HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY SLOVENČINY A ČEŠTINY
1. HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY SLOVENČINY A ČEŠTINY
1.1 ZÁKLADNÁ HLÁSKOSLOVNÁ CHARAKTERISTIKA SLOVENČINY A ČEŠTINY AKO ZÁPADOSLOVANSKÝCH JAZYKOV
Slovanské jazyky sa rozdeľujú do troch základných skupín: východoslovanské jazyky - ruský, bieloruský, ukrajinský, západoslovanské jazyky - český, slovensky, poľský, hornolužická a dolno-lužická srbčina, južnoslovanské jazyky - srbský, chorvátsky, bulharský, slovinský a macedónsky jazyk (pórov, aj Běličova, 1998).
SLOVANSKÉ SPISOVNÉ JAZYKY
VÝCHODOSLOVANSKÁ SKUPINA
JUŽNOSLOVANSKÁ SKUPINA
ZÁPADOSLOVANSKÁ SKUPINA
BIELORUŠTINA
RUŠTINA UKRAJINČINA
BULHARČINA MACEDÓNČINA CHORVÁTČINA
SLOVINČINA SRBČINA -
ČEŠTINA POĽŠTINA SLOVENČINA DOLNOLUŽICKÁ SRBČINA HORNOLUŽICKÁ SRBČINA
Z pohľadu diachrónie sa pre západoslovanské jazyky uvádzajú tieto spoločné znaky:
• striednica c za skupinu *tj (*tj > c: slovenčina: svieca - čeština: svíce - poľština: šwieca - horná lužická srbčina: swěca);
• striednica dz (z) za skupinu *dj (*dj > dz (z): s. medza - č. mez - p. miedza - hls. mjeza);
• zachovanie skupiny *kv- (s. kvet - č. květ - p. kwiat - his. kwět);
• zachovanie skupiny *gv- (*gv > hv), napr. s. hviezda - č. hvězda - p. gwiazda - his. hwězda;
• metatéza likvid *TerT -> TreT (s. breh - č. břeh - p. brzeg - his. břeh), *TorT -* TroT, TraT (s. krava - č. kráva - p. krowa - hls. kruwa), or T, olT —>• roT, loT, v slovenčine —* raT, laT (s. lakeť-c. loket - p. lokieč - hls. lochč, - s. rastlina - č. rostlina - p. rošlina - hls. rostlina);
• spoluhlásková skupina -dl- (s. radlo, radlica - č. rádio, radlice - p. radlo, radlica - hls. radlo, radlica);
• v zsl. jazykoch prebehla kontrakcia (-aja —* -á (-a): s. dobrá - č. dobrá - p. dobra - hls. dobra);
• spoločná je aj tzv. tretia palatalizácia ch > š: s. všetko - č. všechno - p. wszystko - hls. wšitko. Čeština spolu s poľštinou majú isté spoločné znaky, ktoré ich odlišujú od slovenčiny, napr. početnejšie hláskové alternácie; bohatšiu deklináciu (sedem pádov), skloňovanie maskulín typu kolega, poeta čiastočne podľa ženského vzoru; častejšie používanie príčastí a prechodníkov; prítomnosť minulého prechodníka; rozlišovanie rodov aj v pluráli minulého času slovies; častejšie použitie pasíva; početné zložené súvetia, najmä v písanej podobe textov; bohato zastúpené archaické javy v hláskosloví, morfológii. Špecifickými znakmi sú v slovenčine neutralizácia kvantity; dlhé ŕ, í; stúpavé dif-tongy ia, ie, iu, ô a výslovnosť spoluhláskových skupín šp, št, šk v prevzatých slovách; v češtine sú to hláska ŕ; klesavé diftongy ou, eu, au atď.
1.1.1 ZÁKLADNÁ HLÁSKOSLOVNÁ CHARAKTERISTIKA SLOVENČINY
• najvyšší počet vokálov a diftongov (19) a druhý najnižší počet konsonantov (27) v rámci západoslovanských jazykov;
• korelácia kvantity vokálov, ktorá má fonologickú platnosť (latka - látkaf sud - súd), a to 7 párov krátkych a dlhých vokalických hlások [a - á, e - é, i - í, o - ó, u - ú; l - /, r - f);