho vzdialil? Iba zármutok a nárek?
Pod týmto posvätným stromom žil ako v nebi lebo mal k dispozícii všetky potešenia a nemusel
pracovať. Ach keby sa vždy na neho pozeral s rešpektom a úctou ! Nebol by sa teraz nachádzal vo
svete toľkého zármutku.
Aj v Biskajsku bol jeden strom, pod ktorým žili v spokojnosti nšsi predkovia. Sedeli pod jeho
veľkým tieňom, aby oslavovali svoju svornosť, žili slobodní a bez jarma.
Pod nim si pokľakli španielskí králi a Mauri, ktorí nikdy nemali na nom podiel .
Ak chceme byť znovu slobodní, ako sme boli predtým musíme nechať zahraničnú politiku
cudzincom.
Zabudnime na nesvár, ktorý bol medzi nami. Budme bratmi a čistými a vernými Baskmi. Nech sa
vráti viera našich otcov a nech sa vrátia zákony našich predkov, aby mohol utíšiť jeho nárek ľud,
ktorý ma videl narodiť sa.
Ach ľud môj najmilejší! Vidím ťa smutný a zarmútený. Tvoje dcéry majú hlavy pokryté smútkom.
Sňali si vrkoče a čelenky, ktoré ich zdobili a spálili ich v ohni. Dnes sa nedá rozlíšit, či sú alebo nie
sú Baskicky.
Stíchli piesne mladých, stíchli flauty pastierov. Námestia, nížiny, miesta zábavy sa premenili na
púšť. Tie isté regat , ktoré zostupujú z bystrín do mora, vyhlasujú hlasným krikom vo dne a v noci:
´´cudzinci ´´ sme!
Je len jedna vec, ktorá má trochu nádeje: viera matiek našej krajiny. Možno týmto sa zmierni hnev
Boha, a znovu príde z neba sloboda, ktorú sme stratili. Nech žije strom v Gernike ,zatiaľ čo svet
bude svetom!
6
Prínos Orixeho pre baskickú literatúru
Nikolas Orixe bol bez pochýb hrdý na svoj baskický pôvod. Venoval sa štúdiu baskičtiny a ovládal
všetky baskické dialekty. Dôkazom toho sú preklady textov z klasických jazykov ako latinčina a
gréčtina do baskického jazyka. Veľa sa polemizovalo o tom, akú hodnotu má ako spisovateľ. Mnohí
ho považujú za jedného z najdôležitejších autorov baskickej literatúry. Jeho kniha Euskaldunbak je
rozsiahle a detailné dielo, má nadčasový charakter a opisuje život ľudí v Baskicku. Niektorí kritici
však toto dielo považujú za návrat k populizmu, k starým poetickým formám a tradíciám a ničí
všetko pokrokové a nové čo sa dosiahlo za posledné roky.
Orixe nebol obrancom modernizmu. Vo svojich básňach obraňuje svoju krajinu a zdôrazňuje
kolektívnosť. Veľký význam má aj náboženstvo a tradície. Všetci Baskici sú bratia a mali by sa
spojiť a oslobodiť sa. Počas svojho života sa venoval aj štúdiu baskického jazyka.
7
Bibliografia
Orixe Nikolas Ormaetxera, Denot bat, Edición bilingüe. Orain S.A., Edizio Honetarako, ISBN:84-
89077-34-7
http://orixe.gipuzkoakultura.net/index-es.php
8